C-344/23
ECLI:EU:C:2024:696
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0344
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0344
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 5. septembra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Spoločný colný sadzobník – Nariadenie (ES) č. 1186/2009 – Úľava z dovozného cla – Článok 46 – Štítky na označovanie rýb – Pojem ‚vedecký nástroj alebo prístroj‘ – Colné zaradenie – Kombinovaná nomenklatúra – Podpoložky 39269092 a 39269097“
Vo veci C‑344/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko) z 30. mája 2023 a doručený Súdnemu dvoru 31. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:
Pārtikas drošības, dzīvnieku veselības un vides zinātniskais institūts „BIOR“
proti
Valsts ieņēmumu dienests,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz, sudcovia P. G. Xuereb a A. Kumin (spravodajca),
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Valsts ieņēmumu dienests, v zastúpení: I. Jaunzeme, ģenerāldirektore,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Salyková a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu jednak článku 46 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla ( Ú. v. EÚ L 324, 2009, s. 23 ) a jednak podpoložiek sadzobníka 39269092 a 39269097 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000 ( Ú. v. ES L 28, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 02/009, s. 357) (ďalej len „nariadenie č. 2658/87“), v znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017 ( Ú. v. EÚ L 282, 2017, s. 1 ) (ďalej len „KN“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Pārtikas drošības, dzīvnieku veselības un vides zinātniskais institūts „BIOR“ (Vedecký inštitút pre bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a životné prostredie „BIOR“, Lotyšsko) (ďalej len „BIOR“) a Valsts ieņēmumu dienests (daňová správa, Lotyšsko) vo veci colného zaradenia, a teda dovozného cla, ktoré má BIOR zaplatiť v súvislosti so štítkami určenými na označovanie rýb.
Právny rámec
HS
3
Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO) a schválený spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 ( Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 288). Vysvetlivky k HS boli vypracované v rámci WCO v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
4
Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) uvedeného dohovoru sa každá zmluvná strana zaväzuje, že svoje tarifné a štatistické nomenklatúry usporiada podľa HS tak, že bude po prvé bez dodatkov a zmien používať všetky položky a podpoložky HS, ako aj ich číselné znaky, že bude po druhé uplatňovať všeobecné pravidlá na interpretáciu HS, ako aj všetky poznámky k triedam, kapitolám a podpoložkám bez toho, aby menila ich rozsah, a že bude po tretie dodržiavať číselné usporiadanie HS.
5
Pravidlo 3 všeobecných pravidiel na interpretáciu HS stanovuje:
„Ak má byť tovar podľa pravidla 2 b) alebo z nejakých iných dôvodov prima facie zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:
a)
položka s najšpecifickejším opisom musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším opisom. Ak sa však dve alebo viac položiek, a to každá z nich, vzťahujú len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený tovar, alebo len na časť tovaru zo súpravy dodávanej na predaj v malom, tieto položky sa považujú vo vzťahu k tomuto tovaru za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru;
b)
zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov a tovar dodávaný v súpravách na predaj v malom, ktoré sa nemôžu zatriediť podľa pravidla 3 a), sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť;
c)
ak sa tovar nemôže zatriediť podľa pravidla 3 a) alebo b), zatriedi sa do poslednej položky v numerickom poradí položiek, ktoré prichádzajú do úvahy.“
6
Vysvetlivka k pravidlu 3 b) všeobecných pravidiel na interpretáciu HS znie:
„VI)
Táto druhá metóda zatriedenia sa týka len prípadu:
1.
zmesí;
2.
tovaru zloženého z rôznych materiálov:
3.
tovaru skladajúceho sa z rôznych komponentov;
…
VIII.
Faktor, ktorý určuje podstatný charakter, sa mení podľa druhu tovaru. Možno ho vyvodiť napríklad z druhu základného materiálu alebo častí, z ktorých sa skladá, z ich objemu, množstva, hmotnosti, hodnoty alebo významu jedného zo základných materiálov vo vzťahu k použitiu tovaru.
…“
7
Vysvetlivky k položke 392690 HS znejú takto:
„Do tejto položky patria ostatné výrobky z plastov (ako sú definované v poznámke 1 k tejto kapitole) a výrobky z ostatných materiálov položiek 3901 až 3914…“
KN
8
Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, KN, ktorú vypracovala Európska komisia, upravuje colné zaradenie tovarov dovezených do Európskej únie. Táto nomenklatúry preberá šesťciferné položky a podpoložky HS, pričom iba siedme a ôsme číslo tvoria vlastné triedenie podľa tejto nomenklatúry.
9
Článok 12 ods. 1 nariadenia č. 2658/87 stanovuje, že Komisia každoročne prijme nariadenie obsahujúce úplnú verziu KN a colných sadzieb v súlade s článkom 1 tohto nariadenia, ako vyplýva z opatrení prijatých Radou Európskej únie alebo Komisiou. Uvedené nariadenie sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 31. októbra a uplatňuje sa od 1. januára nasledujúceho roka.
10
Podľa všeobecných pravidiel na interpretáciu KN, ktoré sú uvedené v prvej časti oddiele I pododdiele A KN:
„Zatrieďovanie tovaru do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami:
1.
Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.
2.
a)
Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku. Vzťahuje sa aj na taký kompletný alebo hotový výrobok (alebo ktorý sa použitím tohto pravidla zatriedi ako kompletný alebo hotový), ktorý je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.
b)
Každá zmienka o materiáli alebo látke v položke sa vzťahuje aj na zmesi alebo kombinácie tohto materiálu alebo tejto látky s ostatnými materiálmi alebo látkami. Každá zmienka o tovare z daného materiálu alebo látky sa vzťahuje aj na tovar pozostávajúci úplne alebo čiastočne z takéhoto materiálu alebo látky. Zatriedenie tovaru pozostávajúceho z viac ako jedného materiálu alebo látky sa vykoná podľa zásad uvedených v pravidle 3.
3.
Ak má byť tovar podľa pravidla 2 b) alebo z nejakých iných dôvodov prima facie zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:
a)
položka s najšpecifickejším opisom musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším opisom. Ak sa však dve alebo viac položiek, a to každá z nich, vzťahujú len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený tovar, alebo len na časť tovaru zo súpravy dodávanej na predaj v malom, tieto položky sa považujú vo vzťahu k tomuto tovaru za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru;
b)
zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov a tovar dodávaný v súpravách na predaj v malom, ktoré sa nemôžu zatriediť podľa pravidla 3 a), sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť;
c)
ak sa tovar nemôže zatriediť podľa pravidla 3 a) alebo b), zatriedi sa do poslednej položky v numerickom poradí položiek, ktoré prichádzajú do úvahy.
…
6.
Na právne účely sa zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a s ‚príslušnými zmenami‘ podľa vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa tiež používajú poznámky k triedam a kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak.“
11
Druhá časť KN s názvom „Zoznam colných sadzieb“ obsahuje triedu VII s názvom „Plasty a výrobky z nich; kaučuk a výrobky z neho“. Kapitola 39 tejto triedy má názov „Plasty a výrobky z nich“.
12
Poznámka 1 k tejto kapitole 39 znie:
„Termín ‚plasty‘ v celej [KN] znamená také materiály položiek 3901 až 3914, ktoré pôsobením vonkajších vplyvov (spravidla tepla a tlaku, v prípade potreby pôsobením rozpúšťadla alebo plastifikátora) sú schopné tvarovania alebo boli tvarovateľné buď v okamihu polymerizácie, alebo v niektorom ďalšom štádiu spracovania, lisovaním, liatím, profilovaním (extrudáciou), valcovaním alebo ostatným pôsobením do tvarov, ktoré si zachovávajú, aj keď tento vonkajší vplyv prestane pôsobiť.
Akákoľvek zmienka o ‚plastoch‘ v [KN] zahŕňa aj vulkanizované vlákno. Tento termín sa však nevzťahuje na materiály považované za textílie XI. triedy.“
13
Uvedená kapitola 39 zahŕňa nasledujúce položky a podpoložky KN:
Číselný znak KN
Opis
Zmluvné colné sadzby (%)
Doplnkové jednotky
…
3926
Ostatné výrobky z plastov a výrobky z ostatných materiálov položiek 3901 až 3914:
…
3926 90
– Ostatné:
…
– – Ostatné:
3926 90 92
– – – vyrábané z fólií
6,5
–
3926 90 97
– – – Ostatné
6,5…
–
Nariadenie č. 1798/75
14
Článok 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1798/75 z 10. júla 1975 o dovoze predmetov vzdelávacej, vedeckej alebo kultúrnej povahy oslobodených od cla podľa Spoločného colného sadzobníka [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 184, 1975, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 1027/79 z 8. mája 1979 ( Ú. v. ES L 134, 1979, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1798/75), stanovoval:
„1. Vedecké nástroje a prístroje neuvedené v článku 2, ktoré sa dovážajú výlučne na nekomerčné účely, sú oslobodené od cla podľa Spoločného colného sadzobníka, ak:
a)
sú určené:
–
pre verejné inštitúcie, ktorých hlavným predmetom činnosti je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo pre organizačné zložky verejných inštitúcií, ktorých hlavným predmetom činnosti je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo
–
pre súkromné inštitúcie, ktorých hlavným predmetom činnosti je vzdelávanie alebo vedecký výskum a ktoré sú príslušnými orgánmi členských štátov schválené ako príjemcovia takéhoto tovaru s oslobodením od cla.
a
b)
nástroje alebo prístroje s rovnocennou vedeckou hodnotou sa v Spoločenstve v súčasnosti nevyrábajú.
…
3. Na účely uplatnenia tohto článku sa:
–
vedeckým nástrojom alebo prístrojom rozumie akýkoľvek prístroj alebo nástroj, ktorý vzhľadom na objektívne technické parametre a výsledky, ktoré umožňuje dosiahnuť, je hlavne alebo výlučne určený na vedeckú činnosť [ neoficiálny preklad ];
…“
15
Odôvodnenia 2 až 3 nariadenia č. 1186/2009 stanovujú:
„(2)
Pri absencii špecifickej odchýlky prijatej v súlade s ustanoveniami zmluvy sa spoločné colné sadzby uplatňujú na všetok tovar dovezený na územie Spoločenstva. …
(3)
Avšak za určitých presne definovaných okolností, kde na základe osobitných podmienok, za ktorých je tovar dovážaný, chýba obvyklá potreba chrániť hospodárstvo, je takéto zaťaženie neodôvodnené.“
16
Podľa článku 1 tohto nariadenia:
„V tomto nariadení sa ustanovujú prípady, v ktorých sa pri prepustení tovaru do voľného obehu alebo pri vývoze tovaru z colného územia Spoločenstva z dôvodu osobitných okolností prizná oslobodenie od dovozného cla, vývozného cla a opatrení prijatých na základe článku 133 [ES].“
17
Kapitola XI uvedeného nariadenia, nazvaná „Predmety vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru, vedecké nástroje a prístroje“, obsahuje články 42 až 52.
18
Článok 43 toho istého nariadenia znie:
„Tovar určený na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v prílohe II je oslobodený od dovozného cla za predpokladu, že je určený buď:
a)
pre vzdelávacie, vedecké a kultúrne inštitúcie, alebo organizácie, alebo
b)
pre také druhy inštitúcií a organizácií, ktoré sú uvedené v stĺpci 3 prílohy II pri každej položke tovaru, a to za predpokladu, že príslušné orgány členských štátov povolili týmto inštitúciám a organizáciám prijímať takýto tovar s oslobodením od cla.“
19
Článok 44 nariadenia č. 1186/2009 uvádza:
„1. Pokiaľ články 45 až 49 neustanovujú inak, vedecké nástroje a prístroje, ktoré nie sú uvedené v článku 43, sú oslobodené od dovozného cla, ak sa dovážajú výlučne na neobchodné účely.
2. Oslobodenie od cla uvedené v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje len na vedecké nástroje a prístroje, ktoré sú určené buď:
a)
pre verejné zariadenia, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum, a organizačné zložky verejných zariadení, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo
b)
pre súkromné zariadenia, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum a ktorým príslušné orgány členských štátov povolili prijímať takýto tovar s oslobodením od cla.“
20
Podľa článku 46 písm. a) tohto nariadenia:
„Na účely článkov 44 a 45:
a)
‚vedeckým prístrojom alebo nástrojom‘ je akýkoľvek prístroj alebo nástroj, ktorý vzhľadom na objektívne technické parametre a výsledky, ktoré umožňuje dosiahnuť, je hlavne alebo výlučne určený na vedeckú činnosť;
…“
Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1225/2011
21
Článok 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1225/2011 z 28. novembra 2011 k článkom 42 až 52, 57 a 58 nariadenia č. 1186/2009 ( Ú. v. EÚ L 314, 2011, s. 20 ), sa nachádza v kapitole IV tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Osobitné ustanovenia o priznaní oslobodenia od dovozného cla vedeckých nástrojov a prístrojov podľa článkov 44 a 46 [nariadenia č. 1186/2009]“. Tento článok uvádza:
„Na účely článku 46 písm. a) [nariadenia č. 1186/2009] sa pod objektívnymi technickými charakteristikami vedeckého nástroja alebo prístroja rozumejú charakteristiky, ktoré vyplývajú z konštrukcie tohto nástroja alebo prístroja alebo z jeho úpravy na štandardný nástroj alebo prístroj, ktoré umožňujú dosahovať vysokú úroveň výkonov presahujúcu bežne požadovanú úroveň na priemyselné alebo obchodné použitie.
Ak nie je možné jednoznačne určiť na základe objektívnych technických charakteristík nástroja alebo prístroja, či daný nástroj alebo prístroj možno považovať za vedecký nástroj alebo prístroj, zohľadní sa použitie nástroja alebo prístroja, na ktorý sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného cla. Ak sa preskúmaním preukáže, že predmetný nástroj alebo prístroj sa používa na vedecké účely, považuje sa za nástroj alebo prístroj vedeckého charakteru.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
22
BIOR, žalobca vo veci samej, doviezol štítky typu „T‑bar tag“, „streamer tag“, „Standard anchor t‑bar tag“ a „tagging applicators“, t. j. štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, určené na pripojenie k živým rybám, s cieľom pozorovať ich migráciu a rast v rámci vedeckého výskumu (ďalej len „predmetné štítky“).
23
V júni 2018 BIOR vyhlásil, že predmetné štítky patria do podpoložky 39269092 KN ako „ostatné výrobky z plastov a výrobky z ostatných materiálov položiek 3901 až 3914“, ktoré sú „vyrábané z fólií“. BIOR tvrdil, že tieto štítky sú „vedecké nástroje alebo prístroje“ dovážané výlučne na nekomerčné účely. Vzhľadom na toto zaradenie boli tieto štítky oslobodené od cla.
24
Rozhodnutím z 20. novembra 2018 daňová správa zaradila predmetné štítky do podpoložky 39269097 KN ako „ostatné výrobky z plastov a výrobky z ostatných materiálov položiek 3901 až 3914“, ktoré nie sú „vyrábané z fólií“, na ktoré sa vzťahuje colná sadzba 6,5 % z dôvodu, že tieto štítky nemožno považovať za „vedecké nástroje alebo prístroje“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, pretože uvedené štítky sú určené na označovanie predmetu vedeckej štúdie, ktoré umožňujú zbierať informácie potrebné na výskum, ale neumožňujú vykonávať osobitné činnosti obvykle vykonávané pomocou nástrojov. Týmto rozhodnutím preto daňová správa uložila BIOR povinnosť zaplatiť clo vo výške 612,20 eura a daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 128,56 eura, ako aj penále z omeškania.
25
BIOR podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia s cieľom získať oslobodenie od dovozného cla týkajúceho sa predmetných štítkov. Rozsudkom z 18. septembra 2020 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) rozhodujúci o odvolaní zrušil uvedené rozhodnutie a vyhovel tomuto oslobodeniu od dane. Domnieval sa, že tieto štítky možno považovať za „vedecké nástroje“ v zmysle článku 44 a článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, keďže sa používajú výlučne na vedecké a nekomerčné účely.
26
Daňová správa podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) nesprávne vyložil rozsah oslobodenia od dovozného cla podľa článku 44 nariadenia č. 1186/2009 v spojení s článkom 46 písm. a) tohto nariadenia, keďže predmetné štítky majú výlučne informatívnu povahu a nemožno ich kvalifikovať ako „nástroj“ v zmysle týchto ustanovení. Okrem toho by sa toto oslobodenie malo v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vykladať reštriktívne.
27
BIOR tvrdí, že bez označenia rýb by vedci nemohli skúmať migračné trendy týchto zvierat, určiť mieru ich prežitia alebo študovať ich rast, takže predmetné štítky sa musia považovať za „nástroje“ určené na označenie predmetov vedeckého výskumu, ktoré sú z dôvodu svojich objektívnych technických parametrov a výsledkov, ktoré umožňujú dosiahnuť, výlučne alebo hlavne spôsobilé na vykonávanie vedeckých činností. Okrem toho BIOR tvrdí, že tieto štítky boli dovezené výlučne na nekomerčné účely, čo daňový úrad nespochybňuje.
28
Vnútroštátny súd uvádza, že BIOR a daňové orgány vedú spor o tom, či sporné štítky majú byť zaradené do podpoložky 39269092 alebo 39269097 KN. Tento súd však uvádza, že vzhľadom na to, že na obe podpoložky sa uplatňuje rovnaká colná sadzba, je táto otázka druhoradá. Rozhodujúcim faktorom je, či tieto štítky spadajú pod pojem „vedecký nástroj alebo prístroj“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, ktorý Súdny dvor ešte nevyložil.
29
Vnútroštátny súd však uvádza, že Súdny dvor vyložil tento pojem v kontexte nariadenia č. 1798/75, ktoré na rozdiel od článku 44 nariadenia č. 1186/2009 stanovovalo dodatočnú podmienku na oslobodenie od dovozného cla, a to skutočnosť, že v Spoločenstve sa nevyrábajú nástroje a prístroje s rovnocennou vedeckou hodnotou.
30
V prvom rade vnútroštátny súd tvrdí, že z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 26. júna 1986, Nicolet Instrument ( 203/85 , EU:C:1986:269 , bod 21 ), vyplýva, že „objektívne technické parametre“ nástroja sú tie, ktoré vyplývajú z konštrukcie tohto nástroja alebo z jeho úprav vo vzťahu k nástroju bežného typu, čím mu umožňujú dosahovať vysokú úroveň výkonov presahujúcu bežne požadovanú úroveň na priemyselné alebo obchodné použitie.
31
Ďalej z judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 2. februára 1978, Universiteitskliniek ( 72/77 , EU:C:1978:21 , bod 15 ); z 29. januára 1985, Gesamthochschule Duisburg ( 234/83 , EU:C:1985:30 , bod 27 ), a z 21. januára 1987, Control Data Belgium/Komisia ( 13/84 , EU:C:1987:16 , bod 16 ), vyplýva, že kritérium, podľa ktorého na to, aby bolo možné predmetný nástroj alebo prístroj považovať za „vedecký nástroj alebo prístroj“, musí byť z dôvodu svojich objektívnych technických parametrov a výsledkov, ktoré umožňuje dosiahnuť, „výlučne alebo hlavne spôsobilý“ na vykonávanie vedeckých činností, vyžaduje len to, aby bol tento nástroj v prvom rade vhodný na výkon vedeckých činností, pričom skutočnosť, že je, hoci len sekundárne, vhodný na iné ciele, akým je priemyselné využívanie, nepredstavuje dôvod na vylúčenie kvalifikácie.
32
Napokon z judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 10. novembra 1983, Gesamthochschule Essen ( 300/82 , EU:C:1983:324 , bod 15 ), a z 26. januára 1984, Ludwig‑Maximilians‑Universität München ( 45/83 , EU:C:1984:31 , body 11 , 12 a 14 ), vyplýva, že predmet, ktorý svojou povahou nie je prostriedkom výskumu, ale nástrojom na vykonávanie vedeckého výskumu, nemôže spadať pod pojem „vedecký prístroj alebo zariadenie“, zatiaľ čo zariadenie, ktoré podľa vlastného technického vyhotovenia a fungovania samo priamo slúži ako nástroj vedeckého výskumu, pod tento pojem spadať môže.
33
Vzniká však otázka, či je judikatúra uvedená v bodoch 30 až 32 tohto rozsudku uplatniteľná v prejednávanej veci. V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa nemôže formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za formuláciu, ktorá má prednosť pred inými jazykovými verziami, keďže tieto ustanovenia sa majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení verzií vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie.
34
V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku majú pojmy „prístroj“ a „nástroj“ rôzne významy v anglickom, francúzskom, lotyšskom a nemeckom jazyku. Na jednej strane, pokiaľ ide o pojem „prístroj“, vzniká otázka, či sa má definovať ako technické zariadenie, nástroj alebo časť zariadenia, ktoré plní funkciu, alebo skôr ako súbor technických prvkov, nástrojov alebo častí zariadenia plniacich takúto funkciu. Na druhej strane by sa pojem „nástroj“ mohol vykladať buď široko ako nástroj alebo prostriedok, ktorý možno použiť na vykonanie konkrétnej práce alebo úlohy, alebo reštriktívne, a to stanovením dodatočnej požiadavky, že tento nástroj alebo tento prostriedok musia slúžiť na vykonávanie konkrétnych operácií bežne vykonávaných s nástrojmi.
35
Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa výraz ‚vedecký prístroj alebo nástroj‘ uvedený v článku 46 písm. a) [nariadenia č. 1186/2009] vykladať v tom zmysle, že môže zahŕňať predmety, ktoré vzhľadom na svoju technickú štruktúru a svoje fungovanie priamo slúžia ako prostriedok vedeckého výskumu[?]
2.
Má sa [KN] vykladať v tom zmysle, že podpoložka [39269092] [KN] môže zahŕňať plastové štítky na ryby[?]“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
36
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 vykladať v tom zmysle, že štítky, ktoré sú potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky a ktoré podľa ich vlastnej technickej koncepcie a fungovania slúžia ako nástroj vedeckého výskumu v rozsahu, v akom sú pripevnené k živým rybám na účely sledovania ich migrácie a rastu, spadajú pod pojem „nástroje“ alebo „prístroje“, ktoré možno kvalifikovať ako „vedecké“ v zmysle tohto ustanovenia.
37
Podľa článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 možno „nástroj alebo prístroj“ kvalifikovať ako „vedecký“, ak „vzhľadom na objektívne technické parametre a výsledky, ktoré umožňuje dosiahnuť“ je „hlavne alebo výlučne určený na vedeckú činnosť“.
38
V prvom rade treba overiť, či predmetné štítky možno kvalifikovať ako „nástroj“ alebo „prístroj“ v zmysle tohto ustanovenia.
39
V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani nariadenie č. 1186/2009, ani vykonávacie nariadenie č. 1225/2011 neposkytujú definíciu pojmu „nástroj“ alebo „prístroj“, ani v tejto súvislosti neodkazujú na vnútroštátne právo.
40
Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré právo Únie nedefinuje a neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. mája 2022, DSR – Montagem e Manutenção de Ascensores e Escadas Rolantes, C‑218/21 , EU:C:2022:355 , bod 29 , a z 22. februára 2024, Randstad Empleo a i., C‑649/22 , EU:C:2024:156 , bod 41 , ako aj citovanú judikatúru).
41
V prejednávanej veci je na jednej strane podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku pojem „prístroj“ chápaný ako usporiadanie prvkov, ktoré majú fungovať spoločne, alebo súbor technických prvkov usporiadaných do komplexnejšieho súboru ako nástroj, ktorý má určitú funkciu. Vzhľadom na to, čo vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa však nemožno domnievať, že predmetné štítky predstavujú takéto usporiadanie prvkov alebo takýto súbor technických prvkov, takže pod tento pojem nemôžu patriť.
42
Na druhej strane pojem „nástroj“ označuje podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku nástroj alebo predmet, ktorý umožňuje vykonať operáciu alebo prácu. Tento pojem je teda dostatočne široký na to, aby sa mohol vzťahovať na predmetné štítky, ktoré sú podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom nástrojmi alebo vyrobenými predmetmi určenými na označenie živých rýb.
43
Pokiaľ ide o kontext, do ktorého pojem „nástroj“ patrí v právnej úprave, ktorej je súčasťou, treba uviesť, že článok 44 ods. 1 nariadenia č. 1186/2009 oslobodzuje od dovozného cla „vedecké nástroje“, ktoré sa dovážajú výlučne na nekomerčné účely.
44
Podľa ustálenej judikatúry v oblasti DPH, ktorá sa uplatňuje aj v oblasti ciel, sa však výrazy použité na označenie oslobodení majú vykladať reštriktívne, keďže tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého dodania tovaru a každého poskytnutia služieb, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční za protihodnotu (rozsudok z 19. júla 2012, Lietuvos geležinkeliai, C‑250/11 , EU:C:2012:496 , bod 35 a citovaná judikatúra).
45
V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných pripomienkach, skutočnosť, že pojem „any“ je uvedený pred pojmom „instrument“ v anglickej jazykovej verzii článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, nemôže podporiť extenzívny výklad pojmu „nástroj“. Iné jazykové verzie tohto ustanovenia, najmä francúzska a nemecká jazyková verzia, ktoré odkazujú na „un instrument“ a „diejenigen Instrumente“, totiž neobsahujú rovnocenný pojem „any“. Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za formuláciu, ktorá má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 21. marca 2024, Cobult, C‑76/23 , EU:C:2024:253 , bod 25 a citovaná judikatúra).
46
Súdny dvor však už rozhodol, že pojem „vedecký nástroj“ v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1798/75 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa materiál, ktorý neslúži ako predmet, ale ako nástroj vedeckého výskumu, t. j. ak sa výskum vykonáva prostredníctvom tohto materiálu, takže úloha tohto materiálu v rámci výskumného procesu nie je čisto pasívna (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. novembra 1983, Gesamthochschule Essen, 300/82 , EU:C:1983:324 , bod 15 , a z 26. januára 1984, Ludwig‑Maximilians‑Universität München, 45/83 , EU:C:1984:31 , bod 11 ).
47
Okrem dodatočnej podmienky k oslobodeniu stanovenej v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1798/75, podľa ktorej „sa nástroje alebo prístroje s rovnocennou vedeckou hodnotou nevyrába[li] v Spoločenstve“, ktorá sa už nenachádza v článku 44 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1186/2009, čo je podmienka, ktorá nie je rozhodujúca na účely posúdenia pojmu „vedecký nástroj“, má toto posledné uvedené ustanovenie v podstate rovnaké znenie ako článok 3 ods. 1 Navyše treba konštatovať, že článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1798/75 a článok 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 definujú tento pojem úplne rovnakým spôsobom. Preto treba konštatovať, že judikatúra týkajúca sa výkladu uvedeného pojmu v kontexte nariadenia č. 1798/75, uvedená v predchádzajúcom bode, je relevantná na účely definície rovnakého pojmu v zmysle nariadenia č. 1186/2009.
48
Treba teda dospieť k záveru, že keď sa má pojem „nástroj“ kvalifikovať ako „vedecký“, možno ho chápať tak, že zahŕňa nielen nástroje a predmety vyrobené na vykonanie špecifickej činnosti, ale aj materiál, ktorý má podľa svojho vlastného technického usporiadania a fungovania slúžiť ako nástroj vedeckého výskumu, ako to zrejme platí v prípade predmetných štítkov pripojených k živým rybám, aby bolo možné pozorovať ich migráciu a rast.
49
Pokiaľ ide o zostávajúcu časť, kontext, v ktorom je pojem „nástroj“ súčasťou nariadenia č. 1186/2009, vykonávacieho nariadenia č. 1225/2011 a KN, rovnako ako ciele sledované týmito právnymi predpismi, na účely určenia významu tohto pojmu príliš nepomáhajú.
50
Vzhľadom na vyššie uvedené treba s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, konštatovať, že na predmetné štítky sa vzťahuje pojem „nástroj“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009.
51
V druhom rade na to, aby mohli byť tieto označenia kvalifikované ako „vedecké nástroje“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, musia byť vzhľadom na objektívne technické parametre a výsledky, ktoré umožňujú dosiahnuť, výlučne alebo hlavne vhodné na vykonávanie vedeckých činností.
52
Pokiaľ ide o otázku, či predmetné štítky majú „objektívne technické parametre“ v zmysle tohto ustanovenia, ktoré ich robia spôsobilými vykonávať vedecké činnosti, treba uviesť, že podľa článku 5 prvého odseku vykonávacieho nariadenia č. 1225/2011 „objektívne technické parametre“ vedeckého nástroja sú definované ako „charakteristiky, ktoré vyplývajú z konštrukcie tohto nástroja… alebo z jeho úpravy na štandardný nástroj…, ktoré umožňujú dosahovať vysokú úroveň výkonov presahujúcu bežne požadovanú úroveň na priemyselné alebo obchodné použitie“.
53
V prejednávanej veci ide o štítky potiahnuté plastmi alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky pripevnené k rybám, aby bolo možné pozorovať ich migráciu a rast v rámci vedeckého výskumu. Hoci je pravda, že vzhľadom na to, čo vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, takéto štítky sa zdajú byť vhodné na vedecké účely, treba konštatovať, že sa nezdá, že majú vlastnosti vyplývajúce z ich konštrukcie alebo úpravy, ktoré im umožňujú dosiahnuť výkony vysokej úrovne presahujúce výkony požadované na priemyselné alebo obchodné použitie. Ako totiž v podstate uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, zdá sa, že štítky, akými sú predmetné štítky, môžu nájsť vhodné využitie aj v rámci akvakultúry alebo športového rybolovu na priemyselné alebo obchodné účely.
54
Hoci je pravda, že v súlade s článkom 5 druhým odsekom vykonávacieho nariadenia č. 1225/2011 sa nástroj používaný na vedecké účely považuje za nástroj vedeckého charakteru, treba konštatovať, že táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak na základe jeho objektívnych technických parametrov nie je možné jednoznačne určiť, či sa má predmetný nástroj považovať za „vedecký nástroj“. Vzhľadom na to, čo vyplýva z predchádzajúceho bodu, sa v prejednávanej veci zdá možné jednoznačne určiť, že predmetné štítky nemajú takéto „objektívne technické parametre“, ktoré by ich robili vhodnými na vykonávanie vedeckých činností.
55
Preto s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, predmetné štítky nemajú „objektívne technické parametre“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 v spojení s článkom 5 vykonávacieho nariadenia č. 1225/2011, ktoré by ich robili vhodnými na vykonávanie vedeckej činnosti.
56
V každom prípade aj za predpokladu, že predmetné štítky majú takéto „objektívne technické parametre“, nezdá sa, že by tieto štítky boli z dôvodu týchto parametrov a výsledkov, ktoré umožňujú dosiahnuť, „výlučne alebo hlavne vhodné na vykonávanie vedeckých činností“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009. Treba totiž pripomenúť, že táto požiadavka si vyžaduje overiť, či je predmetný nástroj v prvom rade vhodný na výkon vedeckých činností, teda na získanie a prehĺbenie vedeckých poznatkov, bez toho, aby bola vylúčená možnosť, že je tiež, hoci len sekundárne, vhodný na iné účely, ako je priemyselné alebo obchodné využívanie (pozri analogicky rozsudky z 29. januára 1985, Gesamthochschule Duisburg, 234/83 , EU:C:1985:30 , bod 27 , a z 21. januára 1987, Control Data Belgium/Komisia, 13/84 , EU:C:1987:16 , bod 16 ).
57
Vzhľadom na to, čo vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, treba konštatovať, že predmetné štítky sa nezdajú byť vhodnejšie na vykonávanie vedeckých činností ako na iné účely, najmä na priemyselné alebo obchodné účely. Preto aj v tomto prípade s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, tieto štítky nie sú z dôvodu ich objektívnych technických parametrov, za predpokladu, že sú preukázané, a výsledkov, ktoré umožňujú dosiahnuť, „výlučne alebo hlavne vhodné na vykonávanie vedeckých činností“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009.
58
V dôsledku toho treba dospieť k záveru, podobne ako Komisia a daňová správa, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že predmetné štítky nespadajú pod pojem „vedecký nástroj“ v zmysle článku 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009.
59
Toto konštatovanie je podporené judikatúrou uvedenou v bode 44 tohto rozsudku, podľa ktorej sa výrazy použité na označenie oslobodení od dovozného cla majú vykladať reštriktívne, ako aj článkom 1 nariadenia č. 1186/2009 v spojení s jeho odôvodneniami 2 a 3, podľa ktorého je oslobodenie od dovozného cla odôvodnené len za „určitých presne definovaných okolností, kde na základe osobitných podmienok, za ktorých je tovar dovážaný, chýba obvyklá potreba chrániť hospodárstvo“.
60
Z vyššie uvedeného vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 46 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, ktoré podľa svojej vlastnej technickej koncepcie a fungovania slúžia ako nástroj vedeckého výskumu v rozsahu, v akom sú pripevnené k živým rybám na účely pozorovania ich migrácie a rastu, nespadajú pod pojem „vedecké nástroje“ v zmysle tohto ustanovenia.
O druhej otázke
61
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa KN má vykladať v tom zmysle, že štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, ktoré sú pripojené k živým rybám na účely vedeckého výskumu, patria do podpoložky 39269092 KN alebo či takéto štítky patria do podpoložky 39269097 tejto nomenklatúry.
62
V prvom rade treba konštatovať, podobne ako to urobili vnútroštátny súd a Komisia, že táto otázka má druhoradý význam na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, keďže colná sadzba uplatniteľná na tovar patriaci do každej z týchto dvoch podpoložiek je rovnaká, a to 6,5 %.
63
Nie je však vylúčené, že vnútroštátny súd bude musieť rozhodnúť, či daňová správa vykonala správne colné zaradenie, pokiaľ ide o predmetné štítky, aj keď to nemá vplyv na uplatniteľnú colnú sadzbu.
64
V druhom rade treba pripomenúť, že keď je na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania v oblasti colného zaradenia, je jeho úlohou skôr vysvetliť vnútroštátnym súdom kritériá, ktorých uplatnenie im umožní správne zaradiť dotknuté výrobky do KN, ako vykonať sám toto zaradenie. Kvalifikácia predmetného tovaru na účely jeho colného zaradenia totiž vyplýva z čisto skutkového zistenia, ktoré neprináleží Súdnemu dvoru vykonať v rámci prejudiciálneho konania (rozsudok z 27. apríla 2023, X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane, C‑107/22 , EU:C:2023:346 , bod 17 , ako aj citovaná judikatúra).
65
Okrem toho podľa všeobecného pravidla 1 na interpretáciu KN sa colné zaradenie tovarov do KN určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, pričom názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter. V záujme právnej istoty a s cieľom uľahčiť kontroly treba rozhodujúce kritérium pre colné zaradenie tovarov hľadať všeobecne v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky uvedenej nomenklatúry a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám (rozsudok z 27. apríla 2023, X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane, C‑107/22 , EU:C:2023:346 , bod 18 , ako aj citovaná judikatúra).
66
Okrem toho Súdny dvor opakovane rozhodol, že hoci vysvetlivky k HS na jednej strane a vysvetlivky ku KN na druhej strane nie sú záväzné, predstavujú dôležité prostriedky na zaistenie jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka a samy osebe poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (rozsudok z 27. apríla 2023, X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane, C‑107/22 , EU:C:2023:346 , bod 19 , ako aj citovaná judikatúra).
67
Zo znenia položky 3926 KN vyplýva, že sa vzťahuje na „ostatné výrobky z plastov a výrobky z ostatných materiálov položiek 3901 až 3914“.
68
Okrem toho poznámka 1 ku kapitole 39 KN definuje pojem „plasty“ ako „materiály položiek 3901 až 3914, ktoré pôsobením vonkajších vplyvov (spravidla tepla a tlaku, v prípade potreby pôsobením rozpúšťadla alebo plastifikátora) sú schopné tvarovania alebo boli tvarovateľné buď v okamihu polymerizácie, alebo v niektorom ďalšom štádiu spracovania, lisovaním, liatím, profilovaním (extrudáciou), valcovaním alebo ostatným pôsobením do tvarov, ktoré si zachovávajú, aj keď tento vonkajší vplyv prestane pôsobiť“.
69
Návrh na začatie prejudiciálneho konania však neobsahuje prvky vyvolávajúce pochybnosti o relevantnosti zaradenia predmetných štítkov do položky 3926 KN, ako je definovaná v poznámke 1 ku kapitole 39 KN.
70
Vzhľadom na to bude úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či, ako tvrdí Komisia vo svojich písomných pripomienkach, štítky typu „streamer tag“ obsahujú okrem polyetylénového pásiku aj kovovú špičku určenú na pripevnenie týchto štítkov k rybám. Ak by to tak totiž bolo, bolo by potrebné pristúpiť k colnému zaradeniu týchto štítkov podľa všeobecného pravidla 3 na interpretáciu KN.
71
V tejto súvislosti zo všeobecného pravidla 3 a) na interpretáciu KN vyplýva, že položka s najšpecifickejším opisom musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším opisom. Ak sa však každá z dvoch alebo viacerých položiek vzťahuje len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený výrobok, tieto položky sa považujú vo vzťahu k týmto výrobkom za rovnako špecifické. Pokiaľ ide o štítky, ktoré okrem polyetylénového pásiku obsahujú aj kovovú špičku, treba konštatovať, že dve časti týchto štítkov pozostávajú z materiálov, ktoré nepatria do tej istej položky KN, takže tieto položky treba považovať za rovnako špecifické, a preto sa colné zaradenie podľa tohto všeobecného pravidla nezdá byť možné.
72
Ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že je to skutočne tak, treba na účely colného zaradenia štítkov typu „streamer tag“ uplatniť všeobecné pravidlo 3 b) na interpretáciu KN, podľa ktorého „zmiešané výrobky [a] tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov…, ktoré nemožno zatriediť podľa [všeobecného pravidla 3 a) na interpretáciu KN], sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter“.
73
Tento podstatný charakter možno určiť tak, že sa preskúma, či by si výrobok bez jednej alebo druhej zložky zachoval alebo nezachoval vlastnosti, ktoré ho charakterizujú. Ako sa uvádza v bode VIII vysvetlivky k HS týkajúcej sa pravidla 3 b) všeobecných pravidiel na interpretáciu HS, ktoré zodpovedá všeobecnému pravidlu 3 b) na interpretáciu KN, zložku, ktorá určuje podstatný charakter, možno podľa typu tovaru vyvodiť napríklad z druhu základného materiálu alebo častí, z ktorých sa skladá, z ich objemu, množstva, váhy, hodnoty alebo významu jedného zo základných materiálov vo vzťahu k použitiu týchto tovarov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2023, PR Pet, C‑24/22 , EU:C:2023:507 , bod 66 a citovanú judikatúru).
74
Hoci v prejednávanej veci, ako tvrdí Komisia, kovová špička, ktorou sú vybavené štítky typu „streamer tag“ slúži výlučne na ich pripevnenie na telo rýb, treba konštatovať, že polyetylénový pásik, z ktorého sú tieto štítky zložené, dáva týmto štítkom ich podstatný charakter, takže v súlade so všeobecným pravidlom 3 b) na interpretáciu KN by sa uvedené štítky mali zaradiť do položky 3926 KN, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
75
Ak je to tak, vnútroštátny súd by mal vzhľadom na to, čo vyplýva zo všeobecného pravidla 1 na interpretáciu KN a z judikatúry uvedenej v bodoch 64 až 66 tohto rozsudku, overiť, do ktorej podpoložky položky 3926 KN možno predmetné štítky zaradiť vzhľadom na ich objektívne znaky a vlastnosti, pričom treba spresniť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť zaradenie týchto štítkov do inej podpoložky než do podpoložky 39269097 KN s názvom „Ostatné“.
76
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, ktoré sú pripevnené k živým rybám na účely vedeckého výskumu, patria do podpoložky 39269097 KN, avšak pod podmienkou, že tieto štítky sú buď zložené výlučne z „plastov“ v zmysle poznámky 1 ku kapitole 39 KN, alebo im plasty dávajú podstatný charakter, ak ide o zmiešané výrobky alebo tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov v zmysle všeobecného pravidla 3 b) na interpretáciu KN, ktoré nemožno zaradiť podľa písmena a) tohto všeobecného pravidla.
O trovách
77
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
1.
Článok 46 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, ktoré podľa svojej vlastnej technickej koncepcie a fungovania slúžia ako nástroj vedeckého výskumu v rozsahu, v akom sú pripevnené k živým rybám na účely pozorovania ich migrácie a rastu, nespadajú pod pojem „vedecké nástroje“ v zmysle tohto ustanovenia.
2.
Kombinovaná nomenklatúra uvedená v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenenému nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000, v znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
štítky potiahnuté plastom alebo vyrobené z polyetylénovej tyčinky, ktoré sú pripevnené k živým rybám na účely vedeckého výskumu, patria do podpoložky 39269097 tejto nomenklatúry, avšak pod podmienkou, že tieto štítky sú buď zložené výlučne z „plastov“ v zmysle poznámky 1 ku kapitole 39 uvedenej nomenklatúry, alebo im plasty dávajú podstatný charakter, ak ide o zmiešané výrobky alebo tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov v zmysle všeobecného pravidla 3 b) na interpretáciu tejto istej nomenklatúry, ktoré nemožno zaradiť podľa písmena a) tohto všeobecného pravidla.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: lotyština.