C-349/23
ECLI:EU:C:2024:889
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0349
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0349
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 17. októbra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Článok 2 ods. 2 písm. a) – Zákaz diskriminácie na základe veku – Vek povinného odchodu do dôchodku – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca akýkoľvek odklad odchodu spolkových sudcov do dôchodku – Možnosť spolkových úradníkov a sudcov spolkových krajín požiadať o odklad odchodu do dôchodku – Rozdielne zaobchádzanie na základe príslušnosti k socio‑profesijnej skupine alebo pracoviska“
Vo veci C‑349/23 [Zetschek] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Karlsruhe (Správny súd Karlsruhe, Nemecko) z 24. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:
HB
proti
Bundesrepublik Deutschland,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún a sudca J. Passer,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, W. Ewer a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: T. S. Bohr, F. Clotuche‑Duvieusart a E. E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi HB, sudcom Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), na jednej strane a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), zastúpenou Bundesministerium der Justiz (Spolkové ministerstvo spravodlivosti, Nemecko) (ďalej len „BMJ“), na druhej strane vo veci zamietnutia žiadosti o odklad odchodu do dôchodku, ktorú podal HB, zo strany predsedníčky tohto súdu.
Právny rámec
Právo Únie
3
Článok 1 smernice 2000/78 znie:
„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“
4
Článok 2 tejto smernice stanovuje:
„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.
2. Na účely odseku 1:
a)
o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;
…“
5
Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah“, v odseku 1 stanovuje:
„V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov…“
6
Článok 6 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:
„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:
a)
stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších pracovníkov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana;
b)
stanovenie podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia;
c)
stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.“
Nemecké právo
Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko
7
Podľa článku 95 ods. 1 a 2 Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland (Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko) z 23. mája 1949 (BGBl. 1949 I, s. 1):
„1. V oblastiach všeobecného súdu, správneho súdu, finančného súdu, pracovného súdu a súdu sociálneho zabezpečenia Spolková republika zriaďuje ako najvyššie súdy [Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd), Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd) a Bundessozialgericht (Spolkový súd rozhodujúci vo veciach sociálneho zabezpečenia)].
2. Sudcov týchto najvyšších súdov určí spolkový minister príslušný pre posudzovanú oblasť spolu s komisiou poverenou voľbami sudcov, ktorá sa skladá z ministrov spolkových krajín príslušných pre danú oblasť a z rovnakého počtu členov, ktorých zvolil Bundestag [(Spolkový parlament, Nemecko)].“
Zákon o výbere sudcov
8
Ustanovenie § 1 ods. 1 Richterwahlgesetz (zákon o výbere sudcov) stanovuje:
„Sudcov najvyšších spolkových súdov určí príslušný spolkový minister v spolupráci s výborom pre výber sudcov a vymenúva ich spolkový prezident.“
DRiG
9
Ustanovenie § 48 Deutsches Richtergesetz (zákon o sudcoch, ďalej len „DRiG“) uvádza:
„1. Sudcovia vymenovaní na dobu neurčitú odchádzajú do dôchodku na konci mesiaca, v ktorom dosiahnu vekovú hranicu, ktorá sa na nich uplatňuje. Vekovú hranicu spravidla dosiahnu vo veku 67 rokov (zákonný vek odchodu do dôchodku).
2. Odchod do dôchodku nemožno odložiť.
3. Sudcovia vymenovaní na dobu neurčitú, ktorí sa narodili pred 1. januárom 1947, dosiahnu zákonný vek odchodu do dôchodku vo veku 65 rokov. V prípade sudcov vymenovaných na dobu neurčitú, ktorí sa narodili po 31. decembri 1946, sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvyšuje takto:
Rok narodenia
Zvýšenie v mesiacoch
Veková hranica
Roky
Mesiace
…
1960
16
66
4
…“
BBG
10
Ustanovenie § 51 Bundesbeamtengesetz (zákon o spolkových úradníkoch, ďalej len „BBG“) znie:
„1. Úradníci vymenovaní do stálej služby odchádzajú do dôchodku na konci mesiaca, v ktorom dosiahnu vekovú hranicu, ktorá sa na nich uplatňuje. Veková hranica je spravidla dosiahnutá vo veku 67 rokov (zákonný vek odchodu do dôchodku), pokiaľ zákon nestanovuje inú vekovú hranicu (osobitná veková hranica).
2. Úradníci vymenovaní do stálej služby, ktorí sa narodili pred 1. januárom 1947, dosiahnu zákonný vek odchodu do dôchodku vo veku 65 rokov. V prípade úradníkov vymenovaných do stálej služby, ktorí sa narodili po 31. decembri 1946, sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvyšuje takto:
Rok narodenia
Zvýšenie v mesiacoch
Veková hranica
Roky
Mesiace
…
1960
16
66
4
…“
11
Podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 1a prvej vety BBG:
„1. Na žiadosť úradníka možno odchod do dôchodku odložiť až o tri roky, ak
(1)
je to v záujme služby a
(2)
pracovný čas je aspoň polovica pravidelného týždenného pracovného času.
Žiadosť musí byť podaná najneskôr šesť mesiacov pred odchodom do dôchodku.
Odchod do dôchodku možno za rovnakých podmienok v prípade osobitnej vekovej hranice odložiť až o tri roky.
1a. Žiadosti sa vyhovie, ak
(1)
úradník z rodinných dôvodov
a)
bol zamestnaný na čiastočný úväzok alebo bol postavený mimo aktívnu službu podľa § 92,
b)
využil dovolenku z dôvodu rodinnej starostlivosti podľa § 92a, alebo
c)
využil dovolenku z dôvodu starostlivosti podľa § 92b,
(2)
starobný dôchodok vyplácaný úradníkovi v prípade odchodu do dôchodku z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice nepresahuje hornú hranicu,
(3)
pracovný čas je aspoň polovica pravidelného týždenného pracovného času a
(4)
potreby služby nebránia odkladu.
…“
Zákon o sudcoch a štátnych prokurátoroch spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko
12
Ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 Landesrichter‑ und Staatsanwaltsgesetz des Landes Baden‑Württemberg (zákon o sudcoch a štátnych prokurátoroch spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko) stanovuje:
„1. Sudca vymenovaný na dobu neurčitú alebo na dobu určitú odchádza do dôchodku po uplynutí mesiaca, v ktorom dosiahne vek 67 rokov.
2. Odchod do dôchodku v dôsledku dosiahnutia vekovej hranice sa na žiadosť odloží najviac o jeden rok, nie však po uplynutí mesiaca, v ktorom sudca dosiahne vek 68 rokov. Žiadosť sa musí podať najneskôr šesť mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice.“
Prípravné práce týkajúce sa BBG a DRiG
13
Dokument spolkového parlamentu s referenčným číslom BT‑D rs . 16/7076 preberá prípravné práce týkajúce sa BBG a DRiG a uvádza zámer nemeckého zákonodarcu, pokiaľ ide o prispôsobenie BBG a zavedenie § 48 do DRiG. Z tohto dokumentu vyplýva, že cieľom zákona, ktorým bol zmenený tak BBG, ako aj DRiG, „je vytvoriť pre spolkovú republiku moderné a transparentné právo týkajúce sa štátnych úradníkov, odmien a dôchodkov, ktoré:
–
posilňuje zásadu výkonnosti,
–
zvyšuje konkurencieschopnosť a efektívnosť verejnej služby,
–
umožňuje pružnejšie využívanie zamestnancov a zlepšuje mobilitu,
–
ponúka príležitosti a výhľad na posilnenie zodpovednosti, motivácie a dostupnosti spolupracovníkov,
–
zaručuje dlhodobý dôchodok úradníkov a prevádza do nároku na dôchodok opatrenia prijaté v rámci zákonného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na rozmanitosť systémov,
–
zamedzuje byrokracii a nadmernej regulácii.“
14
Pokiaľ ide o úpravu BBG, uvedený dokument obsahuje túto informáciu:
„(4) Opatrenia súvisiace s demografickým rozvojom
Rovnako ako v rámci zákonného systému dôchodkového poistenia sa vek odchodu úradníkov do dôchodku postupne zvyšuje až do veku 67 rokov. Postupný odchod do predčasného dôchodku, najmä postupný odchod nazývaný ‚blokový model‘, ktorý vedie k predčasnému ukončeniu pracovnej činnosti, je obmedzený.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15
HB, narodený 20. septembra 1960, je sudcom Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) a ako spolkový sudca podlieha prísnej vekovej hranici týkajúcej sa odchodu do dôchodku, ktorá je stanovená na 67 rokov. DRiG neposkytuje HB žiadnu možnosť dosiahnuť odklad odchodu do dôchodku a stanovuje, že pre osoby narodené v roku 1960 je zákonný vek odchodu do dôchodku 66 rokov a štyri mesiace.
16
Dňa 30. septembra 2021 požiadal HB predsedníčku Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), aby mu rozhodnutím, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom, oznámila dátum, ku ktorému by mal odísť do dôchodku. Listom zo 7. októbra 2021 ho informovala, že má odísť do dôchodku k 31. januáru 2027, t. j. po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku stanoveného na 66 rokov a 4 mesiace. Keďže HB chcel vykonávať svoju funkciu sudcu na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) aj po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, podal proti tomuto listu sťažnosť na BMJ.
17
Keďže táto sťažnosť bola zamietnutá, HB podal žalobu na Verwaltungsgericht Karlsruhe (Správny súd Karlsruhe, Nemecko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. HB na podporu svojej žaloby tvrdí, že je priamo diskriminovaný na základe veku, keďže jednak spolkoví úradníci, ktorých zákonný vek odchodu do dôchodku je rovnaký ako jeho, môžu v súlade s § 53 BBG odložiť svoj odchod do dôchodku na obdobie, ktoré môže trvať až tri roky, a jednak sudcovia spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko (Nemecko), v prípade ktorých je vek odchodu do dôchodku tiež v zásade stanovený na 67 rokov, môžu podľa § 6 ods. 2 prvej vety zákona o sudcoch a štátnych prokurátoroch spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko požiadať o odklad svojho odchodu do dôchodku na obdobie, ktoré môže trvať najviac jeden rok, avšak nie po uplynutí mesiaca, v ktorom dosiahnu vek 68 rokov.
18
BMJ spochybňuje v prejednávanej veci existenciu priamej diskriminácie na základe veku v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. V tejto súvislosti najmä tvrdí, že na určenie, či existuje alebo neexistuje takáto diskriminácia, nemožno vykonať porovnanie medzi spolkovým sudcom na jednej strane a spolkovými úradníkmi alebo sudcami spolkových krajín na druhej strane, keďže určenie spolkových sudcov sa zásadne líši od vymenovania spolkových úradníkov a sudcov spolkových krajín. Okrem toho za predpokladu, že existuje rozdielne zaobchádzanie, toto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené, pretože cieľom § 48 ods. 1 a 2 DRiG je dosiahnuť vyváženú vekovú pyramídu v prípade sudcov a prokurátorov, keďže odchod starších zamestnancov do dôchodku by umožňuje nástup nových zamestnancov do štátnej služby. Právna úprava má okrem toho výhody z hľadiska predvídateľnosti obnovy zamestnancov vzhľadom na osobitosti výberu sudcov. Napokon predvídateľné a pokračujúce otváranie vyšších pozícií má za následok povzbudenie sudcov k väčšej angažovanosti.
19
Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov z 21. júla 2011, Fuchs a Köhler ( C‑159/10 a C‑160/10 , EU:C:2011:508 , bod 34 ), zo 6. novembra 2012, Komisia/Maďarsko ( C‑286/12 , EU:C:2012:687 , bod 51 ), a z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári) ( C‑914/19 , EU:C:2021:430 , bod 26 ), také vnútroštátne ustanovenie, akým je § 48 ods. 1 DRiG, ktoré stanovuje, že osoby automaticky ukončia svoje funkcie, keď dosiahnu určitý vek, zatiaľ čo mladšie osoby vykonávajúce rovnaké funkcie môžu pokračovať vo výkone týchto funkcií, zavádza rozdielne zaobchádzanie založené priamo na veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78.
20
Tento súd sa však pýta, či v prejednávanej veci neexistuje tiež rozdielne zaobchádzanie založené priamo na veku z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, neumožňuje HB, aby odložil svoj odchod do dôchodku, zatiaľ čo spolkoví úradníci a napríklad aj sudcovia spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko túto možnosť majú. Vzhľadom na extenzívnu formuláciu pôsobnosti smernice 2000/78 uvedenú v jej článku 3 ods. 1, ktorá odkazuje na „všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov“, sa vnútroštátny súd domnieva, že porovnanie medzi spolkovými sudcami a sudcami spolkových krajín je relevantné na účely rozhodnutia sporu vo veci samej. Existujúce rozdiely, pokiaľ ide o vymenovanie spolkových sudcov na jednej strane a spolkových úradníkov a sudcov spolkových krajín na druhej strane, by sa mali zohľadniť až v štádiu skúmania odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania. Na vyriešenie sporu vo veci samej je preto potrebné zistiť, či takto vymedzené rozdielne zaobchádzanie spadá alebo nespadá pod niektorý z dôvodov diskriminácie uvedených v článku 1 smernice 2000/78.
21
Za týchto okolností Verwaltungsgericht Karlsruhe (Správny súd Karlsruhe) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice [2000/78], ak spolkoví sudcovia na základe § 48 ods. 2 [DRiG] nemôžu odložiť odchod do dôchodku, hoci spolkovým úradníkom a napríklad aj sudcom spolkovej krajiny Bádensko‑Württembergsko je to dovolené?
2.
Zahŕňajú v súvislosti s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom smernice [2000/78] kritériá, ktoré sa odvodia zo všeobecného kontextu dotknutých opatrení, aj také hľadiská, ktoré sa vôbec nespomínajú v prípravných legislatívnych materiáloch a v celom parlamentnom zákonodarnom procese, ale sú prednesené len počas súdneho konania?
3.
Ako sa majú vykladať pojmy ‚objektívne‘ a ‚primerane‘ v článku 6 ods. 1 prvom pododseku smernice [2000/78] a čo je ich referenčným bodom? Vyžaduje článok 6 ods. 1 prvý pododsek [tejto] smernice dvojité preskúmanie primeranosti?
4.
Má sa článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice [2000/78] vykladať v tom zmysle, že z hľadiska koherentnosti bráni vnútroštátnej úprave, ktorá spolkovým sudcom zakazuje odklad ich odchodu dôchodku, zatiaľ čo spolkovým úradníkom a napríklad aj sudcom spolkovej krajiny Bádensko‑Württembergsko je to dovolené?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
22
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej spolkoví sudcovia nemôžu odložiť svoj odchod do dôchodku, zatiaľ čo spolkoví úradníci a sudcovia spolkových krajín tak môžu urobiť, zavádza rozdielne zaobchádzanie priamo na základe veku v zmysle tohto ustanovenia.
23
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 spresňuje, že o priamu diskrimináciu ide vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou.
24
Podľa článku 1 smernice 2000/78 účelom tejto smernice „je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.
25
Preto, ako už Súdny dvor rozhodol, dôvody vymenované v článku 1 smernice 2000/78 sú taxatívne a táto smernica sa netýka diskriminácie založenej na profesijnej skupine alebo na pracovisku (rozsudok z 21. mája 2015, SCMD, C‑262/14 , EU:C:2015:336 , bod 29 a citovaná judikatúra).
26
V prejednávanej veci sa rozdielne zaobchádzanie uvedené v prvej otázke netýka zaobchádzania medzi spolkovými sudcami, ktorí nemôžu ďalej pracovať po dosiahnutí veku stanoveného v § 48 ods. 1 DRiG, a spolkovými sudcami, ktorí tento vek nedosiahli, ale týka sa zaobchádzania medzi spolkovými sudcami na jednej strane a spolkovými úradníkmi a sudcami spolkových krajín, najmä sudcami spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko, na druhej strane.
27
Ako však vyplýva z vnútroštátneho právneho rámca, ustanovenia upravujúce výkon funkcie týchto jednotlivých sudcov a úradníkov sú stanovené v jasne odlišných legislatívnych aktoch. Osoby patriace do týchto skupín osôb nevykonávajú tie isté funkcie a podmienky výkonu týchto funkcií sú pre každú z týchto skupín špecifické.
28
Preto je rozdielne zaobchádzanie medzi spolkovými sudcami na jednej strane a spolkovými úradníkmi a sudcami spolkových krajín, najmä sudcami spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko, na druhej strane založené na funkcii zastávanej týmito rôznymi skupinami osôb.
29
Z toho vyplýva, že také rozdielne zaobchádzanie, aké je uvedené v prvej otázke, je založené na profesijnej skupine, do ktorej dotknuté osoby patria na spolkovej a regionálnej úrovni, a nie na veku.
30
Keďže tento dôvod diskriminácie nie je uvedený medzi dôvodmi vymenovanými v článku 1 smernice 2000/78, treba dospieť k záveru, že situácia, o akú ide v prvej otázke, nepatrí do všeobecného rámca stanoveného článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78.
31
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej spolkoví sudcovia nemôžu odložiť svoj odchod do dôchodku, zatiaľ čo spolkoví úradníci a sudcovia spolkových krajín tak môžu urobiť, nezavádza rozdielne zaobchádzanie priamo na základe veku v zmysle tohto ustanovenia.
O druhej až štvrtej otázke
32
Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú otázku. Zdá sa totiž, že tieto otázky boli položené len pre prípad, že by sa malo vychádzať z toho, že rozdielne zaobchádzanie medzi spolkovými sudcami na jednej strane a spolkovými úradníkmi a sudcami spolkových krajín, najmä sudcami spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko, na druhej strane je priamo založené na veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78.
O trovách
33
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 2 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej spolkoví sudcovia nemôžu odložiť svoj odchod do dôchodku, zatiaľ čo spolkoví úradníci a sudcovia spolkových krajín tak môžu urobiť, nezavádza rozdielne zaobchádzanie priamo na základe veku v zmysle tohto ustanovenia.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.