C-347/23

62023CJ0347

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 24. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 2 písm. b) – Pojem ‚spotrebiteľ‘ – Zmluva o hypotekárnom úvere indexovaná v cudzej mene – Fyzická osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť určenú na bývanie s cieľom odplatne ju prenajímať“

Vo veci C‑347/23 [Zabitoń] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 8. mája 2023 a doručený Súdnemu dvoru 2. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

LB a JL, v zastúpení: W. Budzewski, adwokat,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

2

4

Článok 2 tejto smernice znie:

„Na účely tejto smernice:

…

b)

‚spotrebiteľ‘ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;

Podľa článku 43 1 Občianskeho zákonníka sa predajcom alebo dodávateľom rozumie fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná zložka uvedená v článku 33 1 § 1 tohto zákonníka, ktorá vo vlastnom mene podniká alebo vykonáva povolanie.

7

Podľa článku 385 1 § 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

„1. Ustanovenia zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom, ktoré neboli dohodnuté individuálne, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ak upravujú jeho práva a povinnosti spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a ak zjavne porušujú jeho záujmy (nekalé zmluvné podmienky). To neplatí pre ustanovenia definujúce hlavné plnenia zmluvných strán vrátane ceny alebo odmeny, ak sú formulované jednoznačne.

2. Ak určité ustanovenie zmluvy nie je pre spotrebiteľa záväzné podľa § 1, zvyšné ustanovenia zmluvy zostávajú pre zmluvné strany záväzné.“

8

V priebehu tohto roka žalobcovia vo veci samej uzavreli s právnym predchodcom spoločnosti Getin Noble Bank zmluvu o hypotekárnom úvere indexovanom vo švajčiarskych frankoch (CHF), v ktorej bola stanovená pohyblivá úroková sadzba a splatenie tohto úveru v poľských zlotých (PLN) (ďalej len „zmluva o hypotekárnom úvere“).

11

Žalobcovia vo veci samej uzavreli túto hypotekárnu zmluvu na účely kúpy nehnuteľnosti určenej na bývanie, nachádzajúcej sa vo Varšave (Poľsko), ktorá mala byť prenajímaná za odplatu. Nájomné slúžilo primárne na splácanie mesačných splátok tejto zmluvy o hypotekárnom úvere. Žalobcovia vo veci samej neprenajímali iné nehnuteľnosti.

12

Na realizáciu tohto projektu žalobcovia vo veci samej využili služby JP, správcu nehnuteľností vykonávajúceho podnikateľskú činnosť v Poľsku, ktorý sa stal ich zástupcom a zastupoval ich pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere, kúpnej zmluvy na kúpu tejto nehnuteľnosti, nájomnej zmluvy týkajúcej sa jej prenájmu a zmluvy o poskytovaní služieb nájomcom.

13

Vnútroštátny súd sa pritom pýta na možnosť kvalifikovať žalobcov vo veci samej ako „spotrebiteľov“ v zmysle smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede by boli ustanovenia smernice 93/13 uplatniteľné, čím by tento súd mohol vyhlásiť zmluvu o hypotekárnom úvere za neplatnú.

17

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že cieľom odplatného prenájmu nehnuteľnosti je dosahovanie zisku, čo je hlavným cieľom prevádzkovania podniku.

18

Možno sa však domnievať, že získaním hypotekárneho úveru s cieľom nadobudnúť len jednu nehnuteľnosť určenú na jej prenájom dlžník koná s cieľom, ktorý sa priamo nevzťahuje na jeho obchody, podnikanie alebo povolanie, a preto by mal byť kvalifikovaný ako „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13.

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. b) smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že na fyzickú osobu, ktorá uzatvára zmluvu o hypotekárnom úvere na financovanie kúpy jedinej nehnuteľnosti určenej na bývanie s cieľom odplatne ju prenajímať, sa vzťahuje pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.

22

Na úvod je potrebné pripomenúť, že – ako stanovuje desiate odôvodnenie smernice 93/13 – jednotné právne pravidlá v záležitostiach nekalých podmienok by až na výnimky vymenované v tomto ustanovení mali platiť pre „všetky zmluvy“ uzatvorené medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi, ktorí sú definovaní v článku 2 písm. b) a c) tejto smernice [rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 33 a citovaná judikatúra].

23

Podľa článku 2 písm. b) je „spotrebiteľ“ akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich uvedenej smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podľa článku 2 písm. c) je „predajca alebo dodávateľ“ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

24

Súdny dvor pritom už rozhodol, že široké chápanie pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 prípadne umožňuje zabezpečiť ochranu priznanú touto smernicou všetkým fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v znevýhodnenom postavení vo vzťahu k predajcovia alebo dodávateľovi [rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 37 a citovaná judikatúra].

28

Za týchto okolností kogentná povaha ustanovení uvedených v smernici 93/13 a osobitné požiadavky ochrany spotrebiteľa, ktoré sú s nimi spojené, vyžadujú, aby sa uprednostnil extenzívny výklad pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice s cieľom zabezpečiť jej potrebný účinok [rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 38 ].

29

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že pokiaľ sa spoludlžník v rámci zmluvy o úvere uzavretej s predajcom alebo dodávateľom nachádza v podobnej situácii ako hlavný dlžník, pokiaľ ide o zmluvné záväzky voči tomuto predajcovi alebo dodávateľovi, s ktorým podpísal zmluvu, nie je potrebné rozlišovať medzi hlavným dlžníkom a spoludlžníkom, pokiaľ ide o uplatnenie smernice 93/13 na túto konkrétnu zmluvu. Pod pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 preto v rámci takejto zmluvy spadá aj fyzická osoba, ktorá sa nachádza v postavení spoludlžníka, pokiaľ koná s cieľom nevzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 52 a citovaná judikatúra].

33

S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa teda zdá, že uzavretím predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere žalobcovia vo veci samej nesledovali účel podnikania, ale ich zámerom bolo konsolidovať svoj súkromný majetok, pričom kúpa nehnuteľnosti určenej na bývanie financovaná týmto úverom predstavovala pre nich formu investície.

34

Tento záver nemôže spochybniť ani skutočnosť, že žalobcovia vo veci samej mali v úmysle prenajať túto nehnuteľnosť určenú na bývanie s cieľom získať z nej finančné výhody, a ani okolnosť, že pri kúpe a prenájme tejto nehnuteľnosti využili služby odborníka.

35

Ako najmä vyplýva z judikatúry, výklad pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, ktorý by z tohto pojmu vylučoval fyzickú osobu konajúcu s cieľom, ktorý sa nevzťahuje na obchody, podnikanie alebo povolanie, a to z dôvodu, že má z toho určité finančné výhody, by totiž zabraňoval tomu, aby mohla byť zaručená ochrana, ktorú táto smernica poskytuje všetkým fyzickým osobám, ktoré sa vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi nachádzajú v znevýhodnenom postavení a ktoré využívajú služby ponúkané zo strany tohto predajcu alebo dodávateľa na iné účely než na účely obchodov, podnikania alebo povolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, Lyoness Europe, C‑455/21 , EU:C:2023:455 , bod 53 ).

Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na fyzickú osobu, ktorá uzatvára zmluvu o hypotekárnom úvere na financovanie kúpy jedinej nehnuteľnosti určenej na bývanie s cieľom odplatne ju prenajímať, sa vzťahuje pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia, ak táto fyzická osoba koná s cieľom nevzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie. Samotná skutočnosť, že uvedená fyzická osoba sa snaží získať príjmy zo správy tejto nehnuteľnosti, nemôže sama osebe viesť k vylúčeniu tejto osoby z pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.