C-414/23
ECLI:EU:C:2025:350
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0414
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0414
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 15. mája 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Register Únie – Nariadenie (EÚ) č. 389/2013 – Zaznamenanie odovzdania takýchto kvót do tohto registra – Konečnosť transakcií – Článok 40 – Napravenie finalizovaných procesov – Článok 70 – Odovzdanie na základe ustanovenia, ktoré Súdny dvor neskôr vyhlásil za neplatné – Nemožnosť prevádzkovateľa získať späť dotknuté kvóty za predmetné obdobie – Platnosť“
Vo veci C‑414/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko) z 30. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:
Metsä Fibre Oy,
za účasti:
Energiavirasto,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia M. Gavalec, Z. Csehi (spravodajca) a F. Schalin,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. októbra 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Metsä Fibre Oy, v zastúpení: A.‑S. Roubier a M. af Schultén, asianajajat, ako aj J. Kauppinen, oikeustieteenmaisteri,
–
Energiavirasto, v zastúpení: N. Kankaanrinta a J. Pakkala, splnomocnené zástupkyne,
–
fínska vláda, v zastúpení: A. Laine a H. Leppo, splnomocnené zástupkyne,
–
Európska komisia, v zastúpení: B. De Meester, I. Söderlund a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 12. decembra 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti a výkladu článkov 40 a 70 nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011 ( Ú. v. EÚ L 122, 2013, s. 1 ), ako aj výkladu článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2
Tento návrh bol podaný v súvislosti so žalobou podanou spoločnosťou Metsä Fibre Oy proti rozhodnutiu Energiavirasto (Energetický úrad, Fínsko) vo veci emisných kvót skleníkových plynov, ktoré táto spoločnosť musela odovzdať na základe ustanovení práva Únie týkajúcich sa systému obchodovania s týmito kvótami existujúceho v Európskej únii, ktoré Súdny dvor neskôr vyhlásil za neplatné.
Právny rámec
Smernica 2003/87/ES
3
Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 ( Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63 ) (ďalej len „smernica 2003/87“), v súlade so svojím článkom 1 zaviedla systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.
4
Článok 19 tejto smernice, nazvaný „Registre“, stanovuje:
„1. Kvóty vydané od 1. januára 2012 sa evidujú v registri Spoločenstva, aby vykonával postupy týkajúce sa prevádzky holdingových účtov otvorených v členskom štáte a prideľovania, odovzdávania a rušenia kvót na základe nariadenia [Európskej k]omisie uvedeného v odseku 3.
…
3. Na vykonávanie tejto smernice prijme Komisia nariadenie o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov vo forme normalizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót tak, aby sa umožnil prístup verejnosti a zachovanie dôvernosti a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu [k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002 ( Ú. v. ES L 130, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/042, s. 24) (ďalej len ,Kjótsky protokol‘)]. …“
5
Nariadenie č. 389/2177 bolo prijaté na základe článku 19 smernice 2003/87. Hoci bolo s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1122 z 12. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o fungovanie registra Únie ( Ú. v. EÚ L 177, 2019, s. 3 ), v súlade s článkom 88 druhým odsekom tohto delegovaného nariadenia sa naďalej uplatňuje do 1. januára 2026 na všetky operácie potrebné v súvislosti s obdobím obchodovania v rokoch 2013 až 2020, s druhým záväzným obdobím Kjótskeho protokolu a obdobím plnenia podmienok vymedzeným v článku 3 ods. 30 nariadenia č. 389/2013.
6
Odôvodnenie
8 nariadenia č. 389/2013 znie takto:
„Keďže kvóty a kjótske jednotky existujú len v dematerializovanej podobe a sú vymeniteľné, nárok na kvótu alebo kjótsku jednotku by sa mal stanoviť na základe ich existencie na účte v registri Únie, na ktorom sa držia. V záujme zníženia rizík spojených s napravením transakcií zaznamenaných v registri a s následným narušením fungovania systému a trhu, ktoré takéto napravenie môže spôsobiť, je navyše potrebné zabezpečiť, aby kvóty a kjótske jednotky boli plne vymeniteľné. Ide najmä o to, aby sa transakcie nemohli napraviť, zrušiť ani ukončiť inak, ako sa stanovuje v pravidlách týkajúcich sa registra, po časovom limite stanovenom v uvedených pravidlách. Nič v tomto nariadení by majiteľovi účtu ani tretej strane nemalo brániť pri uplatňovaní akéhokoľvek práva alebo nároku vyplývajúceho zo základnej transakcie podľa zákona na obnovenie alebo nahradenie v súvislosti s transakciou zadanou v systéme, napríklad v prípade podvodu alebo technickej chyby, pokiaľ to nevedie k náprave, zrušeniu alebo ukončeniu transakcie. Okrem toho by sa malo chrániť získanie kvóty alebo kjótskej jednotky v dobrej viere.“
7
Článok 40 tohto nariadenia s názvom „Povaha kvót a konečnosť transakcií“ v odsekoch 3 a 4 stanovuje:
„3. Vymeniteľnosť kvót a kjótskych jednotiek znamená, že akékoľvek povinnosti v súvislosti s obnovou či náhradou, ktoré môžu vyplynúť z vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o kvótu alebo kjótsku jednotku, sa vzťahujú len na vecnú kvótu alebo kjótsku jednotku.
S výhradou článku 70 a procesu rekonciliácie podľa článku 103 je transakcia konečná a neodvolateľná po svojej finalizácii v súlade s článkom 104. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva alebo oprava podľa vnútroštátneho práva, ktorá by mohla viesť k požiadavke alebo príkazu na vykonanie novej transakcie, žiadny zákon, predpis ani prax v súvislosti so zrušením zmlúv a transakcií nevedie v registri k spätnému zrušeniu transakcie, ktorá je podľa tohto nariadenia konečná a neodvolateľná.
Majiteľovi účtu ani tretej strane sa nebráni pri uplatňovaní akéhokoľvek práva alebo nároku vyplývajúceho zo základnej transakcie podľa zákona, okrem iného na obnovu, náhradu alebo odškodnenie v súvislosti s transakciou, ktorá je v registri Únie konečná, napríklad v prípade podvodu alebo technickej chyby, pokiaľ to nevedie k náprave, zrušeniu alebo spätnému zrušeniu transakcie v registri Únie.
4. Kupujúci a majiteľ kvóty alebo kjótskej jednotky konajúci v dobrej viere získava nárok na kvótu alebo kjótsku jednotku bez akéhokoľvek narušenia nároku prevádzajúceho subjektu.“
8
Článok 70 uvedeného nariadenia, nazvaný „Napravenie finalizovaných procesov iniciovaných omylom“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Ak majiteľ účtu alebo vnútroštátny správca konajúci v mene majiteľa účtu neúmyselne alebo omylom iniciuje jednu z transakcií uvedených v odseku 2, majiteľ účtu môže v písomnej žiadosti navrhnúť správcovi svojho účtu, aby napravil dokončenú transakciu. Žiadosť musí (‑ia) riadne podpísať splnomocnený (‑í) zástupca (‑ovia) majiteľa účtu, ktorý (‑í) je (sú) oprávnený (‑í) inicializovať ten typ transakcie, ktorý sa má napraviť. Žiadosť sa musí odoslať do piatich pracovných dní od finalizácie procesu. Žiadosť obsahuje vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že transakcia bola iniciovaná omylom alebo neúmyselne.
2. Majitelia účtov môžu navrhnúť napravenie týchto transakcií:
a)
odovzdanie kvót;
b)
zrušenie kvót;
c)
výmena medzinárodných kreditov.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
9
Spoločnosť Metsä Fibre prevádzkuje v Äänekoski (Fínsko) závod na výrobu biovýrobkov. V rokoch 2013 až 2017 táto spoločnosť odovzdala emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré jej boli pridelené pre toto zariadenie.
10
Rozsudkom z 19. januára 2017, Schaefer Kalk ( C‑460/15 , ďalej len rozsudok Schaefer Kalk, EU:C:2017:29 ), Súdny dvor vyhlásil za neplatné niektoré ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ( Ú. v. EÚ L 181, 2012, s. 30 ), ktoré platili od roku 2013 do roku 2018 a ktoré systematicky zahŕňali oxid uhličitý (CO 2 ) prevedený do iného zariadenia na účely výroby vyzrážaného uhličitanu vápenatého, a to bez ohľadu na to, či dochádza alebo nedochádza k uvoľňovaniu tohto oxidu uhličitého do atmosféry.
11
Rozhodnutím z 26. apríla 2022 vykonal Energetický úrad nové posúdenie celkového množstva emisií CO 2 zariadenia Äänekoski za roky 2013 až 2017. Vzhľadom na rozsudok Schaefer Kalk dospel k záveru, že za tieto roky Metsä Fibre odovzdala do registra Únie približne 115000 emisných kvót skleníkových plynov navyše a povolil jej preniesť tento prebytok za rok 2021. Tento úrad sa však domnieval, že nebolo možné opätovne začleniť na účet tohto zariadenia množstvo rovnajúce sa kvótam, ktoré boli odovzdané navyše, keďže lehoty stanovené nariadením č. 389/2013 na napravenie chybnej transakcie v registri Únie uplynuli. Okrem toho sa v tomto rozhodnutí uvádza, že toto nariadenie nestanovuje možnosť preniesť kladný údaj o stave plnenia podmienok pre tento účet na účet iného zariadenia spoločnosti Metsä Fibre.
12
Podľa spoločnosti Metsä Fibre však oprava vykonaná Energetickým úradom nevyvodila všetky dôsledky z rozsudku Schaefer Kalk v rozsahu, v akom jej neumožňovala plne disponovať týmito prebytočnými emisnými kvótami skleníkových plynov. Keďže totiž tieto kvóty neboli zapísané do registra Únie, v skutočnosti neexistovali, takže Metsä Fibre ich nemohla predať.
13
Metsä Fibre však uvádza, že po rozsiahlych investíciách do jej zariadenia v Äänekoski toto zariadenie takmer nevypúšťa oxid uhličitý. Preto nemôže prakticky použiť 115000 prebytočných emisných kvót skleníkových plynov, ktorými disponuje v rámci odovzdania kvót v budúcnosti. V tejto súvislosti samotný Energetický úrad uznáva, že pri súčasnej úrovni ročných emisií tohto zariadenia, ktorá je nižšia ako 20 ton oxidu uhličitého, by na využitie týchto 115000 kvót bolo potrebných približne šesť až sedemtisíc rokov.
14
V tomto kontexte sa Metsä Fibre domáhala zrušenia uvedeného rozhodnutia na Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko), vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že vyššie uvedené rozhodnutie je v rozpore s primárnym právom Únie, najmä z dôvodu, že situácia, v ktorej prevádzkovateľ nedokáže skutočne využiť opravu emisných kvót skleníkových plynov, porušuje vlastnícke právo a zásadu rovnosti a je navyše v rozpore s ekonomickou logikou. Metsä Fibre sa de facto domnieva, že je zbavená právnej ochrany, keďže právne pravidlo vyplývajúce z rozsudku Schaefer Kalk sa na ňu neuplatňuje.
15
Za týchto podmienok Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„1.
Sú ustanovenia článkov 70 a 40 nariadenia č. 389/2013 týkajúce sa lehôt na zrušenie transakcií, konečnosti a neodvolateľnosti transakcií neplatné, ak sa zohľadní vlastnícke právo podľa článku 17 Charty… a ďalšie práva chránené Chartou, pokiaľ tieto ustanovenia bránia opätovnému prevodu kvót na Metsä Fibre v situácii, keď odovzdanie prebytočných kvót do registra Únie vychádzalo z uplatnenia ustanovení, ktoré boli v rozsudku [Schaefer Kalk] vyhlásené za neplatné a keď táto spoločnosť nemôže využiť kladný údaj o stave plnenia podmienok na účte z dôvodu súčasného nízkoemisného charakteru zariadenia Äänekoski?
2.
Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, môžu sa ustanovenia článkov 70 a 40 nariadenia č. 389/2013 vôbec uplatniť v situácii, keď odovzdanie prebytočných kvót do registra Únie vychádzalo z uplatnenia ustanovení, ktoré boli v rozsudku [Schaefer Kalk] vyhlásené za neplatné, a nie z transakcie, ktorú inicioval majiteľ účtu alebo vnútroštátny správca v mene majiteľa účtu neúmyselne alebo omylom?
3.
Ak je odpoveď na prvú otázku záporná a na druhú otázku kladná, existuje nejaký iný spôsob, ktorý umožňuje právo Únie a ktorým by sa Metsä Fibre mohla v súvislosti s využívaním kvót dostať do situácie, v ktorej by sa nachádzala, ak by neexistovala právna úprava, ktorá bola v rozsudku [Schaefer Kalk] vyhlásená za neplatnú, a táto spoločnosť by z tohto dôvodu neodovzdala prebytočné kvóty?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
16
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú ustanovenia článkov 40 a 70 nariadenia č. 389/2013 týkajúce sa konečnej a neodvolateľnej povahy transakcií a lehôt na ich zrušenie platné z hľadiska Charty.
17
Tento vnútroštátny súd tak vychádza z predpokladu, podľa ktorého tieto ustanovenia bránia zrušeniu odovzdania emisných kvót skleníkových plynov v situácii, keď na jednej strane nadmerné odovzdanie kvót do registra Únie spoločnosťou Metsä Fibre vyplývalo z uplatnenia ustanovení nariadenia č. 601/2012, ktoré boli rozsudkom Schaefer Kalk vyhlásené za neplatné, a na druhej strane tento prevádzkovateľ nebude môcť použiť 115000 emisných kvót skleníkových plynov, ktoré má k dispozícii, z dôvodu malého množstva emisií, ktoré produkuje zariadenie v Äänekoski.
18
Keďže sa vnútroštátny súd domnieva, že články 40 a 70 nariadenia č. 389/2013 bránia vyvodeniu dôsledkov z rozsudku Schaefer Kalk vo vzťahu k spoločnosti Metsä Fibre, má pochybnosti o ich platnosti najmä vzhľadom na vlastnícke právo zaručené v článku 17 Charty.
19
V súlade s článkom 40 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 389/2013 sa transakcia uskutočnená v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov stane konečnou a neodvolateľnou po jej finalizácii v súlade s podmienkami stanovenými týmto nariadením. Toto ustanovenie okrem toho spresňuje, že v zásade žiadne zákonné alebo regulačné ustanovenie ani žiadne pravidlo alebo prax v súvislosti so zrušením zmlúv a transakcií nemôžu viesť v registri k spätnému zrušeniu transakcie, ktorá sa podľa uvedeného nariadenia stala konečnou a neodvolateľnou.
20
Ako vyplýva z článku 40 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 389/2013, tento režim sa uplatňuje s výhradou ustanovení článku 70 tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva alebo akýkoľvek opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, ktorý môže viesť k žiadosti alebo príkazu na vykonanie novej transakcie v registri Únie.
21
V tejto súvislosti z článku 70 ods. 1 nariadenia č. 389/2013 vyplýva, že neodvolateľnosť transakcií môže byť napravená, ak bola transakcia iniciovaná neúmyselne alebo omylom, a pod podmienkou, že majiteľ účtu požiada o jej zrušenie do piatich pracovných dní od finalizácie transakcie.
22
Nariadenie č. 389/2013 tak zaviedlo prísny režim napravenia transakcií, ktorého cieľom je v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť ich neodvolateľnosť.
23
Tento systém najmä neumožňuje odvolávať sa na vyhlásenie neplatnosti ustanovení práva Únie upravujúcich výpočet emisií zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, na účely požiadania o nápravu finalizovanej transakcie v zmysle článku 70 nariadenia č. 389/2013.
24
Okrem toho situácie stanovené v článku 70 ods. 1 nariadenia č. 389/2013 sa týkajú pochybení, ktorých sa dopustili dotknuté hospodárske subjekty, a teda upravujú prípady podstatne odlišné od situácie, o ktorú ide vo veci samej, v ktorej sa namieta nezákonnosť ustanovenia práva Únie konštatovaná ex post . Toto ustanovenie preto nemožno v prejednávanej veci uplatniť analogicky. Platí to o to viac, že takéto uplatnenie by si vyžadovalo nezohľadniť kogentné lehoty, ktoré stanovuje uvedené ustanovenie.
25
Hoci ustanovenia článku 40 ods. 3 druhého pododseku a článku 70 ods. 1 nariadenia č. 389/2013 bránia tomu, aby bol rozsudok Schaefer Kalk zohľadnený s cieľom zrušiť vrátenie prebytku emisných kvót skleníkových plynov, táto okolnosť nemôže viesť k ich neplatnosti z hľadiska vlastníckeho práva prevádzkovateľa, ktorý sa nachádza v situácii, v akej sa nachádza Metsä Fibre, zaručeného článkom 17 Charty, keďže článok 40 ods. 3 tretí pododsek tohto nariadenia umožňuje zabezpečiť, aby uplatňovanie týchto ustanovení v každom prípade nepredstavovalo neprimeranú záťaž pre takéhoto prevádzkovateľa.
26
Článok 40 ods. 3 tretí pododsek nariadenia č. 389/2013 v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia totiž uvádza, že majiteľovi účtu alebo tretej strane sa nebráni uplatniť v súvislosti s transakciou, ktorá sa stala konečnou v registri Únie, právo alebo nárok, ktoré môžu mať z právneho hľadiska na obnovu, náhradu alebo náhradu škody, napríklad v prípade podvodu alebo technickej chyby, pokiaľ to nevedie k náprave, zrušeniu alebo spätnému zrušeniu transakcie v registri Únie.
27
Zdá sa teda, že tento článok 40 ods. 3 tretí pododsek výslovne upravuje prípad, keď sa transakcia stala konečnou v registri Únie. V takom prípade je majiteľ účtu predovšetkým povinný uplatniť právo na obnovu, náhradu alebo náhradu škody za predpokladu, že takýto nárok nevedie k náprave, zrušeniu alebo spätnému zrušeniu transakcie v tomto registri, pričom alternatívna povaha týchto troch nárokov svedčí o ich rovnocennosti.
28
Táto možnosť domáhať sa obnovy, náhrady alebo náhrady škody, v prípade ktorej článok 40 ods. 3 tretí pododsek nariadenia č. 389/2013 stanovuje, že táto možnosť existuje „napríklad v prípadoch podvodu alebo technickej chyby“, musí byť a fortiori dostupná majiteľovi účtu, ktorý správne uplatnil právnu úpravu Únie, ktorú Súdny dvor neskôr vyhlásil za neplatnú. Platí to o to viac, že, ako o tom svedčí slovné spojenie „napríklad“, udalosti uvedené v tomto ustanovení nie sú vymenované taxatívne.
29
Uvedené ustanovenie tak umožňuje dotknutému majiteľovi účtu uplatniť svoje právo na náhradu škody spôsobenej transakciou, ktorá sa neskôr ukázala ako neprimeraná vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora, ale ktorá vzhľadom na to, že je neodvolateľná a konečná, už nemôže byť obnovená. Keďže dotknutá transakcia nebola v registri Únie napravená, fungovanie tohto registra nie je spochybnené.
30
V tejto súvislosti musí mať dotknutý majiteľ účtu možnosť dovolávať sa svojho práva na obnovu, náhradu alebo náhradu škody pred príslušným vnútroštátnym orgánom, pričom členské štáty sú povinné zabezpečiť dodržiavanie článku 40 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia č. 389/2013 najmä zavedením účinných prostriedkov nápravy.
31
Za týchto podmienok v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku sa prevádzkovateľ zariadenia, akým je Metsä Fibre, môže domáhať práv alebo nárokov uvedených v článku 40 ods. 3 treťom pododseku nariadenia č. 389/2013, vrátane práva na náhradu škody, aby sa v súvislosti s použitím emisných kvót skleníkových plynov dostal do rovnakej situácie, v akej by sa nachádzal, ak by ustanovenia, ktoré boli rozsudkom Schaefer Kalk vyhlásené za neplatné, neexistovali a tento prevádzkovateľ by teda neodovzdal kvóty navyše.
32
Hoci nárok na takéto odškodnenie podlieha podmienkam, ktoré sa obvykle uplatňujú na nároky tohto druhu, treba ešte spresniť, že vzhľadom na skutočnosť, že Energetický úrad pripísal na účty iných zariadení dotknutých rozsudkom Schaefer Kalk množstvo emisných kvót skleníkových plynov rovnajúce sa množstvu odovzdaných emisných kvót na účely ich využitia v budúcich obdobiach obchodovania s kvótami, náhrada škody založená na článku 40 ods. 3 treťom pododseku nariadenia č. 389/2013 musí v zásade v situácii, akou je situácia vo veci samej, viesť k tomu, že prevádzkovateľ dotknutého zariadenia sa dostane do ekonomicky rovnocenného postavenia ako prevádzkovatelia zariadení, na ktorých účty boli kvóty takto pripísané.
33
Prevádzkovateľ zariadenia, ktorý zmenil svoj výrobný proces s cieľom znížiť emisie CO 2 , a tak vo väčšej miere dodržiavať ciele Únie, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, totiž nemôže byť znevýhodnený tým, že malé množstvo emisií, ktoré teraz toto zariadenie vyprodukuje, znižuje pre neho záujem na pripísaní emisných kvót na použitie v budúcich obdobiach obchodovania s kvótami.
34
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že články 40 a 70 nariadenia č. 389/2013 nebránia tomu, aby boli účinne napravené účinky spôsobené uplatnením ustanovení práva Únie, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné rozsudkom Súdneho dvora.
35
Za týchto podmienok treba konštatovať, že preskúmanie prvej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť ustanovení článkov 40 a 70 nariadenia č. 389/2013 týkajúcich sa konečnej a neodvolateľnej povahy transakcií a lehôt na ich napravenie.
O druhej a tretej otázke
36
Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú a tretiu otázku.
O trovách
37
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Preskúmanie prvej prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť ustanovení článkov 40 a 70 nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011, týkajúcich sa konečnej a neodvolateľnej povahy transakcií a lehôt na ich napravenie.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: fínčina.