C-369/23

62023CJ0369

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 19. decembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Účinná súdna ochrana v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie – Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie – Prístup k nezávislému a nestrannému súdu – Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú osobám v dôsledku porušenia práva Európskej únie – Porušenie zo strany vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje na poslednom stupni v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) – Právomoc súdu, ktorý rozhoduje na poslednom stupni a ktorý má v spore postavenie žalovaného – Rozhodovacie zloženie“

Vo veci C‑369/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 9. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 9. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„Vivacom Bulgaria“ EAD, v zastúpení: S. Kostov a S. Jordanova, advokati,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 11. júla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

4

Článok 47 Charty stanovuje:

„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.“

Bulharské právo

„Do právomoci správnych súdov patria všetky spory týkajúce sa žalôb o náhradu… škody vyplývajúcej zo súdnej činnosti správnych súdov a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd).“

7

Článok 203 uvedeného poriadku stanovuje:

„1. Žaloby o náhradu škody spôsobenej občanom alebo právnickým osobám protiprávnymi úkonmi, činnosťami alebo nečinnosťou správnych orgánov a ich zamestnancov sa preskúmajú v súlade s postupom stanoveným v tejto kapitole.

2. Otázky, ktoré Správny poriadok neupravuje a ktoré sa týkajú finančnej zodpovednosti podľa odseku 1, sa riadia ustanoveniami zakona za otgovornostta na dăržavata i obštinite za vredi [zákon o zodpovednosti štátu a obcí za spôsobenú škodu (DV č. 60 z 5. augusta 1988)], alebo zakona za izpălnenie na nakazanijata i zadaržaneto pod straža [zákon o výkone trestov a vyšetrovacej väzbe (DV č. 25 z 3. apríla 2009)].

3. Táto kapitola sa vzťahuje aj na žaloby o náhradu škody spôsobenej dostatočne závažným porušením práva Únie, pričom peňažná zodpovednosť a prípustnosť žaloby sa riadia pravidlami o mimozmluvnej zodpovednosti štátu za porušenie práva Únie.“

(2)

Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ ide o iné prípady, ako sú uvedené v bode 1….

2. Ak je žaloba v zmysle odseku 1 podaná proti viacerým žalovaným, preskúma sa v prípade škody spôsobenej v rámci správnej činnosti alebo v súvislosti s ňou podľa pravidiel Správneho poriadku, ak je účastníkom konania správny súd, Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) alebo právnická osoba.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9

V rokoch 2007 až 2008 spoločnosť BTK Mobile EOOD, ktorej právnym nástupcom je spoločnosť BTK, vystavila dvom rumunským spoločnostiam faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie predplatených kariet a poukážok na telekomunikačné služby. V týchto faktúrach boli tieto plnenia považované za poskytovanie služieb, ktorých miesto plnenia sa nachádzalo v Rumunsku a ktoré preto nepodliehali dani z pridanej hodnoty (DPH) v Bulharsku.

13

Tieto sumy podľa spoločnosti BTK zodpovedajú škode vyplývajúcej z dostatočne závažného porušenia, ktorého sa dopustili NAP a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), niektorých ustanovení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), v znení uplatniteľnom v období od decembra 2007 do júna 2008 (ďalej len „smernica o DPH“), ako ich vyložil Súdny dvor v rozsudku z 3. mája 2012, Lebara ( C‑520/10 , EU:C:2012:264 ).

14

Rozsudkom z 18. apríla 2022 Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto) zamietol žalobu spoločnosti BTK, pričom okrem iného rozhodol, že NAP ako ani Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) neporušili dostatočne závažným spôsobom právo Únie. NAP podľa tohto súdu správne kvalifikovala predmetné plnenia ako poskytovanie služieb a neporušila právo Únie, keď usúdila, že jedna z podmienok pre určenie miesta plnenia týchto služieb v inom členskom štáte než v Bulharskej republike, a to získanie predplatených kariet a poukážok zdaniteľnými osobami usadenými v takomto členskom štáte, nebola splnená.

15

Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia‑mesto) sa tiež domnieval, že kvalifikácia predmetných plnení zo strany Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) ako dodanie tovaru a nie ako poskytovanie služieb je v rozpore so smernicou o DPH a s rozsudkom z 3. mája 2012, Lebara ( C‑520/10 , EU:C:2012:264 ). Bez ohľadu na túto chybu však žaloba proti opravnému daňovému výmeru nemohla podľa tohto súdu viesť k inému výsledku, keďže nebolo preukázané, že adresáti dodaní predplatených kariet a poukážok sú skutočne zdaniteľnými osobami usadenými v inom členskom štáte. Okrem toho Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) oprávnene konštatoval, že okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. mája 2012, Lebara ( C‑520/10 , EU:C:2012:264 ), nie sú totožné s okolnosťami, ktoré viedli k vydaniu predmetného opravného daňového výmeru zo strany NAP.

19

Tento súd uvádza, že vzhľadom na osobitnú povahu správneho súdnictva bulharský zákonodarca stanovil, že žaloby o náhradu škody vyplývajúcej zo súdnej činnosti správnych súdov a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) patria do právomoci správnych súdov, medzi ktoré patrí aj vnútroštátny súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý rozhoduje na poslednom stupni. Tento súd kladie otázku, či táto právna úprava spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ktorý zakotvuje účinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a článku 47 druhého odseku Charty týkajúceho sa požiadavky na nezávislý a nestranný súd.

20

Relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá sa týka sťažností podaných proti Bulharskej republike, neumožňuje s konečnou platnosťou určiť, či súd môže rozhodovať v konaní o opravnom prostriedku, v rámci ktorého je žalovaným, bez toho, aby tým došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

21

Vnútroštátny súd tak uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozsudkoch z 10. apríla 2008, Mihalkov v. Bulharsko (CE:ECHR:2008:0410JUD006771901), a z 5. apríla 2018, Boyan Gospodinov v. Bulharsko (CE:ECHR:2018:0405JUD002841707), konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 EDĽP v kontexte žalôb o náhradu škody podaných proti štátu v súvislosti so súdnou činnosťou, a to z dôvodu profesijného vzťahu medzi sudcami a týmto súdom, ktorý bol účastníkom sporu, a okolnosti, že náhrada škody, ktorá mohla byť priznaná, mala byť poskytnutá z rozpočtu dotknutého súdu.

„Bráni článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 [Charty] vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 2c ods. 1 bod 1 [zákona o zodpovednosti štátu a obcí za spôsobenú škodu], v spojení s článkom 203 ods. 3 a článkom 128 ods. 1 bodom 6 [Správneho poriadku], podľa ktorej má žalobu o náhradu škody spôsobenej porušením práva Únie zo strany Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), v rámci ktorej je uvedený súd žalovaným, na poslednom stupni prejednať tento súd?“

O prejudiciálnej otázke

25

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 druhý odsek Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej ten istý súd, ktorý vydal rozsudok, ktorým bolo údajne porušené právo Únie, rozhoduje aj na poslednom stupni v konaní o kasačnej sťažnosti, v ktorom má postavenie žalovaného, vo veci týkajúcej sa zodpovednosti štátu za údajné porušenie práva Únie spôsobené uvedeným rozsudkom.

26

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, vrátane oblasti DPH, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci.

30

Podľa ustálenej judikatúry má táto požiadavka nezávislosti dva aspekty. Prvý, vonkajší aspekt, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal, ani nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 50 , ako aj citovaná judikatúra).

31

Druhé, vnútorné hľadisko, súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich jednotlivých záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 51 , ako aj citovaná judikatúra).

32

Záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, najmä pokiaľ ide o neutralitu dotknutého orgánu vo vzťahu k protichodným záujmom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2024, Asociažia Forumul Judecătorilor din România (Združenia sudcov), C‑53/23 , EU:C:2024:388 , bod 51 a citovanú judikatúru].

36

Súdny dvor navyše pripomenul, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží každému členskému štátu, aby vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky opravných prostriedkov zameraných na zabezpečenie plnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Vzhľadom na to, že členské štáty sú v každom prípade zodpovedné za účinnú ochranu individuálnych, z úpravy práva Únie odvodených práv, nie je úlohou Súdneho dvora, aby zasahoval do riešenia kompetenčných sporov, ktoré v rámci vnútroštátnej organizácie súdov môžu byť vyvolané kvalifikáciou určitých právnych situácií opierajúcich sa o právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01 , EU:C:2003:513 , body 46 a 47 , ako aj citovanú judikatúru).

37

V dôsledku uvedeného v zásade nie je zakázané, aby členský štát určil súd, ktorý má v rámci konania o kasačnej sťažnosti právomoc rozhodovať na poslednom stupni o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, prípadne vyplývajúcimi z niektorého z rozsudkov tohto súdu, pokiaľ sa prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti uvedeného súdu v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 30 až 33 tohto rozsudku.

38

V druhom rade, pokiaľ ide o skutočnosť, že v spore, o aký ide vo veci samej, súd rozhodujúci na poslednom stupni môže ako žalovaný v prvostupňovom konaní zaujať stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam, ktoré sú predmetom tohto sporu, treba poznamenať, že toto procesné postavenie nemôže spochybniť nestrannosť tohto súdu za predpokladu, že členovia rozhodovacieho zloženia, ktoré prejednáva uvedený spor na poslednom stupni, sa nijakým spôsobom nezúčastnili na obhajobe uvedeného súdu v prvostupňovom konaní.

42

V prejednávanej veci, ako uviedla Vivacom Bulgaria a ako vyplýva z pripomienok žalovanej vo veci samej, stanovisko Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) ako žalovaného v prvostupňovom konaní vyjadril zamestnanec tohto súdu poverený jeho predsedom. Naproti tomu zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by členovia rozhodovacieho zloženia, ktorému bola vec predložená, zohrávali akúkoľvek úlohu pri obhajobe Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd). Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby tieto informácie overil.

43

Za týchto okolností, ak by sa tieto informácie potvrdili, judikatúra pripomenutá spoločnosťou Vivacom Bulgaria, podľa ktorej pojem „nezávislosť“ vyžaduje, aby mal dotknutý orgán postavenie tretieho subjektu voči orgánu, ktorý prijal rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14 , EU:C:2020:17 , bod 62 , ako aj zo 7. mája 2024, NADA a i., C‑115/22 , EU:C:2024:384 , bod 46 ), nie je nezlučiteľná s právomocou súdu prejednávajúceho vec na poslednom stupni rozhodovať o kasačnej sťažnosti vo veci, v ktorej má postavenie žalovaného.

44

V treťom rade, pokiaľ ide o požiadavku nezávislosti a nestrannosti sudcov, treba pripomenúť, že pravidlá týkajúce sa postavenia sudcov a výkonu ich sudcovskej funkcie musia predovšetkým umožňovať vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy nepriameho vplyvu, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov, a tým vylúčiť absenciu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti týchto sudcov, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/11 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 53 , ako aj citovanú judikatúru).

48

Ako uviedla generálna advokátka v bode 39 svojich návrhov, z rozsudkov ESĽP, 29. júla 2004, San Leonard Band Club v. Malta (CE:ECHR:2004:0729JUD007756201), a ESĽP, 7. júla 2020, Scerri v. Malta (CE:ECHR:2020:0707JUD003631818), naopak vyplýva, že v prípade, ak by sa tí istí sudcovia mali v danom konaní vyjadriť k otázke, či sa dopustili nesprávneho výkladu alebo uplatnenia práva v predchádzajúcom rozhodnutí, malo by sa konštatovať porušenie článku 6 EDĽP.

49

Treba tiež pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že základné právo na nezávislý a nestranný súd, ako je stanovené v článku 47 druhom odseku Charty, je rešpektované, ak súd Európskej únie, ktorému bola predložená žiadosť o náhradu údajnej ujmy vyplývajúcej z prekročenia primeranej lehoty na rozhodnutie, rozhoduje o tejto žiadosti v inom rozhodovacom zložení, než v ktorom rozhodoval v spore, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dĺžka je kritizovaná (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia, C‑40/12 P , EU:C:2013:768 , bod 96 , a z 13. decembra 2018, Európska únia/Kendrion, C‑150/17 P , EU:C:2018:1014 , body 36 a 37 , ako aj citovanú judikatúru).

50

V prejednávanej veci však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných pripomienok, ktoré predložila Vivacom Bulgaria, vyplýva, že žiadny zo sudcov rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho v spore vo veci samej nezasadal v rozhodovacom zložení, ktoré vydalo rozsudok, ktorý je základom tohto sporu. Bez toho, aby bolo potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k otázke, či je s ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa od neho žiada, zlučiteľné, ak sú obe rozhodovacie zloženia obsadené, hoci len čiastočne, tými istými sudcami, stačí konštatovať, že za okolností sporu vo veci samej nemôže z obsadenia týchto dvoch rozhodovacích zložení vyplývať legitímna pochybnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť alebo nestrannosť Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd).

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej ten istý súd, ktorý vydal rozsudok, ktorým bolo údajne porušené právo Únie, rozhoduje aj na poslednom stupni v konaní o kasačnej sťažnosti, v ktorom má postavenie žalovaného, vo veci týkajúcej sa zodpovednosti štátu za údajné porušenie práva Únie spôsobené rozsudkom uvedeného súdu, pokiaľ táto vnútroštátna právna úprava a opatrenia prijaté na prejednanie tejto veci umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci o nezávislosti a nestrannosti dotknutého súdu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.