C-313/23

62023CJ0313

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 30. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Nezávislosť sudcov – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Účinná súdna ochrana v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie – Súdny orgán príslušný navrhnúť začatie disciplinárnych konaní proti sudcom a prokurátorom s cieľom uložiť im disciplinárne sankcie – Ponechanie členov súdneho orgánu vo funkcii po skončení ich funkčného obdobia – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Bezpečnosť údajov – Prístup súdneho orgánu k údajom o bankových účtoch sudcov a prokurátorov, ako aj ich rodinných príslušníkov – Súdne povolenie na sprístupnenie bankového tajomstva – Súd, ktorý povoľuje sprístupnenie bankového tajomstva – Článok 4 bod 7 – Pojem ‚prevádzkovateľ‘ – Článok 51 – Pojem ‚dozorný orgán‘“

V spojených veciach C‑313/23, C‑316/23 a C‑332/23,

ktorých predmetom sú tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) z 22. mája 2023 (C‑313/23 a C‑332/23) a z 23. mája 2023 (C‑316/23), doručené Súdnemu dvoru 22. mája 2023 (C‑313/23), 23. mája 2023 (C‑316/23) a 25. mája 2023 (C‑332/23), ktoré súvisia s konaniami začatými na návrh:

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet, v zastúpení: T. Točkova, splnomocnená zástupkyňa,

–

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova, S. Ruseva a R. Stojanov, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, ako aj článku 2 ods. 2 písm. a), článku 4 bodu 7, článku 32 ods. 1 písm. b), článku 33 ods. 3 písm. d), článku 51, článku 57 ods. 1 písm. b) a článku 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 , ďalej len „GDPR“), v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci konaní začatých na návrh Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet (Dozorný orgán pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko) (ďalej len „Dozorný orgán“) s cieľom nariadiť, aby boli dozornému orgánu sprístupnené údaje o bankových účtoch viacerých sudcov a ich rodinných príslušníkov.

Právny rámec

Právo Únie

Hoci sa toto nariadenie okrem iného vzťahuje aj na činnosti súdov a iných justičných orgánov, mohli by sa v práve Únie alebo v práve členského štátu spresniť spracovateľské operácie a spracovateľské postupy týkajúce sa spracúvania osobných údajov zo strany súdov a iných justičných orgánov. Právomoc dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť súdnictva pri výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí. Dozor nad takýmito spracovateľskými operáciami by sa mal môcť zveriť osobitným orgánom v rámci systému súdnictva členského štátu, ktoré by mali predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, zvyšovať povedomie sudcov o ich povinnostiach v zmysle tohto nariadenia a vybavovať sťažnosti súvisiace s takýmito operáciami spracúvania údajov.“

4

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vecná pôsobnosť“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

a)

2.

‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

…

7.

‚prevádzkovateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve Únie alebo v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v práve Únie alebo v práve členského štátu;

…“

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

b)

kontaktné údaje prípadnej zodpovednej osoby;

c)

účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;

2. Okrem informácií uvedených v odseku 1 prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe tieto ďalšie informácie potrebné na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania so zreteľom na dotknutú osobu:

a)

doba uchovávania osobných údajov, alebo ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;

b)

ak sa spracúvanie zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f), oprávnené záujmy, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana;

c)

z akého zdroja pochádzajú osobné údaje, prípadne informácie o tom, či údaje pochádzajú z verejne prístupných zdrojov;

g)

existencia automatizovaného rozhodovania…“

8

Článok 21 GDPR, nazvaný „Právo namietať“, v odseku 1 stanovuje:

„Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach. Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov.“

…“

10

Článok 33 tohto nariadenia s názvom „Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. V prípade porušenia ochrany osobných údajov prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 72 hodín po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedel, oznámi porušenie ochrany osobných údajov dozornému orgánu príslušnému podľa článku 55 s výnimkou prípadov, keď nie je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb. Ak oznámenie nebolo dozornému orgánu predložené do 72 hodín, pripojí sa k nemu zdôvodnenie omeškania.

…

3. Oznámenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň:

Článok 51 tohto nariadenia s názvom „Dozorný orgán“ znie:

„1. Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie (ďalej len ‚dozorný orgán‘).

…

3. Ak je v členskom štáte zriadený viac než jeden dozorný orgán, tento členský štát určí dozorný orgán, ktorý má zastupovať uvedené orgány vo výbore, a stanoví mechanizmus na zabezpečenie súladu zo strany ostatných orgánov s pravidlami týkajúcimi sa mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článku 63.

4. Každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojho práva, ktoré prijme podľa tejto kapitoly, do 25. mája 2018 a bezodkladne oznámi všetky následné zmeny, ktoré sa týkajú týchto ustanovení.“

13

„Bez toho, aby boli dotknuté iné úlohy stanovené podľa tohto nariadenia, každý dozorný orgán na svojom území:

a)

monitoruje a presadzuje uplatňovanie tohto nariadenia;

…

h)

vedie vyšetrovania týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií, ktoré mu poskytol iný dozorný orgán alebo iný orgán verejnej moci;

Článok 77 tohto nariadenia, nazvaný „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.“

18

Článok 78 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu“, v odseku 1 uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.“

19

„Súdnictvo je nezávislé. Sudcovia, prísediaci, prokurátori a vyšetrujúci sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní iba zákonom.“

21

Článok 132a bulharskej Ústavy, v znení účinnom v čase podania týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania, stanovuje:

„1. V rámci Najvyššej súdnej rady sa zriadi dozorný orgán, ktorý sa skladá z hlavného inšpektora a desiatich inšpektorov.

2. Hlavného inšpektora volí Národné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou svojich poslancov na obdobie piatich rokov.

3. Inšpektorov volí Národné zhromaždenie na obdobie štyroch rokov v súlade s postupom stanoveným v odseku 2.

ZSV

22

Článok 46 Zakon za sădebnata vlast (zákon o súdnej moci) (DV č. 64 zo 7. augusta 2007) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „ZSV“) stanovuje:

„Národné zhromaždenie volí hlavného inšpektora a každého z inšpektorov jednotlivo dvojtretinovou väčšinou.“

23

Článok 54 ods. 1 a 2 tohto zákona stanovujú:

navrhuje disciplinárne sankcie voči sudcom, prokurátorom, vyšetrujúcim sudcom a administratívnym vedúcim predstaviteľom súdnej moci;

(7)

vydáva upozornenia, návrhy a správy pre iné štátne orgány vrátane orgánov súdnictva;

(8)

vykonáva kontroly integrity a konfliktov záujmov sudcov, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov, ich majetkových priznaní a odhaľovanie konaní poškodzujúcich dobrú povesť súdnictva a konaní spojených so zasahovaním do nezávislosti sudcov, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov;

…

(1)

majetkové priznanie a vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov v dvoch častiach;

(2)

vyhlásenie o zmene okolností v porovnaní s vyhlásením podľa bodu 1 v časti týkajúcej sa konfliktov záujmov uvedených v článku 175b ods. 1 bodoch 11 až 13 a pôvodu finančných prostriedkov v prípade predčasného splatenia dlhov a úverov.“

25

Článok 175b ods. 4 ZSV znie:

(2)

rozhodnutí o uložení správnej sankcie, ktoré nadobudli právoplatnosť.

2. [Dozorný orgán] zaznamená do verejného registra uvedeného v odseku 1 bode 1 majetkové priznania a vyhlásenia týkajúce sa konfliktu záujmov, ako aj vyhlásenia o zmene deklarovaných skutočností. Tento záznam vykonávajú výlučne osoby poverené hlavným inšpektorom.

…

4. Každý má právo na prístup k údajom obsiahnutým vo verejnom registri.

5. Prístup sa zabezpečí prostredníctvom internetovej stránky [Dozorného orgánu] s výhradou požiadaviek týkajúcich sa ochrany osobných údajov.“

Článok 307 ods. 2 ZSV stanovuje:

„Disciplinárne previnenie je zavinené porušenie pracovných povinností, ako aj poškodenie dobrej povesti súdnictva.“

29

Článok 311 tohto zákona znie:

„Disciplinárnu sankciu uloží:

(1)

30

Článok 312 ods. 1 zákona stanovuje:

„Návrh na začatie disciplinárneho konania s cieľom uložiť disciplinárnu sankciu sudcovi, prokurátorovi a vyšetrujúcemu sudcovi, nadriadenému a zástupcovi nadriadeného môže predložiť:

…

(3) [Dozorný orgán];

…“

„1. Zamestnancom banky, členom riadiacich a dozorných orgánov bánk, zamestnancom [Bulharskej národnej banky (BNB)], zamestnancom a členom správnej rady Fondu na ochranu vkladov, likvidátorom, dočasným správcom a správcom konkurznej podstaty, ako aj všetkým ostatným osobám pracujúcim pre banku sa zakazuje poskytnúť alebo použiť vo svoj vlastný prospech alebo v prospech svojich rodinných príslušníkov informácie tvoriace bankové tajomstvo.

2. Bankové tajomstvo tvoria skutočnosti a okolnosti, ktoré vplývajú na stavy a operácie na účtoch a vklady klientov banky.

…

5. S výnimkou BNB a na účely a za podmienok uvedených v článku 56 banka môže poskytnúť informácie týkajúce sa jednotlivých klientov uvedené v odseku 2 iba:

(1)

s ich súhlasom;

(5)

v rámci prebiehajúceho medzinárodného rozhodcovského konania, ktorého účastníkom je Bulharská republika.

6. Súd môže tiež nariadiť poskytnutie informácií uvedených v odseku 2 na žiadosť:

…

(12) hlavného inšpektora alebo inšpektora [Dozorného orgánu].

7. Sudca rajonen săd [okresný súd] vydá v senáte odôvodnené rozhodnutie o žiadosti uvedenej v odseku 6 najneskôr do 24 hodín od doručenia žiadosti, pričom uvedie obdobie, na ktoré sa informácie uvedené v odseku 1 vzťahujú. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Článok 17 ods. 1 a 2 tohto zákona stanovujú:

„1. [Dozorný orgán] monitoruje a kontroluje dodržiavanie [GDPR], tohto zákona a aktov v oblasti ochrany osobných údajov, ak osobné údaje spracúvajú:

(1)

súdy pri výkone svojich právomocí orgánov súdnej moci a

(2)

prokuratúra a vyšetrovacie orgány pri výkone svojich právomocí orgánov súdnej moci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií.

(2)

vykonáva právomoci zverené článkom 58 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), článkom 58 ods. 2 písm. a) až g), i) a j) a článkom 58 ods. 3 písm. a), b) a c) [GDPR],

(3)

uplatňuje zoznam vypracovaný [KZLD] v súlade s článkom 35 ods. 4 [GDPR] v spojení s požiadavkou na posúdenie vplyvu na ochranu údajov;

(4)

obráti sa na súd v prípade porušenia [GDPR].“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

37

Dňa 15. mája 2023, po uplynutí lehoty stanovenej na podanie každoročných majetkových priznaní sudcov a ich rodín za rok 2022, upravených v článkoch 175a a 175b ZSV, Dozorný orgán podal na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na sprístupnenie bankového tajomstva týkajúceho sa bankových účtov viacerých sudcov a ich rodinných príslušníkov podľa článku 62 ods. 6 bodu 12 ZKI.

38

V prvom rade vnútroštátny súd uvádza, že je potrebné overiť, či má Dozorný orgán právomoc predložiť mu žiadosť o sprístupnenie bankového tajomstva. V tejto súvislosti spresňuje, že tento orgán, ktorý bol zriadený novelou bulharskej Ústavy prijatou v priebehu roku 2007, je poverený vyšetrovaním vyvíjania nenáležitých vplyvov na sudcov a prokurátorov, overovaním ich majetkových priznaní a odhaľovaním prípadných konfliktov záujmov, ako aj zásahov do nezávislosti súdnej moci.

39

42

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta na úlohu a povinnosti vnútroštátnych súdov, ktoré povoľujú prístup Dozorného orgánu k osobným údajom sudcov a prokurátorov.

43

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že v priebehu roka 2019 pritiahol pozornosť bulharských médií vážny problém týkajúci sa bezpečnosti údajov, ktoré má k dispozícii Dozorný orgán. KZLD totiž konštatovala, že osobné údaje približne dvadsiatich sudcov a prokurátorov, ktoré mal Dozorný orgán k dispozícii, boli nezákonne uverejnené na jeho internetovej stránke v ich plnom rozsahu, čo viedlo KZLD k tomu, že Dozornému orgánu uložila pokutu. Vnútroštátny súd však uvádza, že nedisponuje žiadnou informáciou, ktorá by mu umožňovala zistiť, či od tejto udalosti boli prijaté opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov.

44

Kladie si otázku, či jeho činnosť spočívajúca v povolení prístupu Dozorného orgánu k osobným údajom podliehajúcim bankovému tajomstvu patrí do pôsobnosti GDPR, a ak áno, aký vplyv by to malo na preskúmanie, ktoré má vykonávať. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že GDPR ukladá povinnosti osobám, ktoré spracúvajú osobné údaje, prevádzkovateľom a dozorným orgánom.

48

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či môže pred povolením prístupu k údajom overiť, či Dozorný orgán prijal opatrenia na zabezpečenie spracovania údajov v súlade so zákonom, aby nekonal len ako registračný orgán.

49

Napokon, aj keby súd oprávnený povoliť prístup Dozorného orgánu k osobným údajom, na ktoré sa vzťahuje bankové tajomstvo, nemal postavenie prevádzkovateľa alebo dozorného orgánu, vzniká otázka, či musí vykonať takéto preskúmania s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu stanovenú v článku 79 GDPR. Je pravda, že toto ustanovenie upravuje prípady, v ktorých sa dotknutá osoba obráti na súd na účely ochrany svojich práv. Ak sa však konanie týkajúce sa sprístupnenia údajov vedie bez účasti dotknutej osoby a vnútroštátne právo stanovuje predchádzajúce súdne preskúmanie, zdá sa, že podobná povinnosť by sa mala uplatniť ex offo . Vyplýva to aj z práva na účinný prostriedok nápravy, ktoré je zakotvené v článku 47 Charty. V prípade, že by takáto povinnosť neexistovala, by sa súd vždy obmedzil len na formálne preskúmanie a potvrdenie konania správneho orgánu, čo by sa mohlo zdať v rozpore s cieľmi článku 79 GDPR.

50

Za týchto okolností Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konania a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré majú vo veciach C‑313/23, C‑316/23 a C‑332/23 rovnaké znenie:

4.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu prejudiciálnu otázku sa odpovie záporne – článok 51 GDPR vykladať tak, že súdny orgán, ktorý umožní inému orgánu štátnej moci prístup k údajom o stavoch na účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, a preto ho vo vzťahu k týmto údajom treba kvalifikovať ako ‚dozorný orgán‘?

5.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu alebo štvrtú prejudiciálnu otázku sa odpovie kladne – článok 32 ods. 1 písm. b) GDPR, resp. článok 57 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať tak, že súdny orgán, ktorý umožní inému orgánu štátnej moci prístup k údajom o stavoch na účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je v prípade existencie informácií o porušení ochrany osobných údajov, ku ktorému došlo v minulosti zo strany orgánu, ktorému sa má udeliť prístup, povinný získať informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté na ochranu údajov, a zohľadniť pri svojom rozhodovaní o povolení prístupu primeranosť týchto opatrení?

6.

Má sa – ak odpoveď na druhú otázku znie, že sa uplatní právo Únie, a bez ohľadu na odpovede na tretiu alebo štvrtú otázku – článok 79 ods. 1 GDPR v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu Únie stanovuje, že určité kategórie údajov môžu byť poskytnuté iba na základe povolenia súdu, príslušný súd musí osobám, ktorých údaje sa poskytujú, ex offo poskytnúť ochranu tým, že orgánu, ktorý požiadal o prístup k údajom a o ktorom je známe, že sa v minulosti dopustil porušenia bezpečnosti osobných údajov, uloží povinnosť poskytnúť informácie o opatreniach prijatých podľa článku 33 ods. 3 písm. d) GDPR a o ich účinnom uplatňovaní?“

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. októbra 2024 Dozorný orgán podal návrh na opätovné začatie písomnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Keďže uvedený článok 83 upravuje opätovné začatie ústnej časti konania a keďže v prejednávanej veci bola táto časť konania ukončená po prednesení návrhov generálneho advokáta, tento návrh treba chápať tak, že sa týka opätovného začatia ústnej časti konania.

53

Na podporu svojho návrhu Dozorný orgán uvádza dva dôvody v súvislosti s prvou prejudiciálnou otázkou. V prvom rade došlo v decembri 2023 k novej skutočnosti, a to k zmene článku 132a ods. 4 bulharskej Ústavy v tom zmysle, že členovia Dozorného orgánu by teraz mohli byť zvolení na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V druhom rade generálny advokát vo svojich návrhoch nepresne posúdil situáciu, o ktorú ide vo veci samej, keď odkázal na vnútroštátnu právnu úpravu a stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, nazývanej „Benátska komisia“, ktoré nie sú pre prejednávané veci relevantné.

54

57

Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania

58

Bulharská vláda vyjadruje pochybnosti o prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že vnútroštátny orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, nemá v rámci konaní vo veci samej povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ. Na jednej strane sú totiž konania pred týmto orgánom jednostranné, keďže sa vedú bez účasti dotknutých osôb. Na druhej strane cieľom týchto konaní nie je vyriešenie právneho sporu, pretože ich jediným účelom je overiť, či sú splnené podmienky potrebné na sprístupnenie bankového tajomstva.

59

Je nesporné, že Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) ako taký zodpovedá požiadavkám pripomenutým v bode 59 tohto rozsudku, pokiaľ ide o jeho zákonný základ, trvalosť, uplatňovanie právnych noriem, ako aj jeho nezávislosť, a žiadna skutočnosť v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevedie k spochybneniu tejto skutočnosti. V prejednávanej veci bulharská vláda nastoľuje otázku, či tento súd rozhoduje v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím s povahou súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti treba uviesť, že tento súd rozhoduje o návrhu Dozorného orgánu na sprístupnenie bankového tajomstva podľa článku 62 ods. 6 bodu 12 ZKI. Hoci bulharská vláda tvrdí, že preskúmanie, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, má čisto formálnu povahu, nič to nemení na tom, že tento súd má preskúmať, či sú splnené zákonné podmienky, ktorým podlieha sprístupnenie bankového tajomstva, má rozhodnúť odôvodneným rozhodnutím a stanoviť dobu, na ktorú je bankové tajomstvo sprístupnené.

62

Ako totiž vyplýva z článku 62 ods. 5 ZKI, povolenie, ktoré môže udeliť vnútroštátny súd, má nahradiť súhlas dotknutých osôb. Toto povolenie je vymožiteľné voči bankám, v ktorých majú tieto osoby bankové účty, a má za následok poskytnutie prístupu Dozornému orgánu k osobným údajom týkajúcim sa týchto účtov. Okrem toho takýto prístup predstavuje zásah do základných práv uvedených osôb zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty [pozri rozsudok zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v oblasti daní), C‑245/19 a C‑246/19 , EU:C:2020:795 , bod 74 ].

65

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázku, ktorá mu bola položená (rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direkcija Nacionalna policija pri MVR – Sofija, C‑118/22 , EU:C:2024:97 , bod 31 a citovaná judikatúra).

66

Hoci v prejednávanej veci prvá otázka odkazuje na súdny orgán, „ktorý môže ukladať disciplinárne sankcie sudcom a ktorý má právomoc zhromažďovať údaje o ich majetku“, z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ako aj zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tento orgán preskúmava činnosť sudcov a prokurátorov pri výkone ich právomocí, ich integritu a neexistenciu konfliktu záujmov na ich strane a že v tomto rámci má právomoc zhromažďovať osobné údaje, ktoré sa ich týkajú. Konkrétne je uvedený orgán v nadväznosti na takéto preskúmanie oprávnený navrhnúť inému súdnemu orgánu začatie disciplinárneho konania s cieľom uložiť im disciplinárne sankcie.

67

Ako však vyplýva z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd sa domnieva, že okolnosť, že členovia Dozorného orgánu, ktorí sú volení dvojtretinovou väčšinou poslancov Národného zhromaždenia, naďalej vykonávajú svoju funkciu napriek uplynutiu ich funkčného obdobia, môže vyvolať pochybnosti z hľadiska požiadavky nezávislosti súdnej moci. Tento súd si totiž kladie otázku, či členovia tohto súdneho orgánu môžu v tomto kontexte vyvíjať nenáležitý vplyv na sudcov a prokurátorov alebo pokračovať vo svojich činnostiach pod tlakom poslancov Národného zhromaždenia.

Poľská vláda tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prvú otázku, pretože Únia nemá žiadnu právomoc v oblasti organizácie súdnictva v členských štátoch.

71

Hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do ich právomoci, nič to nemení na skutočnosti, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie a najmä z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21 , EU:C:2024:1 , bod 57 , ako aj citovanú judikatúru].

72

Tak je to aj v prípade vnútroštátnych pravidiel upravujúcich disciplinárnu zodpovednosť sudcov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 133 , ako aj z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară, C‑817/21 , EU:C:2023:391 , bod 44 a citovanú judikatúru), vrátane tých, ktoré sa týkajú organizácie a fungovania súdneho orgánu, ktorý podobne ako Dozorný orgán má právomoc kontrolovať činnosť sudcov pri výkone ich funkcie, overovať ich integritu a prípadnú existenciu konfliktov záujmov na strane sudcov a navrhnúť inému súdnemu orgánu začatie disciplinárneho konania s cieľom uložiť im disciplinárne sankcie.

73

76

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí prevziať zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudky zo 16. februára 2023, Rzecznik Praw Dziecka a i. (Pozastavenie výkonu rozhodnutia o návrate), C‑638/22 PPU , EU:C:2023:103 , bod 47 , ako aj z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 61 ].

77

Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie teda platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad právnej normy Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady potrebné na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. februára 2023, Rzecznik Praw Dziecka a i. (Pozastavenie výkonu rozhodnutia o návrate), C‑638/22 PPU , EU:C:2023:103 , bod 48 , ako aj z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 62 ].

78

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta na to, ako majú pokračovať konania o žiadostiach Dozorného orgánu o povolení prístupu k údajom týkajúcim sa bankových účtov viacerých sudcov a ich rodinných príslušníkov. Tento súd sa konkrétne pýta, či právo Únie bráni tomu, aby mu takýto súdny orgán mohol predkladať žiadosti tohto druhu, hoci funkčné obdobia všetkých jeho členov uplynuli pred niekoľkými rokmi. Zdá sa teda , že uvedenému súdu prináleží, aby o tejto otázke rozhodol in limine litis incidenčne predtým, ako bude môcť rozhodnúť o žiadostiach, ktoré mu boli predložené. Z toho vyplýva, že požadovaný výklad práva Únie zodpovedá objektívnej potrebe rozhodnutia, ktoré má prijať vnútroštátny súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociažia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , body 118 a 119 ).

Každý členský štát má podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

82

85

Podľa ustálenej judikatúry záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudky z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 53 a citovaná judikatúra, ako aj z 18. mája 2021, Asociažia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 196 ).

86

Keďže perspektíva začatia disciplinárneho vyšetrovania je sama osebe spôsobilá vyvíjať tlak na tých, ktorých úlohou je vydávať rozsudky, Súdny dvor už rozhodol, že je dôležité, aby orgán s právomocou na vedenie vyšetrovania a disciplinárneho konania bol pri výkone svojich úloh objektívny a nestranný a aby na tento účel nepodliehal nijakému vonkajšiemu vplyvu (rozsudky z 18. mája 2021, Asociația Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 199 , ako aj z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară, C‑817/21 , EU:C:2023:391 , bod 49 ). Platí to najmä pre súdny orgán, ktorý má podobne ako Dozorný orgán širokú právomoc preskúmavať činnosť sudcov a prokurátorov pri výkone ich právomocí, ich integritu a neexistenciu konfliktu záujmov na ich strane, ako aj navrhnúť v nadväznosti na takéto preskúmanie inému súdnemu orgánu začatie disciplinárneho konania s cieľom uložiť im disciplinárne sankcie.

88

Je teda dôležité, aby všetky pravidlá upravujúce organizáciu a fungovanie takéhoto orgánu, vrátane pravidiel upravujúcich postup menovania jeho členov, boli navrhnuté tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohli vyvolávať žiadne oprávnené pochybnosti o využívaní výsad a funkcií takéhoto orgánu ako nástroja nátlaku alebo politickej kontroly činnosti súdnictva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară, C‑817/21 , EU:C:2023:391 , body 50 a 51 , ako aj citovanú judikatúru).

89

Tieto pravidlá totiž môžu vo všeobecnosti priamo ovplyvniť prax uvedeného orgánu, a teda zabrániť vykonávaniu disciplinárnych konaní, ktorých cieľom alebo účinkom je vyvíjať predovšetkým tlak na tých, ktorí rozhodujú, alebo zabezpečovať politickú kontrolu ich činnosti, alebo naopak vykonávanie takýchto disciplinárnych konaní podporiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară, C‑817/21 , EU:C:2023:391 , bod 52 ).

Pokiaľ ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej, keď funkčné obdobia členov Dozorného orgánu uplynuli bez toho, aby Národné zhromaždenie pristúpilo k voľbe nových členov, zdá sa, že vnútroštátna právna úprava neobsahuje žiadne pravidlo, pokiaľ ide o možné pokračovanie vo výkone funkcie členmi Dozorného orgánu, ktorých funkčné obdobia uplynuli. Je pravda, že podľa vyjadrenia vnútroštátneho súdu členovia Dozorného orgánu v takejto situácii naďalej vykonávajú svoju funkciu až dovtedy, kým Národné zhromaždenie nezvolí nových členov v súlade s judikatúrou Konstitucionen săd (Ústavný súd). Okrem toho, že bulharské právo neobsahuje pravidlá, ktoré by vymedzovali takto predĺžený výkon týchto funkcií, neobsahuje ani žiadne právne ustanovenie, ktoré by umožňovalo ukončiť prípadné blokovanie procesu vymenovania nových členov Dozorného orgánu, takže predĺženie funkčného obdobia jeho bývalých členov by v praxi mohlo byť časovo neobmedzené.

93

Na jednej strane, hoci prináleží výlučne členským štátom, aby rozhodli, či povolia alebo nepovolia výkon funkcie členov súdneho orgánu, ktorý má právomoc kontrolovať činnosť sudcov a prokurátorov a navrhovať proti nim začatie disciplinárnych konaní, nad rámec zákonnej dĺžky funkčného obdobia týchto členov s cieľom zabezpečiť kontinuitu fungovania tohto orgánu, ak sa členské štáty rozhodnú pre takéto predĺženie funkčného obdobia, sú povinné dbať na to, aby bol výkon funkcie po skončení funkčného obdobia založený na výslovnom právnom základe vo vnútroštátnom práve, ktorý obsahuje jasné a presné pravidlá vymedzujúce výkon týchto funkcií.

97

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni praxi členského štátu, podľa ktorej členovia súdneho orgánu tohto členského štátu, ktorých jeho parlament zvolil na funkčné obdobie na dobu určitú a ktorí majú právomoc preskúmavať činnosť sudcov a prokurátorov pri výkone ich právomocí, ich integritu a neexistenciu konfliktu záujmov na ich strane, ako aj právomoc navrhnúť inému súdnemu orgánu začatie disciplinárneho konania s cieľom uložiť im disciplinárne sankcie, pokračujú vo výkone svojich funkcií nad rámec zákonného trvania ich funkčného obdobia stanoveného ústavou daného členského štátu, až kým tento parlament nezvolí nových členov bez toho, aby bolo predĺženie funkčného obdobia založené na výslovnom právnom základe vo vnútroštátnom práve, ktorý by obsahoval jasné a presné pravidlá vymedzujúce výkon týchto funkcií, a bez toho, aby bolo zaručené, že toto predĺženie bude v praxi časovo obmedzené.

O druhej otázke

98

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 GDPR vykladať v tom zmysle, že poskytnutie osobných údajov, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sa týkajú sudcov, ako aj ich rodinných príslušníkov, súdnemu orgánu na účely overenia majetkových priznaní týchto sudcov a prokurátorov, ako aj ich rodinných príslušníkov, pričom tieto majetkové priznania sú predmetom uverejnenia, predstavuje spracúvanie osobných údajov, ktoré patrí do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia.

102

Článok 2 ods. 2 písm. a) GDPR, na ktorý sa osobitne vzťahuje druhá prejudiciálna otázka, spresňuje, že toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov „v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie“.

103

V súlade s ustálenou judikatúrou je jediným cieľom tohto ustanovenia, v spojení s odôvodnením 16 GDPR, vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia spracúvanie osobných údajov vykonávané štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu národnej bezpečnosti alebo činnosti, ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie, pričom činnosti, ktorých cieľom je chrániť národnú bezpečnosť, zahŕňajú najmä činnosti, ktorých cieľom je chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti. Samotná skutočnosť, že určitá činnosť je vlastná štátu alebo orgánu verejnej moci, teda nestačí na to, aby sa táto výnimka automaticky uplatnila na takúto činnosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19 , EU:C:2021:504 , body 66 a 67 ; z 8. decembra 2022, Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet (Účely spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie), C‑180/21 , EU:C:2022:967 , bod 79 , ako aj z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21 , EU:C:2023:442 , body 317 a 318 ].

104

Hoci zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti v členských štátoch a najmä stanovenie pravidiel, ktoré sa uplatňujú predovšetkým na postavenie sudcov a na výkon ich funkcie, patrí do právomoci týchto štátov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21 , EU:C:2023:442 , bod 319 ], nič to nemení na tom, že také spracúvanie údajov, o aké ide vo veci samej, ktorého cieľom je kontrola integrity sudcov a prokurátorov, ako aj overenie existencie prípadných konfliktov záujmov na ich strane, nepatrí ani medzi činnosti, ktorých cieľom je ochrana národnej bezpečnosti, ani medzi činnosti, ktoré by mohli byť zaradené do tej istej kategórie.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 4 bod 7 GDPR vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý má právomoc povoliť na žiadosť iného súdneho orgánu, aby banka poskytla tomuto orgánu údaje týkajúce sa bankových účtov sudcov a prokurátorov, ako aj ich rodinných príslušníkov, možno považovať za prevádzkovateľa v zmysle tohto ustanovenia.

108

Podľa článku 4 bodu 7 GDPR pojem „prevádzkovateľ“ zahŕňa fyzické alebo právnické osoby, orgány verejnej moci, agentúry alebo iné subjekty, ktoré samy alebo spoločne s inými určia účely a prostriedky spracúvania osobných údajov. Toto ustanovenie tiež uvádza, že v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá uplatniteľné na jeho určenie určiť v tomto práve.

109

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je cieľom uvedeného ustanovenia prostredníctvom širokej definície pojmu „prevádzkovateľ“ zabezpečiť v zhode s cieľom GDPR účinnú a úplnú ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, ako aj najmä vysokú úroveň ochrany práva každej osoby na ochranu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2023, Nacionalinis visuomenės sveikatos centras, C‑683/21 , EU:C:2023:949 , body 28 a 29 , ako aj zo 7. marca 2024, IAB Europe, C‑604/22 , EU:C:2024:214 , body 53 až 55 a citovanú judikatúru).

110

113

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či sa má považovať za prevádzkovateľa vo veci samej, teda v konaní o sprístupnení takýchto údajov, z dôvodu, že je zákonom poverený povoliť sprístupnenie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje bankové tajomstvo Dozornému orgánu.

114

V tejto súvislosti podľa vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej vo veci samej má Dozorný orgán právomoc vykonávať najmä kontroly týkajúce sa integrity a neexistencie konfliktov záujmov na strane sudcov a prokurátorov, ako aj ich majetkových priznaní. Na tento účel dáva táto právna úprava Dozornému orgánu možnosť požiadať o prístup k údajom týkajúcim sa bankových účtov sudcov a prokurátorov, ako aj ich rodinných príslušníkov. V prípade, že dotknuté osoby neudelili súhlas s takýmto prístupom, tento súdny orgán má podľa uvedenej právnej úpravy právomoc požiadať o predchádzajúce súdne povolenie na účely prístupu k uvedeným údajom.

115

Zdá sa teda, že je to práve vnútroštátna právna úprava uplatniteľná vo veci samej, ktorá určuje okruh osôb a údaje, ktoré môžu byť predmetom spracúvania, určuje účely tohto spracúvania, ako aj orgán príslušný na dosiahnutie týchto účelov, ktorým je Dozorný orgán. Súd, na ktorý bola podaná žiadosť o povolenie sprístupnenia, sa vecou zaoberá len na žiadosť Dozorného orgánu, podanú na účely výkonu právomocí, ktoré mu zveruje vnútroštátne právo a pri jej preskúmaní sa daný súd obmedzuje len na overenie, či sú splnené podmienky zákonnosti stanovené týmto právom. Navyše to nie je tento súd, ale Dozorný orgán, kto určuje v závislosti od uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel osoby, ku ktorých údajom má v úmysle získať prístup na účely výkonu svojich právomocí a vo vzťahu ku ktorým podá žiadosť o povolenie na uvedený súd.

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 51 GDPR vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý má právomoc povoliť poskytnutie osobných údajov inému súdnemu orgánu, predstavuje dozorný orgán v zmysle tohto článku.

119

Článok 51 ods. 1 GDPR ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci zodpovedných za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia. Ustanovenie takýchto orgánov, ktoré je tiež upravené primárnym právom Únie, konkrétne článkom 8 ods. 3 Charty a článkom 16 ods. 2 ZFEÚ, predstavuje základný prvok ochrany osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko, C‑288/12 , EU:C:2014:237 , bod 48 , ako aj stanovisko 1/15 (Dohoda PNR medzi EÚ a Kanadou) z 26. júla 2017, EU:C:2017:592 , bod 229 ].

120

Podľa článku 51 ods. 1 a 2, ako aj článku 57 ods. 1 písm. a) a g) GDPR je hlavnou úlohou dozorných orgánov monitorovať a presadzovať uplatňovanie tohto nariadenia a zároveň prispievať k jeho konzistentnému uplatňovaniu v Únii, a to s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a uľahčiť voľný tok takýchto údajov v rámci Únie. Na tento účel majú rôzne právomoci, ktoré sú im priznané na základe článku 58 GDPR [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2023, Meta Platforms a i. (Všeobecné podmienky používania sociálnej siete), C‑252/21 , EU:C:2023:537 , bod 45 ].

121

124

Piata otázka je položená len pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal na tretiu alebo štvrtú otázku kladne. Ako však bolo konštatované v bodoch 117 a 123 tohto rozsudku, na tretiu a štvrtú otázku treba odpovedať záporne.

125

Na piatu prejudiciálnu otázku teda nie je potrebné odpovedať.

O šiestej otázke

126

V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že táto otázka je položená v rozsahu, v akom sa konanie, ktoré pred ním prebieha, vedie bez účasti osôb, ktorých osobné údaje sú dotknuté a súdne povolenie na sprístupnenie týchto údajov Dozornému orgánu má nahradiť súhlas týchto osôb bez toho, aby bolo možné proti nemu podať opravný prostriedok. Tento súd sa domnieva, že ak by sa obmedzil na čisto formálne preskúmanie žiadosti o povolenie podanej Dozorným orgánom bez toho, aby sa ubezpečil, že tento orgán zaručí bezpečnosť údajov dotknutých osôb, súdna ochrana týchto osôb stanovená v článku 79 GDPR by bola zbavená svojho potrebného účinku. Za týchto okolností sa teda tento súd pýta, či je ex offo povinný zabezpečiť dodržiavanie pravidiel v oblasti bezpečnosti údajov zo strany Dozorného orgánu tým, že od neho bude vyžadovať, aby mu poskytol informácie o bezpečnostných opatreniach prijatých podľa článku 33 ods. 3 písm. d) tohto nariadenia.

128

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že GDPR zavádza súbor hmotnoprávnych a procesných pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti údajov, ktoré musí prevádzkovateľ dodržiavať, pričom vo svojej kapitole VIII stanovuje prostriedky nápravy, ktorých cieľom je ochrana práv osôb, ktorých osobné údaje boli údajne spracúvané v rozpore s ustanoveniami uvedeného nariadenia a ktoré môžu tieto osoby uplatňovať súbežne a nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság, C‑132/21 , EU:C:2023:2 , bod 35 ).

129

Keďže úroveň ochrany podľa GDPR závisí od bezpečnostných opatrení prijatých prevádzkovateľmi osobných údajov, títo prevádzkovatelia musia byť na základe toho, že nesú bremeno preukázania primeranosti týchto opatrení, motivovaní urobiť všetko, čo je v ich silách, aby zabránili výskytu spracovateľských operácií, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením (rozsudok zo 14. decembra 2023, Nacionalna agencija za prichodite, C‑340/21 , EU:C:2023:986 , bod 55 ).

133

Je preto mimoriadne dôležité, aby mali tieto orgány účinné právomoci na to, aby účinne konali proti zisteným porušeniam tohto nariadenia, a najmä aby ich ukončili, a to aj v prípadoch, keď dotknuté osoby nie sú informované o spracúvaní svojich osobných údajov, nevedeli o ňom alebo v každom prípade nepodali sťažnosť podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2024, Újpesti Polgármesteri Hivatal, C‑46/23 , EU:C:2024:239 , bod 41 ).

134

Tieto orgány sa musia ubezpečiť, rovnako ako vnútroštátne súdy rozhodujúce o prostriedku nápravy podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 79 ods. 1 GDPR, že technické a organizačné opatrenia prijaté prevádzkovateľom sú primerané na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej riziku, ako to vyžaduje článok 32 ods. 1 tohto nariadenia, a zároveň musia vykonať vecné preskúmanie týchto opatrení vzhľadom na všetky kritériá uvedené v tomto článku, ako aj na osobitné okolnosti prejednávanej veci a dôkazy, ktoré majú tieto dozorné orgány alebo vnútroštátne súdy v tejto súvislosti k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2023, Nacionalna agencija za prichodite, C‑340/21 , EU:C:2023:986 , body 43 a 45 , ako aj z 28. novembra 2024, Másdi, C‑169/23 , EU:C:2024:988 , bod 71 ).

135

Naproti tomu vnútroštátne súdy, ktoré nerozhodujú o prostriedku nápravy podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 79 ods. 1 GDPR, nie sú v prípade neexistencie pravidiel, ktoré by im výslovne zverovali kontrolné právomoci, povinné monitorovať dodržiavanie hmotnoprávnych ustanovení tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť ich potrebný účinok.

O trovách

139

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

3.

Článok 4 bod 7 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súd, ktorý má právomoc povoliť, na žiadosť iného súdneho orgánu, aby banka poskytla tomuto orgánu údaje týkajúce sa bankových účtov sudcov a prokurátorov, ako aj ich rodinných príslušníkov, nemožno považovať za prevádzkovateľa v zmysle tohto ustanovenia.

4.

Článok 51 nariadenia 2016/679

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.