C-412/23
ECLI:EU:C:2024:775
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0412
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 19. septembra 2024 ( * )
„ Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2011/7/EÚ – Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách – Článok 4 ods. 4 písm. b) – Obchodné transakcie medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci – Možnosť priznaná členským štátom predĺžiť lehotu splatnosti pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť najviac na 60 kalendárnych dní – Povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby tieto verejnoprávne subjekty skutočne neprekročili túto lehotu “
Vo veci C‑412/23,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 5. júla 2023,
Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara a R. Lindenthal, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Slovenskej republike, v zastúpení: E. V. Larišová a S. Ondrášiková, splnomocnené zástupkyne,
žalovaná,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory N. Piçarra (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 kalendárnych dní, a tým, že umožnila, aby tento stav pretrvával, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 3 a článku 4 ods. 4 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1).
Právny rámec
Právo Únie
2 Odôvodnenia 3, 9, 23 a 25 smernice 2011/7 stanovujú:
„(3) Mnoho platieb v obchodných transakciách medzi hospodárskymi subjektmi alebo medzi hospodárskymi subjektmi a orgánmi verejnej moci sa uskutočňuje neskôr, než ako sa dohodlo v zmluve alebo stanovilo vo všeobecných obchodných podmienkach. Hoci bol tovar dodaný alebo služby poskytnuté, mnohé zodpovedajúce faktúry sú zaplatené dlho po termíne splatnosti. Takéto oneskorené platby negatívne ovplyvňujú likviditu a komplikujú finančné hospodárenie podnikov. Takisto ovplyvňujú konkurencieschopnosť a ziskovosť podnikov v prípade, keď veriteľ z dôvodu oneskorenej platby musí získať finančné prostriedky z externých zdrojov. …
…
(9) Táto smernica by mala upravovať všetky obchodné transakcie bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú medzi súkromnými alebo verejnoprávnymi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci vzhľadom na to, že orgány verejnej moci vykonávajú značný objem platieb voči podnikom. …
…
(23) … Dlhé lehoty splatnosti a oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci za tovar a služby vedú k neopodstatneným nákladom pre podniky. Preto je vhodné zaviesť osobitné pravidlá týkajúce sa obchodných transakcií pre dodávku tovaru alebo poskytovanie služieb podnikmi orgánom verejnej moci, ktorými by sa stanovili najmä lehoty splatnosti, ktoré za bežných okolností nepresahujú 30 kalendárnych dní, pokiaľ nie je v zmluve výslovne stanovené inak, a za predpokladu, že je to objektívne opodstatnené vzhľadom na osobitný charakter alebo prvky zmluvy, a v každom prípade nepresahujú 60 kalendárnych dní.
…
(25) Osobitným dôvodom na obavy v súvislosti s oneskorenými platbami je v mnohých členských štátoch situácia v oblasti zdravotníckych služieb. V rámci systémov zdravotníctva, ktoré sú základnou súčasťou sociálnej infraštruktúry Európy, je často nevyhnutné zladiť potreby jednotlivca s dostupnými finančnými prostriedkami, keďže európske obyvateľstvo starne, očakávania rastú a medicína napreduje. Všetky systémy sa musia zaoberať výzvou stanoviť priority v rámci zdravotnej starostlivosti tak, aby sa vytvorila rovnováha medzi potrebami jednotlivých pacientov a dostupnými finančnými zdrojmi. Členské štáty by preto mali mať možnosť poskytnúť verejnoprávnym subjektom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť určitú mieru pružnosti pri plnení ich záväzkov. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť, aby za určitých podmienok predĺžili zákonnú lehotu splatnosti na najviac 60 kalendárnych dní. Členské štáty by však mali vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sa platby v odvetví zdravotnej starostlivosti uskutočňovali v rámci zákonných lehôt splatnosti.“
3 Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:
„Cieľom tejto smernice je boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a tým podporiť konkurencieschopnosť podnikov a najmä [malých a stredných podnikov (MSP)].“
4 Článok 4 uvedenej smernice s názvom „Transakcie medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci“ v odsekoch 3 a 4 stanovuje:
„3. Členské štáty zabezpečia, aby v obchodných transakciách, kde je dlžník orgánom verejnej moci:
a) lehota splatnosti nepresahovala žiadnu z týchto lehôt:
i) 30 kalendárnych dní po dátume doručenia faktúry alebo rovnocennej výzvy na úhradu dlžníkovi;
ii) v prípade, že dátum doručenia faktúry alebo rovnocennej výzvy na úhradu je neurčitý, 30 kalendárnych dní po dátume prijatia tovaru alebo poskytnutia služby;
iii) v prípade, že dlžník obdrží faktúru alebo rovnocennú výzvu na úhradu skôr ako tovar alebo službu, 30 kalendárnych dní po dátume prijatia tovaru alebo poskytnutia služby;
iv) v prípade, že postup prevzatia alebo overovania, ktorým sa má stanoviť zhoda tovaru alebo služby so zmluvou, je určený zákonom alebo zmluvou, a ak dlžník obdrží faktúru alebo rovnocennú výzvu na úhradu skôr alebo v deň, keď sa takéto prevzatie alebo overovanie uskutoční, 30 kalendárnych dní po tomto dni;
…
4. Členské štáty môžu predĺžiť lehoty uvedené v odseku 3 písm. a) najviac na 60 kalendárnych dní pre:
…
b) verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť, ktoré sú náležite uznané na tento účel.
…“
Slovenské právo
5 Ustanovenia článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7 boli prebraté do slovenského práva prostredníctvom § 340b Obchodného zákonníka.
6 Medzi opatrenia, ktoré Slovenská republika prijala s cieľom skrátiť lehoty platieb verejnoprávnych nemocníc ich súkromným dodávateľom, patrí zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 316/2022 Z. z. o kategorizácii ústavnej starostlivosti.
7 Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004“) zaviedol programový rozpočet pre zdravotné poisťovne.
Konanie pred podaním žaloby
8 V marci 2016 Komisia začala vyšetrovanie pod referenčným číslom EU Pilot 8368/2016 v nadväznosti na sťažnosť, ktorou bola upozornená na nadmerné oneskorenia platieb verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na Slovensku pri uhrádzaní platieb ich súkromným dodávateľom v súvislosti s obchodnými transakciami týkajúcimi sa nákupu zdravotníckeho vybavenia a zdravotníckych pomôcok. Podľa informácií poskytnutých v tejto sťažnosti tieto oneskorenia platieb dosiahli vo štvrtom štvrťroku 2015 úroveň 670 dní.
9 Dňa 15. februára 2017 v nadväznosti na posúdenie odpovedí, ktoré slovenské orgány poskytli 18. mája a 3. augusta 2016, Komisia zaslala Slovenskej republike výzvu, v ktorej jej vytýkala, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 smernice 2011/7.
10 Listom z 10. apríla 2017 Slovenská republika podrobne opísala viaceré systémové opatrenia zamerané na obmedzenie zadlženia verejnoprávnych nemocníc, medzi ktoré patrí aj zákon č. 581/2004. Na stretnutí s Komisiou v júli 2017 slovenské orgány oznámili svoj plán oddlženia zdravotníckych zariadení spočívajúci v uzavretí dohôd, na základe ktorých sa veritelia dobrovoľne vzdali svojich nárokov na úroky a náhradu škody a súhlasili so znížením istiny (v rozmedzí od 2,5 % v prípade starších dlhov do maximálne 16 % v prípade novších dlhov) výmenou za zaplatenie ich faktúr po splatnosti. Cieľom tohto plánu oddlženia bolo vyrovnať existujúce nedoplatky najneskôr do obdobia rokov 2020 – 2021.
11 Na základe žiadosti Slovenskej republiky Komisia prerušila konanie o porušení v období od 1. marca 2018 do 30. apríla 2019.
12 V období od júla 2018 do decembra 2020 predložili slovenské orgány Komisii šestnásť priebežných správ o pokroku v skracovaní priemerných lehôt splatnosti pre nemocnice, vo vyrovnaní existujúcich nedoplatkov a vo zvyšovaní účinnosti opatrení na predchádzanie hromadeniu nových nedoplatkov. Iba v posledných dvanástich správach sa uvádzali priemerné lehoty splatnosti, ktoré sa v období od decembra 2018 do októbra 2020 pohybovali v rozmedzí od 383 do 472 dní.
13 Keďže Komisia sa domnievala, že situácia opísaná v týchto správach stále nie je v súlade s článkom 4 smernice 2011/7, vydala 18. februára 2021 odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov.
14 Slovenská republika vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko zo 16. apríla 2021 uviedla najmä návrh finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení schválený slovenskou vládou v decembri 2020, ktorého implementácia sa mala realizovať postupne do 31. decembra 2022.
15 V júni 2022 Komisia požiadala slovenské orgány, aby začali nový monitorovací cyklus a zasielali jej polročné hodnotiace správy. Slovenské orgány zaslali 24. augusta 2022 prvú hodnotiacu správu za prvý polrok 2022, v ktorej sa uvádzalo, že k 30. júnu 2022 bola priemerná lehota na zaplatenie dodávateľom vo vzťahu k referenčnému obdobiu 204 dní. Dňa 13. januára 2023 tieto orgány zaslali druhú hodnotiacu správu týkajúcu sa roku 2022 a následne 15. februára 2023 aktualizačný list, v ktorom uviedli, že k 31. decembru 2022 bola priemerná lehota na zaplatenie dodávateľom vo vzťahu k referenčnému obdobiu 232 dní.
16 Keďže Komisia sa domnievala, že Slovenská republika nenapravila porušenia článku 4 smernice 2011/7, podala túto žalobu.
O žalobe
Argumentácia účastníkov konania
17 Komisia vytýka Slovenskej republike, že od roku 2015 sústavne porušovala článok 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7 tým, že nezabezpečila, aby lehoty splatnosti týkajúce sa obchodných transakcií, v ktorých je dlžníkom verejnoprávny subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť, nepresiahli 60 kalendárnych dní.
18 Z rôznych informácií zhromaždených na základe vyšetrovania EU Pilot uskutočneného v marci 2016, ktoré Slovenská republika nespochybnila, ako aj z údajov poskytnutých týmto členským štátom vyplýva, že priemerná dĺžka lehoty splatnosti pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť neustále prekračovala 60 kalendárnych dní. Táto dĺžka predstavovala 400 dní v roku 2015 a 460 dní v roku 2017. Oneskorenia platieb dosiahli dokonca 750 dní v prípade niektorých faktúr a podľa priebežných správ Slovenskej republiky predložených za obdobie od decembra 2018 do októbra 2020 pretrvávali aj v neskoršom období.
19 Podľa Komisie vzhľadom na to, že Slovenská republika vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko z 18. februára 2021 nespochybnila, že priemerná lehota splatnosti dlhov verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť výrazne presahuje 60 kalendárnych dní, treba túto skutočnosť považovať za preukázanú. Zároveň tento členský štát dostatočne jasne a presne nepreukázal účinok, ktorý mohli mať opatrenia prijaté na nápravu týchto oneskorených platieb, najmä prijatie zákona č. 581/2004.
20 Okrem toho z informácií poskytnutých Slovenskou republikou vyplýva, že priemerná lehota splatnosti v rokoch 2021 a 2022 ešte stále presahovala 60 kalendárnych dní. Táto lehota bola 204 dní v období od 31. decembra 2021 do 30. júna 2022 a 232 dní v období do 31. decembra 2022.
21 Slovenská republika vo svojom vyjadrení k žalobe zdôrazňuje, že sektor zdravotníctva generuje výdavky, ktoré je ťažké predvídať, a že pri posudzovaní existencie a závažnosti porušenia smernice 2011/7 je potrebné zohľadniť verejný záujem na poskytovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím na špecifické ťažkosti financovania zdravotníckych služieb.
22 Tento členský štát uvádza, že sa snaží skrátiť lehoty splatnosti pre verejnoprávne nemocnice voči ich súkromným dodávateľom prijatím viacerých systémových opatrení, ktorých realizácia však vyžaduje určitý čas. Tak je to v prípade procesu optimalizácie nemocničnej siete, ako aj zavedenia mechanizmu platieb na základe skupín súvisiacich diagnóz. Cieľom opatrení slovenských orgánov je predovšetkým oddlženie verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, pričom z finančných aktív patriacich uvedenému štátu už bola dodávateľom týchto subjektov vyplatená celková suma 83,4 milióna eur.
23 K týmto opatreniam sa pridáva zavedenie opatrení na finančnú stabilizáciu nemocníc, ktoré umožňujú zlepšiť ich disciplínu v oblasti platieb, vrátane programového rozpočtovania zdravotných poisťovní, aby sa zabezpečilo riadne pridelenie finančných prostriedkov tam, kde sú potrebné.
24 Slovenská republika ďalej spresňuje, že číselné údaje nachádzajúce sa v treťom stĺpci tabuľky 2 uvedenej v bode 27 žaloby Komisie s názvom „Záväzky nemocníc ([v eurách])“ nepredstavujú finančné straty súkromných dodávateľov z dôvodu oneskorenia platieb zo strany verejnoprávnych nemocníc, ale sumy všetkých záväzkov, ktoré majú tieto nemocnice uhradiť, vrátane tých, ktoré ešte nie sú splatné.
25 Komisia vo svojej replike zdôrazňuje, že povinnosť vyplývajúca z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7 nevyžaduje len úsilie, aby sa verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť snažili dosiahnuť maximálnu lehotu splatnosti 60 kalendárnych dní, ale aj povinnosť túto lehotu skutočne dodržiavať. Samotná táto smernica zohľadňuje špecifickosť postavenia takýchto subjektov a ťažkosti s financovaním zdravotníckych služieb tým, že priznáva členským štátom možnosť, ktorú si Slovenská republika uplatnila, predĺžiť lehoty uvedené v článku 4 ods. 3 písm. a) o 30 kalendárnych dní na maximálne 60 kalendárnych dní.
26 Pokiaľ ide o tvrdenie tohto členského štátu týkajúce sa času potrebného na zavedenie navrhovaných alebo prijatých opatrení na účely boja proti hromadeniu dlhov nemocníc, Komisia pripomína, že jednak prerušila konanie o porušení v období od 1. marca 2018 do 30. apríla 2019, a jednak, že nesplnenie povinnosti pretrváva už viac ako sedem rokov. Takéto pretrvávanie potvrdzuje pochybnosti vyjadrené Komisiou, pokiaľ ide o účinnosť týchto opatrení.
Posúdenie Súdnym dvorom
27 Komisia vo svojom jedinom žalobnom dôvode tvrdí, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, keďže nezabezpečila a stále nezabezpečuje, aby jej verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť dodržiavali lehotu splatnosti svojich obchodných záväzkov, ktorá nepresahuje 60 kalendárnych dní, stanovenú v tomto ustanovení.
28 V prvom rade treba pripomenúť, že toto ustanovenie v spojení s odôvodnením 25 smernice 2011/7 priznáva členským štátom možnosť predĺžiť lehoty splatnosti 30 kalendárnych dní stanovené v článku 4 ods. 3 písm. a) tejto smernice na maximálne 60 kalendárnych dní, pokiaľ ide o verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť, ktoré sú náležite uznané na tento účel. V prejednávanej veci je nesporné, že Slovenská republika pristúpila k takémuto predĺženiu v § 340b Obchodného zákonníka.
29 Článok 4 ods. 3 a 4 smernice 2011/7 v spojení s cieľmi tejto smernice, ako vyplývajú z jej článku 1 ods. 1, ako aj z jej odôvodnení 3, 9 a 23, ukladá členským štátom nielen povinnosť stanoviť lehoty splatnosti v súlade s týmito ustanoveniami, ale aj sprísnenú povinnosť zabezpečiť účinné dodržiavanie týchto lehôt ich orgánmi verejnej moci v rámci obchodných transakcií medzi nimi a podnikmi [pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 2020, Komisia/Taliansko (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑122/18, EU:C:2020:41, body 40, 45 až 47, 53 a 57, ako aj z 11. júla 2024, Komisia/Portugalsko (Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci), C‑487/23, EU:C:2024:606, bod 37].
30 V druhom rade, pokiaľ ide o časový rámec, do ktorého patrí prejednávaná žaloba o nesplnenie povinnosti, Komisia v podstate tvrdí, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, počas obdobia od roku 2015 do roku 2022.
31 Hoci je predmet žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ v zásade vymedzený odôvodneným stanoviskom, takže táto žaloba musí byť založená na tých istých odôvodneniach a žalobných dôvodoch ako toto stanovisko, takýto predmet sa môže rozšíriť na skutočnosti, ktoré nastali po prijatí uvedeného stanoviska, pokiaľ sú tieto skutočnosti rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako tie, na ktoré sa vzťahuje dané stanovisko [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Komisia/Portugalsko (Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci), C‑487/23, EU:C:2024:606, bod 41 a citovanú judikatúru].
32 V prejednávanej veci z odôvodneného stanoviska Komisie z 18. februára 2021 vyplýva, že lehota stanovená Slovenskej republike na dosiahnutie súladu s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, uplynula 18. apríla 2021. Podľa Komisie sa Slovenskej republike nepodarilo napraviť údajné nesplnenie povinnosti, a to ani v nadväznosti na nový monitorovací cyklus, ktorý začal od júna 2022.
33 Hoci sa tvrdenia Komisie vzťahujúce sa na rok 2022 týkajú konania Slovenskej republiky po tomto odôvodnenom stanovisku, sú rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako tie, ktoré v ňom boli uvedené, teda nezabezpečenie toho, aby slovenské verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť skutočne dodržiavali lehotu splatnosti stanovenú v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7. Preto sa predmet tejto žaloby o nesplnenie povinnosti môže v súlade s judikatúrou citovanou v bode 31 tohto rozsudku rozšíriť na tieto neskoršie konania.
34 Z toho vyplýva, že táto žaloba sa platne vzťahuje na obdobie od roku 2015 do roku 2022, uvedené Komisiou v jej žalobe.
35 V treťom rade, pokiaľ ide o hmotnoprávnu povahu údajného nesplnenia povinnosti vzhľadom na článok 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, z údajov, ktoré Slovenská republika poskytla Komisii a ktoré sú uvedené v prílohách k žalobe, vyplýva, že porušenia práva Únie uvádzané v návrhoch tejto žaloby a repliky, ako sú uvedené v bode 27 tohto rozsudku, sú preukázané.
36 Z dokumentov v spise predloženom Súdnemu dvoru totiž vyplýva, že priemerná lehota uhrádzania platieb verejnoprávnymi subjektmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť bola 400 dní v roku 2015, 460 dní v roku 2017 a že v poslednom uvedenom roku oneskorenia platieb dosahovali až 750 dní. Tieto oneskorenia podľa priebežných správ Slovenskej republiky predložených za obdobie od decembra 2018 do októbra 2020 pretrvávali aj neskôr. V rokoch 2021 a 2022 priemerná lehota splatnosti ešte stále presahovala 60 kalendárnych dní. V období od 31. decembra 2021 do 30. júna 2022 predstavovala 204 dní a v období do 31. decembra 2022 232 dní.
37 Pokiaľ ide o argumentáciu Slovenskej republiky založenú na údajnej irelevantnosti údajov uvedených v treťom stĺpci tabuľky 2 žaloby Komisie uvedenej v bode 24 tohto rozsudku, treba uviesť, podobne ako to urobila Komisia, že táto tabuľka bola vypracovaná na základe údajov poskytnutých týmto členským štátom v priebežných správach počas konania pred podaním žaloby. Slovenská republika teda nemôže Komisii vytýkať, že vychádzala z údajov, ktoré sama poskytla. V každom prípade údaje uvedené v tejto tabuľke, ktoré uvádzajú celkovú výšku platobných záväzkov verejnoprávnych nemocníc a výšku záväzkov splatných k relevantnému dátumu, potvrdzujú nielen rozsah, ale aj pretrvávajúce oneskorenia platieb vytýkané týmto verejnoprávnym subjektom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v rámci ich obchodných transakcií. Navyše treba konštatovať, že Slovenská republika svojou argumentáciou nespochybňuje údaje uvedené v tabuľke 1 žaloby Komisie, ktorá vo svojom druhom stĺpci nazvanom „Lehota splatnosti (v dňoch)“ uvádza lehoty splatnosti uvedených subjektov za referenčné obdobie.
38 Vo štvrtom a poslednom rade, pokiaľ ide o obhajobu uvádzanú Slovenskou republikou na odôvodnenie nedodržania článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, treba po prvé pripomenúť, že konanie podľa článku 258 ZFEÚ spočíva na objektívnom konštatovaní, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladajú Zmluvy alebo akt sekundárneho práva. Pokiaľ teda bolo takéto konštatovanie preukázané, nie je relevantné, či nesplnenie povinnosti vyplýva z vôle členského štátu, ktorému je pripísateľné, z jeho nedbanlivosti alebo z technických ťažkostí, ktorým tento štát čelil [rozsudok z 11. júla 2024, Komisia/Portugalsko (Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci), C‑487/23, EU:C:2024:606, bod 45 a citovaná judikatúra].
39 Za týchto podmienok Slovenská republika nemôže odôvodniť nesplnenie povinností, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, tvrdením, že účinky systémových opatrení, ktoré prijala, bude možné posúdiť až po ich vykonaní, ktoré bude nevyhnutne trvať dlhší čas.
40 Po druhé okolnosť, aj keby bola preukázaná, že situácia týkajúca sa oneskorení platieb zo strany orgánov verejnej moci v obchodných transakciách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2011/7, sa zlepšuje, nemôže brániť tomu, aby Súdny dvor konštatoval, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie [rozsudok z 11. júla 2024, Komisia/Portugalsko (Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci), C‑487/23, EU:C:2024:606, bod 51 a citovaná judikatúra].
41 Slovenská republika preto márne tvrdí, že opatrenia, ktoré prijala, môžu mať reálny vplyv na veľmi veľké oneskorenia platieb, ktoré sa od roku 2015 nahromadili u verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.
42 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie Slovenskej republiky týkajúce sa špecifickosti postavenia verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a ťažkostí s financovaním zdravotníckych služieb, stačí pripomenúť, že tieto osobitosti a ťažkosti sú zohľadnené v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7 v spojení s odôvodnením 25 tejto smernice, ktoré výslovne uznáva potrebu členských štátov stanoviť priority zdravotnej starostlivosti tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi potrebami jednotlivých pacientov a dostupnými finančnými zdrojmi. Na tento účel, ako bolo uvedené v bode 28 tohto rozsudku, toto ustanovenie priznáva členským štátom možnosť, ktorú využila Slovenská republika, predĺžiť lehoty uvedené v článku 4 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice na maximálne 60 kalendárnych dní pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť, ktoré sú náležite uznané.
43 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba konštatovať, že Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť skutočne dodržiavali 60‑dňovú lehotu splatnosti stanovenú v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.
O trovách
44 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Slovenskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
1. Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby jej verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť skutočne dodržiavali 60 ‑ dňovú lehotu splatnosti stanovenú v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.
2. Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.
Piçarra
Jääskinen
Gavalec
Rozsudok
bol vyhlásený v Luxemburgu 19. septembra 2024.
Tajomník
Predseda komory
A. Calot Escobar
N. Piçarra
* Jazyk konania: slovenčina.