C-391/23

62023CJ0391

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 16. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 191 ods. 2 ZFEÚ – Politika Únie v oblasti životného prostredia – Nariadenie (EÚ) 2021/1119 – Zámer Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu – Smernica (EÚ) 2019/944 – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa ukladá výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov povinnosť zaplatiť daň z príjmov – Oslobodenie od dane pre výrobcov elektriny z fosílnych palív a biomasy“

Vo veci C‑391/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) zo 7. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 27. júna 2023, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca) a sudca N. Jääskinen,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 49, 56, 107 a 108, ako aj článku 191 ods. 2 ZFEÚ, článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ ( Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125 ), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) ( Ú. v. EÚ L 243, 2021, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Brăila Winds SRL, ktorá je výrobcom elektriny z veterného zdroja, a Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice București – Administrația Fiscală pentru Contribuabili Mijlocii București (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Bukurešť – Daňová správa pre stredných daňovníkov Bukurešť, Rumunsko), Ministerul Finanțelor (Ministerstvo financií, Rumunsko), Preşedintele Agenžiei Nažionale de Administrare Fiscală (predseda Národnej agentúry pre daňovú správu, Rumunsko) a Agenția Națională de Administrare Fiscală (Národná agentúra pre daňovú správu, Rumunsko) (ďalej len „ANAF“) vo veci dane vymáhanej od spoločnosti Brăila Winds vo výške 80 % jej príjmov vyplývajúcich z rozdielu medzi priemernou mesačnou predajnou cenou jej elektriny a cenou stanovenou vnútroštátnym zákonodarcom.

Právny rámec

Smernica 2019/944

4

Podľa článku 1 prvého a druhého odseku smernice 2019/944 s názvom „Predmet úpravy“:

„Táto smernica stanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa s cieľom vytvoriť skutočne integrované konkurenčné, spotrebiteľsky orientované, flexibilné, spravodlivé a transparentné trhy s elektrinou v Únii.

Zámerom tejto smernice je využiť výhody integrovaného trhu na zabezpečenie dostupných a transparentných cien energie a nákladov pre spotrebiteľov, vysokej miery bezpečnosti dodávok a hladkého prechodu na udržateľný nízkouhlíkový energetický systém. …“

5

a)

podporovať v úzkej spolupráci s regulačnými orgánmi iných členských štátov, [Európskou k]omisiou a [Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky] konkurencieschopný, flexibilný, bezpečný a environmentálne udržateľný vnútorný trh s elektrinou v rámci Únie, a efektívne otvorenie trhu pre všetkých odberateľov a dodávateľov v Únii a zabezpečovať primerané podmienky na efektívne a spoľahlivé fungovanie elektrizačných sústav s prihliadnutím na dlhodobé ciele;

…

c)

odstraňovať obmedzenia týkajúce sa obchodovania s elektrinou medzi členskými štátmi vrátane rozvoja vhodných cezhraničných prenosových kapacít na uspokojenie dopytu, a posilňovať integráciu národných trhov, čo môže uľahčiť toky elektriny v celej Únii;

…“

8

Podľa článku 2 tohto nariadenia s názvom „Zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu“:

„1. Najneskôr do roku 2050 sa v Únii musí zabezpečiť rovnovážny stav medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním v celej Únii, ako je regulované v práve Únie, vďaka čomu sa do uvedeného termínu podarí znížiť emisie a dosiahnuť nulovú bilanciu emisií a následne sa Únia bude usilovať o dosiahnutie záporných emisií.

2. Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty prijmú potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívne splniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj nákladovej efektívnosti pri plnení tohto zámeru.“

9

V článku 5 uvedeného nariadenia, nazvanom „Adaptácia na zmenu klímy“, sa v odseku 1 uvádza:

b)

súlad príslušných vnútroštátnych opatrení so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 5, s prihliadnutím na národné adaptačné stratégie uvedené v článku 5 ods. 4.

…

2. Ak Komisia po náležitom posúdení kolektívneho pokroku posudzovaného v súlade s článkom 6 ods. 1 zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 alebo sú v rozpore so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 5, môže pre tento členský štát vydať odporúčania. Komisia tieto odporúčania zverejní.

3. Ak sa vydajú odporúčania v súlade s odsekom 2, uplatňujú sa tieto zásady:

a)

Článok 1 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2008, s. 12 ) stanovoval:

„1. Táto smernica stanovuje všeobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, ďalej len ‚tovar podliehajúci spotrebnej dani‘:

a)

energetické výrobky a elektrina upravené smernicou [Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51 ; Mim. vyd. 09/001, s. 405)];

…

2. Členské štáty môžu na osobitné účely vyrubiť ďalšie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s pravidlami Spoločenstva pre zdaňovanie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty [(DPH)], pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane, pričom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane.

Článok 4 tejto smernice stanovuje:

„1. Úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výroby a elektrinu vymenované v článku 2 nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou.

2. Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem DPH) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

Rumunské právo

14

2bis. Daň podľa odseku 1 priznávajú a platia mesačne výrobcovia elektriny s výnimkou výrobcov uvedených v odseku 2 najneskôr 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je táto daň splatná. Táto daň sa platí do štátneho rozpočtu na osobitný účet pre rozpočtové príjmy.

2ter. Odchylne od odseku 2bis sa daň uvedená v odseku 1, splatná za obdobie od 1. novembra do 31. decembra 2021, priznáva a platí do 25. januára 2022.“

15

Článok III ods. 3 mimoriadneho nariadenia vlády č. 11/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 259/2021, stanovuje:

„Výrobcovia elektriny z biomasy sú vyňatí z ustanovení článku II ods. 1 zákona č. 259/2021… počnúc dodatočnými príjmami získanými po 1. januári 2022.“

16

Článkom II zákona č. 259/2021 sa od 1. novembra 2021 zaviedla daň vo výške 80 % z príjmov získaných výrobcami elektriny, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi priemernou mesačnou predajnou cenou elektriny a cenou 450 RON za MWh, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku II. Výrobcovia elektriny z fosílnych palív, a to aj kogeneráciou, a od 1. januára 2022 výrobcovia elektriny z biomasy sú však od tejto dane oslobodení.

19

Zákon č. 259/2021 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej je výsledkom viacerých zmien, ku ktorým došlo v rokoch 2021 a 2022 a ktoré boli zavedené mimoriadnymi nariadeniami vlády týkajúcimi sa podmienok platenia tejto dane. Navyše 19. januára 2022 nadobudol účinnosť dekrét č. 64/2022, v ktorom sa uvádzajú spresnenia týkajúce sa daňového priznania a zaplatenia uvedenej dane, ako aj formulára, ktorý sa má na tento účel použiť.

20

Podľa tohto zákona a tohto dekrétu žalobkyňa vo veci samej ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov podala daňové priznania, ako aj opravné daňové priznania a v súlade s nimi zaplatila celkovú sumu dane vo výške 11643217 RON (približne 2356926,52 eura) za obdobie od novembra 2021 do marca 2022.

21

Dňa 27. apríla 2022 žalobkyňa vo veci samej podala na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou napáda zákonnosť dekrétu č. 64/2022, ako aj daňových priznaní vypracovaných na jeho základe, pričom tvrdila, že daň zavedená článkom II zákona č. 259/2021 je sama osebe protiprávna. V tejto súvislosti pred daným súdom tvrdí, že uvedenou daňou sa zavádza diskriminácia výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a porušuje sa zásada spravodlivého rozdelenia daňového zaťaženia a zásada zamedzenia dvojitému zdaneniu, ako aj zásada zákazu retroaktivity a predvídateľnosti dane, s čím súvisia zásady daňovej neutrality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Tiež uvádza, že táto daň predstavuje protiprávnu štátnu pomoc poskytnutú výrobcom elektriny z fosílnych palív, a to aj kogeneráciou, a výrobcom elektriny z biomasy v rozpore s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, že sa ňou vytvárajú prekážky slobodnému poskytovaniu služieb v rozpore s článkami 49 a 56 ZFEÚ a že je v rozpore s cieľmi Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako aj s európskou politikou zdaňovania energie a so smernicou 2019/944. ANAF navrhuje uvedenú žalobu zamietnuť, pričom tvrdí, že napadnuté vnútroštátne akty sú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, na základe ktorých boli prijaté a ktoré boli v danom čase účinné.

23

Vnútroštátny súd sa domnieva, že na rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva, potrebuje odpoveď na viaceré otázky. Svojou prvou otázkou sa tak uvedený súd pýta, či zákon č. 259/2021, ktorého účinkom je nadmerné zdanenie príjmov niektorých výrobcov elektriny, možno kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v prospech nezdanených výrobcov elektriny, ktorá teda mala byť podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ oznámená Komisii, ako to tvrdí žalobkyňa v konaní pred ním. Tento súd sa konkrétne pýta na uplatniteľnosť kritéria selektívnej výhody vzhľadom na skutočnosť, že tento zákon nebol uplatniteľný na všetky kategórie výrobcov elektriny.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či daň stanovenú zákonom č. 259/2021 možno kvalifikovať ako opatrenie rovnocenné stanoveniu predajnej ceny alebo obmedzeniu slobody stanovenia predajnej ceny elektriny v rozpore s ustanoveniami smernice 2019/944, a najmä s jej článkom 58 písm. c) týkajúcim sa povinnosti národného regulačného orgánu odstraňovať obmedzenia týkajúce sa obchodovania s elektrinou medzi členskými štátmi, v spojení s článkom 9 tejto smernice v rozsahu, v akom má tento článok priamy účinok. V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej sa narúša slobodná hospodárska súťaž na trhu s elektrinou, keďže v jej dôsledku vznikajú niektorým výrobcom dodatočné náklady, znižuje sa bezpečnosť dodávok a bráni sa tvorbe cien v závislosti od vzájomného pôsobenia medzi ponukou a dopytom. Treba preto zistiť, či je táto právna úprava zlučiteľná s uvedeným článkom 9, keďže pred vnútroštátnym súdom bolo uvedené, že nie je ani vhodná s ohľadom na sledovaný cieľ, ani primeraná.

26

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zásady predchádzania škodám, prevencie a nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji, ako aj zásada znečisťovateľ platí, zakotvené v článku 191 ods. 2 ZFEÚ, na ktoré sa pred ním odvolávala žalobkyňa vo veci samej, majú priamy účinok a či sú porušené zavedením dane, ktorá sa uplatňuje na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov s vylúčením výrobcov elektriny z fosílnych palív. Navyše uvádza, že žalobkyňa vo veci samej tiež tvrdí, že táto daň je v rozpore so smernicou 2003/96 a s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality.

3.

Bráni smernica [2019/944] vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by mohla viesť k stanoveniu predajnej ceny/obmedzeniu slobody stanoviť predajnú cenu, akou je právna úprava zavedená zákonom č. 259/2021?

4.

Bránia ustanovenia článku 191 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa zásady predchádzania škodám, prevencie a nápravy škôd na životnom prostredí a zásady znečisťovateľ platí, vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava, ktorú zaviedol zákon č. 259/2021? Je v rozpore s európskymi cieľmi dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a s politikou Európskej únie v oblasti zdaňovania energie?“

O prejudiciálnych otázkach

O právomoci Súdneho dvora a o prípustnosti

31

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania musia slúžiť na jednej strane na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom, a na druhej strane na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým subjektom umožnili výkon práva zakotveného v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a to predložiť pripomienky. Súdny dvor musí dbať o to, aby bolo toto právo zachované, pričom zohľadňuje skutočnosť, že podľa tohto ustanovenia sa dotknutým subjektom oznamujú len návrhy na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Irish Ferries, C‑570/19 , EU:C:2021:664 , bod 134 a citovanú judikatúru).

32

Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pričom vnútroštátny súd ich má v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poznať a má povinnosť ich dôsledne dodržiavať. Navyše sú pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 odporúčaní pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C, C/2024/6008) [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2024, Presidenza del Consiglio dei ministri a i. (Odmena honorárnych sudcov), C‑548/22 , EU:C:2024:730 , bod 29 ].

33

Na účely posúdenia najmä toho, či sa dotknutým vnútroštátnym opatrením priznáva oprávneným osobám selektívna výhoda, treba zistiť, či je v rámci daného právneho režimu toto opatrenie spôsobilé zvýhodniť „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“ pred inými, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný uvedeným režimom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavené odlišnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate možno kvalifikovať ako diskriminačné (rozsudky zo 16. marca 2017, Identi, C‑493/15 , EU:C:2017:219 , bod 26 , a z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia, C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 106 , ako aj citovaná judikatúra). Navyše určenie referenčného rámca je o to dôležitejšie v prípade daňových opatrení, pretože existenciu hospodárskej výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ možno preukázať len vo vzťahu k takzvanému „obvyklému“ zdaneniu (rozsudok zo 7. novembra 2019, UNESA a i., C‑105/18 až C‑113/18 , EU:C:2019:935 , bod 62 ).

35

V prejednávanej veci vnútroštátny súd neposkytol žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa domnieva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej by mohla byť nezlučiteľná s ustanoveniami článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Navyše návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje informácie potrebné na určenie, či daňový režim zavedený touto právnou úpravou môže predstavovať „štátnu pomoc“ v zmysle týchto ustanovení. Predovšetkým nemožno identifikovať referenčný systém, o ktorý ide vo veci samej, teda aké je „obvyklé“ zdanenie výrobcov elektriny, cieľ, povahu a štruktúru tohto systému, porovnateľnosť výrobcov elektriny podliehajúcich dotknutej dani a výrobcov elektriny oslobodených od tejto dane, ani prípadné odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania s nimi.

39

V dôsledku toho, keďže druhú otázku možno chápať tak, že sa týka predpokladu, ktorý nezodpovedá skutkovému stavu sporu vo veci samej, teda existencii prípadných obmedzení slobôd uvedených v článkoch 49 a 56 ZFEÚ, ktoré by sa mohli vzťahovať na materskú spoločnosť žalobkyne vo veci samej, treba konštatovať, že táto otázka je hypotetická, a teda z tohto dôvodu neprípustná (pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2025, Elektrorazpredelitelni mreži Zapad, C‑310/24 , EU:C:2025:406 , bod 44 ).

40

Pokiaľ ide po druhé o existenciu prípadného obmedzenia uvedených slobôd, ktoré by sa mohli vzťahovať na samotnú žalobkyňu vo veci samej, treba pripomenúť, že úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je pomôcť vnútroštátnemu súdu pri riešení konkrétneho sporu, ktorý prejednáva, čo predpokladá, že sa preukáže, že slobody uvádzané týmto súdom sú na tento spor uplatniteľné. Ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb sa neuplatňujú v situácii, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15 , EU:C:2016:874 , body 47 a 49 , ako aj z 2. marca 2023, Bursa Română de Mărfuri, C‑394/21 , EU:C:2023:146 , bod 48 ).

41

43

Napokon po tretie, pokiaľ ide o článok 17 Charty, v ktorom je zakotvené právo vlastniť majetok, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sa jej ustanovenia vzťahujú na členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Na určenie toho, či určité vnútroštátne opatrenie spadá pod výraz „vykonanie práva Únie“ v zmysle tohto článku 51 ods. 1, treba okrem iných skutočností overiť, či cieľom vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej je vykonanie ustanovenia práva Únie, ako aj povahu tejto právnej úpravy a to, či sleduje iné ciele než tie, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, aj keď je spôsobilé toto právo nepriamo ovplyvňovať, a či existuje osobitná právna úprava Únie v tejto oblasti alebo taká právna úprava Únie, ktorá by ho mohla ovplyvňovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , body 25 až 27 , ako aj citovanú judikatúru).

44

V prejednávanej veci však návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala konštatovať, že vec sama sa týka vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodnúť o výklade článku 17 Charty.

45

Vzhľadom na uvedené úvahy je druhá otázka v celom rozsahu neprípustná.

48

V článku 9 ods. 1 tejto smernice sa uvádza, že členské štáty musia dbať na to, aby sa elektroenergetické podniky prevádzkovali v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici s cieľom dosiahnuť konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný trh s elektrinou, pričom nesmú vytvárať diskrimináciu medzi týmito podnikmi, pokiaľ ide o ich práva alebo povinnosti. Článok 58 uvedenej smernice, v ktorom sa vymenúvajú všeobecné ciele, ktoré majú spĺňať regulačné orgány, v písmene c) stanovuje, že regulačným orgánom prináleží prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie obmedzení týkajúcich sa obchodovania s elektrinou medzi členskými štátmi, a to najmä zabezpečením dostatočných cezhraničných prenosových kapacít na uspokojenie dopytu, a posilňovať integráciu národných trhov.

49

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorou sa zdaňujú príjmy niektorých výrobcov elektriny z predaja elektriny nad určitú cenu stanovenú touto právnou úpravou, je v rozpore so smernicou 2019/944 ako opatrenie rovnocenné stanoveniu predajnej ceny elektriny alebo obmedzeniu slobody stanoviť túto cenu v rozsahu, v akom by prípadne mohlo mať vplyv na určenie uvedenej ceny.

50

Samotná žalobkyňa vo veci samej pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že daňový režim, o ktorý ide vo veci samej, narúša slobodnú hospodársku súťaž na trhu s elektrinou, keďže v dôsledku neho vznikajú niektorým výrobcom dodatočné náklady, znižuje sa bezpečnosť dodávok a bráni sa tvorbe cien v závislosti od vzájomného pôsobenia medzi ponukou a dopytom.

54

Vzhľadom na tieto úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že smernica 2019/944 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa zdaňujú príjmy výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov z predaja elektriny nad určitú cenu stanovenú touto právnou úpravou.

O štvrtej otázke

55

Na úvod treba pripomenúť, ako to vyplýva aj z bodu 28 tohto rozsudku, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázku, ktorá mu je položená (rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet, C‑313/23, C‑316/23 a C‑332/23 , EU:C:2025:303 , bod 65 a citovaná judikatúra).

56

Treba pripomenúť, že pokiaľ ide v prvom rade o článok 191 ods. 2 ZFEÚ, v tomto ustanovení sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom sa prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Táto politika vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ. V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Únie.

60

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či majú zásady zakotvené v uvedenom ustanovení priamy účinok, a ak áno, či daň, o akú ide vo veci samej, je v rozpore s týmito zásadami.

61

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 191 ods. 2 ZFEÚ sa obmedzuje na definovanie všeobecných cieľov Únie v oblasti životného prostredia, keďže článkom 192 ZFEÚ sa priznáva Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie právomoc rozhodnúť v súlade s riadnym legislatívnym postupom o opatreniach, ktoré treba v záujme realizácie týchto cieľov prijať. Keďže teda článok 191 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom je zakotvená najmä zásada znečisťovateľ platí, je určený normotvorcovi Únie, nemôžu sa na neho odvolávať jednotlivci na podporu návrhu na vylúčenie uplatnenia takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, v situácii, na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna úprava Únie prijatá na základe článku 192 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. marca 2015, Fipa Group a i., C‑534/13 , EU:C:2015:140 , body 39 a 40 , ako aj z 13. júla 2017, Túrkevei Tejtermelő Kft., C‑129/16 , EU:C:2017:547 , body 36 a 37 ).

Článok 2 ods. 2 uvedeného nariadenia navyše stanovuje, že členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na vnútroštátnej úrovni na účely umožnenia kolektívneho dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality. Podľa článku 5 ods. 1 toho istého nariadenia príslušné inštitúcie Únie a členské štáty zabezpečia nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy. Podľa článku 7 nariadenia 2021/1119 Komisia musí pravidelne posudzovať súlad identifikovaných vnútroštátnych opatrení na základe integrovaných národných energetických a klimatických plánov, dlhodobých národných stratégií a dvojročných správ o pokroku. Ak táto inštitúcia zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo sú v rozpore so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 5, môže pre tento členský štát vydať odporúčania, v nadväznosti na ktoré musí uvedený členský štát oznámiť Komisii, ako plánuje tieto odporúčania náležite zohľadniť, a v nasledujúcom roku, akým spôsobom ich zohľadnil, alebo ak sa rozhodne odporúčania alebo ich podstatnú časť nezohľadniť, poskytnúť tejto inštitúcii svoje odôvodnenie.

65

Tak zo znenia ustanovení nariadenia 2021/1119, najmä z jeho článkov 2, 5 a 7, ako aj z cieľa klimatickej neutrality, ktorý toto nariadenie sleduje, teda vyplýva, že uvedené nariadenie sa obmedzuje na uloženie povinnosti členským štátom vypracovať celkovú stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa.

66

Ako to totiž zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, konkrétne opatrenie prijaté členským štátom sa musí na tento účel posúdiť vzhľadom na všetky okolnosti situácie, do ktorej patrí, a všetky opatrenia prijaté dotknutým členským štátom s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality na úrovni Únie. Zdá sa však, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, nemôže mať sama osebe rozhodujúci vplyv na dosiahnutie takéhoto cieľa alebo mať za následok, že členský štát, ktorý ju prijal, teda nespĺňa povinnosť prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto spoločného cieľa, najmä vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovanie tejto právnej úpravy je časovo obmedzené a nezdá sa, že by mohlo významne ovplyvniť emisie skleníkových plynov.

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa zdaňujú príjmy výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov z predaja elektriny nad určitú cenu stanovenú touto právnou úpravou.

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy),