C-297/23

Harley‑Davidson Europe Ltd , so sídlom v Oxforde (Spojené kráľovstvo),

Neovia Logistics Services International NV , so sídlom vo Vilvorde (Belgicko),

v zastúpení: E. Righini, avvocato, a S. Völcker, Rechtsanwalt,

odvolateľky,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart, M. Kocjan a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. mája 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním sa Harley‑Davidson Europe Ltd a Neovia Logistics Services International NV domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 1. marca 2023, Harley‑Davidson Europe a Neovia Logistics Services International/Komisia ( T‑324/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:101 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/563 z 31. marca 2021 o platnosti určitých rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru ( Ú. v. EÚ L 119, 2021, s. 117 , ďalej len „sporné rozhodnutie“), určeného Belgickému kráľovstvu.

Právny rámec

napriek opatreniam alebo nástrojom obchodnej politiky, na ktoré sa vzťahujú, pravidlá pôvodu sa nepoužívali ako nástroje sledujúce priamo alebo nepriamo obchodné ciele;

c)

samotné pravidlá pôvodu nevytvárali obmedzujúce, rušivé alebo deštruktívne účinky na medzinárodný obchod. Nebudú obsahovať neprimerane prísne požiadavky alebo vyžadovať splnenie určitých podmienok, ktoré nesúvisia s opracovaním alebo so spracovaním, ako predpoklad na určenie krajiny pôvodu. Náklady, ktoré nesúvisia priamo s opracovaním alebo so spracovaním, však môžu byť zahrnuté na účely použitia hodnotového percentuálneho kritéria ad valorem…;

…“

Právo Únie

Právna úprava v colnej oblasti

V odôvodneniach 9 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), sa uvádza:

„(9)

[Európska ú]nia je založená na colnej únii. V záujme hospodárskych subjektov ako aj colných orgánov v Únii je vhodné spojiť súčasné colné predpisy do kódexu. Na základe koncepcie vnútorného trhu by mal uvedený kódex obsahovať všeobecné pravidlá a postupy zabezpečujúce vykonávanie sadzobných a iných opatrení spoločných politík, ktoré sa vzhľadom na požiadavky týchto spoločných politík zaviedli na úrovni Únie v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie. …

…

(55)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 [ZEÚ] je na dosiahnutie základných cieľov umožnenia účinného fungovania colnej únie a vykonávania spoločnej obchodnej politiky potrebné a vhodné ustanoviť všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený. …“

6

Podľa článku 34 ods. 11 uvedeného kódexu:

„[Európska k]omisia môže prijať rozhodnutia, v ktorých členské štáty žiada o zrušenie rozhodnutí… ZIPT, aby sa zaistilo správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie jeho pôvodu.“

7

Článok 59 toho istého kódexu stanovuje:

„V článkoch 60 a 61 sa ustanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru na účely uplatňovania:

8

Článok 60 Colného kódexu Únie stanovuje:

„1. Za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území.

2. Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“

9

Článok 62 tohto kódexu stanovuje:

Článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446, nazvaný „Operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené (Článok 60 ods. 2 [Colného] kódexu [Únie])“, znel takto:

„Operácia spracovania alebo opracovania vykonaná v inej krajine alebo na inom území sa nepovažuje za hospodársky odôvodnenú, ak sa na základe dostupných skutočností zistí, že účelom takejto operácie bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení podľa článku 59 [Colného] kódexu [Únie].

…

V prípade tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha 22‑01, platí, že ak sa posledné opracovanie alebo spracovanie nepovažuje za hospodársky odôvodnené, predpokladá sa, že tovar sa podrobil poslednému podstatnému a hospodársky odôvodnenému spracovaniu alebo opracovaniu, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby, v tej krajine alebo na tom území, kde má pôvod väčšia časť materiálov určená na základe hodnoty materiálov.“

Právna úprava týkajúca sa spoločnej obchodnej politiky

– Nariadenie (EÚ) č. 654/2014

…“

13

Článok 4 nariadenia č. 654/2014 stanovuje:

„1. Ak je v prípadoch uvedených v článku 3 potrebné prijať opatrenie na ochranu záujmov Únie, Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vhodné opatrenia obchodnej politiky. …

2. Vykonávacie akty prijaté podľa odseku 1 musia spĺňať tieto podmienky:

…

„Komisia okamžite, a v každom prípade najneskôr do 18. mája 2018, písomne oznámi Rade WTO pre obchod s tovarom, že Únia od 20. júna 2018 pozastavuje uplatňovanie koncesií týkajúcich sa dovozných ciel na obchod so Spojenými štátmi podľa [Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT)] 1994, pokiaľ ide o výrobky uvedené v prílohe I a prílohe II, aby sa zohľadnilo uplatnenie dodatočných ciel na dovoz týchto výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických, ak k tomu Rada pre obchod s tovarom nezaujme negatívne stanovisko.“

– Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/886

15

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/886 z 20. júna 2018 o určitých opatreniach obchodnej politiky týkajúcich sa určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/724 ( Ú. v. EÚ L 158, 2018, s. 5 ) sa v Únii uplatňujú dodatočné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických do Únie, medzi ktoré patria motocykle s vratným piestovým spaľovacím motorom s objemom valcov väčším ako 800 cm 3 . Z článku 2 vykonávacieho nariadenia 2018/886 vyplýva, že tieto výrobky sú nad rámec bežnej colnej sadzby 6 % predmetom dodatočných ciel vo výške 25 % v prvej fáze od 22. júna 2018 a potom ďalších dodatočných ciel vo výške 25 % v druhej fáze, a to v podstate najneskôr od 1. júna 2021.

Okolnosti predchádzajúce sporu

16

Dňa 25. júna 2018 Harley‑Davidson predložila Securities and Exchange Commission (Komisia pre cenné papiere a burzu, Spojené štáty) správu prostredníctvom formulára nazvaného „Form 8‑K Current Report“ (ďalej len „formulár 8‑K“) s cieľom informovať svojich akcionárov o uplatnení dodatočných ciel prijatých Úniou prostredníctvom vykonávacieho nariadenia 2018/886, ako aj o ich dôsledkoch na jej činnosť.

20

Vo formulári 8‑K Harley‑Davidson konkrétne uviedla:

„Európska únia prijala clá na rôzne výrobky vyrábané v Spojených štátoch vrátane motocyklov Harley‑Davidson. Tieto clá, ktoré nadobudli účinnosť 22. júna 2018, boli uložené v reakcii na clá, ktoré Spojené štáty uložili na oceľ a hliník vyvážané z [Únie] do Spojených štátov.

V dôsledku toho sa clá [Únie] na motocykle Harley‑Davidson vyvezené zo Spojených štátov zvýšili zo 6 % na 31 %. Harley‑Davidson odhaduje, že tieto clá povedú k dodatočným nákladom vo výške približne 2200 [amerických dolárov (USD)] na jeden motocykel vyvážaný zo Spojených štátov do [Únie].

…

Dňa 31. januára 2019 sa belgické orgány zúčastnili na stretnutí s Komisiou vo veci prvých dvoch žiadostí o rozhodnutia ZIPT. Po tomto stretnutí Komisia vydala neformálne stanovisko, podľa ktorého kritérium hospodárskeho odôvodnenia v zmysle článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 nemôže byť vzhľadom na informácie uvedené vo formulári 8‑K splnené. Napriek žiadostiam belgických orgánov však Komisia nikdy nevydala formálne stanovisko k uplatniteľnosti tohto ustanovenia na skutkové okolnosti prejednávanej veci.

24

Dňa 24. júna 2019 belgické colné orgány prijali na základe článku 33 ods. 1 Colného kódexu Únie dve rozhodnutia ZIPT, ktorými uznali a osvedčili, že obe skupiny motocyklov v zmysle prvých dvoch žiadostí o rozhodnutia ZIPT uvedených v bode 22 tohto rozsudku majú pôvod v Thajsku. Následne tieto orgány postupovali rovnako aj v prípade ďalších troch žiadostí o rozhodnutia ZIPT, ktoré sa uvádzajú v bode 22 tohto rozsudku. Prvé dve rozhodnutia ZIPT uvedené orgány oznámili Komisii 21. augusta 2019.

25

Dňa 5. októbra 2020 Komisia informovala belgické orgány o svojom zámere požiadať ich o zrušenie prvých dvoch rozhodnutí ZIPT. Dňa 13. novembra 2020 belgické orgány odpovedali Komisii, že s takouto žiadosťou o zrušenie nesúhlasia. Dňa 23. decembra 2020 Komisia začala formálne konanie na účely prijatia sporného rozhodnutia.

26

Po uverejnení opatrení obchodnej politiky Európskej únie [Harley‑Davidson] oznámil[a] prostredníctvom formulára 8‑K… predloženého 25. júna 2018 Komisii… pre cenné papiere a burzu svoj plán presunúť výrobu určitých motocyklov určených na trh Európskej únie zo Spojených štátov amerických do svojich medzinárodných prevádzok v inej krajine s cieľom vyhnúť sa opatreniam obchodnej politiky Európskej únie.

(7)

Aj keď vyhýbanie sa opatreniam obchodnej politiky nemusí byť nevyhnutne jediným účelom presunu výroby, podmienky uvedené v článku 33 prvom odseku [delegovaného nariadenia 2015/2446] sú na základe dostupných skutočností splnené. Operácie spracovania alebo opracovania vykonané v poslednej krajine výroby sa preto nepovažujú za hospodársky odôvodnené. V dôsledku toho sa určenie nepreferenčného pôvodu motocyklov má zakladať na treťom odseku toho istého článku 33.

…

(9)

Keďže určenie nepreferenčného pôvodu motocyklov, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia ZIPT uvedené v prílohe, nie je založené na pravidle stanovenom v článku 33 treťom odseku [delegovaného nariadenia 2015/2446], Komisia považuje toto určenie nepreferenčného pôvodu za nezlučiteľné s článkom 60 ods. 2 [Colného kódexu Únie] v spojení s článkom 33 [delegovaného nariadenia 2015/2446].“

V rámci predmetnej žaloby žalobkyne uviedli šesť žalobných dôvodov:

–

prvý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a konzultačného postupu pred prijatím sporného rozhodnutia,

–

druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení,

–

šiesty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci Komisie na politické účely.

32

Keďže Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol týchto šesť žalobných dôvodov neplatnosti, uvedenú žalobu zamietol v celom rozsahu.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania

33

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

34

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

Prvý odvolací dôvod, ktorý je rozdelený na tri časti, sa týka výkladu článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 Všeobecným súdom.

37

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nezohľadnil cieľ a kontext tohto ustanovenia.

38

Cieľom uvedeného ustanovenia je podľa nich konkretizovať obsah článku 60 ods. 2 Colného kódexu Únie, v ktorom je vymedzený pôvod výrobku podľa skutkového kritéria spočívajúceho v určení poslednej krajiny alebo územia, kde sa dosiahla významná pridaná hodnota. Všeobecný súd údajne zmenil toto objektívne kritérium na subjektívne kritérium, keď umožnil Komisii vykonať hierarchické posúdenie subjektívnych okolností.

39

42

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd podal výklad článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 takým spôsobom, že akákoľvek reakcia podniku na opatrenia obchodnej politiky Únie predstavuje takmer nevyvrátiteľné porušenie tohto ustanovenia.

43

Namiesto určenia toho, či existoval primeraný dôvod na premiestnenie, ktorý nesúvisí s obchádzaním opatrení obchodnej politiky Únie, Všeobecný súd podľa nich v praxi povolil, aby Komisia opätovne stanovila krajinu pôvodu tak, aby zodpovedala cieľom týchto opatrení. Odvolateľkám údajne uložil povinnosť vyvrátiť domnienku porušenia článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446, hoci hospodársky subjekt si môže slobodne určovať svoju vlastnú obchodnú politiku v závislosti od úvah o obchodnej efektivite, ako je to napríklad v prípade uplatňovania práva štruktúrovať svoju činnosť tak, aby obmedzil svoj daňový dlh, čo bolo uznané v bode 73 rozsudku z 21. februára 2006, Halifax a i. ( C‑255/02 , EU:C:2006:121 ).

44

Všeobecný súd sa podľa nich navyše nesprávne domnieval, že článkom 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa neobmedzuje sloboda podnikania, zatiaľ čo výkladom uvedeným v napadnutom rozsudku sa údajne neprimerane obmedzuje sloboda podnikov zvoliť si miesto svojej výroby. Skutočnosť, že podľa úvah Všeobecného súdu by sa nové modely motocyklov, ktoré boli vyrobené len v Thajsku, mali považovať za modely s pôvodom v Spojených štátoch, podľa nich predstavuje dodatočné obmedzenie tejto slobody.

Posúdenie Súdnym dvorom

48

V prvých dvoch častiach prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že poskytol nesprávny výklad kritéria uvedeného v článku 33 prvom odseku delegovaného nariadenia 2015/2446, podľa ktorého sa každé spracovanie alebo opracovanie vykonané v inej krajine alebo na inom území nepovažuje za hospodársky odôvodnené, „ak sa na základe dostupných skutočností zistí, že účelom takejto operácie bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení podľa článku 59 [Colného] kódexu [Únie]“, o aké ide v prejednávanej veci.

49

V prvom rade Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku poskytol výklad výrazu „účelom takejto operácie bolo vyhnúť sa“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, s prihliadnutím na to, že pojem „účel“ je v tomto výraze použitý v jednotnom čísle, a to v tom zmysle, že hoci rozhodnutie premiestniť výrobu nemusí mať ako jediný účel vyhnúť sa opatreniu obchodnej politiky, tento účel musí byť určujúci. V bode 62 tohto rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa na základe dostupných skutočností ukáže, že hlavným alebo dominantným účelom premiestnenia bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky Únie, treba potom konštatovať, že toto premiestnenie v zásade nemôže byť hospodársky odôvodnené.

50

Po druhé výklad Všeobecného súdu uvedený v bode 62 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je určujúcim kritériom uplatnenia tohto článku 33 hlavný alebo dominantný účel operácie, je nevyhnutný na zabezpečenie potrebného účinku tohto ustanovenia. Toto ustanovenie by totiž bolo v značnej miere zbavené svojej účinnosti, ak by sa malo vykladať tak, že sa neuplatňuje len preto, že okrem hlavného alebo dominantného účelu, ktorým je vyhnúť sa uplatneniu opatrení obchodnej politiky Únie, má premiestnenie aj iné, sekundárne účely.

54

Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého výklad článku 33 prvého odseku delegovaného nariadenia 2015/2446 Všeobecným súdom, ktorý v podstate potvrdzuje výklad Komisie v spornom rozhodnutí, zasahuje do ich slobody podnikania, treba konštatovať, že kritizujú bod 184 daného rozsudku, ktorý bol sformulovaný v rámci odpovede Všeobecného súdu na analogické tvrdenie, ktoré bolo uvedené v konaní pred ním. Odvolateľky naopak vo svojom odvolaní nepoukazujú na bod 183 uvedeného rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že nekonkretizovali skutkové okolnosti, ktoré by mohli preukazovať, že sporné rozhodnutie neprimerane obmedzilo ich právo vlastniť majetok alebo slobodu podnikania.

55

Pokiaľ ide navyše o bod 184 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v ňom pre úplnosť uviedol, že prípadné obmedzenie práva odvolateliek vlastniť majetok alebo ich slobody podnikania, aj keby sa preukázalo, by nebolo dôsledkom sporného rozhodnutia, ale vykonávacieho nariadenia 2018/886, ktorým sa zaviedli dodatočné clá.

56

Ďalej treba uviesť, že pojem „zmanipulovanie“ uvedený v odôvodnení 21 tohto delegovaného nariadenia môže zahŕňať širokú škálu vedomých činností, ktoré vedú k tomu, aby dovážaný tovar zmenil pôvod. Zo samotného znenia tohto odôvodnenia vyplýva, že spomedzi týchto činností treba predísť činnostiam vykonávaným s úmyslom vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky. Zmienka o tomto úmysle, navyše bez uvedenia jeho výlučnej povahy, by však bola nadbytočná a nemala by potrebný účinok, ak by sa pojem „zmanipulovanie“ vykladal v tom zmysle, že ako taký odkazuje výlučne na činnosti vykonávané len s úmyslom vyhnúť sa uplatňovaniu takých opatrení obchodnej politiky Únie, akými sú opatrenia vyplývajúce z vykonávacieho nariadenia 2018/886.

60

Napokon, keďže pojem „zmanipulovanie“ nie je uvedený v článku 33 prvom odseku delegovaného nariadenia 2015/2446, v žiadnom prípade nemôže umožniť vykladať toto ustanovenie spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s jeho znením a štruktúrou. Výklad navrhovaný odvolateľkami nielenže nemá žiadnu oporu v znení a štruktúre uvedeného ustanovenia, ale tiež narúša jeho potrebný účinok, ako to bolo uvedené v bode 53 tohto rozsudku.

61

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa v bodoch 58 a 62 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že určujúcim kritériom uplatnenia článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 je hlavný alebo dominantný účel predmetnej operácie.

62

V takom prípade buď neexistujú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že iný účel je hlavným alebo dominantným účelom uvedenej operácie, pričom v takom prípade je uplatnenie článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 povinné, alebo takéto skutočnosti existujú, ale príslušné orgány informáciami o nich nedisponujú. V tomto kontexte je odôvodnené, aby dotknutému podniku, ktorý je najspôsobilejší, či dokonca jediný spôsobilý týmito informáciami disponovať, prináležalo poskytnúť ich príslušným orgánom.

66

V tejto súvislosti nie je v článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 definovaná žiadna konkrétna charakteristika, ktorú musia vykazovať „dostupné“ skutočnosti, najmä pokiaľ ide o časové hľadisko. Nie je teda vylúčené, aby sa skutočnosti stali „dostupnými“ po rozhodnutí vykonať príslušnú operáciu či dokonca po jej realizácii. Hlavný alebo dominantný účel uvedenej operácie však možno posúdiť najneskôr až v čase, keď sa o nej rozhodlo, ako to potvrdzuje použitie minulého času vo výraze „účelom… bolo vyhnúť sa uplatňovaniu“. Navyše je nemožné, aby toto rozhodnutie bolo ovplyvnené následnými úvahami.

67

Napokon v rozpore s argumentáciou odvolateliek z odôvodnenia Všeobecného súdu nevyplýva, že Komisia je oprávnená vykonať subjektívne posúdenie účelov určitej operácie alebo predpokladať konkrétny význam týchto účelov.

68

Vzhľadom na uvedené treba prvé dve časti prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

72

Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu sa týka režimu dokazovania stanoveného v bodoch 70 a 71 napadnutého rozsudku. V bode 70 Všeobecný súd konštatoval časovú zhodu medzi nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia 2018/886, ktorým sa zaviedli dodatočné clá, a oznámením predmetnej operácie premiestnenia. S odkazom na bod 29 rozsudku z 13. decembra 1989, Brother International ( C‑26/88 , EU:C:1989:637 ), Všeobecný súd konštatoval, že takáto časová zhoda môže odôvodniť domnienku, podľa ktorej je cieľom premiestnenia vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky.

73

V prvej vete bodu 71 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že z tohto bodu 29 vyplýva, že v prípade existencie takejto časovej zhody prináleží dotknutému hospodárskemu subjektu, aby predložil dôkaz o inom primeranom dôvode na uskutočnenie výrobných činností v krajine, do ktorej bola výroba premiestnená, než je dôvod vyhnúť sa dôsledkom vyplývajúcim z dotknutých ustanovení.

74

V bode 70 svojho rozsudku Všeobecný súd správne vychádzal z dostupných skutočností, keď sa zameral tak na účel premiestnenia výroby uvedený spoločnosťou Harley‑Davidson vo formulári 8‑K, ako aj na časovú zhodu medzi nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia 2018/886 a oznámením tejto operácie premiestnenia.

78

V bode 70 napadnutého rozsudku Všeobecný súd teda najmä konštatoval, že keďže Harley‑Davidson vo formulári 8‑K uviedla iba to, že premiestnením svojej výroby sa chce „vyhnúť colnému zaťaženiu“ vyplývajúcemu z nadobudnutia účinnosti dodatočných ciel, jej hlavným alebo dominantným účelom bolo vyhnúť sa uplatňovaniu týchto opatrení obchodnej politiky. Všeobecný súd v tomto ohľade zdôraznil, že z účelu a obsahu formulára 8‑K jasne vyplýva, že tento formulár z 25. júna 2018 bol uverejnený ako okamžitá reakcia na uverejnenie vykonávacieho nariadenia 2018/886, a to len päť dní po uvedenom uverejnení a tri dni po nadobudnutí účinnosti tohto vykonávacieho nariadenia.

79

Na základe týchto skutočností mohol Všeobecný súd bez porušenia článku 33 prvého odseku delegovaného nariadenia 2015/2446 konštatovať, že na prvý pohľad bolo preukázané, že cieľom predmetného premiestnenia bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky. Dotknutému hospodárskemu subjektu teda prináležalo predložiť dôkaz o inom primeranom dôvode, ktorý by preukazoval, že hlavným alebo dominantným účelom predmetnej operácie nebol uvedený cieľ.

80

Druhým odvolacím dôvodom predloženým subsidiárne odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú nesprávne právne posúdenie v bodoch 86 až 90 napadnutého rozsudku. Článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 je tak, ako sa vykladá v napadnutom rozsudku, údajne v rozpore s článkom 290 ZFEÚ, keďže sa ním menia niektoré podstatné aspekty článku 60 ods. 2 Colného kódexu Únie.

83

Týmto výkladom sa podľa nich nahrádza objektívne kritérium stanovené v tomto článku 60 ods. 2, založené na hospodárskom odôvodnení operácie, subjektívnym kritériom založeným na zámere hospodárskeho subjektu. Uvedený výklad údajne znamená uznanie toho, že Komisia uskutočnila politické rozhodnutie, ktoré je v rozpore s politickým rozhodnutím normotvorcu spočívajúcim v upustení od tohto subjektívneho kritéria formou vypustenia článku 25 Colného kódexu Spoločenstva. Takýto výklad podľa nich narúša hierarchiu noriem a právnu istotu, keďže sa ním vytvára právo, ktoré je iné v delegovanom akte a iné v legislatívnom akte.

84

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

Posúdenie Súdnym dvorom

88

Druhý odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť.

O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení práva na riadnu správu vecí verejných

Argumentácia účastníkov konania

89

Tretí odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

93

V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd poskytol nesprávny výklad zásad legitímnej dôvery a právnej istoty, ako aj práva na riadnu správu vecí verejných.

94

V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 145 až 147 napadnutého rozsudku údajne nezohľadnil body 10 až 12 rozsudku z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia ( 14/81 , EU:C:1982:76 ), a body 35 až 38 rozsudku zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament ( C‑90/95 P , EU:C:1997:198 ), z ktorých podľa nich vyplýva, že nezlučiteľnosť právneho aktu s právom Únie nepredstavuje absolútnu prekážku uplatnenia zásady legitímnej dôvery. V tejto súvislosti je rozhodujúcou otázkou údajne to, či sa týmto aktom priznáva jednotlivcovi výhoda.

95

V prejednávanej veci rozhodnutia ZIPT podľa nich vyvolali legitímne očakávania, na základe ktorých boli prijaté významné obchodné rozhodnutia s dlhodobými účinkami. Tvrdia, že sporné rozhodnutie sa preto malo prijať v primeranej lehote. Keďže rozhodnutia ZIPT podľa článku 33 ods. 3 Colného kódexu Únie platia tri roky, ich zrušením približne dva roky po ich prijatí údajne došlo k zjavnému narušeniu zásady právnej istoty a spôsobeniu ujmy odvolateľkám. Článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 navyše podľa nich nemožno kvalifikovať ako „presný“, keďže takáto kvalifikácia je údajne v rozpore s novou povahou zrušenia rozhodnutia ZIPT Komisiou.

Posúdenie Súdnym dvorom

99

Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa týka bodov 166 až 169 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd síce uznal, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť vypočuť odvolateľky pred prijatím sporného rozhodnutia, ale rozhodol, že táto nezrovnalosť nepostačuje na to, aby viedla k zrušeniu tohto rozhodnutia. Všeobecný súd tak podľa odvolateliek uplatnil kritériá odlišné od kritérií vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora.

100

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 162 napadnutého rozsudku odkázal na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej na to, aby mohlo porušenie práva byť vypočutý viesť k zrušeniu dotknutého aktu, musí existovať možnosť, že správne konanie mohlo viesť k inému výsledku (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 49 ). Toto kritérium je v podstate pripomenuté aj v bode 167 napadnutého rozsudku.

101

Na druhej strane s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnutého aktu na základe článku 263 ZFEÚ prináleží osobe, ktorá sa odvoláva na porušenie svojho práva na obranu, aby preukázala, že existuje možnosť, že správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto aktu, mohlo viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , bod 79 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti, aj keď od osoby, ktorá sa odvoláva na takúto nezrovnalosť, nemožno požadovať, aby preukázala, že bez takejto nezrovnalosti by predmetný akt mal priaznivejší obsah, pokiaľ ide o jej záujmy, takáto osoba musí konkrétnym spôsobom preukázať, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 170 a citovaná judikatúra).

105

Na základe tohto kritéria sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď po tom, čo v bode 166 napadnutého rozsudku konštatoval porušenie práva odvolateliek byť vypočutý, dospel v bodoch 167 až 170 k záveru, že faktické dôkazy o tom, že premiestnenie bolo „hospodársky odôvodnené“ z dôvodu očakávaného nárastu hospodárskej efektívnosti, neboli spôsobilé vytvoriť možnosť, že správne konanie by mohlo viesť k inému výsledku.

106

V tejto súvislosti totiž stačí uviesť, že v bode 170 daného rozsudku, ktorý nie je priamo dotknutý predmetným odvolaním a ktorý odkazuje na body 65 a 66 uvedeného rozsudku, Všeobecný súd rozhodol, že odvolateľky v konaní pred ním nepredložili konkrétne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že predmetné premiestnenie bolo odôvodnené najmä úvahami nesúvisiacimi so zavedením dodatočných ciel podľa vykonávacieho nariadenia 2018/886.

110

Všeobecný súd tak podal presný výklad článku 33 a článku 34 ods. 11 Colného kódexu Únie, ktorý navyše odvolateľky v rámci predmetného odvolania ani nekritizovali. Tento výklad predstavuje dostatočný základ na odmietnutie argumentácie uvedenej v prvostupňovom konaní, ktorá je založená na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. V dôsledku toho, ako uvádza generálna advokátka v bode 105 svojich návrhov, dôvody, na základe ktorých Všeobecný súd v bodoch 145 až 147 napadnutého rozsudku odmietol túto argumentáciu, sú vo vzťahu k dôvodom uvedeným v bode 144 daného rozsudku nadbytočné. Výhrady odvolateliek týkajúce sa bodov 145 až 147 uvedeného rozsudku treba preto odmietnuť ako neúčinné.

111

V druhom rade Všeobecný súd v bode 164 napadnutého rozsudku pripomenul, opierajúc sa o judikatúru Súdneho dvora, že primeranosť lehoty konania sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných každej veci. Význam sporu pre dotknutú osobu je síce súčasťou týchto okolností, ale ide len o jednu z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Klein/Komisia, C‑430/20 P , EU:C:2022:377 , bod 72 a citovanú judikatúru), čo prináleží posúdiť Všeobecnému súdu ako skutkovú okolnosť.

112

Primeranosť dĺžky konania navyše nemožno stanoviť odkazom na konkrétnu maximálnu hranicu vymedzenú abstraktným spôsobom (rozsudok z 12. mája 2022, Klein/Komisia, C‑430/20 P , EU:C:2022:377 , bod 86 ). To isté platí pre určenie východiskového bodu pre výpočet tejto dĺžky trvania, ak tak ako v prejednávanej veci v uplatniteľných ustanoveniach neexistujú presné údaje.

O trovách

116

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

117

V súlade s článkom 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľným na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

118

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.