C-409/23

62023CJ0409

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2008/48/ES – Pôsobnosť – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Výnimky – Článok 2 ods. 2 písm. f) – Zmluvy o bezúročnom úvere a bez ďalších poplatkov alebo o úvere so zanedbateľnými poplatkami – Služba spočívajúca v odloženej platbe typu ‚Kúpte teraz, zaplaťte neskôr‘ – Oneskorená platba – Úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie“

Vo veci C‑409/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 30. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 4. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Riverty GmbH, právna nástupkyňa spoločnosti Arvato Finance BV, v zastúpení: I. M. A. Lintel, advocate,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a M. Winkler‑Unger, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

nórska vláda, v zastúpení: K. H. Aarvik, M. I. R. Norum a M. S. Runde, splnomocnené zástupkyne,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Riverty GmbH, právnou nástupkyňou spoločnosti Arvato Finance BV (ďalej len „Arvato“), ktorá poskytuje služby spočívajúce v odložených platbách, a MI, spotrebiteľkou, ktorá si zvolila túto službu pri nákupe cez internet.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 10 a 13 smernice 2008/48 uvádzajú:

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na zmluvy o úvere.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

c)

zmluvy o úvere, pri ktorých je celková výška úveru nižšia ako 200 [eur] alebo vyššia ako 75000 [eur];

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

c)

‚zmluva o úvere‘ je zmluva, ktorou veriteľ poskytuje alebo sľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej podobnej finančnej pomoci…

…

g)

Podľa článku 5 tej istej smernice, nazvaného „Informácie pred uzavretím zmluvy“:

„1. V dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom, prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie. Tieto informácie sa písomne alebo na inom trvalom nosiči poskytnú prostredníctvom tlačiva pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v prílohe II. …

Tieto informácie sa týkajú:

…

g)

ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť…

„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

…

g)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť…

…

l)

Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

3. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere.

…“

9

Článok 22 uvedenej smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ v odseku 3 stanovuje:

„Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv, a najmä tým, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o úvere, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa jej uplatňovaniu.“

…

g)

‚celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom‘: všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;…

…

2. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom uvedené v odseku 1 písm. g) zahŕňajú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, najmä poistné, ak je uzavretie zmluvy o poskytnutí služieb povinné na získanie samotného úveru alebo podľa obchodných podmienok.“

12

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Riverty je právnou nástupkyňou spoločnosti Arvato, ktorá pôsobila pod názvom AfterPay. AfterPay bola poskytovateľom rovnomennej služby spočívajúcej v odložených platbách ponúkanej pri online nákupoch, za protihodnotu vo výške 1 eura.

14

Podľa všeobecných platobných podmienok uplatňovaných spoločnosťou Arvato voľba platby prostredníctvom tejto služby znamenala, že po prijatí žiadosti o využitie uvedenej služby obchodník prevedie na spoločnosť AfterPay práva týkajúce sa sumy, ktorú mal zákazník zaplatiť na základe objednávky urobenej online. Tento zákazník mohol vykonať platbu v plnej výške len spoločnosti AfterPay a na tieto účely dostal faktúru na dlžnú sumu oddelene od doručenia tejto objednávky. Platba sa mala uskutočniť do štrnástich dní odo dňa vystavenia faktúry, pokiaľ nebola písomne dohodnutá iná lehota.

15

Od 15. marca do 6. decembra 2019 Arvato zaslala uvedenej spotrebiteľke e‑mailom šesť platobných upomienok. Tieto e‑maily uvádzali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu výrobkov a špecifikovali administratívne náklady vzniknuté v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti najprv vo výške 9,50 eura a následne vo výške 12,50 eura. V poslednom e‑maile zaslanom 6. decembra 2019 Arvato žiadala od tejto spotrebiteľky zaplatenie kúpnej ceny výrobkov v lehote pätnástich dní od doručenia posledného uvedeného e‑mailu, inak jej bude fakturovaná dodatočná suma vo výške 40 eur z titulu nákladov na vymáhanie v prípade nezaplatenia.

19

Arvato podala na Kantonrechter te Arnhem (Obvodný súd Arnhem, Holandsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby bola MI uložená povinnosť zaplatiť sumu 80,20 eura zvýšenú o zákonné úroky vypočítané zo sumy 38,97 eura od 9. októbra 2020. Následne Arvato znížila takto požadovanú sumu, keďže táto spoločnosť sa vzdala svojej odmeny vo výške 1 eura.

20

22

V odpovedi na časť otázok, ktoré mu položil Kantonrechter te Arnhem (Obvodný súd Arnhem), sa vnútroštátny súd domnieva, že zmluva, v rámci ktorej je dohodnutá lehota splatnosti, predstavuje zmluvu o úvere, ak spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na účely takejto kvalifikácie, a že pojem „iné náklady“ v zmysle článku 58 ods. 2 písm. e) knihy 7 Občianskeho zákonníka sa musí chápať „v spojení“ s pojmom „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) knihy 7 tohto zákonníka.

23

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že ani smernica 2008/48, ani judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa tejto smernice neumožňujú odpovedať na otázku, či sa úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie majú považovať za náklady spojené s úverom a či sa majú zohľadniť pri určení, či dotknutá zmluva predstavuje zmluvu o úvere, podľa ktorej je úver „bezúročný a bez ďalších poplatkov“ alebo zmluvu o úvere, podľa ktorej sú „splatné… len zanedbateľné poplatky“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) tejto smernice.

24

Pokiaľ ide v prvom rade o vnútroštátny právny rámec, tento súd v tejto súvislosti spresňuje, že úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie, o ktoré ide vo veci samej, odkazujú na úroky a náklady vynaložené veriteľom na účely získania mimosúdneho splatenia jeho pohľadávky. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ak je dlžníkom fyzická osoba, ktorá koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou, Občiansky zákonník stanovuje, že požadovaná náhrada nákladov na mimosúdne vymáhanie zodpovedá percentuálnemu podielu hlavného dlhu a nemôže byť nižšia než 40 eur a vyššia než 6775 eur.

28

Vnútroštátny súd však spresňuje, že je tiež možné domnievať sa, že uvedené náklady môžu byť zahrnuté do „celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ len vtedy, ak podmienky poskytnutia úveru a iné okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy umožňujú predpokladať, že splatnosť tých istých nákladov je súčasťou obchodného modelu veriteľa.

29

Pokiaľ ide o výnimku stanovenú v článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48, tento súd tvrdí, že by mohla byť zbavená svojej podstaty, ak by sa rozhodlo, že úroky a ďalšie poplatky stanovené v tomto ustanovení musia zahŕňať úroky a náklady na mimosúdne vymáhanie splatné podľa zákona v prípade nezaplatenia.

30

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Na úvod treba poznamenať, že z pripomienok holandskej vlády vyplýva, že smernica 2008/48 sa podľa holandského vnútroštátneho práva uplatňuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je celková výška úveru nižšia než 200 eur.

32

Treba tiež konštatovať, že na zodpovedanie otázok položených vnútroštátnym súdom je potrebné preskúmať dva aspekty. Prvý sa v podstate týka výkladu pojmov „úrok“ a „ďalšie poplatky“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48, ako aj otázky, či zákonný alebo zmluvný pôvod úrokov z omeškania a nákladov na mimosúdne vymáhanie, ktoré požaduje veriteľ v prípade nesplnenia platobnej povinnosti, ktorá vyplýva spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere, a prípadne ich výška, predstavujú užitočné kritériá na účely tohto výkladu. Druhý aspekt sa týka výkladu pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, uvedeného v článku 3 písm. g) tejto smernice.

33

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd spája pojem „ďalšie poplatky“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48 s pojmom „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ v zmysle článku 3 písm. g) tejto smernice, pričom sa pýta, či sa na úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie vzťahuje jeden alebo druhý pojem.

Druhou časťou prvej otázky a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne a v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť v prípade omeškania alebo nesplnenia platobnej povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zmluvy o úvere, spadajú pod pojmy „úrok“ a „ďalšie poplatky“ v zmysle tohto ustanovenia. Tento súd sa tiež pýta, či zákonný alebo zmluvný pôvod týchto úrokov a ďalších poplatkov a skutočnosť, že uvedené úroky a ďalšie poplatky zmluvného pôvodu by prípadne boli vyššie ako to, čo by bolo splatné podľa zákona, sú relevantnými skutočnosťami na účely tohto výkladu.

37

V tejto súvislosti treba spresniť, že úroky z omeškania a náklady na mimosúdne vymáhanie, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú, ako spresňuje vnútroštátny súd, úroky a poplatky v prípade neplnenia zmluvy.

38

Podľa článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48 sú zmluvy o úvere, podľa ktorých je úver „bezúročný a bez ďalších poplatkov“, a zmluvy o úvere, „podľa ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a splatné sú len zanedbateľné poplatky“, vylúčené z pôsobnosti tejto smernice.

39

Pojem „ďalšie poplatky“ tiež predstavuje všeobecný pojem, ktorý môže zahŕňať viacero kategórií výdavkov, takže tento pojem má rôzny obsah v závislosti od kontextu, v ktorom sa používa.

43

Porovnanie rôznych jazykových verzií článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48 však poskytuje niekoľko indícií týkajúcich sa výkladu pojmov „úroky“ a „ďalšie poplatky“ v zmysle tohto ustanovenia. Medzi tieto verzie patria najmä tie, ktoré stručnejšie odkazujú len na neexistenciu úrokov alebo iných poplatkov, ako napríklad nemecká („zins‑ und gebührenfreie Kreditverträge“), grécka („symvaseis pistosis oi opoies einai atokes kai choris alles epivarynseis“), francúzska („contrats de crédit sans intérêt et sans autres frais“) alebo holandská („kredietovereenkomsten zonder rente en andere kosten“). V iných jazykových verziách, najmä v španielskej jazykovej verzii („los contratos de crédito concedidos libres de intereses y sin ningún otro tipo de gastos“), anglickej („where the credit is granted free of interest and without any other charges“), v chorvátskom jazyku („ugovore o kreditu prema kojima se kredit odobrava bez kamata i bez bilo kakvih drugih naknada“), v talianskom jazyku („contratti di credito che non prevedono il pagamento di interessi o altre spese“) alebo v rumunskom jazyku („contractele de credit în baza cărora creditul este acordat fără dobândă și fără alte costuri“) sa výslovne odkazuje na skutočnosť, že úver sa poskytuje bez toho, aby boli stanovené úroky alebo ďalšie poplatky.

44

Zo znenia týchto iných verzií výslovne vyplýva, že uplatniteľnosť článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48 sa musí preskúmať s prihliadnutím na úroky a ďalšie poplatky stanovené v čase uzavretia zmluvy o úvere. Neplnenie platobnej povinnosti spotrebiteľom a trvanie takéhoto prípadného neplnenia je však v zásade v tomto okamihu nepredvídateľné. Úroky a poplatky v prípade neplnenia zmluvy preto nie sú súčasťou „úrokov“ a „ďalších poplatkov“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48, a to bez ohľadu na to, či sú uplatnenie a výška týchto úrokov a poplatkov stanovené zákonom alebo dohodnuté v zmluve o úvere.

48

V prejednávanej veci sa Arvato domáha zaplatenia kúpnej ceny výrobkov vo výške 37,97 eura zvýšenej o zákonné úroky od 9. októbra 2024 a nákladov na mimosúdne vymáhanie vyplývajúcich zo zákona vo výške 40 eur, čo je spodná hranica rozpätia stanoveného holandskou právnou úpravou. Na takéto úroky a poplatky sa v zásade nevzťahujú pojmy „úrok“ a „ďalšie poplatky“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48, a preto ich nemožno zohľadniť na účely určenia, či dotknutá zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice.

49

Vnútroštátny súd a holandská vláda však tvrdia, že nemožno vylúčiť, že okolnosti súvisiace s uzatvorením dotknutej zmluvy umožňujú predpokladať, že splatnosť poplatkov v prípade neplnenia zmluvy je súčasťou obchodného modelu veriteľa, keďže tieto náklady by sa mali zohľadniť pri skúmaní uplatniteľnosti článku 2 ods. 2 písm. f) smernice 2008/48.

50

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 22 ods. 3 smernice 2008/48 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv (rozsudok z 11. septembra 2019, Lexitor, C‑383/18 , EU:C:2019:702 , bod 30 ).

Vzhľadom na odpoveď na prvú časť prvej otázky nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS