C-302/23

Marek Jarocki

proti

C. J.,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca) a Z. Csehi, sudca,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Fodda a E. Timmermans, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 a 3, ako aj článku 25 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES ( Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 73 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Marekom Jarockim a C. J. vo veci návrhu na vydanie doložky vykonateľnosti na účely vykonania exekúcie na nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou spoločného majetku C. J a jeho manželky.

Právny rámec

Právo Únie

Jedným z cieľov tohto nariadenia je odstrániť existujúce prekážky cezhraničného využívania prostriedkov elektronickej identifikácie, ktoré sa v členských štátoch používajú na autentifikáciu aspoň v prípade verejných služieb. Cieľom tohto nariadenia nie je zasahovať do oblasti systémov správy elektronickej identity a súvisiacich infraštruktúr vytvorených v členských štátoch. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby bola možná bezpečná elektronická identifikácia a autentifikácia pri prístupe k cezhraničným službám online, ktoré ponúkajú členské štáty.

(13)

Členské štáty by mali mať na účely elektronickej identifikácie naďalej možnosť používať alebo zaviesť prostriedky umožňujúce prístup k službám online. Mali by tiež mať možnosť rozhodovať o tom, či do poskytovania týchto prostriedkov zapoja súkromný sektor. Členské štáty by nemali byť povinné oznamovať svoje schémy elektronickej identifikácie [Európskej k]omisii. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či oznámia Komisii všetky, niektoré alebo neoznámia žiadne schémy elektronickej identifikácie používané na vnútroštátnej úrovni na prístup aspoň k verejným službám online alebo ku konkrétnym službám.

…

(18)

V tomto nariadení by sa mala ustanoviť zodpovednosť oznamujúceho členského štátu, strany vydávajúcej prostriedky elektronickej identifikácie a strany realizujúcej postup autentifikácie za nesplnenie príslušných povinností podľa tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi normami o zodpovednosti. Preto ním nie sú dotknuté uvedené vnútroštátne normy, napríklad o vymedzení pojmu škoda alebo príslušné uplatniteľné procesné normy vrátane dôkazného bremena.

(49)

Týmto nariadením by sa mala ustanoviť zásada, že elektronickému podpisu by sa nemal odopierať právny účinok z dôvodu, že je v elektronickej forme alebo že nespĺňa požiadavky na kvalifikovaný elektronický podpis. Ponecháva sa však na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov s výnimkou požiadavky stanovenej v tomto nariadení, podľa ktorej má kvalifikovaný elektronický podpis rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.“

4

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na schémy elektronickej identifikácie, ktoré boli oznámené členskými štátmi a na poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí sú usadení v Únii.

…

…

12. ‚kvalifikovaný elektronický podpis‘ je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy;

…“

6

Článok 9 nariadenia č. 910/2014 s názvom „Oznámenie“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Oznamujúci členský štát oznámi Komisii nasledovné informácie a bez zbytočného odkladu všetky ich následné zmeny:

…“

Poľské právo

Občiansky súdny poriadok

8

Článok 125 ods. 2 1 a 2 1a ustawa – Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) zo 17. novembra 1964 (Dz. U. č. 43, položka 296), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), stanovuje:

„2 1 . Ak to uvádza osobitné ustanovenie alebo ak sa zvolilo podávanie procesných písomností prostredníctvom komunikačného a informačného systému, procesné dokumenty v tejto veci sa musia podávať výlučne prostredníctvom tohto systému. Procesné dokumenty, ktoré neboli podané prostredníctvom komunikačného a informačného systému, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon spája s podaním písomnosti na súde, o čom súd informuje prihlasovateľa.

podpis účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu alebo splnomocnenca.“

10

Ustanovenie § 126 ods. 5 uvedeného poriadku stanovuje:

„Procesná písomnosť podaná prostredníctvom komunikačného a informačného systému musí byť opatrená kvalifikovaným elektronickým podpisom, dôveryhodným podpisom alebo vlastnoručným podpisom.“

Zákon o informatizácii činností subjektov vykonávajúcich verejné úlohy

11

pod pojmom ‚dôveryhodný podpis‘: elektronický podpis, ktorého autentickosť a integrita sú zabezpečené pomocou elektronickej pečiatky ministra zodpovedného za informatiku…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12

Dňa 28. novembra 2022 podal navrhovateľ vo veci samej na Sąd Rejonowy Katowice – Wschód (Okresný súd Katovice‑Východ, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na vydanie doložky vykonateľnosti na účely vykonania exekúcie na nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou spoločného majetku jeho dlžníka a manželky tohto dlžníka. Tento návrh, ku ktorému bol pripojený aj návrh na oslobodenie od súdnych trov, bol zaslaný mailom na e‑mailovú adresu súdu. Tento návrh bol podpísaný elektronicky, dôveryhodným podpisom, v zmysle článku 3 bodu 14a zákona o informatizácii činností subjektov vykonávajúcich verejné úlohy.

13

Po tom, čo súdny úradník poverený preskúmaním návrhu vyzval navrhovateľa vo veci samej, aby odstránil formálne vady tohto návrhu, najmä predložením úradného formulára s vlastnoručným podpisom, a aby doplnil rozličné informácie, navrhovateľ zaslal 21. januára 2023 na tú istú e‑mailovú adresu súdu vyhlásenie obsahujúce vyžiadané informácie, a to opätovne podpísané dôveryhodným podpisom.

17

Podľa jeho názoru sa právny účinok elektronického podpisu v zásade riadi vnútroštátnym právom, s výnimkou kvalifikovaných elektronických podpisov, pre ktoré nariadenie č. 910/2014 stanovuje, že ich účinok je rovnocenný s účinkom vlastnoručného podpisu. Okrem toho sa domnieva, že zámerom normotvorcu Únie nebolo uložiť členským štátom povinnosť prijať konkrétne riešenia, pokiaľ ide o používanie elektronických podpisov v súdnych konaniach.

18

V dôsledku uvedeného sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na to, že nemá k dispozícii komunikačný a informačný systém, ktorý by v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou umožňoval podávať elektronicky podpísané procesné písomnosti, nie je povinný prijať písomnosť s elektronickým podpisom odoslanú mailom na e‑mailovú adresu súdu.

19

Vnútroštátny súd sa však pýta, či nie je potrebné zohľadniť cieľ uvedený v odôvodnení 2 nariadenia č. 910/2014, ktorý spočíva v posilnení dôvery pri elektronických transakciách na vnútornom trhu medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy. Podľa vnútroštátneho súdu by sa článok 25 ods. 1 nariadenia č. 910/2014 mohol vykladať s prihliadnutím na tento cieľ v tom zmysle, že zo zásady zákazu diskriminácie by vyplývala povinnosť členských štátov akceptovať elektronicky podpísanú procesnú písomnosť. Takýto výklad by podľa neho viedol k zjednoteniu podmienok podávania procesných písomností na súdy členských štátov.

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 2 ods. 1 a 3, ako aj článok 25 ods. 1 a 2 nariadenia č. 910/2014 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno procesnú písomnosť podať na súd elektronicky a elektronicky ju podpísať len vtedy, ak má tento súd k dispozícii vhodný informačný systém a podanie sa uskutoční prostredníctvom tohto systému.

23

Na úvod je potrebné v prvom rade konštatovať, že vnútroštátny súd sa pýta na uplatniteľnosť ratione materiae nariadenia č. 910/2014 na spor vo veci samej z dôvodu, že toto nariadenie sa uplatňuje len na schémy elektronickej identifikácie, ktoré členské štáty oznámili Komisii. Prostriedok elektronickej identifikácie použitý navrhovateľom vo veci samej na elektronické podanie jeho procesných písomností však nepatrí do schémy elektronickej identifikácie oznámenej Poľskou republikou, ktorá navyše podľa vnútroštátneho súdu takúto schému neoznámila.

24

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia tvrdí, že tento členský štát oznámil schému elektronickej identifikácie v súlade s článkom 9 nariadenia č. 910/2014.

28

Oznamovanie schém elektronickej identifikácie Komisii je upravené v článku 9 nariadenia č. 910/2014. Toto oznamovanie, ktoré je aj naďalej fakultatívne, ako zdôrazňuje odôvodnenie 13 tohto nariadenia, predstavuje predbežnú podmienku pre vzájomné uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie z hľadiska ich cezhraničného používania.

29

Toto oznamovanie naopak nepredstavuje podmienku na uplatnenie ustanovení oddielu 4 kapitoly III uvedeného nariadenia týkajúcich sa elektronických podpisov, medzi ktorými sa nachádza článok 25 nariadenia č. 910/2014, o ktorého výklad žiada vnútroštátny súd.

30

Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že členský štát neoznámil schému elektronickej identifikácie podľa článku 9 nariadenia č. 910/2014, nemá vplyv na uplatniteľnosť ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa elektronických podpisov v tomto členskom štáte.

34

Súdny dvor takisto rozhodol, že hoci nariadenie č. 910/2014 má za cieľ zabezpečiť, ako vyplýva z jeho článku 2 ods. 3 v spojení s jeho odôvodnením 49, aby sa elektronickému podpisu neodopieral jeho právny účinok len z dôvodu, že má takúto podobu, nebráni členským štátom, aby si samy stanovili formálne požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2022, Ekofrukt, C‑362/21 , EU:C:2022:815 , bod 39 ).

35

Z uvedeného vyplýva, že procesné náležitosti, akými sú tie, ktoré vo vnútroštátnom práve stanovujú podmienky podávania procesných písomností na súdy, nie sú nariadením č. 910/2014 dotknuté.

36

V prejednávanej veci z vnútroštátneho právneho rámca, ktorý vymedzil vnútroštátny súd, vyplýva, že predmetná vnútroštátna právna úprava zakazuje elektronické podanie procesnej písomnosti opatrenej elektronickým podpisom na súd nie z dôvodu, že za podpis v zmysle článku 126 ods. 1 bodu 6 Občianskeho súdneho poriadku možno považovať len vlastnoručný podpis, ale z dôvodu, že podľa článku 125 ods. 2 1a tohto poriadku možno toto elektronické podanie procesných písomností na súd vykonať len prostredníctvom vhodného komunikačného a informačného systému, ktorým musí byť tento súd vybavený.

O trovách

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 a 3, ako aj článok 25 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES

sa majú vykladať v tom zmysle, že: