C-376/23

62023CJ0376

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 16. januára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex Únie – Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 – Slobodné pásma – Zmena colného statusu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na tovar Únie – Evidencia držiteľa povolenia na vykonávanie činnosti v slobodnom pásme – Legitímna dôvera – Právna sila rozhodnutej veci“

Vo veci C‑376/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko) zo 14. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 15. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„BALTIC CONTAINER TERMINAL“ SIA, v zastúpení: D. Kiseļevs a A. Zieds, valdes locekļi,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:

–

článku 79 ods. 1 písm. a), článku 79 ods. 3 písm. a), článku 214 ods. 1 a článku 215 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ) (ďalej len „Colný kódex Únie“),

–

článku 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ), ako aj

Colný kódex Únie

3

Podľa článku 5 Colného kódexu Únie, nazvaného „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

12)

b)

osobitné colné režimy;

c)

vývoz;

…

22)

tovar, ktorý vstúpil na colné územie Únie z krajín alebo území mimo tohto územia a bol prepustený do voľného obehu;

…

24)

‚tovar, ktorý nie je tovarom Únie‘ je tovar iný ako tovar, ktorý je uvedený v bode 23 alebo tovar, ktorý stratil status tovaru Únie;

…“

4

a)

každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;

…“

5

Článok 158 ods. 1 uvedeného kódexu, nazvaný „Colné vyhlásenie na tovar a colný dohľad nad tovarom Únie“, znie:

„Všetok tovar, ktorý je určený na prepustenie do colného režimu okrem colného režimu slobodné pásmo, sa uvádza v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.“

požadovať, aby deklarant poskytol ďalšie doklady;

c)

vykonať prehliadku tovaru;

d)

odobrať vzorky na analýzu alebo podrobnú prehliadku tovaru.“

7

prípadný výber iných platieb podľa príslušných platných predpisov o výbere takýchto platieb;

…

3. Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom Únie, colný status tovaru Únie.“

8

Hlava VII tohto kódexu sa týka osobitných colných režimov. Kapitola I tejto hlavy VII, ktorá pozostáva z článkov 210 až 225 tohto kódexu, obsahuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa týchto osobitných colných režimov.

9

10

Článok 211 ods. 1 písm. b) toho istého kódexu znie takto:

„Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:

…

b)

prevádzku skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru, okrem prípadu, kedy je ich prevádzkovateľom samotný colný orgán.“

Článok 215 tohto kódexu, nazvaný „Ukončenie osobitného colného režimu“, stanovuje:

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 254, sa osobitný colný režim okrem colného režimu tranzit ukončí hneď, ak sa tovar prepustený do uvedeného colného režimu alebo zušľachtené výrobky prepustia do nasledujúceho colného režimu, prepravia z colného územia Únie, zničia bez toho, aby po nich zostal odpad, alebo prenechajú v prospech štátu v súlade s článkom 199.

…“

13

Podľa článku 247 uvedeného kódexu, nazvaného „Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, v slobodných pásmach“:

„1. Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pokiaľ ostáva v slobodnom pásme, môže byť prepustený do voľného obehu alebo do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie za podmienok stanovených pre tieto colné režimy.

…

22.

‚hlavné referenčné číslo‘ (MRN) je registračné číslo, ktoré príslušný colný orgán prideľuje vyhláseniam alebo oznámeniam uvedeným v článku 5 ods. 9 až 14 [Colného kódexu Únie], operáciám TIR alebo dôkazom o colnom statuse tovaru Únie;

…“

15

Oddiel 3 kapitoly 1 hlavy V tohto delegovaného nariadenia, ktorý obsahuje články 123 až 127, stanovuje pravidlá týkajúce sa dôkazu colného statusu tovaru Únie. Podľa týchto článkov možno dôkaz colného statusu tovaru Únie predložiť prostredníctvom dokladu „T2L“ alebo „T2LF“, faktúry alebo prepravného dokladu, v ktorom je uvedený kód „T2L“ alebo „T2LF“ a ku ktorému je pripojený podpis odosielateľa, alebo ak to nie je možné, dotknutej osoby, zoznamu tovaru alebo karnetov TIR, ATA, ako aj „tlačív 302“ týkajúcich sa prepravy tovaru v súlade so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcou sa na status ich ozbrojených síl, ktorá bola podpísaná 19. júna 1951 v Londýne.

c)

údaje, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu iných colných dokladov ako colných vyhlásení, akýchkoľvek ďalších dokladov relevantných pre umiestnenie tovaru do osobitného colného režimu a akýchkoľvek ďalších dokladov relevantných pre zodpovedajúce ukončenie colného režimu;

…

2. V prípade slobodných pásem popri informáciách stanovených v odseku 1 evidencia obsahuje:

a)

údaje slúžiace na identifikáciu prepravných dokladov v prípade tovaru, ktorý vstupuje do slobodných pásem alebo ich opúšťa;

„S výnimkou prípadov, keď sa colné vyhlásenie podá ústne alebo úkonom považovaným za colné vyhlásenie alebo keď má colné vyhlásenie formu zápisu do evidencie deklaranta v súlade s článkom 182 [Colného kódexu Únie], colné orgány upovedomia deklaranta o prijatí colného vyhlásenia a poskytnú mu MRN pre dané vyhlásenie a uvedú dátum jeho prijatia.

Tento článok sa neuplatňuje až do príslušných dátumov funkčného zavedenia automatizovaného systému vývozu (AES), [nového počítačového tranzitného] systému NTCS a zmodernizovania vnútroštátnych systémov dovozu uvedených v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu [Komisie] 2014/255/EÚ [z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovuje pracovný program pre Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 134, 2014, s. 46 )].“

Lotyšské právo

Vyhláška Rady ministrov č. 500 o colných skladoch, dočasnom uskladnení a slobodných pásmach

18

Bod 77 Ministru kabineta noteikumi Nr. 500 „Muitas noliktavu, pagaidu uzglabāšanas un brīvo zonu noteikumi“ (vyhláška Rady ministrov č. 500 o colných skladoch, dočasnom uskladnení a slobodných pásmach) z 22. augusta 2017 ( Latvijas Vēstnesis , 2017, č. 173) stanovuje:

V § 153 ods. 3 Administratīvā procesa likums (Správny poriadok) z 25. októbra 2001 ( Latvijas Vēstnesis , 2001, č. 164) sa stanovuje:

„Skutočnosti, ktoré sa považujú za preukázané v odôvodnení rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, sa pri preskúmaní správnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania nemusia znova preukazovať.“

Zákon o súdnictve

21

Podľa § 16 ods. 3 a 4 Likums „Par tiesu varu“ (zákon o súdnictve) z 15. decembra 1992 ( Latvijas Vēstnesis , 1993, č. 1/2):

„3. Pokiaľ súd preskúmava iné spory súvisiace s predmetnou vecou, príslušné rozhodnutie je pre neho za podmienok stanovených v zákone záväzné.

24

Rozhodnutím z 19. júla 2019 daňová správa uložila spoločnosti Baltic Container povinnosť zaplatiť dovozné clo a DPH, ako aj penále z omeškania súvisiace s týmito dvoma platobnými povinnosťami.

25

Rozsudkom z 9. júla 2021 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) zamietol žalobu spoločnosti Baltic Container voči tomuto rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka dovozného cla a DPH. Tento súd uviedol, že predmetný tovar bol prepravený z dotknutého slobodného pásma na základe troch nákladných listov vystavených v súlade s Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, podpísaným 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneným protokolom z 5. júla 1978, v ktorých mal colný status tohto tovaru značku „C“ slúžiacu na označenie „tovaru Únie“ v zmysle článku 5 bodu 23 Colného kódexu Únie, čo bolo osvedčené colnou pečiatkou a podpisom colného úradníka (ďalej len „nákladné listy CMR“). Po tom, čo uvedený tovar opustil toto slobodné pásmo, však colní úradníci údajne zistili, že nemajú žiadne doklady, ktoré by odôvodňovali jeho prechod z colného statusu „tovar, ktorý nie je tovarom Únie“ na „tovar Únie“.

26

Z uplatniteľných pravidiel totiž podľa neho vyplýva, že nákladný list CMR môže slúžiť ako dôkaz colného statusu tovaru Únie len v prípade tovaru, ktorý už má tento status, a nie vo vzťahu k tovaru, ktorý ho získa v dôsledku zmeny. Takúto zmenu colného statusu možno údajne preukázať prostredníctvom colného vyhlásenia, v ktorom je uvedené MRN, alebo nákladným listom, v ktorom je tiež uvedené MRN priradené tomuto colnému vyhláseniu. Ručne napísaná poznámka uvádzajúca „status C“, podpis a pečiatka na nákladnom liste CMR údajne nemôžu v prípade neexistencie odkazu na MRN, ktorý by umožňoval konštatovať uplatnenie colného režimu, ktorý priznáva tento colný status tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, slúžiť ako dôkaz o zmene uvedeného statusu na „tovar Únie“.

Baltic Container sa tiež odvoláva na rozsudok Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesas kolēģija (Krajský súd Riga, trestnoprávne kolégium, Lotyšsko) z 5. februára 2021, ktorým tento súd zrušil správne sankcie uložené žalobkyni vo veci samej vo forme penále z dôvodu takých istých skutkov ako tie, o ktoré ide v prejednávanej veci. Podľa tohto rozsudku Baltic Container neporušila článok 215 ods. 1 Colného kódexu Únie, keďže pred uplatnením nasledujúceho colného režimu neprepravila predmetný tovar z dotknutého slobodného pásma. Uvedený súd konkrétne rozhodol, že nie je žiadny dôvod domnievať sa, že nákladný list CMR s poznámkou „status C“ a pečiatkou, ako aj podpisom colného úradníka nebol dostatočný na to, aby bol tento tovar prepustený do nasledujúceho colného režimu. Ten istý súd údajne tiež konštatoval, že existuje colná prax, podľa ktorej bol tovar prepustený do nasledujúceho colného režimu, keď sa na súvisiacom nákladnom liste CMR uvádza poznámka „status C“, osvedčená pečiatkou colného úradu.

30

Daňová správa tvrdí, že pri preprave predmetného tovaru z dotknutého slobodného colného pásma Baltic Container nezabezpečila, aby bol prepustený do nasledujúceho colného režimu, ani vo svojej evidencii neuviedla skutočnosti podľa článku 178 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/2446. Podľa daňovej správy možno colný status tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, zmeniť na tovar Únie len uplatnením nasledujúceho colného režimu po podaní colného vyhlásenia identifikovaného prostredníctvom MRN. Baltic Container tak údajne mala vo svojej evidencii uviesť MRN umožňujúce identifikovať colné vyhlásenie, ktoré viedlo k zmene colného statusu predmetného tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na tovar Únie, pričom údaj „status C“ uvedený na nákladných listoch CMR podľa nej na tento účel nepostačuje.

Vnútroštátny súd tiež spresňuje, že podľa aktu o schválení formy evidencie vedenej spoločnosťou Baltic Container zo strany lotyšských colných orgánov musí táto spoločnosť evidenciu uchovávať v online systéme a týmto colným orgánom umožniť prístup k tomuto systému. Baltic Container by podľa tohto aktu o schválení údajne mala uchovávať originály alebo kópie prepravných dokladov sprevádzajúcich tovar, ktorý bol prepravený do dotknutého slobodného pásma a z neho. Ak je tento tovar prepravený do tohto slobodného pásma alebo z neho na základe vyhotovenia colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze, v ktorom je uvedené MRN, Baltic Container ako držiteľka údajne nie je povinná uchovávať kópie tohto MRN pre uvedený tovar. Aby sa zabránilo duplicite informácií v colných databázach a databázach terminálov, uvedený akt o schválení bol údajne neskôr zmenený tak, aby stanovoval, že ak bolo v prípade nákladu podané vyhlásenie v rámci určitého colného režimu alebo tento náklad bol do daného colného režimu prepustený, pričom mu bolo pridelené MRN, netreba uchovávať kópie prepravných dokladov.

33

Vnútroštátny súd sa domnieval, že za týchto podmienok bolo potrebné položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu colnej právnej úpravy Únie týkajúcej sa podmienok ukončenia colného režimu skladovanie v slobodnom pásme, ako aj povinností podniku, ako je Baltic Container, pokiaľ ide o informácie, ktoré má uchovávať vo svojej evidencii, a prípadné overenie zmeny colného statusu. Ak by sa colné pravidlá Únie mali vykladať v tom zmysle, že k zmene colného statusu nemôže dôjsť za podmienok uplatnených spoločnosťou Baltic Container, vnútroštátny súd sa tiež pýta, či v tomto prípade môže vzniknúť legitímna dôvera týkajúca sa praxe colných orgánov, ktorá spočíva v tom, že na nákladných listoch CMR sa uvádza colný status tovaru prepravovaného zo slobodného pásma.

2.

Umožňujú článok 214 ods. 1 a článok 215 ods. 1 Colného kódexu Únie a článok 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia 2015/2446, aby držiteľ osobitného colného režimu ‚slobodné pásmo‘ ukončil tento režim len na základe poznámky úradníka colného orgánu v prepravnom doklade tovaru (nákladný list CMR) týkajúcej sa colného statusu tovaru bez toho, aby sám overil platnosť colného statusu tohto tovaru?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, aká úroveň overenia podľa článku 214 ods. 1 a článku 215 ods. 1 Colného kódexu Únie a článku 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia 2015/2446 postačuje na to, aby bolo možné považovať osobitný colný režim ‚slobodné pásmo‘ za správne ukončený?

4.

Mohol mať držiteľ osobitného colného režimu ‚slobodné pásmo‘ legitímnu dôveru na základe potvrdenia colných orgánov, že colný status tovaru sa zmenil z ‚tovaru, ktorý nie je tovarom Únie‘ na ‚tovar Únie‘, hoci toto potvrdenie neuvádza ani dôvod zmeny [colného] statusu tovaru ani údaje, ktoré by umožnili overiť tento dôvod?

37

Článkom 214 ods. 1 prvým pododsekom Colného kódexu Únie sa držiteľovi ukladá povinnosť viesť adekvátnu evidenciu vo forme schválenej colnými orgánmi. Podľa tohto článku 214 ods. 1 druhého pododseku táto evidencia obsahuje informácie a údaje, ktoré colným orgánom umožňujú dohľad nad príslušným colným režimom, a to najmä vo vzťahu k identifikácii tovaru, ktorý bol prepustený do tohto režimu, jeho colnému statusu a preprave.

38

Rozsah tejto povinnosti je spresnený v článku 178 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, v ktorom sa vymenúva, čo musí uvedená evidencia obsahovať, a v ktorom sa stanovujú najmä podmienky, za akých je držiteľ povinný do nej zahrnúť MRN.

39

Pokiaľ ide konkrétnejšie o tento článok 178 ods. 1 písm. b), toto ustanovenie obsahuje dve rôzne povinnosti, a to, že evidencia musí obsahovať na jednej strane MRN alebo, ak neexistuje, akékoľvek iné číslo alebo kód na identifikáciu colných vyhlásení, prostredníctvom ktorých sa tovar umiestňuje do osobitného colného režimu, a na druhej strane, ak bol colný režim ukončený, informácie o spôsobe ukončenia colného režimu.

43

V súlade s článkom 201 ods. 3 Colného kódexu Únie totiž tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý je prepustený do voľného obehu, získava colný status tovaru Únie. Navyše z článku 247 ods. 1 tohto kódexu vyplýva, že tovar, ktorý nie je tovarom Únie, môže byť prepustený do voľného obehu, pokiaľ ostáva v slobodnom pásme.

44

Na tento účel sa dotknutý tovar uvádza v colnom vyhlásení v súlade s článkom 158 ods. 1 Colného kódexu, ktorému sa prideľuje MRN v zmysle článku 1 bodu 22 delegovaného nariadenia 2015/2446 a za podmienok stanovených v článku 226 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

45

V súlade s článkom 226 prvým odsekom vykonávacieho nariadenia 2015/2447 s výnimkou prípadov, keď sa colné vyhlásenie podá ústne alebo úkonom považovaným za takéto vyhlásenie alebo keď má colné vyhlásenie formu zápisu do evidencie deklaranta, colné orgány poskytnú deklarantovi MRN pre dané vyhlásenie.

49

Vzhľadom na to treba uviesť, že druhá požiadavka stanovená v článku 178 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/2446 sa obmedzuje na to, aby evidencia držiteľa obsahovala informácie o spôsobe ukončenia colného režimu bez toho, aby sa vyžadovalo, aby táto evidencia obsahovala MRN.

50

Podobne, pokiaľ ide o článok 178 ods. 1 písm. c) daného delegovaného nariadenia, v tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť, aby údaje, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu dokladov, na ktoré sa predmetné ustanovenie vzťahuje, boli uvedené v evidencii držiteľa bez toho, aby sa v nej vyžadovalo MRN.

51

Z toho vyplýva, že týmto ustanovením sa držiteľovi neukladá povinnosť uviesť vo svojej evidencii MRN identifikujúce colné vyhlásenie, ktoré viedlo k ukončeniu osobitného colného režimu skladovanie v slobodnom pásme prostredníctvom prepustenia dotknutého tovaru do colného režimu prepustenie do voľného obehu.

bránia tomu, aby držiteľ zapísal do svojej evidencie ukončenie osobitného colného režimu slobodné pásmo vo vzťahu k určitému tovaru a pri tejto príležitosti sa obmedzil na to, aby do nej zahrnul informácie týkajúce sa len nákladného listu CMR sprevádzajúceho tento tovar pri jeho preprave z dotknutého slobodného pásma s označením colného statusu uvedeného tovaru, ktoré je osvedčené colnou pečiatkou a podpísané colným úradníkom,

–

vyžadujú, aby tento držiteľ overil pravdivosť tohto označenia.

54

56

Z toho vyplýva, že držiteľ si môže splniť svoje povinnosti vedenia evidencie týkajúce sa ukončenia osobitného colného režimu slobodné pásmo, do ktorého je prepustený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, tak, že do svojej evidencie zahrnie informácie týkajúce sa nákladného listu CMR sprevádzajúceho tento tovar pri jeho preprave z dotknutého slobodného pásma, v ktorých sa vo forme poznámky colných orgánov uvádza jeho colný status, pokiaľ tieto orgány zrušili povinnosť poskytnúť podrobnejšie informácie o spôsobe ukončenia tohto osobitného colného režimu podľa článku 178 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446, čo vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

57

Pokiaľ ide v druhom rade o overenie označenia colného statusu na nákladných listoch CMR, treba uviesť, ako to poznamenala generálna advokátka v bode 55 svojich návrhov, že v Colnom kódexe sa nestanovuje žiadna osobitná povinnosť držiteľa overiť správnosť údajov a iných informácií uvedených v dokladoch, ktoré sú mu predložené.

58

Je zrejmé, že držiteľ ako odborne spôsobilá osoba musí preukázať minimálnu mieru náležitej starostlivosti. Pokiaľ však zo znenia nákladného listu nie je každej odborne spôsobilej osobe zrejmé, že v ňom uvedené označenie je pochybné, čo vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na okolnosť, že poznámka týkajúca sa statusu dotknutého tovaru, ktorá je uvedená na nákladných listoch CMR bola okrem iného osvedčená colnou pečiatkou a podpísaná colným úradníkom, držiteľovi nemožno vytýkať, že neoveril správnosť tejto poznámky.

O štvrtej otázke

60

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že označenie colného statusu tovaru Únie nachádzajúce sa na nákladnom liste CMR sprevádzajúcom tento tovar pri jeho preprave zo slobodného pásma, ktoré je osvedčené colnou pečiatkou a podpísané colným úradníkom, môže u držiteľa vyvolať takúto dôveru, pokiaľ ide o platnosť zmeny colného statusu tohto tovaru z hľadiska colných predpisov, hoci v tomto liste sa neuvádza základ tejto zmeny.

61

Na úvod treba uviesť, že táto otázka vzniká v prípade, že by vnútroštátny súd vzhľadom na odpoveď na druhú a tretiu otázku konštatoval, že lotyšské colné orgány neprijali podľa článku 178 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 formálny akt s cieľom zrušiť povinnosti stanovené v tomto článku 178 ods. 1 písm. b) a c) týkajúce sa informácií a údajov umožňujúcich jednoznačnú identifikáciu dokladov týkajúcich sa ukončenia osobitného colného režimu, ktoré musí evidencia držiteľa obsahovať.

62

Z toho vyplýva, že pri vykonávaní ustanovení Colného kódexu sú vnútroštátne orgány povinné dodržiavať túto zásadu. Právo dovolávať sa uvedenej zásady prináleží v dôsledku zásady právnej istoty každému jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v situácii, v ktorej správne orgány u neho vyvolali odôvodnené očakávania. Uisteniami, ktoré môžu vyvolať takéto očakávania bez ohľadu na formu, v ktorej boli oznámené, sú informácie, ktoré sú presné, bezpodmienečné, konzistentné a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto nemôže namietať porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ mu správny orgán neposkytol konkrétne uistenia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík opatrení v oblasti mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 616 ]. Navyše konanie vnútroštátneho orgánu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré je v rozpore s ustanovením tohto práva alebo vnútroštátnym právom prijatým na základe tohto práva, nemôže vyvolať u hospodárskeho subjektu legitímnu dôveru (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2022, Sense Visuele Communicatie en Handel vof, C‑36/21 , EU:C:2022:556 , body 27 a 28 a citovanú judikatúru).

66

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 178 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 nestanovuje presné pravidlá, podľa ktorých by colné orgány mohli upustiť od požiadavky týkajúcej sa poskytovania niektorých informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Za týchto podmienok ustálená správna prax spočívajúca v konštatovaní, že zahrnutie informácií týkajúcich sa nákladného listu CMR, ktorý sprevádza dotknutý tovar pri jeho výstupe zo slobodného colného pásma, do evidencie držiteľa spolu s označením colného statusu, osvedčeným colnou pečiatkou a podpísaným colným úradníkom, je dostatočné na účely ukončenia osobitného colného režimu, nie je v rozpore s článkom 178 ods. 1 písm. b) a c) a článkom 178 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446.

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie bráni uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia týkajúceho sa právnej sily rozhodnutej veci, ktoré zaväzuje súd členského štátu zrušiť colný dlh držiteľa na základe článku 79 Colného kódexu Únie z dôvodu, že súd tohto členského štátu, ktorý je príslušný preskúmať zákonnosť správnej sankcie uloženej tomuto držiteľovi v súvislosti s tými istými colnými operáciami a z tých istých dôvodov, ako sú tie, z ktorých vyplýva tento dlh, v súdnom rozhodnutí s právnou silou rozhodnutej veci konštatoval, že tento držiteľ sa nedopustil nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z colných predpisov Únie.

70

Na úvod treba spresniť, že odpoveď na túto otázku sa poskytuje pre prípad, že by sa vnútroštátny súd na jednej strane domnieval, že colné orgány formálne nezrušili na základe článku 178 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 relevantné povinnosti držiteľa, a na druhej strane, že držiteľ sa nemôže za okolností konania vo veci samej dovolávať legitímnej dôvery v súlad svojej evidencie s článkom 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia 2015/2446.

71

Vzhľadom na uvedené spresnenie treba pripomenúť, že zásada právnej sily rozhodnutej veci je dôležitá tak v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby nebolo možné napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 92 a citovanú judikatúru).

75

Bolo teda rozhodnuté, že zásada efektivity bráni takému výkladu zásady právnej sily rozhodnutej veci, ktorý by vnútroštátny súd zaväzoval k tomu, aby zopakoval nesprávny výklad a uplatnenie práva Únie len na základe toho, že prejednávaná vec, hoci má iný predmet, sa týka takého istého právneho vzťahu alebo základnej otázky, o akých sa rozhodlo právoplatným súdnym rozhodnutím. Takéto prekážky účinného uplatňovania pravidiel práva Únie totiž nemožno primerane odôvodniť zásadou právnej istoty, a preto ich treba považovať za prekážky, ktoré sú v rozpore so zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08 , EU:C:2009:506 , body 29 až 31 ; z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , body 94 až 96 , ako aj zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , body 102 až 104 ).

76

Vnútroštátny súd však nemusí zopakovať nesprávny výklad a uplatnenie práva Únie vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia, ktorým sa s konečnou platnosťou rozhodlo o právnom vzťahu alebo základnej otázke, o ktoré ide v spore s iným predmetom.

77

Po prvé vec, o ktorej rozhodoval Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesas kolēģija (Krajský súd Riga, trestnoprávne kolégium), a konanie vo veci samej sa totiž týkajú tých istých colných operácií.

O trovách

81

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 214 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, a článok 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie,

nebránia tomu, aby držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti v slobodnom pásme zapísal do svojej evidencie ukončenie osobitného colného režimu slobodné pásmo vo vzťahu k určitému tovaru a pri tejto príležitosti sa obmedzil na to, aby do nej zahrnul informácie týkajúce sa len nákladného listu vystaveného v súlade s Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, podpísaným 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneným protokolom z 5. júla 1978, sprevádzajúceho tento tovar pri jeho preprave z dotknutého slobodného pásma s označením colného statusu uvedeného tovaru, ktoré je osvedčené colnou pečiatkou a podpísané colným úradníkom, pokiaľ colné orgány povolili tento spôsob ukončenia podľa tohto článku 178 ods. 3,

–

nevyžadujú, aby tento držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti v slobodnom pásme overil pravdivosť tohto označenia.

3.

Zásada legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že:

držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti v slobodnom pásme môže založiť takúto dôveru v súlad svojej evidencie s článkom 178 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia 2015/2446 na ustálenej praxi colných orgánov, z ktorej presne a bezpodmienečne vyplýva, že pokiaľ do svojej evidencie zahrnie len informácie týkajúce sa nákladného listu vystaveného v súlade s Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, podpísaným 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneným protokolom z 5. júla 1978, sprevádzajúceho dotknutý tovar pri jeho preprave zo slobodného pásma, s ručne napísaným označením colného statusu osvedčeným colnou pečiatkou a podpísaným colným úradníkom, postačuje to na splnenie si povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia.