C-322/23

62023CJ0322

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Verejný sektor – Učitelia – Prijatie pracovníkov, zamestnaných na dobu určitú prostredníctvom výberového konania na základe odbornej kvalifikácie, do stálej verejnej služby – Určenie odpracovaných rokov – Čiastočné zohľadnenie období odpracovaných na základe pracovných zmlúv na dobu určitú – Následné opätovné začlenenie nezohľadneného obdobia odpracovaných rokov – Neexistencia vplyvu na posúdenie existencie diskriminácie“

Vo veci C‑322/23 [Lufoni] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale di Lecce (súd v Lecce, Taliansko) z 22. mája 2023 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), v zastúpení: C. D’Aloisio, E. De Rose, E. Sciplino a A. Sgroi, avvocati,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ED na jednej strane a Ministero dell’Istruzione e del Merito (Ministerstvo školstva a zásluh, Taliansko) a Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) [Národný inštitút sociálneho zabezpečenia (INPS), Taliansko] na druhej strane vo veci výpočtu rokov, ktoré ED odpracoval na základe radu zmlúv na dobu určitú uzavretých v postavení učiteľa, ktorý nie je v služobnom pomere, ku dňu jeho vymenovania do stáleho služobného pomeru.

Právny rámec

Na účely tejto dohody termín ‚porovnateľný stály pracovník‘ sa vzťahuje na pracovníka, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú v jednom a tom istom podniku, kde vykonáva stále rovnakú alebo podobnú prácu, resp. povolanie, pričom sa primerane zohľadňuje jeho kvalifikácia a odborná prax. V prípade, že v rovnakom podniku nepracuje porovnateľný stály pracovník, porovnáva sa na základe platnej kolektívnej dohody, alebo ak platná kolektívna dohoda neexistuje, tak v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, kolektívnymi dohodami alebo podľa zaužívaného postupu.“

4

V doložke 4 bodoch 1 a 4 tejto rámcovej dohody sa uvádza:

„1.

Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

…

„Pedagogickým pracovníkom stredných a umeleckých škôl sa práca na uvedených štátnych a im rovnocenných školách, vrátane škôl v zahraničí, vykonávaná ako učiteľ mimo stálej služby, uznáva na právne a ekonomické účely ako stála služba v jej plnom rozsahu, pokiaľ ide o prvé štyri roky, a v rozsahu dvoch tretín, pokiaľ ide o prípadné ďalšie obdobie, a na ekonomické účely aj v rozsahu zvyšnej jednej tretiny. Ekonomické práva vyplývajúce z tohto uznania sa zachovávajú a zhodnocujú vo všetkých platových triedach, ktoré nasledujú po platovej triede pridelenej v čase predmetného uznania.“

6

Článok 489 ods. 1 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje:

„Na účely uznania uvedeného v predchádzajúcich článkoch sa práca spočívajúca v poskytovaní výučby považuje za vykonávanú počas celého školského roka, ak bola vykonávaná po dobu stanovenú na účely platnosti daného roka vzdelávacím systémom platným v čase jej vykonávania.“

Zákon č. 124/1999

7

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

ED pracoval ako učiteľ na vyšších stredných školách na základe viacerých zmlúv na dobu určitú počas školských rokov 1996/1997 až 1998/1999, 2000/2001 až 2009/2010 a 2011/2012 až 2014/2015 pred tým, ako bol vymenovaný do stáleho služobného pomeru ako učiteľ na dobu neurčitú s účinnosťou od 1. septembra 2015 prostredníctvom výberového konania na základe odbornej kvalifikácie.

10

Pri tomto vymenovaní do stáleho služobného pomeru bol ED na právne a ekonomické účely podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy uznaný počet rokov odpracovaných na základe týchto zmlúv na dobu určitú v dĺžke 10 rokov, 5 mesiacov a 10 dní.

11

Na druhej strane po tom, čo bola dĺžka vykonávanej práce vypočítaná v súlade s pravidlami uvedenými v bode 12 tohto rozsudku, táto dĺžka sa v súlade s článkom 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 v celom rozsahu zohľadňuje za prvé štyri roky, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch sa zohľadní v rozsahu dvoch tretín na právne a ekonomické účely. Zostávajúca tretina sa zohľadní na ekonomické účely, a to na účely následného zaradenia do platovej tabuľky, v lehotách stanovených v článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988, a predovšetkým po uplynutí 16. roku služby v prípade učiteľov na vyšších stredných školách.

15

Vnútroštátny súd dodáva, že článok 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988 má osobitný význam pre vyriešenie sporu vo veci samej, keďže podľa tohto ustanovenia je možné na ekonomické účely, teda na účely, ktoré sú predmetom tohto sporu, opätovne začleniť časť odpracovaných rokov, ktorá sa nezohľadňuje pri vymenovaní dotknutej osoby do stáleho služobného pomeru. Osobám nachádzajúcim sa v rovnakej situácii ako ED tak nie je odmietnuté uznanie celej dĺžky práce, ktorú vykonali ako učitelia, ale toto uznanie je len odložené na 16. rok služby.

16

Vnútroštátny súd uvádza, že v rozsudku z 20. septembra 2018, Motter ( C‑466/17 , ďalej len rozsudok Motter, EU:C:2018:758 ), ktorý sa týkal systému výpočtu odpracovaných rokov, o ktorý ide vo veci samej, Súdny dvor nezohľadnil práve tento článok 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988, keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, toto ustanovenie neuvádzalo. Podľa vnútroštátneho súdu je teda v prejednávanej veci potrebné položiť Súdnemu dvoru nové prejudiciálne otázky a poskytnúť úplnejší právny rámec.

20

V prejednávanej veci ED na základe zásad stanovených Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) navrhuje, aby mu boli priznané odpracované roky v trvaní 10 rokov, 10 mesiacov a 17 dní, teda o 5 mesiacov a 7 dní viac ako odpracované roky, ktoré mu boli priznané.

21

Vnútroštátny súd poznamenáva, že podľa systému výpočtu, na ktorý sa odvoláva ED, tento stráca najmä právo stanovené v článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988 na to, aby mu bola po uplynutí 16. roku služby uznaná dodatočná dĺžka odpracovaných rokov v trvaní 3 rokov, 2 mesiacov a 20 dní len na ekonomické účely.

22

Skutočnosť, že podľa judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) je rozhodujúcim okamihom na posúdenie existencie diskriminácie na základe doložky 4 rámcovej dohody okamih vymenovania do stáleho služobného pomeru, v praxi znamená zvýšenie počtu odpracovaných rokov ED o približne 5 mesiacov, avšak odopretie nároku na uznanie dodatočného obdobia odpracovaných rokov uvedeného v predchádzajúcom bode.

26

Za týchto podmienok Tribunale di Lecce (súd v Lecce) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bráni doložka 4 [rámcovej dohody] takej vnútroštátnej právnej úprave, akou sú články 485 a 489 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, článok 11 ods. 14 zákona č. 124/1999 a článok 4 ods. 3 [prezidentského] dekrétu č. 399/1988, ktoré stanovujú, že v plnom rozsahu sa započítajú roky odpracované pred vymenovaním do stáleho služobného pomeru s prihliadnutím na citovaný článok 11 ods. 14, len pokiaľ ide o prvé štyri roky, kým nasledujúce roky sa zohľadnia vo výške dvoch tretín na právne a ekonomické účely a zvyšná tretina sa zohľadní len na ekonomické účely, a to len po dosiahnutí stanovenej dĺžky odpracovaných rokov služby podľa článku 4 ods. 3 [prezidentského] dekrétu č. 399/1988?

2.

Má vnútroštátny súd na účely posúdenia existencie diskriminácie podľa doložky 4 [rámcovej dohody] zohľadniť v každom prípade len roky odpracované v rámci dočasnej služby a uznané v okamihu vymenovania do stáleho služobného pomeru, alebo má naopak zohľadniť celú právnu úpravu vzťahujúcu sa na režim citovaných odpracovaných rokov, a teda zohľadniť aj právnu úpravu, ktorá stanovuje, že v období po vymenovaní do stáleho služobného pomeru sa započítajú odpracované roky služby v plnom rozsahu len na ekonomické účely?“

29

V prejednávanej veci treba jednak pripomenúť, že nie je zakázané, aby vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, na ktoré odpoveď podľa názoru jedného z účastníkov konania na Súdnom dvore nenecháva priestor na žiadne rozumné pochybnosti. Preto aj za predpokladu, že by išlo o taký prípad, návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý obsahuje takéto otázky, sa nestáva neprípustným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Vapo Atlantic, C‑604/21 , EU:C:2023:175 , bod 33 a citovanú judikatúru).

30

Na druhej strane vnútroštátny súd uvádza dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru odpoveď na položené otázky nevyhnutná na účely vyriešenia sporu vo veci samej. V tejto súvislosti tvrdí, že má pochybnosti o súlade záverov, ktoré Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) vyvodil z rozsudku Motter, s judikatúrou Súdneho dvora. Dodáva, že v tomto rozsudku Súdny dvor nezohľadnil všetky aspekty vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej a že pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o výklad doložky 4 rámcovej dohody v situáciách, akou je situácia ED. Problém vznesený prvou otázkou teda nemá hypotetickú povahu.

31

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že pravidlá, o aké ide vo veci samej, týkajúce sa období zamestnania, ktoré sa musia odpracovať na zaradenie do platovej triedy, patria pod pojem „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle uvedenej doložky 4 (rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 55, ako aj citovaná judikatúra).

35

Na zodpovedanie položených otázok je teda potrebné preskúmať, či vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, zavádza rozdielne zaobchádzanie v zmysle doložky 4 rámcovej dohody, a následne prípadne určiť, či takýto rozdiel môže byť odôvodnený objektívnymi dôvodmi v zmysle tejto doložky.

36

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej zavádza rozdielne zaobchádzanie v zmysle doložky 4 rámcovej dohody, treba uviesť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka článku 485 ods. 1 a článku 489 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, článku 11 ods. 14 zákona č. 124/1999, ako aj článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988.

37

V uvedenom rozsudku Súdny dvor uviedol, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej sa vo vzťahu k učiteľom zamestnaným na dobu neurčitú, ktorí boli prijatí do zamestnania prostredníctvom výberového konania, na účely ich zaradenia do platovej triedy môže ich počet odpracovaných rokov zohľadniť v celom rozsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 57).

41

Naopak, pokiaľ ide o učiteľov na dobu určitú, ktorí nastúpili do verejnej služby prostredníctvom výberového konania na základe odbornej kvalifikácie, obdobia výkonu práce na dobu určitú, ktoré v priebehu školského roka odpracovali a ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v článku 489 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, doplneného článkom 11 ods. 14 zákona č. 124/1999, sa na účely uznania počtu ich odpracovaných rokov nezohľadňujú. Okrem toho tie obdobia, ktoré dosahujú tieto prahové hodnoty, sa v celom rozsahu zohľadňujú len v rozsahu štyroch rokov, pričom toto zohľadnenie je v súlade s článkom 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 vo vzťahu k nasledujúcim rokom obmedzené na dve tretiny (pozri v tomto zmysle rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 58). Ako je uvedené v bode 13 tohto rozsudku, na ED sa uplatnili všetky tieto ustanovenia.

42

Navyše v bode 59 rozsudku Ministero dell’Istruzione a INPS Súdny dvor výslovne zohľadnil mechanizmus opätovného začlenenia stanovený v článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988, podľa ktorého môže byť tretina z počtu odpracovaných rokov, ktorá nebola zohľadnená pri vymenovaní do stáleho služobného pomeru, po uplynutí určitej doby prípadne opätovne začlenená na účely neskoršieho zaradenia dotknutých učiteľov v rámci platovej tabuľky. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že k takémuto opätovnému začleneniu môže dôjsť až po mimoriadne dlhom období, a to medzi 16. a 24. rokom služby. V podstate tiež uviedol, že toto opätovné začlenenie je platné len vtedy, ak je dotknutý učiteľ po uplynutí tohto obdobia stále zamestnancom ministerstva školstva a zásluh.

46

Z toho vyplýva, že uvedený mechanizmus opätovného začlenenia sa vyznačuje nielen skutočnosťou uvedenou v bode 42 tohto rozsudku, že jeho prípadné uplatnenie – pod podmienkou, že dotknutá osoba stále vykonáva pracovné úlohy učiteľa, ktorý je stálym úradníkom – je niekoľko rokov odložené, v prípade ED do uplynutia 16. roka jeho služby, a je teda budúce a neisté, ale tiež skutočnosťou, že aj keď sa tento mechanizmus uplatní, jeho účinky sú obmedzené.

47

Okolnosť, že v určitých prípadoch môže byť uplatnenie tohto mechanizmu na dotknutých učiteľov prípadne aj výhodné, tak môže prípadne len čiastočne kompenzovať rozdielne zaobchádzanie, ktorému boli vystavení v okamihu ich vymenovania do stáleho služobného pomeru uplatnením takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej.

48

V každom prípade sa existencia menej priaznivého zaobchádzania v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody posudzuje objektívne [rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 51 ]. Existencia rozdielneho zaobchádzania sa preto musí posúdiť vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, ktoré možno konštatovať v okamihu, keď sa ho dovoláva osoba, ktorá sa domnieva, že sa stala jeho obeťou, pričom prípadné budúce skutočnosti, ktorých samotná existencia a presný rozsah zostávajú v tomto okamihu neisté, nemôžu byť zohľadnené.

52

Súdny dvor už napokon rozhodol, že pracovné úlohy vykonávané v učiteľmi, ktorí nie sú v služobnom pomere, ako je ED, sa v zásade musia považovať za porovnateľné s pracovnými úlohami učiteľov zamestnaných na dobu neurčitú (pozri v tomto zmysle rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 67, ako aj citovanú judikatúru).

53

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o otázku, či rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide vo veci samej, môže byť odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle doložky 4 rámcovej dohody, treba pripomenúť, že tento pojem treba chápať tak, že neumožňuje odôvodniť rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú len na základe toho, že toto rozdielne zaobchádzanie je stanovené vo vnútroštátnej všeobecnej a abstraktnej norme. Uvedený pojem vyžaduje, aby konštatované rozdielne zaobchádzanie bolo odôvodnené existenciou presných a konkrétnych skutočností charakterizujúcich pracovnoprávne podmienky, o ktoré ide, v osobitnom kontexte, do ktorého patrí (rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 69, ako aj citovaná judikatúra).

54

Na základe objektívnych a transparentných kritérií musí byť možné overiť, či táto nerovnosť zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ a či je na tento účel nevyhnutná. Tieto skutočnosti môžu vyplývať najmä z osobitnej povahy úloh, na ktorých plnenie boli zmluvy na dobu určitú uzavreté, a z charakteristických vlastností vnútorne spätých s týmito úlohami, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu (rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 70, ako aj citovaná judikatúra).

58

Súdny dvor však rozhodol, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie oboch cieľov uvedených v bode 55 tohto rozsudku, keďže stanovuje, že vzdelávacia služba, ktorá nedosahuje 180 dní za školský rok alebo ktorá nie je odpracovaná nepretržite v čase od 1. februára do ukončenia záverečného hodnotenia žiakov, sa nezohľadňuje, a to ani v obmedzenej miere, a keďže toto vylúčenie je spojené s obmedzením zohľadnenia času odpracovaného na základe pracovných zmlúv na dobu určitú, a to nad rámec štyroch rokov v rozsahu dvoch tretín (pozri v tomto zmysle rozsudok Ministero dell’Istruzione a INPS, bod 81).

59

Súdny dvor tak v bode 84 rozsudku Ministero dell’Istruzione a INPS rozhodol, že doložka 4 rámcovej dohody bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, pričom na účely tohto výkladu zohľadnil skutočnosť, že táto právna úprava umožňuje po uplynutí určitého počtu rokov služby opätovné začlenenie jednej tretiny odpracovaných rokov, ktoré neboli zohľadnené pri vymenovaní dotknutej osoby do stáleho služobného pomeru, na ekonomické účely.

60

Vnútroštátny súd napokon uvádza možnosť, že objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania, o ktoré ide vo veci samej, spočíva v tomto mechanizme opätovného začlenenia stanoveného v článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely uznania počtu odpracovaných rokov pracovníka pri jeho vymenovaní do služobného pomeru za stáleho úradníka obmedzuje na dve tretiny započítanie období nad rámec štyroch rokov odpracovaných na základe pracovných zmlúv na dobu určitú, a to aj vtedy, ak sa po uplynutí určitého počtu odpracovaných rokov tretina zostávajúcich období opätovne začlení len na ekonomické účely.

Podpisy