C-408/23

Rechtsanwältin und Notarin

proti

Präsidentin des Oberlandesgerichts Hamm,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu siedmej komory, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún a sudca J. Passer,

generálny advokát: M. Szpunar,

Präsidentin des Oberlandesgerichts Hamm, v zastúpení: U. Karpenstein a R. Sangi, Rechtsanwälte,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a J. Simon, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a E. Schmidt, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Smernica 2000/78

3

Článok 1 smernice 2000/78 znie:

„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“

4

5

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah“, stanovuje:

„1. V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

a)

podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

…“

b)

stanovenie podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia;

c)

stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.“

Nemecké právo

7

9

Ustanovenie § 5 BNotO znie:

„1. Za notára môže byť vymenovaný len ten, kto je osobne a odborne spôsobilý vykonávať funkcie notára. …

…

4. Za notára nemôže byť po prvýkrát vymenovaná osoba, ktorá ku dňu uplynutia lehoty na podanie prihlášok na pozíciu notára dosiahla vek 60 rokov.

5. Odborná spôsobilosť predpokladá predchádzajúce získanie oprávnenia na výkon funkcie sudcu v súlade s Deutsches Richtergesetz [(nemecký zákon o postavení sudcov)]. …“

„Za advokáta‑notára môže byť vymenovaný len ten, kto v čase uplynutia lehoty na podanie žiadosti:

(1)

vykonával advokátsku činnosť pre rôznych klientov v nezanedbateľnom rozsahu najmenej päť rokov,

(2)

vykonával činnosť podľa bodu 1 najmenej tri roky bez prerušenia v dotknutom obvode,

(3)

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Žalobkyňa vo veci samej sa uchádza o miesto advokátky‑notárky v obvode Amtsgericht (okresný súd, Nemecko), v ktorom vykonáva advokátsku prax viac ako tri roky. Jej kandidatúra bola zamietnutá, pretože na konci lehoty na podanie žiadosti mala viac ako 60 rokov.

14

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu žalobu na Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

15

Vnútroštátny súd uvádza, že je pravdepodobné, že v budúcnosti nebude tiež možné obsadiť všetky miesta advokáta‑notára v danom obvode Amtsgericht (okresný súd), keďže nie je dostatok kandidátov, ktorí by spĺňali podmienky požadované na vymenovanie do tejto funkcie. V roku 2023 tak bolo v tomto obvode vyhlásených päť výberových konaní na pozície notárov, z ktorých boli pravdepodobne obsadené len dve. Pokiaľ ide o všetky Amtsgerichte (okresné súdy) patriace do právomoci žalovanej vo veci samej, v ktorých obvode budú musieť byť vymenovaní advokáti‑notári, je pravdepodobné, že na 69 miest, na ktoré boli v roku 2023 vyhlásené výberové konania, sa prihlásilo len 39 uchádzačov. Na celom spolkovom území a bez ohľadu na veľké aglomerácie je počet notárskych miest, ktoré nemožno obsadiť, porovnateľný. Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že neobsadenie voľných notárskych miest, na ktoré boli vyhlásené výberové konania, ešte nemalo za následok, že by notárske úkony nemohli byť uskutočnené alebo by mohli byť uskutočnené len so značným oneskorením.

18

Vnútroštátny súd, ktorý sa domnieva, že vnútroštátne ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, teda § 5 ods. 4 BNotO, sleduje legitímne ciele v zmysle článku 6 smernice 2000/78, sa pýta, či sa vzhľadom na rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári) ( C‑914/19 , EU:C:2021:430 ), toto ustanovenie nemá považovať za prekračujúce rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže neumožňuje žiadnu výnimku z hornej vekovej hranice, ktorá je v ňom stanovená, a to ani v prípade, ak nie je možné obsadiť viaceré pozície mladšími kandidátmi.

3.

Má sa na prvú otázku odpovedať v každom prípade kladne, pretože sa okrem iného dá očakávať, že v obvodoch iných Amtsgerichte (okresné súdy), ktoré sa nachádzajú mimo veľkých aglomerácií, nebude opakovane možné obsadiť všetky voľné miesta advokátov‑notárov vhodnými uchádzačmi mladšími ako 60 rokov?

4.

Nedochádza k porušeniu článku 21 [Charty] a článku 6 ods. 1 [smernice 2000/78], ak je v obvode Amtsgericht (okresný súd) zaručené poskytovanie notárskych služieb, hoci uchádzač starší ako 60 rokov nebol vymenovaný za advokáta‑notára len z dôvodu svojho veku a niekoľko miest zostalo neobsadených?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a štvrtej otázke

23

Na druhej strane treba uviesť, že v prejednávanej veci je nesporné, že podmienka veku stanovená v predmetnom vnútroštátnom ustanovení, konkrétne v § 5 ods. 4 BNotO, má za následok, že s určitými osobami sa zaobchádza menej priaznivo ako s inými osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, len z dôvodu, že dosiahli vek 60 rokov. Toto ustanovenie preto zavádza rozdielne zaobchádzanie priamo na základe veku v zmysle článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2014, Vital Pérez, C‑416/13 , EU:C:2014:2371 , bod 33 , a uznesenie zo 17. novembra 2022, PF (Veková hranica pre prijímanie policajných psychológov), C‑569/21 , EU:C:2022:910 , bod 49 , ako aj citovanú judikatúru].

24

Pokiaľ ide o otázku, či toto rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené z hľadiska článku 6 ods. 1 smernice 2000/78, treba pripomenúť, že prvý pododsek tohto odseku 1 stanovuje, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom súvisiacim najmä s politikou zamestnanosti, trhom práce a odbornou prípravou a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Článok 6 ods. 1 písm. c) tejto smernice stanovuje, že tieto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať „stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku“.

28

Ďalej, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v zabezpečení kvality notárskej činnosti, a teda v zabezpečení riadneho fungovania notárskych právomocí, treba uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že takýto cieľ možno tiež považovať za legitímny cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári), C‑914/19 , EU:C:2021:430 , body 34 a 40 ].

29

Napokon, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v zabezpečení vyváženej vekovej štruktúry, aby sa uľahčila generačná obnova notárskeho povolania, treba pripomenúť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že legitímnosť takéhoto cieľa všeobecného záujmu týkajúceho sa politiky zamestnanosti nemôže byť rozumne spochybnená, keďže patrí medzi ciele výslovne uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku smernice 2000/78 a keďže v súlade s článkom 3 ods. 3 prvým pododsekom ZEÚ podpora vysokej úrovne zamestnanosti predstavuje jeden z cieľov sledovaných Úniou [rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári), C‑914/19 , EU:C:2021:430 , bod 36 a citovaná judikatúra].

30

Okrem toho treba zdôrazniť, že podpora zamestnávania a prístupu k povolaniu nepochybne predstavuje legitímny cieľ sociálnej politiky alebo politiky zamestnanosti členských štátov, najmä pokiaľ ide o podporu prístupu mladých k výkonu tohto povolania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári), C‑914/19 , EU:C:2021:430 , bod 37 a citovanú judikatúru].

34

V prvom rade, pokiaľ ide o „primeranú“ povahu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu, o ktorú ide vo veci samej, treba na jednej strane konštatovať, že je nesporné, že táto právna úprava umožňuje zabezpečiť, aby uchádzači o funkciu notára mohli vykonávať túto funkciu počas obdobia najmenej 10 rokov pred dosiahnutím povinného veku odchodu do dôchodku, ktorý je v tomto prípade stanovený na 70 rokov, a aby notári získali požadovanú prax na poskytovanie kvalitných služieb. Z toho vyplýva, že uvedená právna úprava sa musí považovať za primeranú na dosiahnutie tak cieľa spočívajúceho v zabezpečení pokračujúceho výkonu notárskeho povolania počas pomerne dlhého obdobia pred odchodom do dôchodku, aby sa zabezpečila účinná a nezávislá súdna správa, ako aj cieľa spočívajúceho v zabezpečení riadneho fungovania notárskych právomocí.

35

Na druhej strane treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že veková hranica 50 rokov na pripustenie do výberového konania na účely prístupu k notárskemu povolaniu je primeraná na dosiahnutie cieľa uľahčiť generačnú obnovu a omladenie tohto povolania [rozsudok z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári), C‑914/19 , EU:C:2021:430 , bod 49 a citovaná judikatúra]. Rovnaký záver platí o to viac z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej za advokáta‑notára nemôže byť prvýkrát vymenovaná osoba, ktorá v deň uzávierky podávania prihlášok na funkciu notára dosiahla vek 60 rokov.

36

V prejednávanej veci treba najskôr konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, na rozdiel od právnej úpravy skúmanej v bodoch 45 a 46 rozsudku z 3. júna 2021, Ministero della Giustizia (Notári) ( C‑914/19 , EU:C:2021:430 ), nestanovuje minimálnu dobu výkonu funkcie notára na to, aby si mohol uplatniť nárok na starobný dôchodok. Okrem toho veková hranica na prvé vymenovanie do funkcie notára je v prejednávanej veci stanovená na 60 rokov, zatiaľ čo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bola táto horná veková hranica 50 rokov. Vplyv vekovej hranice 60 rokov na kariéru dotknutých osôb ako celku je preto oveľa menší. Treba teda konštatovať, že uvedená právna úprava na prvý pohľad nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení pokračujúceho výkonu notárskeho povolania počas pomerne dlhého obdobia pred odchodom do dôchodku s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie notárskych právomocí.

38

V tejto súvislosti bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa nepriaznivé účinky, ktoré vyplývajú z vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, ako uviedla nemecká vláda, v skutočnosti týkajú takmer výlučne prípadov, v ktorých sa notárske funkcie musia vykonávať ako doplnková činnosť k už existujúcej činnosti advokáta a majú len okrajový vplyv na kariérny postup dotknutých osôb a ich dôchodkové nároky.

39

Ďalej, pokiaľ ide o otázku, či je vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby trvanie skutočnej a ekonomicky životaschopnej činnosti vykonávanej vo funkcii advokáta‑notára bolo primerané investičným nákladom potrebným na zriadenie notárskej kancelárie, treba konštatovať, že Súdny dvor nemá k dispozícii dostatok informácií, ktoré by mu v tejto súvislosti umožnili rozhodnúť. V každom prípade v konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc posúdiť skutkové okolnosti, aby určil, či je právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nevyhnutná na dosiahnutie jedného zo sledovaných cieľov.

43

V rámci preskúmania nevyhnutnej povahy uvedenej právnej úpravy, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, musí tento súd na jednej strane zohľadniť kritériá, na ktorých je založené posúdenie budúceho vývoja potreby vytvoriť pozície „hlavných notárov“ a pozície advokátov‑notárov, ako aj určiť, či potreba pozícií odráža „jednoduchú“ potrebu alebo „naliehavú“ potrebu. Na druhej strane bude musieť preskúmať, či sa nedostatok uchádzačov o miesta advokátov‑notárov spĺňajúcich podmienku hornej vekovej hranice stanovenú v § 5 ods. 4 BNotO vysvetľuje výlučne demografickými dôvodmi, čo by spochybnilo nevyhnutnosť dotknutej právnej úpravy na dosiahnutie sledovaného cieľa, alebo aj finančnými alebo ekonomickými úvahami založenými na tom, že existuje riziko, že dodatočné náklady na zriadenie a prevádzku notárskej kancelárie, ktoré musia uvedení uchádzači vynaložiť na rámec tých, ktoré už vynaložili na prevádzku svojej advokátskej kancelárie, by sa neamortizovali alebo by sa amortizovali len ťažko, keďže v susednom obvode alebo susedných obvodoch Amtsgericht (okresný súd) pôsobia aj iní už etablovaní notári a keďže „hlavní notári“ vo väčšine prípadov preberajú notársku kanceláriu odchádzajúceho „hlavného notára“.

44

V tejto súvislosti však treba uviesť, že v prejednávanej veci, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, je nesporné, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, patrí do legislatívneho rámca, ktorý sa uplatňuje bez rozdielu na celom vnútroštátnom území, a že na vnútroštátnej úrovni existuje prebytok uchádzačov o pozície „hlavných notárov“, čo zrejme spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého je nedostatok uchádzačov o funkciu advokáta‑notára spôsobený demografickými dôvodmi.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o návrhu vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi poznatkami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 20. decembra 2017, Erzeugerorganisation Tiefkühlgemüse, C‑516/16 , EU:C:2017:1011 , bod 80 a citovaná judikatúra).

48

Zo žiadnej skutočnosti uvedenej v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nevyplýva, že konanie vo veci samej skutočne patrí do takého skutkového rámca, aký opísal vnútroštátny súd vo svojej druhej a tretej otázke. Tieto otázky totiž vychádzajú z hypotézy, ktorá by podľa vnútroštátneho súdu mohla v budúcnosti nastať, ale nie je isté, či nastane. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že k takej situácii, o akú ide v týchto dvoch otázkach, došlo už v minulosti.

49

Z toho vyplýva, že odpoveď na druhú a tretiu otázku by za týchto okolností zjavne znamenala poskytnutie poradného názoru na hypotetickú otázku, čo by bolo v rozpore s úlohou priznanou Súdnemu dvoru v rámci súdnej spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Erzeugerorganisation Tiefkühlgemüse, C‑516/16 , EU:C:2017:1011 , bod 82 a citovanú judikatúru).

Článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 60 rokov na prvé vymenovanie na miesto advokáta‑notára, pokiaľ táto právna úprava sleduje legitímny cieľ politiky zamestnanosti a trhu práce a v legislatívnom kontexte, do ktorého táto právna úprava patrí, a vzhľadom na všetky situácie, na ktoré sa uplatňuje, je uvedená právna úprava primeraná a nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.