C-368/23

Haut Conseil du commissariat aux comptes,

proti

MO,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, A. Kumin a I. Ziemele,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a M. Guiresse, splnomocnení zástupcovia,

–

belgická vláda, v zastúpení: A. De Brouwer a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: O. Gariazzo, G. Goddin, M. Mataija a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. júna 2024,

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2006/43

3

Článok 2 bod 10 smernice 2006/43 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

5

Podľa článku 30a ods. 1 tejto smernice s názvom „Sankčné právomoci“:

„Členské štáty ustanovia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať a/alebo ukladať aspoň tieto správne opatrenia a sankcie…:

…“

6

Článok 32 ods. 1 a 4 tejto smernice stanovoval:

prijímaním štandardov profesionálnej etiky, vnútornej kontroly kvality audítorských spoločností, vykonávania auditu a uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti okrem prípadov, keď sú tieto štandardy prijaté alebo schválené inými orgánmi členského štátu;

c)

priebežným vzdelávaním;

d)

systémami zabezpečenia kvality;

e)

a)

regulované povolania, pokiaľ je to opodstatnené požiadavkou záruky súladu s pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie, ktoré sa menia v závislosti od osobitnej povahy každého povolania a je to potrebné na zabezpečenie ich nezávislosti a nestrannosti;

b)

poskytovatelia osvedčovacích a akreditačných služieb a služieb technického monitorovania, testovania alebo skúšobníctva, pokiaľ je to opodstatnené zabezpečením ich nezávislosti a nestrannosti.“

Francúzske právo

Obchodný zákonník

Článok L. 824‑1 tohto zákonníka najmä stanovil, že akékoľvek porušenie právnych podmienok pre výkon povolania audítora zakladá disciplinárny delikt.

10

Užší senát H3C bol zriadený článkom L. 821‑2 II tohto zákonníka, podľa ktorého mal právomoc ukladať sankcie, ktoré bolo možné uložiť audítorom za disciplinárny delikt, ktorého sa dopustili.

11

Na členov užšieho senátu H3C ako členov kolégia H3C sa vzťahovali ustanovenia loi n o 2017‑55, du 20 janvier 2017, portant statut général des autorités administratives indépendantes et des autorités publiques indépendantes (zákon č. 2017‑55 z 20. januára 2017 o všeobecnom postavení nezávislých správnych orgánov a nezávislých verejných orgánov) (JORF z 21. januára 2017, text č. 2). Z toho najmä vyplývalo, že ich mandát nie je odvolateľný a podliehajú etickým pravidlám, v rámci ktorých sa stanovujú rôzne nezlučiteľnosti a vyžaduje sa od nich, aby svoje povinnosti vykonávali dôstojne, čestne a bezúhonne, aby okamžite ukončili akýkoľvek konflikt záujmov a aby pri výkone svojich povinností neprijímali ani nevyhľadávali pokyny od žiadneho orgánu.

12

Správny poriadok

14

Článok L. 311‑4 code de justice administrative (Správny poriadok), v znení článku 33 loi n o 2021‑1382, du 25 octobre 2021 (zákon č. 2021‑1382 z 25. októbra 2021) (JORF z 26. októbra 2021, text č. 2), stanovuje:

„Conseil d’État [Štátna rada] pojednáva na prvom a poslednom stupni žaloby založené na neobmedzenom súdnom preskúmaní, ktoré sú jej pridelené na základe:

…

4° článku L. 824‑14 Obchodného zákonníka;

MO je od roku 1967 zapísaný na zozname účtovníkov a na zozname audítorov.

17

MO vlastní, priamo alebo nepriamo prostredníctvom akciovej spoločnosti Fiducial International SA, 99,9 % základného imania spoločnosti Fiducial SC, ktorej je konateľom. Táto posledná uvedená spoločnosť je materskou spoločnosťou viacodborovej skupiny Fiducial, ktorú v roku 1970 MO založil a ktorá ponúka komplexnú ponuku služieb podnikom.

18

V rámci tejto skupiny spoločnosť Fidexpertise SA, société fiduciaire nationale d’expertise comptable, v ktorej MO vlastní priamo alebo nepriamo 98,69 % základného imania a ktorej je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom, vykonáva spolu s jej dcérskymi spoločnosťami účtovnú znaleckú činnosť. Fidaudit SA, société fiduciaire nationale de révision comptable, v ktorej MO vlastní priamo alebo nepriamo 98 % základného imania a ktorej je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom, vykonáva spolu s jej dcérskymi spoločnosťami audítorské činnosti.

19

Podľa výhrady formulovanej týmto senátom sa MO vytýkalo, že od 3. januára 2016 porušoval článok L. 822‑10 Obchodného zákonníka tým, že priamo alebo nepriamo prostredníctvom spoločností Fiducial SC a Fiducial International vykonával obchodné činnosti, ktoré nebolo možné považovať za „pridružené k povolaniu účtovného znalca“, a preto boli nezlučiteľné s funkciami audítora.

23

Dňa 3. januára 2023 odovzdal generálny spravodajca H3C predsedovi užšieho senátu H3C kópiu oznámenia o tejto výhrade spolu s kópiou správy o prešetrovaní a vyšetrovacieho spisu a následne mu 19. januára 2023 zaslal záverečnú správu.

24

Na zasadnutí konanom 13. apríla 2023, na ktoré bol MO predvolaný, generálny spravodajca H3C navrhol vyčiarknuť MO zo zoznamu audítorov, ako aj uložiť mu peňažnú sankciu a nariadiť mu povinnosť uverejniť rozhodnutie v hospodárskom alebo finančnom denníku na vlastné náklady.

25

Ako členovia kolégia H3C majú členovia užšieho senátu H3C neodvolateľný mandát. Okrem toho podliehajú profesijným etickým pravidlám, ktoré stanovujú rôzne nezlučiteľnosti činností a ukladajú im, aby vykonávali činnosť dôstojne, čestne a bezúhonne, aby okamžite ukončili akýkoľvek konflikt záujmov a aby pri výkone svojich povinností neprijímali ani nevyžadovali pokyny od žiadneho orgánu.

29

Čo sa týka sankčného konania proti audítorovi, navrhujúci orgán spresňuje, že nemôže začať konanie z úradnej moci, keďže konanie môže začať iba na základe podania návrhu generálnym spravodajcom H3C. Ten je zodpovedný za vykonanie prešetrenia, po ktorého ukončení a vypočutí dotknutej osoby zašle správu H3C. Kolégium H3C koná v neprítomnosti členov navrhujúceho orgánu a prípadne rozhodne o výhrade alebo výhradách, ktoré generálny spravodajca H3C oznámi dotknutej osobe a ktoré sú následne predložené užšiemu senátu H3C.

30

Po vypočutí dotknutej osoby na verejnom pojednávaní, ktorá môže prípadne požiadať o vylúčenie niektorého z členov tohto užšieho senátu, ktorému bola vec predložená, koná tento senát v neprítomnosti tejto osoby a generálneho spravodajcu H3C a následne prijme odôvodnené rozhodnutie.

31

Má sa článok 25 smernice [2006/123], najmä so zreteľom na ustanovenia smernice [2006/43] a nariadenia [č. 537/2014], vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré zakazujú štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť, či už priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa?

2.

Ak áno, platí to isté, ak tieto právne predpisy vylučujú z pôsobnosti takého zákazu výnimočne na jednej strane obchodné činnosti, ktoré sú pridružené k povolaniu účtovného znalca, vykonávané v súlade s pravidlami profesijnej etiky a nezávislosti audítorov a za podmienok stanovených v článku 22 treťom odseku ordonnance n o 45-2138[,] du 19 septembre 1945[, portant institution de l’ordre des experts-comptables et réglementant le titre et la profession d’expert-comptable (JORF du 21 septembre 1945, p. 5938)] [(nariadenie č. 45‑2138 z 19. septembra 1945, ktorým sa zriaďuje Komora účtovných znalcov a upravuje titul a povolanie účtovného znalca (JORF z 21. septembra 1945, s. 5938)] a na druhej strane pridružené obchodné činnosti vykonávané spoločnosťou s viacodborovou praxou za podmienok stanovených v článku 31‑5 [loi n o 90-1258[,] du 31 décembre 1990[, relative à l’exercice sous forme de sociétés des professions libérales soumises à un statut législatif ou réglementaire ou dont le titre est protégé et aux sociétés de participations financières de professions libérales (JORF du 5 janvier 1991, p. 216)] [zákon č. 90‑1258 z 31. decembra 1990 o výkone slobodných povolaní vo forme spoločnosti, ktoré podliehajú štatútu vo forme zákona alebo nariadenia alebo ktorých titul je chránený, a o spoločnostiach s finančnou účasťou slobodných povolaní (JORF z 5. januára 1991, s. 216)]?“

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím s povahou súdneho rozhodnutia (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 42 a citovaná judikatúra).

37

Právomoc orgánu položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku je teda potrebné posudzovať na základe kritérií týkajúcich sa jeho zloženia a jeho funkcie. V tejto súvislosti možno vnútroštátny orgán považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, ak vykonáva súdne funkcie, zatiaľ čo pri výkone iných funkcií, predovšetkým správnej povahy, mu túto povahu nemožno priznať (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 43 a citovaná judikatúra).

38

Z toho vyplýva, že na preukázanie, či vnútroštátny orgán, ktorému zákon priznáva funkcie inej povahy, treba považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, je potrebné overiť, aká je konkrétna povaha jeho funkcií, ktoré vykonáva v osobitnom normatívnom kontexte, v ktorom žiada Súdny dvor o rozhodnutie (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 44 a citovaná judikatúra).

39

Úloha a postavenie orgánu vo vnútroštátnom právnom poriadku sú tiež relevantné na účely posúdenia povahy jeho funkcií. Musí byť teda považovanú za činnosť „správnej“ povahy činnosť orgánov, ktorých úlohou nie je preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ale prvýkrát zaujať stanovisko k výhradám a ktorých rozhodnutia môžu byť predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , body 50 a 51 ako aj citovanú judikatúru).

43

Súdny dvor okrem toho pripomenul, že pojem „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ môže už vo svojej podstate označovať len orgán, ktorý je treťou stranou vo vzťahu k orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 52 a citovaná judikatúra).

44

Súdny dvor nakoniec rozhodol, že rozhodnutie je rozhodnutím správnej povahy, ak mu nemožno priznať znaky súdneho rozhodnutia, najmä právnej sily rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2020, Anesco a i., C‑462/19 , EU:C:2020:715 , bod 48 , ako aj citovanú judikatúru).

45

Verejný dohľad vykonávajú príslušné orgány členských štátov, ktoré sú v článku 2 bode 10 smernice 2006/43 definované ako orgány určené zákonom, ktoré sú zodpovedné za reguláciu a/alebo dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami.

49

Okrem toho je potrebné uviesť, že podľa článku 30 ods. 1 tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby existovali účinné systémy prešetrovania a sankcií s cieľom zistiť, napraviť a zabrániť nesprávnemu vykonávaniu štatutárneho auditu a že podľa článku 30a ods. 1 uvedenej smernice členské štáty ustanovia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať a/alebo ukladať aspoň tie správne opatrenia a sankcie, ktoré sú v tomto článku stanovené.

50

Príslušný orgán určený členským štátom najmä podľa článku 32 ods. 1 smernice 2006/43 vykonáva vzhľadom na svoje právomoci v oblasti dohľadu a sankcií podľa práva Únie v zásade funkcie správnej povahy.

51

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že v prípade podania takejto žaloby H3C má postavenie žalovanej strany. Takáto účasť H3C v konaní o žalobe proti jej vlastnému rozhodnutiu pritom svedčí o tom, že pri prijímaní tohto rozhodnutia H3C nemá postavenie tretej strany v zmysle bodu 43 tohto rozsudku.

55

Nakoniec, tak ako to zdôraznila francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach, Conseil d’État (Štátna rada) v prvom a poslednom stupni rozhoduje o žalobách založených na neobmedzenom úplnom súdnom preskúmaní proti takýmto rozhodnutiam o uložení sankcie v súlade s článkom L. 311‑4 code de justice administrative (správny poriadok) a článkom L. 824‑14 Obchodného zákonníka. Z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že podľa francúzskeho práva táto okolnosť znamená, že toto rozhodnutie o uložení sankcie nie je považované za rozhodnutie, ktoré by malo právnu silu rozhodnutej veci.

56

Nepochybne, tak ako tvrdil MO, tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podal na Súdny dvor špecifický útvar H3C – užší senát. V tomto ohľade MO v podstate tvrdí, že je potrebné oddeliť činnosť tohto užšieho senátu od činnosti H3C, čo sa týka začatia konania, ako aj postavenia tohto užšieho senátu pred Conseil d’État (Štátna rada) v rámci žalôb, ktoré sú naň podané.

57

Okrem toho, ako uviedla francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach, z uplatniteľného vnútroštátneho práva vyplýva, že článok L. 824‑13 Obchodného zákonníka výslovne odkazuje na rozhodnutie užšieho senátu H3C v sankčnej oblasti ako na „rozhodnutie [H3C]“ a nie ako na rozhodnutie tohto senátu.

61

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné konštatovať, že užší senát H3C v osobitnom postavení, v ktorého rámci koná, keď žiada o rozhodnutie Súdny dvor, nevykonáva funkcie súdnej povahy, ale správnej povahy. Nie je ho teda možné považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, takže návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala, je neprípustný.

O trovách

62

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.