C-410/23

I. SA

proti

S. J.,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen, A. Arabadžiev, M. Condinanzi a R. Frendo,

generálny advokát: A. Rantos,

Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, M. Owsiany‑Hornung a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. b) a c) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288) a článku 3 ods. 5 a 7, ako aj prílohy I ods. 1 písm. a) a e) k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55 ).

Podľa článku 2 smernice 93/13:

„Na účely tejto smernice:

…

b)

‚spotrebiteľ‘: znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;

c)

…

(7)

V oznámení Komisie [Európskej rade a Európskemu parlamentu] z 10. januára 2007 s názvom ‚Energetická politika pre Európu‘ [COM(2007) 1 final] sa zdôraznil význam dobudovania vnútorného trhu s elektrinou a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky elektroenergetické spoločnosti usadené v [Európskom s]poločenstve. …

(8)

Členské štáty a národné regulačné orgány by mali s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž a dodávky elektriny za čo najkonkurenčnejšie ceny uľahčovať cezhraničný prístup nových dodávateľov elektriny z rôznych zdrojov energie, ako aj nových výrobcov energie.

…

Dostupnosť efektívnych prostriedkov urovnávania sporov pre všetkých spotrebiteľov zaručuje väčšiu ochranu spotrebiteľa. …

…

(57)

Za najdôležitejšie by členské štáty mali považovať posilňovanie spravodlivej hospodárskej súťaže a ľahkého prístupu k rozličným dodávateľom, ako aj udeľovanie kapacít pre nové spôsoby výroby elektriny, aby tým umožnili spotrebiteľom plne využiť príležitosti liberalizovaného vnútorného trhu s elektrinou.“

5

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ stanovoval:

‚odberateľ‘ je veľkoobchodný alebo koncový odberateľ elektriny;

…

9.

‚koncový odberateľ‘ je odberateľ, ktorý nakupuje elektrinu pre svoju vlastnú spotrebu;

10.

‚odberateľ elektriny v domácnosti‘ je odberateľ, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti, okrem obchodných a profesionálnych činností;

Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Povinnosti služby vo verejnom záujme a ochrana spotrebiteľa“, v odsekoch 5 až 7 uvádzal:

„5. Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

v prípade, že si odberateľ pri zachovaní zmluvných podmienok želá zmeniť dodávateľa, príslušný prevádzkovateľ (prevádzkovatelia) vykonali) zmenu do troch týždňov, a

b)

odberatelia boli oprávnení získavať všetky relevantné údaje o spotrebe.

…

c) od 1. júla 2007 všetci odberatelia.“

9

Článok 37 tejto smernice, nazvaný „Povinnosti a právomoci regulačného orgánu“, v odseku 1 stanovoval:

„Regulačný orgán má tieto povinnosti:

…

a)

mali právo uzavrieť so svojím poskytovateľom služieb v oblasti elektroenergetiky zmluvu, ktorá obsahuje:

…

–

dobu trvania zmluvy, podmienky, za akých možno služby a zmluvu obnoviť a ukončiť, a informáciu, či je možné odstúpiť od zmluvy bez poplatku;

…

Smernica 2009/72 bola s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ ( Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125 ), v súlade s článkom 72 prvým odsekom smernice 2019/944.

Smernica 2011/83/EÚ

12

Odôvodnenie

17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64 ), uvádza:

„Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by sa malo vzťahovať na fyzické osoby konajúce na účely, ktoré sa netýkajú ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania. V prípade dvojúčelovej zmluvy, ak sa zmluva uzatvorí na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa.“

Smernica 2019/944

3. Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty povoliť dodávateľom alebo účastníkom trhu zapojeným do agregácie, aby účtovali poplatky za vypovedanie zmluvy odberateľom, ktorí dobrovoľne vypovedia zmluvy o dodávke s pevnou cenou elektriny, ktoré boli uzavreté na dobu určitú, pred uplynutím ich platnosti, ak sú tieto poplatky súčasťou zmluvy, ktorú odberateľ dobrovoľne uzavrel, a odberateľ bol o týchto poplatkoch pred uzavretím zmluvy jasne oboznámený. Takéto poplatky musia byť primerané a nesmú presiahnuť priamu hospodársku stratu vzniknutú dodávateľovi alebo účastníkovi trhu zapojenému do agregácie v súvislosti s odberateľom, ktorý zmluvu vypovedal, vrátane nákladov vyplývajúcich z prípadných spojených investícií alebo zo služieb už poskytnutých odberateľovi v rámci zmluvy. Dôkazné bremeno priamej hospodárskej straty má vždy dodávateľ alebo účastník trhu zapojený do agregácie a prípustnosť poplatkov za vypovedanie zmluvy monitoruje regulačný orgán alebo ktorýkoľvek iný príslušný vnútroštátny orgán.“

Poľské právo

15

Ustawa – Prawo energetyczne (zákon o energetike) z 10. apríla 1997 (Dz. U. č. 54, položka 348) v znení uplatniteľnom vo veci samej (ďalej len „zákon o energetike“) v článku 4j ods. 3a stanovuje:

„Koncový odberateľ môže zaslaním písomného vyhlásenia energetickému podniku vypovedať zmluvu, ktorá bola uzavretá na dobu určitú a na základe ktorej mu energetický podnik dodáva plynné palivá alebo energiu, a to bez povinnosti zaplatiť iné náklady a náhradu škody, ako sú tie, ktoré vyplývajú z obsahu zmluvy.“

16

Článok 7 ods. 2 tejto zmluvy stanovoval, že táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. decembra 2021 a že dodávka elektriny sa začne 1. januára 2018. Odsek 6 tohto článku spresňoval, že najmä v prípade vypovedania uvedenej zmluvy odberateľom pred dátumom uvedeným v tomto odseku 2 bude odberateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v súlade so zásadami uvedenými v bode VI ods. 1 až 3 týchto všeobecných zmluvných podmienok. Podľa tohto odseku 1 výška tejto pokuty zodpovedala násobku nevyužitej elektrickej energie, ktorú odberateľ v tej istej zmluve uviedol ako „plánované množstvo energie“ pre dané miesto dodávky, a jednotkovej ceny 60 poľských zlotých (PLN) (približne 14 eur) za megawatthodinu (MWh). Množstvo nevyužitej energie sa vypočítalo ako súčet odhadovanej priemernej spotreby energie za každý z mesiacov nasledujúcich po vypovedaní zmluvy dotknutej vo veci samej a zostávajúcich do konca obdobia uvedeného v tomto článku 7 ods. 2 Predpokladaná spotreba elektrickej energie v odbernom mieste bola 20 MWh ročne a miestom spotreby elektrickej energie, uvedeným v prílohe 1 tejto zmluvy, bol poľnohospodársky podnik S. J.

19

Listom z 5. mája 2017, ktorý bol dodávateľovi doručený 8. mája 2017, S. J. dodávateľovi oznámil, že od zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, odstupuje tým, že uplatňuje zákonné právo na odstúpenie od zmluvy stanovené pre spotrebiteľské zmluvy. Okrem toho predložil vyhlásenie o vzdaní sa právnych účinkov zmluvy uzavretej v omyle a tvrdil, že táto zmluva je neplatná.

20

Listom z 22. mája 2020 dodávateľ uviedol, že tieto vyhlásenia považuje za neúčinné. Vystavil oznámenie o dlhu, v ktorom poskytol S. J. lehotu na zaplatenie sumy 4700,22 PLN (približne 1 128 eur) do 7. júla 2020 ako zmluvnú pokutu, ako aj faktúru z 5. marca 2018 na sumu 254,33 PLN (približne 61 eur) a opravnú faktúru z 8. januára 2020 na sumu 314,90 PLN (približne 75 eur) za energiu dodanú v období od 1. do 10. januára 2018.

23

Okrem toho žiadosti o platbu za spotrebovanú energiu boli zamietnuté ako nedôvodné, keďže dodávateľ nedodal žiadne množstvo energie.

24

Dodávateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Poukazuje najmä na porušenie článku 4j ods. 3a zákona o energetike a článku 483 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa vyjadrenia S. J. sa zástupcovia elektroenergetického podniku dostavili na jeho poľnohospodársky podnik 18. marca 2017 a predložili mu ponuku na dodávku elektrickej energie. Na ich radu podpísal prázdne formuláre, ktoré mu boli predložené, a na konci apríla 2017 dostal vyhotovenie zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, v ktorej boli jednak údaje a prílohy odlišné od údajov a príloh ponuky, ktorá mu bola predložená, a jednak informácie týkajúce sa plánovanej spotreby energie, ktoré boli doplnené svojvoľne. Preto listom z 5. mája 2017 prejavil vôľu odstúpiť od tejto zmluvy.

28

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa vnútroštátny súd pýta, ako sa má pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 vykladať v prípade, ak má predmetná zmluva čiastočne súkromný a čiastočne podnikateľský účel.

29

V druhom rade vnútroštátny súd po tom, čo konštatoval, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, je na vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje, relevantná smernica 2009/72, uvádza, že možnosť slobodne zmeniť dodávateľa energie, ako aj osobitná ochrana spotrebiteľov patria medzi zásady formulované v tejto smernici a že možnosť odstúpiť od zmluvy úzko súvisí so zmenou dodávateľa. Možnosť uložiť odberateľovi poplatky v prípade, že vypovedá zmluvu o dodávke energie uzavretú na dobu určitú, je podľa vnútroštátneho súdu problematická vzhľadom na záruku, že dodávateľa energie možno meniť slobodne.

30

Z článku 3 ods. 7 a prílohy I k smernici 2009/72 vyplýva, že odberateľ v postavení spotrebiteľa nemusí nič zaplatiť v prípade zmeny dodávateľa alebo odstúpenia od zmluvy. Navyše z tohto článku 3 ods. 7 vyplýva, že musí byť zaručená možnosť spotrebiteľa ľahko zmeniť dodávateľa bez diskriminácie v oblasti nákladov a bez toho, aby uložené finančné nevýhody predstavovali prostriedok svojvoľnej diskriminácie voči iným dodávateľom, takže odberateľ nemôže skutočne zmeniť dodávateľa.

2.

Má sa článok 3 ods. 5 a 7, odôvodnenie 51 a príloha I ods. 1 písm. a) a e) k smernici [2009/72], ktoré stanovujú, že v prípade odstúpenia od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti elektrickej energie nemožno od spotrebiteľov vyberať žiadne poplatky, vykladať v tom zmysle, že bránia možnosti uložiť odberateľovi energie, ktorý je spotrebiteľom, zmluvnú pokutu za vypovedanie zmluvy o dodávke elektrickej energie uzavretej na dobu určitú (článok 4j ods. 3a zákona o energetike)?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

33

Na úvod treba uviesť, že hoci vnútroštátny súd v znení svojej prvej otázky uvádza nielen písmeno b) článku 2 smernice 93/13, ktoré definuje pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tejto smernice, ale aj písmeno c) tohto článku, ktoré definuje pojem „predajca alebo dodávateľ“ v zmysle uvedenej smernice, z tohto znenia, ako aj z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že tento súd žiada o výklad len tohto pojmu „spotrebiteľ“.

37

Pokiaľ ide o otázku, či a v prípade kladnej odpovede, v akých prípadoch sa na osobu, ktorá uzavrela dvojúčelovú zmluvu, teda zmluvu týkajúcu sa tovaru alebo služby určenej na účely čiastočne súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou, a ktorá teda iba čiastočne nesúvisí s touto činnosťou, môže napriek tomu vzťahovať pojem „spotrebiteľ“ v zmysle uvedeného článku 2 písm. b), Súdny dvor už uviedol, že hoci samotné znenie tohto ustanovenia to neumožňuje určiť, kontext, do ktorého uvedené ustanovenie patrí, nevylučuje, aby v určitých prípadoch fyzická osoba, ktorá uzatvára takúto zmluvu, mohla byť kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle toho istého ustanovenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , body 31 až 39 ].

38

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že na zabezpečenie dodržiavania cieľov sledovaných normotvorcom Únie v oblasti spotrebiteľských zmlúv, ako aj vnútorného súladu práva Únie treba najmä zohľadniť pojem „spotrebiteľ“ uvedený v odôvodnení 17 smernice 2011/83, ktoré vyjadruje vôľu normotvorcu Únie, pokiaľ ide o definíciu pojmu „spotrebiteľ“ v prípade dvojúčelových zmlúv, a z ktorého vyplýva, že ak sa zmluva uzatvára na účely, ktoré len čiastočne patria do rámca obchodnej činnosti dotknutej osoby, a ak je obchodný účel taký obmedzený, že v celkovom kontexte tejto zmluvy neprevláda, táto osoba by sa mala považovať za spotrebiteľa [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , body 40 až 45 ].

39

Súdny dvor okrem toho pripomenul, že kogentná povaha ustanovení obsiahnutých v smernici 93/13 a osobitné požiadavky ochrany spotrebiteľa vyžadujú, aby sa uprednostnil široký výklad pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice s cieľom zabezpečiť jej potrebný účinok [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 46 ].

43

Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti smernice 93/13, je pri zohľadnení všetkých dôkazov, a najmä podmienok tejto zmluvy, povinný overiť, či dotknutá osoba môže byť považovaná za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci, a najmä povahu tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom posudzovanej zmluvy a môžu odhaliť účel nadobudnutia tovaru alebo služby [rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 55 a citovaná judikatúra].

44

To isté platí, ak ide o dvojúčelovú zmluvu, na účely posúdenia jednak rozsahu každej z dvoch častí takejto zmluvy v jej celkovom kontexte a jednak prevažujúceho účelu tejto zmluvy. Ak ide o dvojúčelovú zmluvu, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby preskúmal všetky okolnosti súvisiace so zmluvou, o ktorú ide vo veci samej, a na základe objektívnych dôkazov, ktoré má k dispozícii, posúdil, do akej miery v celkovom kontexte tejto zmluvy prevažuje jej obchodný alebo neobchodný účel [pozri analogicky rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , body 56 a 58 ].

45

Hoci sa teda majú zohľadniť podmienky dotknutej zmluvy, nemôžu samy osebe stačiť na určenie, či uzavretím takejto dvojúčelovej zmluvy dotknutá fyzická osoba konala alebo nekonala s cieľom, ktorý nespadá do rámca jej obchodnej činnosti. Vzhľadom na predmet zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, ktorý sa týka nákupu elektrickej energie, však treba spresniť, že odhad ročnej spotreby elektrickej energie, ktorý zmluvné strany predpokladajú ako vysoký, môže odhaliť, že prevažuje obchodný účel, zatiaľ čo odhad nízkej spotreby môže naznačovať, že prevládajúci účel spočíva v domácom použití.

Z tohto návrhu pritom vyplýva, že zmluva, o ktorú ide vo veci samej, bola vypovedaná pred nadobudnutím jej účinnosti a predtým, ako sa uskutočnila čo i len najmenšia dodávka elektrickej energie na základe tejto zmluvy. Za týchto podmienok a pri absencii akéhokoľvek vysvetlenia vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti, nič nenaznačuje ako sa spor vo veci samej týka prípadu zmeny dodávateľa. Rovnako nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento spor týkal poskytovania údajov o spotrebe zo strany dodávateľa. Okrem toho právo ľahko prejsť k novému dodávateľovi, ktoré podľa článku 2 bodu 12 smernice 2009/72 v spojení s jej článkom 33 od 1. júla 2007 majú všetci odberatelia v zmysle článku 2 bodu 7 tejto smernice a vo vzťahu ku ktorému vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti odôvodňujúce jeho druhú otázku, je konkrétne stanovené v článku 3 ods. 7 uvedenej smernice, ktorý je tiež predmetom tejto otázky.

49

Rovnako požadovaný výklad prílohy I ods. 1 písm. e) k smernici 2009/72, ktorý je tiež uvedený v znení druhej otázky, sa nezdá byť nevyhnutný na vyriešenie sporu vo veci samej. Toto ustanovenie sa totiž týka prípadu zmeny dodávateľa elektrickej energie, zatiaľ čo, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, ako sa tento spor týka takéhoto prípadu.

50

Ďalej treba pripomenúť, že pojem „spotrebiteľ“ použitý vnútroštátnym súdom v znení druhej otázky nie je definovaný smernicou 2009/72, ale že Súdny dvor už konštatoval, že pokiaľ nie je v danom ustanovení tejto smernice uvedené inak, tento pojem má v tejto smernici široký význam, a teda v zásade zahŕňa každého „koncového odberateľa“ v zmysle článku 2 bodu 9 uvedenej smernice, t. j. tak „odberateľov elektriny v domácnosti“ v zmysle tohto článku 2 bodu 10, ako aj „koncových odberateľov elektriny mimo domácnosti“ v zmysle uvedeného článku 2 bodu 11 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 35 ].

54

Na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudky zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03 , EU:C:2005:362 , bod 41 , ako aj z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 32 ].

55

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie ustanovení, ktorých výklad sa požaduje, treba pripomenúť, že článok 3 ods. 7 smernice 2009/72 ukladá členským štátom povinnosť prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov, zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, najmä vzhľadom na transparentnosť týkajúcu sa zmluvných podmienok, a zabezpečiť, aby oprávnený odberateľ mohol naozaj ľahko zmeniť dodávateľa. Toto ustanovenie dodáva, že pokiaľ ide o odberateľov elektriny v domácnosti, tieto opatrenia musia zahŕňať opatrenia uvedené v prílohe I k tejto smernici.

56

Ako vyplýva z tejto prílohy I ods. 1 písm. a) piatej zarážky, medzi tieto opatrenia patria opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odberatelia mali nárok na zmluvu uzatvorenú s ich dodávateľom elektriny, ktorá okrem iného spresňuje „či je možné odstúpiť od zmluvy bez poplatku“.

60

Z týchto skutočností vyplýva, že znenia článku 3 ods. 7 a prílohy I ods. 1 písm. a) k smernici 2009/72 naznačujú, že aspoň pokiaľ ide o odberateľov elektriny v domácnosti, členské štáty musia prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby títo odberatelia mohli, ak si to želajú, skutočne ľahko zmeniť dodávateľa. Navyše musia prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby zmluvné podmienky boli spravodlivé, aby boli formulované jasne a vopred oznámené, aby odberateľ mohol pochopiť ich dosah pred podpísaním zmluvy a slobodne a informovane s ňou súhlasiť, čím by bola splnená podmienka transparentnosti, ktorú toto znenie ukladá, a aby existoval mechanizmus riešenia sporov, ktoré by mohli vzniknúť medzi týmito odberateľmi a ich dodávateľom elektrickej energie.

61

Naproti tomu znenie týchto ustanovení neumožňuje určiť, či tieto ustanovenia vylučujú možnosť členských štátov stanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, že zmluvnú pokutu možno uložiť odberateľovi elektriny v domácnosti, ak predčasne vypovedá zmluvu o dodávke elektriny uzavretú na dobu určitú za pevnú cenu.

62

V tejto súvislosti treba najmä uviesť, že skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava umožňuje, aby takáto zmluva stanovovala, že v prípade predčasnej výpovede tejto zmluvy odberateľom bude splatná zmluvná pokuta, nevyhnutne nebráni tomu, aby tento odberateľ mohol skutočne ľahko zmeniť dodávateľa, ako to stanovuje znenie článku 3 ods. 7 smernice 2009/72, pokiaľ táto právna úprava obsahuje nástroje umožňujúce zabezpečiť dodržiavanie podmienok uvedených v bode 60 tohto rozsudku, a najmä kontrolovať výšku sumy takejto pokuty [pozri analogicky rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 37 ]. Práve táto výška sumy, a nie samotná existencia takejto sankcie v zásade, by mohla zabrániť takejto zmene.

66

Ak však ustanovenie práva Únie môže byť predmetom výkladu viacerými spôsobmi, treba uprednostniť ten výklad, ktorý svojou povahou zabezpečuje jeho potrebný účinok (rozsudky z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, C‑434/97 , EU:C:2000:98 , bod 21 , a z 23. novembra 2023, EVN Business Service a i., C‑480/22 , EU:C:2023:918 , bod 37 , ako aj citovaná judikatúra). Navyše podľa všeobecnej zásady výkladu sa má ustanovenie vykladať, pokiaľ je to možné, spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť (rozsudky zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C‑403/99 , EU:C:2001:507 , bod 37 , ako aj z 21. septembra 2023, Stappert Deutschland, C‑210/22 , EU:C:2023:693 , bod 47 a citovaná judikatúra).

67

Treba teda konštatovať, že prípadné poplatky za zmenu dodávateľa uvedené v prílohe I ods. 1 písm. e) k smernici 2009/72 sa odlišujú od poplatkov za vypovedanie zmluvy, uvedených v písmene a) tohto ustanovenia, a že táto príloha I ods. 1 písm. e) v zásade nevylučuje možnosť členských štátov stanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, že odberateľovi elektriny v domácnosti možno uložiť zmluvnú pokutu, ak predčasne vypovedá zmluvu o dodávke elektriny uzavretú na dobu určitú a za pevnú cenu.

68

Okrem toho, práve v tomto zmysle sa normotvorca Únie výslovne vyjadril, keď prijal smernicu 2019/944, ako to jednoznačne vyplýva z článku 12 ods. 2 a 3 tejto smernice, ktorá v súlade s jej odôvodnením 1 predstavuje prepracovanie smernice 2009/72 a od 1. januára 2021 ju nahrádza.

72

Pokiaľ ide v treťom rade o ciele sledované smernicou 2009/72, Súdny dvor už uviedol, že podľa článku 1 tejto smernice je jej cieľom stanoviť spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa s cieľom zlepšiť a integrovať konkurenčné trhy s elektrinou v Únii. V tomto kontexte a ako vyplýva z odôvodnení 3, 7 a 8 uvedenej smernice, jej cieľom je najmä vytvoriť úplne otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh s elektrinou, ktorý umožní všetkým spotrebiteľom slobodný výber svojich dodávateľov a všetkým dodávateľom dáva slobodu zásobovať svojich odberateľov, podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu a zabezpečiť dodávky elektriny za čo najlepšiu možnú konkurenčnú cenu a vytvoriť rovnaké podmienky na tomto trhu s cieľom dobudovať vnútorný trh s elektrinou [rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 45 a citovaná judikatúra].

73

Súdny dvor však dodal, že treba zohľadniť aj cieľ všeobecného záujmu sledovaný smernicou 2009/72, ktorým je dobudovanie vnútorného trhu s elektrinou, ako aj špecifickejšie ciele uvedené v odôvodneniach 51 a 57 tejto smernice, a to zabezpečiť spotrebiteľom prospech z konkurencieschopného a liberalizovaného trhu. Konštatoval tak, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo ohrozené, ak by vnútroštátna právna úprava umožňovala uloženie zmluvných pokút neprimeraných vo vzťahu k nákladom, ktoré vyplývajú zo zmluvy, ale ktoré by neboli pri predčasnom vypovedaní zmluvy úplne vyrovnané. Takéto pokuty totiž môžu umelo odradiť dotknutých odberateľov od predčasného vypovedania ich zmluvy o dodávke elektriny na dobu určitú s pevnou cenou s cieľom zmeniť dodávateľa, a tak im zabrániť v tom, aby v plnej miere využívali konkurencieschopný a liberalizovaný vnútorný trh s elektrinou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 48 ].

75

Tieto úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v rámci veci týkajúcej sa predčasnej výpovede zmluvy o dodávke elektriny na dobu určitú s pevnou cenou odberateľom elektriny mimo domácnosti, možno prebrať na zmluvu rovnakej povahy uzavretú s odberateľom elektriny v domácnosti, keďže smernica 2009/72 nerozlišuje, pokiaľ ide o ciele pripomenuté v bodoch 72 až 74 tohto rozsudku, podľa postavenia dotknutého spotrebiteľa.

76

Ciele smernice 2009/72 tak naznačujú, že členské štáty musia mať v zásade možnosť stanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, že zmluvnú pokutu možno uložiť odberateľovi elektriny v domácnosti, ak predčasne vypovedá zmluvu o dodávke elektriny uzavretú na dobu určitú a za pevnú cenu, pokiaľ sú splnené všeobecné podmienky vyplývajúce z tejto smernice, ktoré sa týkajú najmä nevyhnutného informovania tohto odberateľa a existencie mechanizmu urovnávania sporov.

Potrebný účinok smernice 2009/72 by však bol ohrozený, ak by v rámci mechanizmu urovnávania sporov, ktorý sú členské štáty povinné zaviesť podľa tejto smernice v prospech spotrebiteľov elektriny, nemohol správny alebo súdny orgán, ktorému bola vec predložená, posúdiť výšku takej zmluvnej pokuty, o akú ide vo veci samej, a prípadne ju znížiť, či dokonca ju zrušiť, ak by sa preukázalo, že výška tejto pokuty je vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci neprimeraná vo vzťahu k nákladom, ktoré vznikli na základe takej zmluvy, o akú ide vo veci samej, ale nie sú úplne vyrovnané z dôvodu predčasnej výpovede zmluvy, a tak by v praxi zmluvná pokuta zbavila právo koncového odberateľa slobodne zmeniť svojho dodávateľa jeho podstaty a ohrozila by ciele smernice 2009/72 pripomenuté v bodoch 72 a 74 tohto rozsudku [pozri analogicky rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 51 ].

79

Hoci toto posúdenie primeranosti výšky takejto zmluvnej pokuty prináleží výlučne vnútroštátnemu orgánu rozhodujúcemu o prípadnom spore, treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu uviesť, že na účely uvedeného posúdenia možno zohľadniť najmä pôvodnú dobu trvania predmetnej zmluvy, čas, ktorý zostával do konca doby v okamihu jej vypovedania, množstvo elektriny, ktorá bola zakúpená na účely plnenia tejto zmluvy, ale ktorú spotrebiteľ napokon nespotrebuje, ako aj prostriedky, ktoré mal primerane obozretný dodávateľ na obmedzenie prípadných hospodárskych strát, ktoré utrpel v dôsledku tohto predčasného vypovedania zmluvy [pozri analogicky rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 52 ].

83

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 7 a príloha I ods. 1 písm. a) k smernici 2009/72 v spojení s odôvodnením 51 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade predčasnej výpovede zmluvy o dodávke elektriny uzavretej na dobu určitú a s pevnou cenou odberateľom elektriny v domácnosti, je tento odberateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve, pokiaľ táto právna úprava na jednej strane zaručuje, že takáto zmluvná pokuta je spravodlivá, jasná, vopred oznámená a slobodne dohodnutá, a na druhej strane stanovuje možnosť podania správneho alebo súdneho opravného prostriedku, v rámci ktorého orgán rozhodujúci spor môže posúdiť primeranosť tejto zmluvnej pokuty vzhľadom na všetky okolnosti veci, a prípadne ju môže znížiť alebo zrušiť. Týmto výkladom nie sú dotknuté práva, ktoré by takýto odberateľ mohol prípadne vyvodiť z právnej úpravy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov, najmä zo smernice 93/13, ak by sa na tohto odberateľa okrem iného vzťahoval pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto poslednej uvedenej smernice.

O trovách

84

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Článok 3 ods. 7 a príloha I ods. 1 písm. a) k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, v spojení s odôvodnením 51 smernice 2009/72

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade predčasnej výpovede zmluvy o dodávke elektriny uzavretej na dobu určitú a s pevnou cenou odberateľom elektriny v domácnosti, je tento odberateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve, pokiaľ táto právna úprava na jednej strane zaručuje, že takáto zmluvná pokuta je spravodlivá, jasná, vopred oznámená a slobodne dohodnutá, a na druhej strane stanovuje možnosť podania správneho alebo súdneho opravného prostriedku, v rámci ktorého orgán rozhodujúci spor môže posúdiť primeranosť tejto zmluvnej pokuty vzhľadom na všetky okolnosti veci, a prípadne ju môže znížiť alebo zrušiť. Týmto výkladom nie sú dotknuté práva, ktoré by takýto odberateľ mohol prípadne vyvodiť z právnej úpravy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov, najmä zo smernice 93/13, ak by sa na tohto odberateľa okrem iného vzťahoval pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto poslednej uvedenej smernice.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.