C-341/23

žalobkyňa,

proti

Slovenskej republike , v zastúpení: E. V. Larišová a S. Ondrášiková, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb a I. Ziemele,

1 Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že:

– neprijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade skládok Vlčie Hory, Bojná, časť B a časť C – I. etapa, Čadca – Podzávoz, Rajec – Šuja, Ružomberok – Biela Púť, Skládka TKO Zubrohlava, Hnúšťa – Kotlište, Detva – Studienec – II. etapa, Hontianske Tesáre, Hôrky – Pláne a Stropkov – Chotča boli predložené na schválenie plány úpravy týchto skládok a všetky nápravné opatrenia, aby sa prijali konečné rozhodnutia o tom, či ich prevádzka môže pokračovať na základe ich plánu úpravy, alebo aby boli prijaté opatrenia na ich čo najrýchlejšie uzatvorenie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) a b) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228), a

– neprijala potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie skládok Stupava – Žabáreň, Bobogdány, Prietrž, Veronika Dežerice, Skládka KO Duslo, Šahy – Holá Stráž, Židová – Vráble, Smutná, Hnúšťa – Branzová a Veľká Ves, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) smernice 1999/31.

Právny rámec

2 Podľa článku 2 písm. l) smernice 1999/31 prevádzkovateľ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zodpovedná za skládku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi toho členského štátu, na území ktorého sa skládka nachádza.

3 Článok 7 tejto smernice s názvom „Žiadosť o povolenie“ stanovuje:

a) príslušný orgán nevydá povolenie na skládku, pokiaľ sa nepresvedčí, že:

i) bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 4 a 5, projekt skládky spĺňa všetky príslušné požiadavky tejto smernice vrátane príloh;

ii) správa skládky bude v rukách fyzickej osoby, ktorá je schopná skládku spravovať z technického hľadiska; je zabezpečený odborný a technický rast a školenie prevádzkovateľov a personálu skládok;

iii) skládka bude prevádzkovaná takým spôsobom, aby sa prijali potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku havárií a obmedzenie ich následkov;

iv) pred zahájením prevádzky skládky žiadateľ vykonal alebo vykoná primerané opatrenia, vo forme finančnej záruky alebo v podobnej forme, na základe postupov, o ktorých rozhodnú členské štáty, aby sa zabezpečilo, že povinnosti (vrátane opatrení o starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky) vyplývajúce z povolenia vydaného podľa ustanovení tejto smernice budú splnené a že budú dodržané postupy pre uzatvorenie skládky, ktoré vyžaduje článok 13. Táto finančná záruka ale[bo] jej ekvivalent sa ponechajú tak dlho, ako si to vyžiada údržba alebo starostlivosť o skládku po ukončení jej prevádzky v súlade s článkom 13 písm. d). Členské štáty môžu na základe vlastného uváženia vyhlásiť, že sa tento bod nevzťahuje na skládky inertného odpadu;

b) projekt skládky je v súlade s príslušným plánom odpadového hospodárstva alebo plánmi uvedenými v článku 7 smernice [Rady] 75/442/EHS [z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23)];

ii) v súlade s povolením príslušného orgánu vydaného na žiadosť prevádzkovateľa;

alebo

iii) na základe odôvodneného rozhodnutia príslušného orgánu;

b) skládka alebo jej časť môže byť považovaná za definitívne uzatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste skládky, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a oznámi prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky. To v žiadnom prípade nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa vyplývajúcu z podmienok povolenia;

…“

6 Článok 14 tejto smernice s názvom „Existujúce skládky“ stanovuje:

8 Podľa jej článku 19 táto smernica nadobudla účinnosť 16. júla 1999.

Konanie pred podaním žaloby

9 V roku 2009 Komisia začala prešetrovanie týkajúce sa uplatňovania článku 14 smernice 1999/31, pokiaľ ide o existujúce skládky na Slovensku, ktoré pokračovalo v rámci projektu „EU Pilot 1767/11/ENVI“. Toto prešetrovanie sa týkalo dvoch skupín skládok odpadu. Prvá skupina sa skladala zo skládok, ktorých bolo pôvodne 24 a ktoré údajne ukončili svoju činnosť, ale počítalo sa pri nich s prevádzkou novovybudovanej kazety. Jedna z týchto skládok, a to skládka Žilina – Považský Chlmec, bola predmetom dvoch žalôb o nesplnenie povinnosti podaných na Súdny dvor vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko (C‑331/11, EU:C:2013:271), a zo 4. júla 2018, Komisia/Slovensko (C‑626/16, EU:C:2018:525). Z následných diskusií medzi Komisiou a slovenskými orgánmi vyplynulo, že išlo o skládky v prevádzke bez plánu úpravy a bez konečného rozhodnutia o pokračovaní v prevádzke na základe takéhoto plánu úpravy. Druhú skupinu tvorili skládky, ktorých bolo pôvodne 27 a ktorých prevádzka bola ukončená pred 15. júlom 2009, ale ktoré neboli riadne uzatvorené.

10 Dňa 27. apríla 2017 Komisia zaslala Slovenskej republike výzvu, v ktorej poukazovala na porušenie článku 14 písm. a) až c) smernice 1999/31 v prípade 23 existujúcich skládok, ktoré boli stále v prevádzke, ako aj na porušenie článku 14 písm. b) tejto smernice v spojení s jej článkom 7 písm. g) a článkom 13 v prípade 27 skládok, ktoré už neboli v prevádzke, ale ktoré neboli riadne uzatvorené.

13 Komisia vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia, ku ktorému došlo 8. marca 2019. Táto lehota teda uplynula 8. mája 2019.

14 Slovenská republika vo svojej odpovedi zo 6. mája 2019 vysvetlila svoje plány na uvedenie skládok do súladu a opísala nedávne zmeny slovenských právnych predpisov prijaté na tento účel. Prevádzkovatelia skládok boli v tejto súvislosti povinní požiadať buď o vydanie konečného rozhodnutia, alebo o uzatvorenie a rekultiváciu dotknutej skládky najneskôr do 1. januára 2021 a príslušné orgány mohli nariadiť uzatvorenie skládky, ak si dotknutý prevádzkovateľ nesplnil alebo odmietol splniť svoje povinnosti. Slovenská republika tiež vysvetlila plánovaný postup na uzatvorenie a rekultiváciu 14 skládok uvedených v tabuľke 2 odôvodneného stanoviska a predložila potvrdenie o uzatvorení skládky Dráhy v obci Selec (Slovensko).

15 Dňa 3. decembra 2019 sa stretli slovenské orgány a útvary Komisie, aby preskúmali situáciu. Elektronickou poštou z 28. februára 2020 Slovenská republika zaslala doplňujúce informácie v odpovedi na otázky položené na tomto stretnutí, najmä podrobný harmonogram pre každú dotknutú skládku. Slovenská republika tieto informácie potvrdila listom z 20. mája 2020 a následne vyhlásila, že všetky dotknuté skládky budú regularizované do konca roka 2021.

16 Listom z 26. marca 2021 Slovenská republika poskytla doplňujúce informácie týkajúce sa dosiahnutého pokroku. Listom zo 4. apríla 2022 oznámila, že z dôvodu veľkého oneskorenia dôjde k oddialeniu uzatvorenia a rekultivácie niektorých dotknutých skládok na rok 2025.

20 Komisia na úvod pripomína, že podľa článku 14 písm. a) smernice 1999/31 bolo Slovensko povinné prijať opatrenia na to, aby prevádzkovatelia skládok pripravili a predložili príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy dotknutých skládok, ktorý obsahuje náležitosti uvedené v článku 8 tejto smernice, ako aj všetky nápravné opatrenia, ktoré považujú za potrebné na splnenie požiadaviek uvedenej smernice. Podľa článku 14 písm. b) tejto smernice mal príslušný orgán na základe tohto plánu úpravy prijať konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka môže pokračovať. Okrem toho v súlade s poslednou vetou tohto článku 14 písm. b) mala Slovenská republika prijať v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 tejto smernice potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 tejto istej smernice vydané povolenie pokračovať v prevádzke.

21 Pokiaľ ide o skládky, ktorých sa týka prvá výhrada Komisie, táto inštitúcia uvádza, že predložené plány úpravy obsahovali len veľmi obmedzené informácie o nápravných opatreniach, ktoré prevádzkovatelia považovali za potrebné, a o orientačnom harmonograme ich vykonania a neobsahovali žiadne informácie, najmä pokiaľ ide o súlad s relevantnými požiadavkami smernice 1999/31, o fyzickej osobe, ktorá je schopná skládku spravovať z technického hľadiska, o potrebných opatreniach, ktoré sa majú prijať na predchádzanie vzniku havárií a obmedzenie ich následkov a o finančných zárukách alebo podobných formách určených na zabezpečenie dodržiavania povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

27 Podľa Slovenskej republiky táto povinnosť, pokiaľ ide o skládky, ktoré už nie sú v prevádzke, spočíva v tom, že dotknutý členský štát musí vzhľadom na článok 13 písm. a) a b) smernice 1999/31 vytvoriť podmienky na vykonanie postupu uzatvorenia skládky a musí schváliť definitívne uzatvorenie takejto skládky až po overení, že postup uzatvorenia skládky bol skutočne vykonaný a že podmienky stanovené na tento účel boli splnené. Táto povinnosť však bola v prejednávanej veci dodržaná.

28 Slovenská republika uvádza, že v nadväznosti na vyhlásenie rozsudkov z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko (C‑331/11, EU:C:2013:271), a zo 4. júla 2018, Komisia/Slovensko (C‑626/16, EU:C:2018:525), zmenila svoju vnútroštátnu právnu úpravu tak, aby umožnila nové posúdenie skládok, ktorých niektoré staré časti už neboli v prevádzke, ale neboli uvedené do súladu s požiadavkami smernice 1999/31. Po tejto zmene, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2019, slovenské Ministerstvo životného prostredia aktívne komunikovalo s prevádzkovateľmi dotknutých skládok s cieľom zabezpečiť, aby každý z nich bol riadne informovaný o novej právnej úprave, pričom ich vyzvalo, aby si splnili povinnosti, ktoré im z toho vyplývajú. Podľa Slovenskej republiky táto legislatívna zmena a opatrenia prijaté týmto ministerstvom umožnili napredovať v procese uzatvárania skládok, ktorých sa týka prvá výhrada.

29 Štyri z týchto skládok, a to skládky Bojná, časť B, Hnúšťa – Kotlište, Detva – Studienec – II. etapa, ako aj Hontianske Tesáre, možno podľa názoru Slovenskej republiky kvalifikovať ako „definitívne uzatvorené“ v zmysle článku 13 písm. b) smernice 1999/31. V tejto súvislosti tento členský štát pripojil k svojmu vyjadreniu k žalobe potvrdenia o uzatvorení týkajúce sa každej z týchto štyroch skládok. Naproti tomu skládky Čadca – Podzávoz a Ružomberok – Biela Púť sú predmetom rekultivácie a sú v procese uzatvárania. Napokon, pokiaľ ide o skládky Vlčie Hory, Rajec – Šuja, Skládka TKO Zubrohlava, Hôrky – Pláne a Stropkov – Chotča, rekultivácia sa ešte nezačala z dôvodu osobitných okolností, akými sú najmä neukončenie správneho konania o povolení alebo nedodržanie povinností v oblasti uzatvárania skládky niektorými prevádzkovateľmi.

34 Pokiaľ ide o časť C skládky Bojná, Komisia uvádza, že Slovenská republika ju až 26. marca 2021 informovala o tom, že táto skládka by mohla byť v prevádzke samostatne a oddelene od nevyhovujúcej časti, teda časti B. Pomenovanie „Bojná, časť B a časť C – I. etapa“ bolo teda relevantným označením ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a navyše sa opakovane používalo tak vo výzve, ako aj v odôvodnenom stanovisku.

35 Pokiaľ ide o ďalšie skládky, ktorých sa týka prvá výhrada, Komisia uvádza, že aj keď Slovenská republika poukazuje na pokrok v procese uzatvárania, nepriamo pripúšťa pretrvávanie porušenia smernice 1999/31 v tejto súvislosti. Situácia skládok, u ktorých sa rekultivácia ešte nezačala, svedčí o rozsahu problému a potvrdzuje dôvodnosť žaloby o nesplnenie povinnosti.

36 Aj keď Slovenská republika vo svojej duplike trvá na argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe, pripúšťa, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku nebolo možné predmetné skládky považovať za definitívne uzatvorené. Podľa nej je však na účely posúdenia dodržania povinností uvedených v článku 14 písm. b) smernice 1999/31 nevyhnutné preskúmať, či si členský štát splnil svoju povinnosť prijať opatrenia potrebné na to, aby sa mohla vykonať rekultivácia, a aby mohlo dôjsť k čo najrýchlejšiemu uzatvoreniu dotknutej skládky. Zo znenia tohto ustanovenia teda nevyplýva, že členský štát je povinný pristúpiť k uzatvoreniu skládok, keďže ide o povinnosť, ktorú má prevádzkovateľ, a nie tento členský štát.

41 Z tohto dôvodu mali členské štáty prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, mohli pokračovať v prevádzke, len ak všetky opatrenia uvedené v tomto článku 14 budú vykonané čo najskôr, najneskôr však do 16. júla 2009. Uvedený článok totiž zavádza odchylný prechodný režim určený na to, aby boli tieto existujúce skládky uvedené do súladu s novými environmentálnymi požiadavkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑498/17, EU:C:2019:243, body 25 a 26, ako aj citovanú judikatúru).

42 V súlade s článkom 14 písm. a) smernice 1999/31 musí každý členský štát zabezpečiť, aby prevádzkovateľ skládky pripravil a predložil príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy skládky obsahujúci podrobné údaje uvedené v článku 8 tejto smernice, ako aj všetky nápravné opatrenia, ktoré považuje za potrebné na splnenie požiadaviek uvedenej smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 jej prílohy I.

43 Článok 14 písm. b) smernice 1999/31 na jednej strane ukladá, aby tieto príslušné orgány na základe uvedeného plánu úpravy skládky a na základe tejto smernice prijali konečné rozhodnutie týkajúce sa pokračovania v prevádzke, a na druhej strane, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na to, aby čo najskôr došlo k uzatvoreniu skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 uvedenej smernice vydané povolenie na pokračovanie v prevádzke. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 13 písm. b) tej istej smernice sa skládka považuje za definitívne uzatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a dá prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky.

48 V tejto súvislosti sa Slovenská republika nemôže účinne odvolávať na správanie sa prevádzkovateľov dotknutých skládok s cieľom odôvodniť nesplnenie povinnosti, ktoré sa jej vytýka.

49 Tomuto členskému štátu totiž prináleží, aby si splnil povinnosti, ktoré mu ukladá smernica 1999/31. Podľa ustálenej judikatúry sa členský štát nemôže odvolávať na situácie vyplývajúce z jeho vnútroštátneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností a lehôt stanovených právom Únie (rozsudok z 21. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑498/17, EU:C:2019:243, bod 35 a citovaná judikatúra).

50 Za týchto podmienok nie je možné spochybniť existenciu nesplnenia povinnosti ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda k 8. máju 2019, pokiaľ ide o skládky, ktorých sa týka prvá výhrada.

51 Prvej výhrade preto treba vyhovieť.

O druhej výhrade založenej na porušení článku 14 písm. b) smernice 1999/31

Argumentácia účastníkov konania

55 Táto situácia trvala až do uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda do 8. mája 2019, a až do podania tejto žaloby zostala nezmenená.

56 Slovenská republika vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že skládky Stupava – Žabáreň, Prietrž a Židová – Vráble sú v súčasnosti predmetom prác na účely ich rekultivácie, a teda sú v procese uzatvárania. Skládky Bobogdány, Veronika Dežerice, Skládka KO Duslo, Šahy – Holá Stráž a Smutná ešte nemohli byť predmetom takýchto prác z dôvodu problémov spojených s nedostatkom finančných prostriedkov zo strany prevádzkovateľov. Napokon, pokiaľ ide o skládky Veľká Ves a Hnúšťa – Branzová, uvedené práce sa nemohli začať v prvom prípade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na právneho nástupcu dotknutého prevádzkovateľa a v druhom prípade z dôvodu zániku dotknutého prevádzkovateľa bez právneho nástupcu. Slovenská republika podnikla kroky na legislatívnej aj na administratívnej úrovni s cieľom nájsť riešenia týchto situácií.

57 Komisia vo svojej replike tvrdí, že aj keď Slovenská republika poukazuje na pokrok v procesoch uzatvárania skládok, nepriamo pripúšťa pretrvávanie porušenia smernice 1999/31, pokiaľ ide o skládky, ktorých sa týka druhá výhrada.

58 Slovenská republika vo svojej duplike nespochybňuje tvrdenie Komisie uvedené v predchádzajúcom bode a neposkytuje dodatočné spresnenia týkajúce sa dotknutých skládok.

Posúdenie Súdnym dvorom

59 Pokiaľ ide o skládky, ktorých sa týka druhá výhrada, treba konštatovať, že Slovenská republika nespochybňuje, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda k 8. máju 2019, nebola definitívne uzatvorená v zmysle smernice 1999/31 žiadna z týchto skládok.

63 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Slovenskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1. Slovenská republika si tým, že:

– neprijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade skládok Vlčie Hory, Bojná, časť B a časť C – I. etapa, Čadca – Podzávoz, Rajec – Šuja, Ružomberok – Biela Púť, Skládka TKO Zubrohlava, Hnúšťa – Kotlište, Detva – Studienec – II. etapa, Hontianske Tesáre, Hôrky – Pláne a Stropkov – Chotča boli predložené na schválenie plány úpravy týchto skládok a všetky nápravné opatrenia, aby sa prijali konečné rozhodnutia o tom, či ich prevádzka môže pokračovať na základe ich plánu úpravy, alebo aby boli prijaté opatrenia na ich čo najrýchlejšie uzatvorenie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) a b) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, a

– neprijala potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie skládok Stupava – Žabáreň, Bobogdány, Prietrž, Veronika Dežerice, Skládka KO Duslo, Šahy – Holá Stráž, Židová – Vráble, Smutná, Hnúšťa – Branzová a Veľká Ves, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) smernice 1999/31.

2. Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.

A. Calot Escobar

T. von Danwitz

* Jazyk konania: slovenčina.