C-314/23

Sindicato de Tripulantes Auxiliares de Vuelo de Líneas Aéreas (STAVLA),

Ministerio Fiscal

proti

Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA,

Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO),

Unión General de Trabajadores (UGT),

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi (spravodajkyňa),

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. marca 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Sindicato Español de Pilotos de Líneas Aéreas (SEPLA), v zastúpení: E. López García a Ó. Orgeira Rodríguez, abogados,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis a M. Morales Puerta, splnomocnené zástupkyne,

–

dánska vláda, v zastúpení: D. Elkan, M. Jespersen, J. Kronborg a C. A.‑S. Maertens, splnomocnení zástupcovia,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Sindicato de Tripulantes Auxiliares de Vuelo de Líneas Aéreas (STAVLA) [odborový zväz pomocných členov posádky leteckých spoločností (STAVLA)] a Ministerio Fiscal (prokuratúra, Španielsko) na jednej strane a spoločnosťou Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (ďalej len „Air Nostrum“), Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), Unión General de Trabajadores (UGT), Unión Sindical Obrera (USO), Comité de empresa de Air Nostrum Líneas Aéreas del Mediterráneo SA, Dirección General de Trabajo a Instituto de las Mujeres na druhej strane, a to vo veci kolektívnej zmluvy uplatniteľnej na pomocných členov posádky spoločnosti Air Nostrum.

Právny rámec

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

b)

‚nepriama diskriminácia‘: keď by zjavne [zdanlivo – neoficiálny preklad ] neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia, pokiaľ toto ustanovenie, kritérium alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa nie sú primerané a potrebné;

…

e)

6

Článok 14 tejto smernice, nazvaný „Zákaz diskriminácie“, v odseku 1 stanovuje:

„Nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o:

…

c)

zamestnanie a pracovné podmienky [podmienky zamestnávania a pracovnoprávne podmienky – neoficiálny preklad ] vrátane prepustenia, ako aj odmien, ako je stanovené v článku 141 zmluvy;

zákonmi a inými právnymi predpismi štátu;

b)

kolektívnymi zmluvami;

…“

8

Článok 4 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce stanovuje:

„Za mzdu sa nepovažujú sumy vyplatené zamestnancovi ako náhrady alebo kompenzácie výdavkov vynaložených pri výkone práce, dávky a náhrady sociálneho zabezpečenia a náhrady za preradenie, prerušenie výkonu práce alebo prepustenie.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10

Pracovnoprávne vzťahy medzi spoločnosťou Air Nostrum na jednej strane a jej pozemným personálom a palubnými sprievodcami na druhej strane sa riadia kolektívnou zmluvou podpísanou medzi vedením tejto spoločnosti a určitými odborovými organizáciami a uverejnenou v Boletín Oficial del Estado (BOE) 14. januára 2019 (ďalej len „zmluva TCP“).

11

Pracovnoprávne vzťahy medzi spoločnosťou Air Nostrum a jej pilotmi sa riadia inou kolektívnou zmluvou, ktorá bola podpísaná medzi vedením tejto spoločnosti a inými odborovými organizáciami a uverejnená v BOE 13. mája 2020 (ďalej len „zmluva týkajúca sa pilotov“).

15

Za týchto okolností Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Predstavuje skutočnosť, že [Air Nostrum] nahrádza skupine [zamestnancov], akou sú palubní sprievodcovia, ktorej väčšinu tvoria ženy, výdavky, ktoré musia títo zamestnanci vynaložiť pri svojich cestách, iné ako výdavky súvisiace s prepravou a ubytovaním, v nižšej sume, než aká sa z toho istého titulu vypláca inej skupine zamestnancov, ktorej väčšinu tvoria muži, akou sú piloti, nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, ktorá je v rozpore s právom [Únie] a je zakázaná článkom 14 ods. 1 písm. c) smernice 2006/54, ak dôvod tohto rozdielneho zaobchádzania spočíva v tom, že na každú skupinu sa uplatňuje iná kolektívna zmluva, pričom každú z týchto zmlúv dojednal ten istý podnik, avšak s rozdielnymi zástupcami odborov, na základe ustanovení článku 87 [Zákonníka práce]?“

O pretrvávaní predmetu sporu vo veci samej

16

Sindicato Español de Pilotos de Líneas Aéreas (SEPLA) vo svojich pripomienkach doručených do kancelárie Súdneho dvora 29. septembra 2023 zastáva názor, že konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba zastaviť z dôvodu, že 21. septembra 2023 uskutočnila STAVLA na vnútroštátnom súde späťvzatie tejto žaloby.

Na úvod treba uviesť, že otázka položená vnútroštátnym súdom vychádza z troch predpokladov.

20

Po prvé tak tento súd konštatuje, že v rámci spoločnosti Air Nostrum tvoria prevažnú väčšinu palubných sprievodcov pracovníci ženského pohlavia a prevažnú väčšinu pilotov pracovníci mužského pohlavia.

21

Po druhé uvedený súd uvádza, že výška diét, ktoré sa vyplácajú paušálne palubným sprievodcom na účely určitých výdavkov, ktoré im vznikli v rámci výkonu práce stanovenej v ich pracovnej zmluve, je podstatne nižšia ako výška diét vyplácaných paušálne pilotom na účely tých istých výdavkov.

22

Po prvé pritom platí, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Okolnosť, že vnútroštátny súd položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 21. septembra 2023, Juan, C‑164/22 , EU:C:2023:684 , bod 24 a citovaná judikatúra).

25

Po druhé, zatiaľ čo článok 14 ods. 1 smernice 2006/54 zakazuje akúkoľvek nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania a pracovnoprávne podmienky, článok 4 tejto smernice zakazuje rozdielne zaobchádzanie pri odmeňovaní pracovníkov len vtedy, ak sa týka rovnakej práce alebo práce, ktorej sa priznáva rovnaká hodnota.

26

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu preto treba overiť predpoklad, z ktorého vychádza položená otázka, podľa ktorého náhrady, o ktoré ide vo veci samej, nie sú súčasťou odmeny pilotov a palubných sprievodcov v zmysle smernice 2006/54.

30

Diéty, o aké ide vo veci samej, pritom zjavne predstavujú ekonomické plnenie, ktoré zamestnávateľ priamo vypláca v peniazoch pracovníkovi a ktorého cieľom je paušálne kompenzovať určité výdavky, ktoré tento pracovník mohol vynaložiť v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z jeho pracovnej zmluvy.

31

Okolnosť, ktorú zdôraznil vnútroštátny súd, že tieto diéty nie sú odmenou za konkrétnu prácu počítanú na časové jednotky alebo pracovné jednotky, nemôže postačovať na to, aby uvedené diéty nepatrili pod pojem „odmena“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2006/54.

32

Z tohto ustanovenia totiž nevyplýva, že by takýto pojem vyžadoval, aby plnenie vyplácané zamestnávateľom bolo odmenou za konkrétnu prácu, pričom takéto plnenie musí byť vyplácané len „v súvislosti so… zamestnaním“ pracovníka (pozri analogicky rozsudok z 19. septembra 2018, Bedi, C‑312/17 , EU:C:2018:734 , bod 34 ).

36

V prejednávanej veci tiež nie je relevantná okolnosť, na ktorú poukázala Komisia, že Súdny dvor v rozsudku z 8. júla 2021, Rapidsped ( C‑428/19 , EU:C:2021:548 , bod 54 ), rozhodol, že článok 3 ods. 7 druhý pododsek smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 05/002, s. 431) sa má vykladať v tom zmysle, že diéty, ktorých výška sa líši v závislosti od dĺžky vyslania pracovníka, predstavujú príspevok, ktorý sa špecificky vzťahuje na vysielanie a ktorý je súčasťou minimálnej mzdy, pokiaľ sa nevypláca okrem iného ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady.

37

Okrem toho, že sa tento rozsudok netýkal ani smernice 2006/54, totiž okolnosť, že príspevok vyplácaný z dôvodu náhrady skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním nie je súčasťou minimálnej mzdy, nijako nevylučuje, aby paušálne náhrady, akými sú aj tie, o aké ide vo veci samej, predstavovali prvok zložku odmeny v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2006/54, ktorá, tak ako vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, sa neobmedzuje len na mzdu.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že je síce pravda, že diéty, o aké ide vo veci samej, sa nevyplácajú ako protihodnota za výkon práce, no nič to nemení na tom, že predstavujú plnenie, na ktorom sa zamestnávateľ dohodol s dotknutými pracovníkmi z dôvodu ich zamestnania, a patria do pojmu „odmena“, tak ako je tento vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2006/54, a nie medzi pracovnoprávne podmienky v zmysle článku 14 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

42

Palubní sprievodcovia a piloti pritom zjavne nevykonávajú rovnakú prácu. Okrem toho vzhľadom na odbornú prípravu potrebnú na výkon povolania pilota a s ním spojené povinnosti nemožno usudzovať, že má práca pilotov rovnakú hodnotu ako práca palubných sprievodcov v zmysle článku 4 smernice 2006/54.

43

Za týchto okolností nepriame rozdielne zaobchádzanie uvedené v bode 39 tohto rozsudku nemožno kvalifikovať ako nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia v zmysle smernice 2006/54.

44

Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné odpovedať na otázku, či takéto nepriame rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené skutočnosťou, že predmetné plnenia sú stanovené v rôznych kolektívnych zmluvách uzavretých medzi rôznymi stranami.

Článok 2 ods. 1 písm. e) a článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

po prvé diéty, ktorými sa paušálne kompenzujú určité výdavky, ktoré pracovníkom vznikli z dôvodu ich pracovných ciest, sú súčasťou ich odmeny, a po druhé rozdiel vo výške takýchto náhrad podľa toho, či sa poskytujú skupine pracovníkov zloženej prevažne z mužov alebo skupine pracovníkov zloženej prevažne zo žien, nie je touto smernicou zakázaný, pokiaľ tieto dve skupiny pracovníkov nevykonávajú rovnakú prácu alebo prácu, ktorej sa priznáva rovnaká hodnota.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.