C-398/23

PT,

za účasti:

Sofijska gradska prokuratura,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda deviatej komory N. Jääskinen, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, sudcovia M. Gavalec a N. Piçarra (spravodajca),

generálny advokát: P. Pikamäe,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 a článku 5 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami ( Ú. v. EÚ L 335, 2004, s. 8 ), článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu ( Ú. v. EÚ L 300, 2008, s. 42 ), článku 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1 ), ako aj článku 20, článku 47 prvého odseku, článku 48 ods. 2 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti PT a ďalším osobám obvineným z riadenia a/alebo účasti na činnostiach organizovanej zločineckej skupiny.

4

Článok 52 ods. 1 Charty znie:

„Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané [Európskou ú]niou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“

Rámcové rozhodnutie 2004/757

5

Článok 4 smernice 2004/757, nazvaný „Tresty“, v odseku 1 stanovuje:

sa zriekne trestnej činnosti týkajúcej sa obchodu s drogami a prekurzormi a

b)

poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže:

i)

predísť alebo zmierniť následky trestného činu,

ii)

7

Článok 3 smernice 2008/841, nazvaný „Tresty“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby:

a)

pre trestný čin uvedený v článku 2 písm. a) bola horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov alebo;…“

8

i)

zabrániť následkom trestného činu, ukončiť ich alebo zmierniť;

ii)

odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov,

iii)

nájsť dôkazy;

Odôvodnenia 14 a 41 smernice 2012/13 uvádzajú:

„(14)

Táto smernica… [u]stanovuj[e]… minimálne spoločné normy, ktoré sa majú vzťahovať na oblasť poskytovania informácií o právach a obvineniach osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Táto smernica vychádza z práv ustanovených v charte, a najmä v jej článkoch 6, 47 a 48, pričom sa vychádza aj z článkov 5 a 6 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950,] v zmysle ich výkladu Európskym súdom pre ľudské práva. …

…

(41)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v charte. Cieľom tejto smernice je najmä podpora práva na slobodu, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Podľa toho by sa mala aj implementovať.“

…

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr pri podaní obžaloby súdu [najneskôr v okamihu, keď sa súd vyjadruje k dôvodnosti obžaloby – neoficiálny preklad ] poskytli podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu.“

Bulharské právo

12

Článok 381 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok), v znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (ďalej len „NPK“), s názvom „Dohoda o vine a treste v prípravnom konaní“ stanovuje:

„1. Na konci vyšetrovania sa na návrh prokurátora alebo obhajcu môže medzi účastníkmi dosiahnuť dohoda o vine a treste. …

…

6. Dohodu podpisuje prokurátor a obhajca. Obvinená osoba podpíše dohodu, ak s ňou súhlasí, po tom, ako vyhlási, že sa vzdáva práva na prejednanie veci v riadnom konaní.

7. Ak konanie smeruje proti viacerým osobám alebo sa týka viacerých trestných činov, dohodu môžu uzavrieť len niektoré z týchto osôb alebo len vo vzťahu k niektorým z týchto trestných činov.

…“

13

Článok 383 NPK s názvom „Dôsledky dohody o vine a treste“ v odseku 1 stanovuje:

15

Článok 384a NPK s názvom „Rozhodnutie o dohode uzavretej s niektorým z obvinených alebo o jednom z trestných činov“ stanovuje:

„1. Ak sa po začatí súdneho konania, ale pred ukončením fázy súdneho vyšetrovania dosiahne dohoda s jedným z obvinených alebo pre jeden z trestných činov, súd konanie preruší.

2. O dosiahnutej dohode rozhodne… iné rozhodovacie zloženie.

3. Rozhodovacie zloženie uvedené v odseku 1 pokračuje v prejednávaní veci po tom, čo bolo rozhodnuté o dohode.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

Dňa 28. augusta 2020 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra) predložila opravenú verziu obžaloby a začala sa súdna časť konania.

20

Dňa 17. novembra 2020 prokurátor a obhajca PT uzavreli dohodu o vine a treste, podľa ktorej sa tomuto obvinenému, ktorý uznal svoju vinu za obvinenia, ktoré sa ho týkajú, uloží trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na päť rokov.

21

Dňa 21. januára 2021 rozhodovacie zloženie určené podľa článku 384a NPK na účely rozhodnutia o tejto dohode odmietlo schváliť túto dohodu z dôvodu, že niektorí z obvinených neudelili svoj súhlas, ktorý sa vyžaduje podľa článku 384 ods. 3 NPK.

25

Rozhodnutím z 28. júna 2022 Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je predmetom rozsudku z dnešného dňa, PT (Dohoda uzavretá medzi prokurátorom a páchateľom) (C‑432/22), na účely posúdenia zlučiteľnosti nielen článku 384 ods. 3 NPK, ale aj článku 384a tohto poriadku s právom Únie v rozsahu, v akom tento posledný uvedený článok vyžaduje, aby dohodu o vine a treste schválilo rozhodovacie zloženie ad hoc .

26

Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko), ktorý je právnym nástupcom Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) a ktorý je vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci, na úvod spresňuje, že má v úmysle položiť otázku o zlučiteľnosti článku 384 ods. 3 NPK nielen s článkom 4 ods. 1 a článkom 5 rámcového rozhodnutia 2004/757, ako aj s článkom 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, ale aj s článkom 20 Charty, ako ho vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. júna 2023, O. G. (Európsky zatykač proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny) ( C‑700/21 , EU:C:2023:444 ), a s článkom 6 ods. 3 smernice 2012/13, keďže tento článok 384 ods. 3 vyžaduje súhlas spoluobvinených, ak sa uzavrie dohoda o vine a treste v priebehu súdnej fázy trestného konania začatého proti viacerým osobám, ale nie v prípravnej fáze takéhoto konania.

27

Okrem toho sa vnútroštátny súd domnieva, že dohoda o vine a treste je „právnou cestou“, ktorá umožňuje nielen uložiť trest, ktorý je účinný, primeraný a odrádzajúci, ako aj ukončiť trestnú činnosť obvineného, ktorý uzavrel takúto dohodu, ale aj poskytnúť súdu poverenému vecou dôkazy o trestnej činnosti spoluobvinených. V dôsledku toho podľa tohto súdu takáto dohoda vykonáva v zmysle článku 51 ods. 1 Charty ustanovenia rámcových rozhodnutí 2004/757 a 2008/841, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, a tak sa na ňu uplatňuje Charta.

30

V treťom rade sa vnútroštátny súd pýta na zlučiteľnosť článku 384 ods. 3 NPK s článkom 6 ods. 1 smernice 2012/13, keďže toto ustanovenie vnútroštátneho práva „obmedzuje potrebný účinok tohto článku smernice [2012/13]“ tým, že bráni obvinenému, ktorý uplatnil „svoje právo na získanie prístupu k úplnému zneniu obžaloby podľa článku 6 ods. 3 [uvedenej] smernice“, uzavrieť dohodu o vine a treste bez získania súhlasu spoluobvinených. Tento súd sa domnieva, že vzhľadom na to, že prístup k podrobným informáciám o obvinení je možný len v priebehu súdnej fázy trestného konania, článok 384 ods. 3 NPK spôsobuje, že obvinený, ktorý takéto informácie získal, „je závislý od súhlasu spoluobvinených a ich obhajcov, aby bola [dohoda o vine a treste] preskúmaná z vecného hľadiska… a prípadne schválená“. Vyvodzuje z toho, že v prejednávanej veci toto ustanovenie bráni PT „využiť potrebný účinok oznámenia podrobných informácií o obvinení, ktoré mu výslovne priznáva článok 6 ods. 3 smernice [2012/13]“.

31

Za týchto podmienok Sofijsky gradsky săd (Krajský súd Sofia-mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Je vnútroštátny zákon, podľa ktorého je pre schválenie dohody, ktorou sa ukončí trestné konanie proti obvinenému, nevyhnutný súhlas spoluobvinených a ich obhajcov, ak konanie prebieha na súde, zatiaľ čo takýto súhlas nie je nevyhnutný v prípravnej fáze konania, v súlade s článkom 4 ods. 1 a článkom 5 rámcového rozhodnutia 2004/757 a článkom 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 v spojení s článkom 20 Charty?

32

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 ods. 1 a článok 5 rámcového rozhodnutia 2004/757, ako aj článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 v spojení s článkom 20, článkom 48 ods. 2 a článkom 52 ods. 1 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré v trestnom konaní začatom proti viacerým obvineným podmieňuje súdne schválenie dohody uzavretej medzi jedným z obvinených a prokurátorom v priebehu súdnej fázy tohto konania súhlasom spoluobvinených, ktorí svoju vinu neuznali, zatiaľ čo pri schválení rovnakej dohody uzavretej v priebehu prípravnej fázy uvedeného konania sa takýto súhlas nevyžaduje.

33

Článok 4 ods. 1 prvý pododsek rámcového rozhodnutia 2004/757 ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3 tohto rámcového rozhodnutia ukladali účinné, primerané a odrádzajúce tresty, zatiaľ čo článok 4 ods. 1 druhý pododsek uvedeného rámcového rozhodnutia osobitne ukladá členským štátom povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 tohto rámcového rozhodnutia ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky odňatia slobody. Článok 3 ods. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia 2008/841 obsahuje ustanovenia analogické s ustanoveniami uvedenými v článku 4 ods. 1 druhom pododseku rámcového rozhodnutia 2004/757.

34

Článok 5 rámcového rozhodnutia 2004/757, ako aj článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 v podstate stanovujú možnosť členských štátov prijať za osobitných okolností nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia možnosť zníženia trestov uvedených v článku 4 rámcového rozhodnutia 2004/757 a v článku 3 rámcového rozhodnutia 2008/841, a v tomto druhom prípade, aby páchateľ mohol byť oslobodený od trestu.

38

Pojem „vykonáva[nie] práva Únie“ v zmysle článku 51 Charty predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a predmetným vnútroštátnym opatrením, ktorá presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2014, Siragusa ( C‑206/13 , EU:C:2014:126 , bod 24 ), a z 29. júla 2024, protectus, C‑185/23 , EU:C:2024:657 , bod 42 ).

39

Súdny dvor už rozhodol, že nie je možné uplatniť základné práva Únie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave z dôvodu, že ustanovenia práva Únie týkajúce sa danej oblasti nestanovujú členským štátom žiadnu osobitnú povinnosť, pokiaľ ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2014, Siragusa, C‑206/13 , EU:C:2014:126 , bod 26 , ako aj z 10. júla 2014, Julián Hernández a i., C‑198/13 , EU:C:2014:2055 , bod 35 ).

40

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať ustanovenia aktov Únie, na základe ktorých chce vnútroštátny súd posúdiť ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktoré ide vo veci samej.

44

V druhom rade sa článok 5 rámcového rozhodnutia 2004/757 a článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, obidva s názvom „Poľahčujúce [Osobitné – neoficiálny preklad ] okolnosti“, obmedzujú na stanovenie, že členské štáty môžu prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia možnosť zníženia trestov uvedených v týchto rámcových rozhodnutiach, ak sa páchateľ zriekne svojej trestnej činnosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené rámcové rozhodnutia, a poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže najmä odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov alebo získať dôkazy. Tieto ustanovenia práva Únie nespresňujú spôsoby ani podmienky, ktorými sa riadi uzavretie dohody o vine a treste, a ani neukladajú členským štátom povinnosť prijímať právne predpisy v tejto oblasti, čo je v rozpore s tým, čo vyžaduje judikatúra uvedená v bode 39 tohto rozsudku na to, aby bolo možné preukázať súvislosť medzi uvedenými ustanoveniami práva Únie a tými ustanoveniami, ktorými sa riadi dohoda o vine a treste v bulharskom práve.

45

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že ustanovenia NPK týkajúce sa uzavretia a schválenia dohody o vine a treste, najmä článok 384 ods. 3 NPK, nepredstavujú „vykonáva[nie]“ ustanovení rámcových rozhodnutí 2004/757 a 2008/841 v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

46

Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prvú a druhú položenú otázku.

Článok 6 ods. 1 smernice 2012/13 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby podozriví alebo obvinení boli bezodkladne a dostatočne podrobne informovaní o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú podozriví alebo obvinení. Odsek 3 tohto článku 6 spresňuje, že podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu, sa musia poskytnúť najneskôr v okamihu, keď sa príslušný vnútroštátny súd vyjadruje k dôvodnosti obžaloby.

50

V každom prípade však bez ohľadu na okamih, v ktorom sú poskytnuté podrobné informácie o obvinení v súlade s uvedeným článkom 6 ods. 3, obvinenej osobe a jej obhajcovi predovšetkým musí byť v súlade so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti procesných prostriedkov poskytnutá dostatočne dlhá lehota na to, aby sa oboznámili s týmito informáciami, a musí im byť umožnené účinne pripraviť svoju obhajobu, predložiť prípadne pripomienky a prípadne spísať návrh najmä v súvislosti s priebehom konania, ktorý by boli oprávnení podať podľa vnútroštátneho práva [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2018, Kolev a i., C‑612/15 , EU:C:2018:392 , bod 96 , ako aj z 21. októbra 2021, ZX (Odstránenie nedostatkov obžaloby), C‑282/20 , EU:C:2021:874 , bod 38 a citovanú judikatúru].

51

Oznámenie podrobných informácií obvinenej osobe o obvinení, vrátane informácií o povahe a právnej kvalifikácii trestného činu, v takom čase, ktorý jej umožní účinne si pripraviť svoju obhajobu, je nevyhnutné na to, aby táto osoba mohla pochopiť skutky, ktoré sa jej kladú za vinu, pripraviť si v dôsledku toho svoju obhajobu, a prípadne spochybniť, že by bola vinná, a to tým, že preukáže neexistenciu jedného alebo viacerých znakov predstavujúcich zvolený trestný čin alebo sa rozhodne uznať svoju vinu dobrovoľne a s plnou znalosťou skutkov, ktoré sa jej vytýkajú, ako aj právne účinky spojené s týmto rozhodnutím [pozri analogicky rozsudok z 9. novembra 2023, BK (Zmena kvalifikácie trestného činu), C‑175/22 , EU:C:2023:844 , bod 40 ].

O trovách

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní v spojení s článkom 47 prvým odsekom a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že: