C-379/23

62023CJ0379

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 5. decembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé obchodné praktiky – Smernica 2005/29/ES – Článok 2 písm. c), d) a i) – Článok 3 ods. 1 – Pôsobnosť – Pojem ‚produkt‘ – Viazaná ponuka spočívajúca v ocenení a nákupe tovaru“

Vo veci C‑379/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko) z 13. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 15. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Guldbrev AB, v zastúpení: D. Tornberg a M. Zeitlin, advokater,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. c), d) a i), ako aj článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Guldbrev AB a Konsumentombudsmannen (ombudsman pre ochranu spotrebiteľov, Švédsko) (ďalej len „KO“) vo veci súladu s právom Únie a vnútroštátnym právom určitých nekalých obchodných praktík, týkajúcich sa ocenenia a nákupu zlata od spotrebiteľov, ktoré spoločnosť Guldbrev používa.

Právny rámec

Právo Únie

(8)

Táto smernica priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom. …

…

(17)

Je žiaduce, aby tie obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností nekalé, boli identifikované, aby sa poskytla väčšia právna istota. Príloha I preto obsahuje úplný výpočet všetkých týchto praktík. Toto sú jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9. Tento výpočet môže byť upravený len novelizáciou tejto smernice.

…

Článok 2 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ znie takto:

„Na účely tejto smernice:

…

c)

‚produkt‘ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku;

d)

Článok 3 tej istej smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:

„Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.“

7

Článok 4 smernice 2005/29, nazvaný „Vnútorný trh“, znie takto:

„Členské štáty neobmedzia slobodu poskytovať služby ani neobmedzia voľný pohyb tovarov z dôvodov, ktoré spadajú do oblasti, ktorú aproximuje táto smernica.“

8

Príloha I k uvedenej smernici, nazvaná „Obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé“, uvádza:

„Klamlivé obchodné praktiky

…

5.

Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by obchodník zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný obchodník, za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).

6.

11

Ustanovenie § 5 marknadsföringslagen (2008:486) [zákon (2008:486) o obchodných praktikách, ďalej len „zákon o obchodných praktikách“], ktorým bola do švédskeho právneho poriadku prebratá smernica 2005/29, stanovuje, že „každá marketingová činnosť musí byť v súlade s dobrými obchodnými praktikami“.

12

Ustanovenie § 6 tohto zákona stanovuje:

„Každá marketingová činnosť, ktorá nie je v súlade s dobrými obchodnými praktikami podľa § 5 tohto zákona, sa považuje za nekalú, ak v značnej miere ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť schopnosť príjemcu urobiť informované rozhodnutie o obchodnej transakcii.“

13

Musí byť tiež jasné, kto za marketing zodpovedá. …“

15

Ustanovenie § 10 zákona o obchodných praktikách uvádza:

„Marketingová činnosť obchodníka nesmie obsahovať nepresné tvrdenia ani iné klamlivé informácie o jeho činnosti alebo činnostiach iného obchodníka.

Prvý odsek vyššie sa týka najmä týchto informácií:

1. existencie produktu, jeho povahy, množstva, vlastností a ostatných hlavných charakteristík;

16

Guldbrev, akciová spoločnosť založená podľa švédskeho práva, vykonáva ocenenie a nákup zlata online od spotrebiteľov. Keďže nemá kamennú predajňu, oceňuje zlato zaslané spotrebiteľmi podľa obsahu karátov a váhy. Ak spotrebiteľ súhlasí s výškou finančného protiplnenia navrhnutého spoločnosťou, transakcia sa uskutoční.

17

Keďže KO sa domnieval, že niektoré marketingové činnosti spoločnosti Guldbrev na jej internetových stránkach, na sociálnych sieťach a v listoch zaslaných spotrebiteľom boli klamlivé a nekalé, podal na Patent- och marknadsdomstolen (Súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko) žalobu, ktorou sa domáhal, aby tejto spoločnosti bola zakázaná takáto marketingová činnosť a aby jej bola uložená povinnosť poskytovať spotrebiteľom určité informácie.

18

Na podporu toho návrhu KO najprv uviedol, že reklama na cenu zlata predstavuje vábivú reklamu a reklamu typu nalákať a zmeniť, ktoré sú v rozpore s viacerými ustanoveniami prílohy I k smernici 2005/29. Uvedená spoločnosť ďalej dostatočne jasne neoznačila reklamu na internetových stránkach a neuviedla, že je jej zadávateľom. Napokon najvyššie ceny uvedené touto spoločnosťou sú neprimerané, nepredvídateľné alebo nedosiahnuteľné z dôvodu požiadaviek, ktoré ukladá spotrebiteľom. To ohrozuje schopnosť spotrebiteľov prijať informované rozhodnutie.

22

V tejto súvislosti tento súd zdôrazňuje, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa článku 2 písm. c) a d), ako aj článku 3 ods. 1 smernice 2005/29 umožňuje konštatovať, že marketingové činnosti, o ktoré ide vo veci samej, môžu vo svojej podstate predstavovať obchodnú praktiku v zmysle tejto smernice pod podmienkou, že sa týkajú produktu v zmysle tejto smernice. Konštatuje však, že Súdny dvor ešte nerozhodol o otázke, či sa ponuka obchodníka, o akú ide vo veci samej, týka produktu v zmysle uvedenej smernice. Odpoveď na túto otázku by pritom umožnila určiť, či je potrebné vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva s prihliadnutím na hmotnoprávne predpisy upravené tou istou smernicou.

23

Za týchto podmienok Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Predstavuje ocenenie a nákup zlata od spotrebiteľov produkt (viazaný produkt) v zmysle článku 2 písm. c), d) a i), ako aj článku 3 ods. 1 smernice [2005/29] v situácii, o akú ide vo veci samej?

25

Na úvod treba uviesť, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že vnútroštátny súd kladie túto otázku s cieľom overiť uplatniteľnosť smernice 2005/29 za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď obchodník vykupuje zlato od spotrebiteľa a na tento účel spája dva obchodné úkony do jedinej obchodnej ponuky, a to službu ocenenia tohto tovaru a kúpu uvedeného tovaru od toho istého spotrebiteľa. Z vnútroštátneho rozhodnutia konkrétne vyplýva, že žalobca vo veci samej je pripravený kúpiť zlato od spotrebiteľa len vtedy, ak spotrebiteľ prijme službu ocenenia, ktorú mu poskytne na účely určenia kvality a kúpnej ceny zlata. Táto kúpna cena je teda určená v čase ocenenia a je pre spotrebiteľa záväzná, ak si želá, aby došlo k transakcii.

26

Činnosti vytýkané spoločnosti Guldbrev v rámci sporu vo veci samej spočívajú najmä v niektorých marketingových činnostiach týkajúcich sa ceny zlata, ktoré podľa KO predstavujú „klamlivé obchodné praktiky“ v zmysle bodu 5 a bodu 6 písm. c) prílohy I k smernici 2005/29. Vnútroštátny súd sa domnieva, že tieto marketingové činnosti môžu skutočne predstavovať „obchodné praktiky“ v zmysle článku 2 písm. d) a článku 3 ods. 1 tejto smernice, a teda patriť do pôsobnosti tejto smernice, avšak pod podmienkou, že službu ocenenia zlata a jeho nákup za takto stanovenú cenu možno považovať za spoločne tvoriace „produkt“ v zmysle týchto posledných uvedených ustanovení.

27

V tomto ohľade článok 3 ods. 1 smernice 2005/29 stanovuje, že sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5 tejto smernice, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu. Hoci tento článok 5 zakazuje nekalé obchodné praktiky a stanovuje kritériá umožňujúce určiť, či má takáto praktika nekalú povahu, otázka, či také konanie, akým sú marketingové činnosti, o ktoré ide vo veci samej, možno takto kvalifikovať, nie je predmetom žiadnej z otázok položených vnútroštátnym súdom.

31

Okrem toho treba uviesť, že článok 2 písm. d) smernice 2005/29 definuje pojem „obchodné praktiky“ použitím zvlášť širokej formulácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, VTB‑VAB a Galatea, C‑261/07 a C‑299/07 , EU:C:2009:244 , bod 49 ). V tejto súvislosti jediné kritérium stanovené v tomto ustanovení teda spočíva v tom, aby praktika obchodníka bola priamo spojená s podporou, predajom alebo dodávkou produktu, alebo služby spotrebiteľovi (rozsudok z 19. septembra 2013, CHS Tour Services, C‑435/11 , EU:C:2013:574 , bod 27 , a zo 16. apríla 2015, UPC Magyarország, C‑388/13 , EU:C:2015:225 , bod 35 ).

32

Pokiaľ ide konkrétne o viazané ponuky, spočívajúce v spojení aspoň dvoch rozdielnych tovarov alebo služieb do jednej ponuky, Súdny dvor už rozhodol, že predstavujú obchodné konanie, ktoré patrí jednoznačne do oblasti obchodnej stratégie hospodárskeho subjektu a priamo súvisí s jeho podporou odbytu a predaja. Z toho vyplýva, že tieto ponuky predstavujú obchodné praktiky v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29 a v dôsledku toho spadajú do jej pôsobnosti (rozsudok z 23. apríla 2009, VTB‑VAB a Galatea, C‑261/07 a C‑299/07 , EU:C:2009:244 , bod 50 , ako aj zo 7. septembra 2016, Deroo‑Blanquart, C‑310/15 , EU:C:2016:633 , bod 28 ).

33

Keďže v prejednávanej veci obchodník ponúka spotrebiteľovi službu ocenenia zlata v spojení s kúpou tohto tovaru, ktorú podmieňuje prijatím ceny určenej po ocenení, obchodnú praktiku môže obchodník vykonávať len prostredníctvom komunikácie propagujúcej službu ocenenia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 29 tohto rozsudku.

37

Táto mimoriadne široká vecná pôsobnosť umožňuje zabezpečiť plný účinok smernice 2005/29 tým, že zaručuje, že v súlade s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, uvedeným v článku 1 tejto smernice, sa účinne bojuje proti nekalým obchodným praktikám „v záujme spotrebiteľov“, ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Trento Sviluppo a Centrale Adriatica, C‑281/12 , EU:C:2013:859 , bod 32 ).

38

Cieľ sledovaný smernicou 2005/29, ktorý spočíva v plnej ochrane spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami, totiž vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ sa voči obchodníkovi nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, keďže sa musí považovať za hospodársky slabšieho a právne menej skúseného ako jeho zmluvný partner. Ustanovenia tejto smernice sú tak v zásade poňaté z hľadiska spotrebiteľa ako adresáta a obete nekalých obchodných praktík (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs, C‑59/12 , EU:C:2013:634 , body 35 a 36 , ako aj citovanú judikatúru).

39

Za týchto podmienok treba konštatovať, že služba ocenenia zlata a jeho nákup z dôvodu svojej neoddeliteľnej spojitosti, ako vyplýva z úvah uvedených v bode 25 tohto rozsudku, spolu predstavujú „produkt“ v zmysle článku 2 písm. c), d) a i), ako aj článku 3 ods. 1 smernice 2005/29, takže také činnosti, akými sú marketingové činnosti dotknuté vo veci samej, možno kvalifikovať ako „obchodné praktiky“ v zmysle článku 2 písm. d) a článku 3 ods. 1 tejto smernice, a patria tak do jej pôsobnosti.

Na druhú otázku tak nie je potrebné odpovedať.

O trovách

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. c), d) a i), ako aj článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“),