C-417/23

62023CJ0417

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rovnaké zaobchádzanie s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Smernica 2000/43/ES – Pojmy ‚etnický pôvod‘, ‚priama diskriminácia‘ a ‚nepriama diskriminácia‘ – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyžaduje prijatie plánov rozvoja určených na zníženie percentuálneho podielu rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania v určitých obytných oblastiach – Identifikácia týchto oblastí na základe podielu ‚prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín‘ – Odôvodnenie – Sociálna súdržnosť a integrácia – Politika bývania – Článok 7 Charty základných práv Európskej únie – Právo na rešpektovanie obydlia – Proporcionalita“

Vo veci C‑417/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Østre Landsret (Východný vyšší súd, Dánsko) z 30. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

LO,

za účasti:

BL – Danmarks Almene Boliger,

Institut for Menneskerettigheder,

a

XM,

VT,

YB,

TJ,

RK

proti

Social‑, Bolig‑ og Ældreministeriet,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. septembra 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Slagelse Almennyttige Boligselskab, Afdeling Schackenborgvænge, v zastúpení: H. Qwist, advokat,

–

Institut for Menneskerettigheder, v zastúpení: M. Akhtar, P. Hjaltason, L. Teilgård, T. B. Thomsen a M. Ventegodt, splnomocnení zástupcovia,

–

FN’s særlige rapportør E. Tendayi Achiume a FN’s særlige rapportør Balakrishnan Rajagopal, v zastúpení: P. A. Fokdal a E. O. R. Rosenberg Khawaja, advokater,

–

dánska vláda, v zastúpení: C. A.‑S. Maertens, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Holdgaard a J. Pinborg, advokater,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 písm. a) a b) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod ( Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22 ; Mim. vyd. 20/001, s. 23).

2

Tento návrh bol podaný v rámci piatich sporov, v ktorých oproti sebe stoja, pokiaľ ide o prvé štyri spory, verejnoprávny subjekt v postavení prenajímateľa Slagelse Almennyttige Boligselskab, Afdeling Schackenborgvænge (ďalej len „SAB“) a piati nájomcovia rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania, a, pokiaľ ide o piaty spor, jedenásti nájomcovia takýchto rodinných obytných jednotiek a Social‑, Bolig‑ og Ældreministeriet (Ministerstvo sociálnych vecí, bývania a záležitostí seniorov, Dánsko), pričom ide o spory vo veci vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje povinnosť prijať plány rozvoja určené na zníženie percentuálneho podielu uvedených rodinných obytných jednotiek v obytných oblastiach, ktoré sa vyznačujú okrem iného tým, že počas posledných piatich rokov v nich podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ presiahol 50 %.

Právny rámec

(3)

Právo na rovnosť pred zákonom a ochranu pred diskrimináciou pre všetky osoby ustanovuje všeobecné právo, uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a v paktoch OSN o občianskych a politických právach a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a v [EDĽP], ktoré podpísali všetky členské štáty.

(4)

Je dôležité dodržiavať tieto základné práva a slobody vrátane práva slobody združovania; je rovnako dôležité v súvislosti s prístupom k tovaru a službám a ich poskytovaniu dodržiavať ochranu súkromného a rodinného života a úkony vykonávané v tejto súvislosti.

…

(9)

…

(15)

Uvedomenie si skutočností, z ktorých sa dá usudzovať, že išlo o priamu a nepriamu diskrimináciu, je záležitosťou národných súdov alebo iných príslušných orgánov v súlade s pravidlami alebo praxou vnútroštátneho práva; takéto pravidlá môžu umožňovať najmä nepriamu diskrimináciu prostredníctvom rôznych prostriedkov, vrátane štatistických údajov [takéto pravidlá môžu okrem iného stanovovať, že existencia nepriamej diskriminácie môže byť preukázaná akýmikoľvek prostriedkami, vrátane štatistických údajov – neoficiálny preklad ].

(16)

Je dôležité ochraňovať všetky fyzické osoby proti diskriminácii na základe rasy a etnického pôvodu;…

…

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Pojem diskriminácie“, stanovuje:

„1. Na účely tejto smernice znamená zásada rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnick[ého] pôvod[u].

2. Na účely odseku 1:

a)

za priamu diskrimináciu sa považuje prípad, keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou;

b)

h)

prístup k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania, a ich poskytovanie.

2. Táto smernica sa netýka rozdielneho zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré upravujú vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a netýka sa rozdielu v akomkoľvek zaobchádzaní súvisiacom s právnym postavením dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti.“

7

Článok 8 smernice 2000/43, nazvaný „Dôkazné bremeno“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty prijmú v súlade so svojimi právnymi systémami nevyhnutné opatrenia, aby, akonáhle sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, prislúchalo odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.“

„1. Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

…

j)

sociálne služby súvisiace so sociálnym ubytovaním…

…“

11

Ustanovenie § 27 ods. 4 lovbekendtgørelse nr. 1877 om almene bolger m.v. (almenboligloven) [kodifikačná vyhláška č. 1877 týkajúca sa okrem iného verejného bývania (zákon o verejnom bývaní)] z 27. septembra 2021 (ďalej len „zákon o verejnom bývaní“) znie:

„V prípade obytných jednotiek nachádzajúcich sa v transformačnej oblasti v zmysle § 61a ods. 4 schváli minister prevod pod podmienkou, že dôjde k vypovedaniu… nájomných zmlúv uzavretých s nájomníkmi, ktorí nespĺňajú kritériá stanovené obecným zastupiteľstvom podľa § 27c ods. 1“

12

V § 27 tohto zákona sa uvádza:

„1. Obecné zastupiteľstvo stanovuje kritériá na prenájom pozemkov nachádzajúcich sa v citlivej oblasti bývania v zmysle § 61a ods. 1, ktoré boli prevedené na súkromných nadobúdateľov. Kritériá podľa prvej vety stanoví obecné zastupiteľstvo najneskôr pri schválení prevodu a tieto kritériá sú platné po dobu 10 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva k príslušnému pozemku. Kritériá stanovené v súlade s prvou vetou sa vzťahujú aj na nové nájomné obytné jednotky postavené na pozemku.

Podiel obyvateľov vo veku od 18 do 64 rokov, ktorí nemajú žiadne napojenie na trh práce alebo vzdelávanie, je vyšší ako 40 %, vypočítaný ako priemer za posledné dva roky.

(2)

Podiel obyvateľov, ktorí boli odsúdení za spáchanie trestných činov v zmysle Trestného zákona, zákona o zbraniach alebo zákona o drogách, je najmenej trojnásobne vyšší ako celoštátny priemer, vypočítaný ako priemer za posledné dva roky.

(3)

Podiel obyvateľov vo veku od 30 do 59 rokov, ktorí majú len základné vzdelanie, je vyšší ako 60 %.

(4)

V § 168a ods. 1 a 2 tohto zákona sa uvádza:

„1. Verejnoprávny subjekt v postavení prenajímateľa a obecné zastupiteľstvo spoločne vypracujú plán rozvoja pre transformačnú oblasť v zmysle § 61a ods. 4 Cieľom spoločného plánu rozvoja je znížiť do 1. januára 2030 podiel rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania na maximálne 40 % všetkých obytných jednotiek v dotknutej transformačnej oblasti v zmysle § 61a ods. 4 Do výpočtu celkového počtu obytných jednotiek v dotknutej obytnej oblasti možno zahrnúť obytné jednotky, ktoré boli po roku 2010 zbúrané, a neboli nahradené inými rodinnými obytnými jednotkami patriacimi do systému verejného bývania. Obchodné priestory sa zahŕňajú do výpočtu počtu obytných jednotiek, a to tak, že každá plocha obchodného priestoru s rozlohou 75 metrov štvorcových [m 2 ] sa počíta ako jedna obytná jednotka.

2. Minister vnútra a bývania schvaľuje plány rozvoja uvedené v odseku 1.“

15

Ustanovenie § 168b ods. 1 a 2 zákona o verejnom bývaní znie:

17

V prípravných prácach na tomto zákone č. 1610 z 22. decembra 2010 sa na účely zadefinovania pojmu „geto“ alebo „oblasť geta“„navrhovalo klásť dôraz na tri kritériá…: podiel prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín, podiel osôb, ktoré nemajú žiadne napojenie na trh práce, a podiel osôb, ktoré boli odsúdené za spáchanie trestných činov v zmysle Trestného zákona, zákona o zbraniach alebo zákona o drogách, pričom každý z týchto faktorov naznačuje, že existuje sociálny a spoločenský problém, ktorý sa do takej miery odchyľuje od všeobecnej situácie v Dánsku, že je potrebné vyvinúť osobitné úsilie“.

18

Definícia pojmu „oblasť geta“ bola zmenená na základe lov nr. 1609 om ændring af lov om almene boliger m.v. (zákon č. 1609, ktorým sa mení okrem iného zákon o verejnom bývaní), z 26. decembra 2013, ktorým sa doplnili dve nové kritériá týkajúce sa vzdelania a príjmu. V prípravných prácach na zákone č. 1609 z 26. decembra 2013 sa okrem iného uvádza:

„Ústredným bodom je integrácia prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín v znevýhodnených štvrtiach. Je dôležité, aby sa obyvatelia obytných oblastí medzi sebou stretávali aj mimo rámca ich etnického pôvodu. V opačnom prípade môže byť ťažšie dosiahnuť to, aby si navzájom rozumeli z kultúrneho a jazykového hľadiska, a ľahšie sa môžu objaviť predsudky, negatívne postoje a nebezpečné rozdelenie medzi ‚vy‘ a ‚my‘. Tým sa ohrozuje súdržnosť spoločnosti. Vysoká koncentrácia občanov iného etnického pôvodu je tak znakom toho, že je potrebné dotknutej oblasti venovať pozornosť.“

…

Príliš veľký počet prisťahovalcov sa aktívne nezúčastňuje [na dánskej spoločnosti]. Spomedzi osôb pochádzajúcich z iných ako západných krajín vznikla paralelná spoločnosť. Príliš veľa prisťahovalcov a potomkov prisťahovalcov sa v konečnom dôsledku odpojilo od okolitej spoločnosti. Títo sú nevzdelaní, nezamestnaní a nemajú dostatočnú znalosť dánskeho jazyka.

…

Po desaťročia sa do Dánska prijímalo príliš veľa utečencov a rodinných príslušníkov na účely zlúčenia rodiny, pričom títo neboli do dánskej spoločnosti integrovaní. Mali možnosť zoskupiť sa do get bez akéhokoľvek kontaktu s okolitou spoločnosťou, dokonca aj po mnohých rokoch strávených v Dánsku, a to preto, že sme od nich jasne nepožadovali, aby boli súčasťou dánskej spoločnosti.

…

Na dánskom území vznikli akoby osobitné ohraničené územia. Veľa ľudí žije vo viac či menej izolovaných enklávach. Príliš veľký počet občanov žijúcich v nich dostatočne neberie zodpovednosť do vlastných rúk. Títo sa aktívne nezúčastňujú na chode dánskej spoločnosti a na trhu práce. [Prijali] sme skupinu občanov, ktorí plne nerešpektujú dánske normy a hodnoty. [Skupina], v ktorej sa ženy považujú za menejcenné ako muži, a dochádza v nej k tomu, že sociálna kontrola a nedostatok rovnosti kladú prísne obmedzenia na slobodu prejavu jednotlivca.

Obytnú oblasť Ringparken tvorí päť obytných komplexov, z ktorých štyri sú spravované verejnoprávnym subjektom v postavení prenajímateľa, ktorým je Fællesorganisationens Boligforening, a piaty, t. j. Schackenborgvænge, je spravovaný SAB.

23

Od 1. decembra 2018 bola obytná oblasť Ringparken označená ako „oblasť tvrdého geta“ v zmysle pôvodného znenia § 61a ods. 4 zákona o verejnom bývaní, pričom táto oblasť je v súčasnosti kvalifikovaná ako „transformačná oblasť“ v zmysle znenia tohto ustanovenia uplatniteľného na spory vo veci samej. K tomuto označeniu došlo z dôvodu, že jednak uvedená obytná oblasť spĺňala všetky štyri kritériá stanovené v tomto § 61a ods. 1, t. j. napojenie obyvateľov na trh práce alebo vzdelávací systém, úroveň kriminality, úroveň základného vzdelania a priemerný príjem (ďalej len „sociálno‑ekonomické kritériá“), a jednak 55,6 % obyvateľov tejto obytnej oblasti patrilo do kategórie „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ v zmysle uvedeného § 61a ods. 2.

24

Fællesorganisationens Boligforening, SAB a Slagelse Kommune (obec Slagelse, Dánsko) vypracovali plán rozvoja obytnej oblasti Ringparken, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom 27. mája 2019, s cieľom znížiť podiel rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania na 40 % všetkých obytných jednotiek v tejto obytnej oblasti v súlade s § 168a ods. 1 zákona o verejnom bývaní.

25

Dňa 17. februára 2020 vypovedal SAB 17 nájomných zmlúv v Schackenborgvænge. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vypovedanie týchto nájomných zmlúv sa zakladalo na kritériách uvedených v bode 26 tohto rozsudku.

29

Keďže päť dotknutých nájomcov (ďalej len „päť nájomcov v Schackenborgvænge“) nesúhlasilo s vypovedaním ich nájomných zmlúv napriek tomu, že im bolo ponúknuté náhradné bývanie, SAB podala 7. mája 2020 proti každému z nich žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že vypovedanie uvedených nájomných zmlúv sa uskutočnilo v súlade s právnymi predpismi a spĺňalo podmienky stanovené predovšetkým v § 61a ods. 1 zákona o verejnom bývaní. Týchto päť nájomcov navrhovalo tieto žaloby zamietnuť, a navyše sa domáhali toho, aby SAB uznal neplatnosť § 61a tohto zákona.

30

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým bol podaný návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vyplýva, že traja z piatich nájomcov v Schackenborgvænge sú Dáni, ale narodili sa v „iných ako západných krajinách“ v zmysle § 61a ods. 2 uvedeného zákona, ďalší z týchto nájomcov je štátnym príslušníkom takejto krajiny, v ktorej sa narodil, a vo vzťahu k piatemu z uvedených nájomcov neexistujú informácie o mieste jeho narodenia alebo štátnej príslušnosti. Jeden z uvedených nájomcov býva v Schackenborgvænge od roku 2012, ďalší od roku 2013 a ďalší traja od roku 2017.

31

34

Od 1. decembra 2018 bola obytná oblasť Mjølnerparken označená za „oblasť tvrdého geta“ v zmysle pôvodného znenia § 61a ods. 4 zákona o verejnom bývaní, pričom v súčasnosti sa táto oblasť považuje za „transformačnú oblasť“ v zmysle znenia tohto ustanovenia uplatniteľného na spory vo veci samej. K tomuto označeniu došlo z dôvodu, že jednak uvedená obytná oblasť spĺňala tri zo sociálno‑ekonomických kritérií a jednak približne 80 % obyvateľov tejto obytnej oblasti patrilo do kategórie „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ v zmysle tohto § 61a ods. 2 V čase podania tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania bola Mjølnerparken stále transformačnou oblasťou.

35

V súlade s § 168a ods. 1 zákona o verejnom bývaní vypracoval Bo‑Vita plán rozvoja Mjølnerparken, ktorý 20. júna 2019 schválilo Københavns Kommune (mesto Kodaň, Dánsko) a 10. septembra 2019 Transport‑ og Boligministeriet (Ministerstvo dopravy a bývania, Dánsko), z ktorého sa neskôr stalo Indianrigs‑ og Boligministeriet (Ministerstvo vnútra a bývania, Dánsko), a napokon Ministerstvo sociálnych vecí, bývania a záležitostí seniorov Dánska. Tento plán rozvoja stanovuje okrem iného to, že zníženie podielu rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania na 40 % v súlade s týmto § 168a ods. 1 sa musí uskutočniť predajom blokov 2 a 3.

36

BO‑Vita uzavrel dohodu o predaji týchto blokov, ktorú 2. júna 2022 schválilo mesto Kodaň a následne 4. januára 2023 Social‑ og Boligstyrelsen (Úrad sociálneho zabezpečenia a bývania, Dánsko).

40

Inštitút pre ľudské práva vstúpil do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov všetkých jedenástich nájomcov v Mjølnerparkenu, rovnako ako aj osobitná spravodajkyňa OSN pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, a tiež aj osobitný spravodajca OSN pre primerané bývanie ako zložky práva na primeranú životnú úroveň a pre právo na nediskrimináciu v tomto kontexte.

Úvahy vnútroštátneho súdu týkajúce sa sporov vo veci samej

41

Østre Landsret (Východný vyšší súd, Dánsko) – ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania – tvrdí, že vo všetkých piatich sporoch vo veci samej je ústrednou otázkou to, či vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa plánov rozvoja určených na zníženie podielu rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania v transformačných oblastiach, ktoré sú stanovené v § 168a ods. 1 zákona o verejnom bývaní, znamenajú diskrimináciu na základe etnického pôvodu, ktorá je v rozpore s lov nr. 374 om etnisk ligebehandling (zákon č. 374 o rovnakom zaobchádzaní z dôvodu etnického pôvodu), z 28. mája 2003, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, a so smernicou 2000/43, ktorá sa do dánskeho práva preberá uvedeným zákonom.

42

Tento súd uvádza, že pojem „iná ako západná krajina“, ktorý vyvinul Danmarks Statistik (Štatistický úrad, Dánsko), zahŕňa všetky krajiny iné ako členské štáty Únie, ktorými sú Andorra, Island, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, San Maríno, Švajčiarsko, Vatikánsky mestský štát, Kanada, Spojené štáty, Austrália a Nový Zéland.

46

Tento úrad definuje „prisťahovalca“ ako osobu narodenú v zahraničí, ktorej žiadny z rodičov sa nenarodil v Dánsku a nie je dánskym štátnym príslušníkom. Uvedený úrad definuje „potomka“ ako osobu, ktorá sa narodila v Dánsku, ale ktorej žiadny z rodičov sa nenarodil v Dánsku a nie je dánskym štátnym príslušníkom, alebo ktorej rodičia si napriek tomu, že sa narodili v Dánsku a nadobudli dánsku štátnu príslušnosť, obaja ponechali aj cudziu štátnu príslušnosť.

47

Vnútroštátny súd sa domnieva, že ani zo znenia článku 2 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/43, ani z judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija ( C‑83/14 , ďalej len rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, EU:C:2015:480 ); zo 6. apríla 2017, Jyske Finans ( C‑668/15 , EU:C:2017:278 ), a z 10. júna 2021, Land Oberösterreich (Príspevok na bývanie) ( C‑94/20 , EU:C:2021:477 ), nemožno vyvodiť záver, či pojem „etnický pôvod“ zahŕňa skupinu osôb zadefinovaných ako „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“, a ak áno, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu v zmysle tohto ustanovenia.

O prejudiciálnych otázkach

49

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/43 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje povinnosť prijať plány rozvoja určené na zníženie percentuálneho podielu rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania v obytných oblastiach, ktoré sa vyznačujú okrem iného tým, že počas posledných piatich rokov podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ bývajúcich v týchto oblastiach prekročil 50 %, predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu v zmysle tohto ustanovenia.

O vecnej pôsobnosti smernice 2000/43

50

Na úvod treba overiť, či spory vo veci samej v rozsahu, v akom sa týkajú dánskeho systému verejného bývania pre rodiny, upraveného zákonom o verejnom bývaní, patria do vecnej pôsobnosti smernice 2000/43.

54

V tejto súvislosti sa v článku 2 ods. 1 smernice 2006/123 uvádza, že táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte, pričom pojem „služba“ je v článku 4 bode 1 tejto smernice vymedzený ako „akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu, v zmysle článku 57 [ZFEÚ].

55

Podľa článku 57 ZFEÚ sa za „služby“ v zmysle Zmlúv považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pričom tieto služby zahŕňajú najmä činnosti obchodnej povahy. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora podstatná vlastnosť odplaty spočíva v tom, že odplata predstavuje hospodársku protihodnotu za predmetné plnenie (rozsudok z 23. februára 2016, Komisia/Maďarsko, C‑179/14 , EU:C:2016:108 , body 151 a 153 , ako aj citovaná judikatúra).

56

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že činnosť prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vykonáva právnická osoba, spadá pod pojem „služba“ v zmysle článku 4 bodu 1 smernice 2006/123 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments, C‑724/18 a C‑727/18 , EU:C:2020:743 , bod 34 ).

60

Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá spôsobí uplatnenie ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb na určitú činnosť, je jej hospodárska povaha, t. j. že činnosť sa nevykonáva bezodplatne. Naopak v tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby cieľom poskytovateľa služieb bolo dosiahnutie zisku (rozsudky z 18. decembra 2007, Jundt, C‑281/06 , EU:C:2007:816 , body 32 a 33 , ako aj z 23. februára 2016, Komisia/Maďarsko, C‑179/14 , EU:C:2016:108 , bod 154 ).

61

64

Toto konštatovanie sa nezdá byť spochybniteľným na základe článku 2 ods. 2 písm. j) smernice 2006/123, ktorý stanovuje, že táto smernica sa nevzťahuje na sociálne služby súvisiace so sociálnym ubytovaním. Toto ustanovenie vykladané vo svetle odôvodnenia 27 tejto smernice totiž znamená, že uvedená smernica sa nevzťahuje na činnosti nevyhnutné na zaručenie základného práva na ľudskú dôstojnosť, ktorých cieľom je zabrániť riziku marginalizácie osôb, ktoré sú týmto právom chránené, a ktoré sú v tomto zmysle prejavom zásad sociálnej súdržnosti a solidarity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Femarbel, C‑57/12 , EU:C:2013:517 , body 42 a 43 ), keďže takéto činnosti v skutočnosti nemožno kvalifikovať ako „hospodárske“ činnosti.

65

V prejednávanej veci vzhľadom na charakteristické znaky dánskeho systému verejného bývania pre rodiny, ako sú uvedené v bode 57 tohto rozsudku, má poskytovanie ubytovania za odplatu v rámci tohto systému povahu hospodárskej činnosti, a teda nepatrí medzi „sociálne služby“ týkajúce sa sociálneho bývania v zmysle článku 2 ods. 2 písm. j) smernice 2006/123.

66

S výhradou overení uvedených v bode 58 tohto rozsudku, ktorých vykonanie je úlohou vnútroštátneho súdu, teda treba konštatovať, že dánsky systém verejného bývania pre rodiny sa týka oblasti, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2006/123, čo stačí na konštatovanie toho, že v rámci tohto systému sa smernica 2000/43 uplatňuje, a to na základe jej článku 3 ods. 1.

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami v podstate pýta, či vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá je založená na kritériu týkajúcom sa „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“, predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice, treba začať tým, že sa preskúma, či použitie tohto kritéria v § 61a ods. 2 zákona o verejnom bývaní môže predstavovať priamu diskrimináciu v zmysle článku 2 uvedenej smernice.

70

V článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice sa uvádza, že na účely uplatnenia odseku 1 tohto článku sa za priamu diskrimináciu považuje prípad, keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou.

O pojme „etnický pôvod“ v zmysle smernice 2000/43

71

Pojem „etnický pôvod“ nie je v smernici 2000/43 vymedzený.

75

Na tento účel treba zohľadniť cieľ sledovaný touto smernicou, ako aj kontext, do ktorého uvedený pojem patrí.

76

Podľa ustálenej judikatúry totiž z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a obsah, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ku ktorému treba dospieť tak, že sa vezme do úvahy nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou [rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82 , EU:C:1984:11 , bod 11 , a z 8. apríla 2025, Európska prokuratúra (Súdne preskúmanie procesných úkonov), C‑292/23 , EU:C:2025:255 , bod 51 ].

77

Pokiaľ ide v prvom rade o cieľ sledovaný smernicou 2000/43, z článku 1 tejto smernice vyplýva, že jej účelom je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásady rovnakého zaobchádzania v členských štátoch. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 28 tejto smernice, jej cieľom je zabezpečenie spoločnej vysokej úrovne ochrany proti diskriminácii vo všetkých členských štátoch.

81

Po tretie, ako vyplýva tak z odôvodnenia 13 smernice 2000/43, ako aj z jej článku 3 ods. 2, táto smernica sa netýka rozdielneho zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti, keďže štátna príslušnosť osoby nemôže sama osebe zakladať domnienku príslušnosti k určitej etnickej skupine.

82

Toto ustanovenie však nemôže brániť tomu, aby štátna príslušnosť alebo kritériá, na ktorých je založené jej priznanie, boli – spomedzi ostatných faktorov – zohľadnené na účely vymedzenia pojmu „etnický pôvod“. Zo zoznamu kritérií týkajúcich sa tohto pojmu, uvedeného v bode 72 tohto rozsudku, totiž vyplýva, že „spoločná [štátna príslušnosť]“, je jednou zo skutočností, ktorá v spojení s inými skutočnosťami môže viesť k záveru o príslušnosti k etnickej skupine.

83

Rovnako kritérium krajiny narodenia osoby môže predstavovať jeden zo špecifických faktorov umožňujúcich dospieť k záveru o príslušnosti tejto osoby k etnickej skupine (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 2017, Jyske Finans, C‑668/15 , EU:C:2017:278 , bod 18 ).

O pojme „priama diskriminácia“ v zmysle smernice 2000/43

87

Ako bolo zdôraznené v bode 70 tohto rozsudku, rozdielne zaobchádzanie treba kvalifikovať ako „priamu diskrimináciu“ na základe etnického pôvodu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43 vtedy, keď sa s jednou osobou z dôvodu etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou. V prejednávanej veci treba preto v prvom rade určiť, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje rozdielne zaobchádzanie na základe etnického pôvodu, a ak áno, v druhom rade treba preskúmať, či toto rozdielne zaobchádzanie vedie k znevýhodneniu určitých osôb v porovnaní s inými osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii.

88

Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku týkajúcu sa toho, že rozdielne zaobchádzanie bolo zavedené „z dôvodu etnického pôvodu“, treba uviesť, že zo zákona o verejnom bývaní, a predovšetkým z jeho § 168a a 168b vyplýva, že povinnosť prijať plán rozvoja určený na zníženie percentuálneho podielu rodinných obytných jednotiek patriacich do systému verejného bývania sa vzťahuje na „transformačné oblasti“ v zmysle tohto zákona. Tieto oblasti sú v § 61a ods. 4 uvedeného zákona vymedzené ako obytné oblasti, ktoré počas posledných piatich rokov spĺňali podmienky uvedené v tomto § 61a ods. 2 Toto ustanovenie vymedzuje „paralelné spoločnosti“ tak, že sú nimi tie obytné oblasti, ktoré jednak spĺňajú aspoň dve zo sociálno‑ekonomických kritérií a jednak je v nich podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ vyšší ako 50 %.

92

V dôsledku uvedeného sa zdá, že rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide vo veci samej, je založené hlavne na kritériu „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ v zmysle zákona o verejnom bývaní.

93

V súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 87 tohto rozsudku, treba teda preskúmať, či toto kritérium „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe etnického pôvodu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43.

94

Vzhľadom na to, že uvedené kritérium je stanovené v dánskom práve, je úlohou vnútroštátneho súdu rozhodnúť v tejto súvislosti.

98

Napokon pod pojem „západné krajiny“ patria členské štáty Únie, ktorými sú Andorra, Island, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, San Maríno, Švajčiarsko, Vatikánsky mestský štát, Kanada, Spojené štáty, Austrália a Nový Zéland. Všetky iné krajiny – okrem tých, ktoré sú uvedené vyššie – sa teda považujú za „iné ako západné krajiny“.

99

Ako však bolo zdôraznené v bodoch 81 a 85 tohto rozsudku, kritériá týkajúce sa krajiny narodenia dotknutej osoby, rovnako ako krajiny narodenia a štátnej príslušnosti jej rodičov, nie sú samy osebe dostatočné na preukázanie príslušnosti k etnickej skupine. Každé z týchto kritérií preto možno v tejto súvislosti považovať za neutrálne.

100

Ako však dánska vláda uznala vo svojich písomných pripomienkach, všeobecné kritérium „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ sa nezakladá výlučne na kritériu krajiny narodenia danej osoby a jej rodičov, ani výlučne na kritériu štátnej príslušnosti týchto rodičov, ale na celkovom spoločnom zohľadnení týchto kritérií. Po prvé sa totiž zohľadňuje krajina narodenia dotknutej osoby, rovnako ako krajina narodenia a štátna príslušnosť jej rodičov. Po druhé treba určiť, či sa krajina alebo krajiny, v ktorých sa všetky tieto osoby narodili a/alebo ktorých sú štátnymi príslušníkmi, považujú za „iné ako západné krajiny“.

104

Za týchto okolností nemožno pôsobnosť smernice 2000/43 obmedziť na boj proti diskriminácii jednej etnickej skupiny.

105

V druhom rade kontext, v rámci ktorého došlo k prijatiu všeobecného kritéria, akým je kritérium „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“, ako ho objasňujú prípravné práce na právnej úprave, ktorej je toto kritérium súčasťou, tiež môže obsahovať informácie relevantné na účely určenia, či táto právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe etnického pôvodu. V prejednávanej veci teda môžu byť v tejto súvislosti relevantné také prípravné práce, aké sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zmienené v bodoch 18 a 20 tohto rozsudku.

106

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa dalo hovoriť o priamej diskriminácii v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43, stačí, aby aspekt súvisiaci s etnickým pôvodom bol rozhodujúci pre rozhodnutie zaviesť rozdielne zaobchádzanie (pozri v tomto zmysle rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 76).

110

Ako bolo pripomenuté v bode 87 tohto rozsudku, ak vnútroštátny súd na základe všetkých overení, ktoré mu prináleží vykonať, dospeje k záveru, že všeobecné kritérium „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ v zmysle zákona o verejnom bývaní zakladá rozdielne zaobchádzanie na základe etnického pôvodu, bude musieť v druhom rade overiť, či má tento zákon za dôsledok to, že sa s určitými osobami zaobchádza menej priaznivo než s inými osobami nachádzajúcim sa v porovnateľnej situácii.

111

Článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43 totiž okrem podmienky spočívajúcej v tom, aby rozdielne zaobchádzanie bolo zavedené „z dôvodu… etnického pôvodu“, stanovuje ďalšie dve podmienky, ktoré sa týkajú existencie „menej priaznivého zaobchádzania“ a „porovnateľnosti“ posudzovaných situácií.

112

Treba pripomenúť, že požiadavka týkajúca sa porovnateľnosti situácií na účely určenia existencie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa má posudzovať z hľadiska všetkých prvkov, ktoré ich charakterizujú (rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 89 a citovaná judikatúra).

116

Tým, že tento zákon stanovuje takúto povinnosť, má zrejme za následok to, že všetci obyvatelia transformačných oblastí sú vystavení zvýšenému riziku predčasného ukončenia ich nájmu, a v dôsledku toho straty ich bývania.

117

S výhradou overenia zo strany vnútroštátneho súdu sa totiž zdá, že samotný zákon o verejnom bývaní stanovuje, že predčasné ukončenie nájmov je jedným z dôsledkov, ktoré môžu vyplynúť zo schválenia plánu rozvoja pre transformačnú oblasť.

118

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, tak vyplýva, že ak sa realizácia takéhoto plánu uskutočňuje prostredníctvom prevodu vlastníctva k obytným jednotkám na súkromného nadobúdateľa, § 27 ods. 4 tohto zákona stanovuje, že schválenie takéhoto prevodu príslušným ministrom podlieha podmienke, že dôjde k vypovedaniu nájomných zmlúv nájomcov nespĺňajúcich kritériá, ktoré je obecné zastupiteľstvo povinné schváliť v súlade s § 27c ods. 1 uvedeného zákona.

122

V tejto súvislosti z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Takáto strata totiž stavia dotknutú osobu a jej rodinu do osobitne zraniteľnej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 13. mája 2008, McCann v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2008:0513JUD001900904, bod 50, ako aj rozsudok z 10. septembra 2014, Kušionová, C‑34/13 , EU:C:2014:2189 , body 63 a 64 ).

123

Z uvedeného vyplýva, že zvýšené riziko uvedené v bode 120 tohto rozsudku môže predstavovať „menej priaznivé zaobchádzanie“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43.

124

Treba ešte spresniť, že na účely posúdenia existencie takéhoto menej priaznivého zaobchádzania nezáleží na tom, či medzi kritériá, podľa ktorých sa na individuálnom základe vyberajú nájomné zmluvy, ktoré sa majú vypovedať, patrí kritérium „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“. Takáto okolnosť totiž nie je spôsobilá spochybniť existenciu zvýšeného rizika predčasného ukončenia týchto nájmov.

128

Treba ešte uviesť, že ak by vnútroštátny súd dospel k záveru o existencii domnienky priamej diskriminácie na základe etnického pôvodu, účinné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania by si vyžadovalo, aby dôkazné bremeno znášalo predovšetkým ministerstvo sociálnych vecí, bývania a záležitostí seniorov, ktoré by v súlade s pravidlom stanoveným v článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 malo preukázať, že k porušeniu tejto zásady nedošlo a že prijatie zákona o verejnom bývaní v rozsahu, v akom vymedzuje transformačné oblasti a stanovuje povinnosť prijať plány rozvoja pre tieto oblasti, nie je nijako založené na etnickom pôvode väčšiny obyvateľov uvedených oblastí, ale že je založené výlučne na objektívnych faktoroch, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe etnického pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 85 a citovanú judikatúru).

129

132

Pokiaľ ide v prvom rade o existenciu „navonok neutrálneho“ predpisu, kritéria alebo zvyklosti, Súdny dvor rozhodol, že táto podmienka vyžaduje, že predmetný predpis, kritérium alebo prax musia byť formulované alebo uplatňované navonok neutrálne, to znamená s ohľadom na iné faktory, než je chránená vlastnosť, ktoré jej nie sú rovnocenné (pozri v tomto zmysle rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, body 93 a 109).

133

V druhom rade treba pripomenúť, že ak sa zdá, že opatrenie, ktoré zakladá rozdielne zaobchádzanie vedúce k menej priaznivému zaobchádzaniu, bolo zavedené z dôvodov súvisiacich s rasovým alebo etnickým pôvodom, takéto opatrenie treba kvalifikovať ako priamu diskrimináciu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43. Naproti tomu nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnického pôvodu nevyžaduje, aby sa dotknuté opatrenie zakladalo na tomto druhu odôvodnenia. Platí totiž, že na to, aby sa na opatrenie mohol vzťahovať článok 2 ods. 2 písm. b) tejto smernice, postačuje, aby uvedené opatrenie, ktoré síce využíva neutrálne kritériá, ktoré nie sú založené na chránenej vlastnosti, bolo spôsobilé osobitne znevýhodňovať osoby s touto vlastnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, body 95 a 96 a citovanú judikatúru).

134

V treťom rade, pokiaľ ide o podmienku stanovenú v tomto článku 2 ods. 2 písm. b), podľa ktorej dotknuté opatrenie musí byť spôsobilé „[osobitne] znevýhod[ňovať]“ osoby určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, Súdny dvor rozhodol, že túto podmienku treba chápať tak, že znamená, že z dôvodu predmetného predpisu, kritéria alebo praxe sú znevýhodnené predovšetkým osoby určitého etnického pôvodu (rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 100, a rozsudok z 15. novembra 2018, Maniero, C‑457/17 , EU:C:2018:912 , bod 47 ).

138

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má v tejto súvislosti prednosť pred inými jazykovými verziami. Potreba jednotného uplatňovania, a teda výkladu aktu Únie, totiž vylučuje, aby bol tento akt posudzovaný izolovane v jednej zo svojich verzií, ale naopak vyžaduje, aby bol vykladaný v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 25. marca 2010, Helmut Müller, C‑451/08 , EU:C:2010:168 , bod 38 , a z 8. mája 2025, Pielatak, C‑410/23 , EU:C:2025:325 , bod 58 ).

139

Taký výklad, aký je uvedený v bode 137 tohto rozsudku, by pritom bol ťažko zlučiteľný s cieľmi smernice 2000/43, ako sú uvedené v bode 77 tohto rozsudku.

140

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku pôsobnosť tejto smernice nemožno obmedziť na boj proti diskriminácii týkajúcej sa len jednej etnickej skupiny.

144

V tejto súvislosti v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že zásada proporcionality vyžaduje overiť, že vnútroštátne opatrenia po prvé sú vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu, po druhé, že sú obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné, v tom zmysle, že sledovaný cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do práv a slobôd zaručených dotknutým osobám, a po tretie, že takéto opatrenia nie sú neprimerané uvedenému cieľu, čo predpokladá najmä zváženie dôležitosti tohto cieľa a závažnosti zásahu do týchto práv a slobôd (rozsudok z 5. decembra 2023, Nordic Info, C‑128/22 , EU:C:2023:951 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).

145

Na účely určenia, či obmedzenie spĺňa túto podmienku proporcionality, musí členský štát, ktorý sa chce dovolávať cieľa spôsobilého odôvodniť obmedzenie základnej slobody alebo základného práva, poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky informácie, ktoré mu umožnia uistiť sa, že dotknuté opatrenie skutočne vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z tejto zásady, pričom k opodstatňujúcim dôvodom, na ktoré sa tento členský štát môže odvolávať, treba pripojiť analýzu spôsobilosti a nevyhnutnosti tohto opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako aj presné údaje, ktoré umožňujú podporu jeho argumentácie (rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23 , EU:C:2025:569 , bod 101 , ako aj citovaná judikatúra).

146

Okrem toho treba pripomenúť, že pojem objektívne odôvodnenie v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 sa má vykladať reštriktívne (rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 112).

150

Vzhľadom na význam tohto základného cieľa Únie majú členské štáty v zásade širokú mieru voľnej úvahy pri prijímaní opatrení na zabezpečenie sociálnej súdržnosti a integrácie vrátane opatrení v oblasti urbanistického rozvoja.

151

Treba však zdôrazniť, ako vyplýva z bodu 108 tohto rozsudku, že pojem „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“ sa vzťahuje aj na osoby, ktoré majú štátnu príslušnosť niektorého členského štátu vrátane Dánskeho kráľovstva. Platí teda, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov členských štátov, nemôže byť odôvodnená uvedeným cieľom.

152

Po druhé, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v plnení požiadaviek súvisiacich s politikou sociálneho bývania – v rámci systému verejného bývania –, Súdny dvor tiež rozhodol, že požiadavky súvisiace s politikou sociálneho bývania členského štátu a s financovaním tejto politiky môžu predstavovať naliehavé dôvody všeobecného záujmu (rozsudok z 1. októbra 2009, Woningstichting Sint Servatius, C‑567/07 , EU:C:2009:593 , bod 30 ). Tak je to aj v prípade požiadaviek podporujúcich prístup k bývaniu pre zraniteľné osoby alebo osoby s nízkymi príjmami (rozsudok z 27. februára 2025, AEON NEPREMIČNINE a i., C‑674/23 , EU:C:2025:113 , bod 55 ).

156

Po tretie, hoci právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, v zásade možno považovať za právnu úpravu patriacu do oblasti, v ktorej členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy, nič to nemení na tom, že členské štáty sú stále povinné rešpektovať zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu, ako je zakotvený v článku 21 Charty a konkretizovaný smernicou 2000/43.

157

V tejto súvislosti z odôvodnení 9, 12 a 13 tejto smernice vyplýva jednak to, že diskriminácia založená na rasovom alebo etnickom pôvode môže sťažiť dosahovanie cieľov Zmluvy o FEÚ, ktorými sú predovšetkým vysoký stupeň zamestnanosti a sociálnej ochrany, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodárska a sociálna súdržnosť a solidarita, ako aj cieľ spočívajúci v dosiahnutí toho, aby sa Európska únia stala územím slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a jednak to, že zákaz akejkoľvek diskriminácie tohto druhu, ktorý táto smernica zavádza v oblastiach, ktoré upravuje, má zabezpečiť rozvoj demokratických a tolerantných spoločností, ktoré umožňujú účasť všetkých osôb bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (rozsudok ČEZ Razpredelenie Bălgarija, bod 74).

158

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či právna úprava dotknutá vo veci samej rešpektuje zásadu proporcionality, treba po prvé preskúmať, či opatrenia, ktoré stanovuje, sú vhodné na dosiahnutie naliehavého cieľa všeobecného záujmu sledovaného touto právnou úpravou.

162

V prejednávanej veci treba konštatovať, že v citlivých oblastiach bývania, ktoré sa vyznačujú existenciou problémov sociálno‑ekonomickej povahy, ktoré sú prinajmenšom analogické problémom existujúcim v transformačných oblastiach, zákon o verejnom bývaní neukladá povinnosť prijať také plány rozvoja, o aké ide vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že v citlivých oblastiach bývania sa takéto problémy prípadne riešia inými prostriedkami zameranými na zabezpečenie sociálnej súdržnosti.

163

Je preto úlohou vnútroštátneho súdu, aby určil, či tento zákon tým, že stanovuje povinnosť prijať takéto plány, sleduje cieľ – spočívajúci v podpore sociálnej súdržnosti – koherentným a systematickým spôsobom, napriek tomu, že sa táto povinnosť vzťahuje len na transformačné oblasti, v ktorých podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ presahuje 50 %, a nevzťahuje sa na citlivé oblastí bývania, v ktorých je tento podiel nižší ako 50 %.

164

V prípade, že by vnútroštátny súd predsa len dospel k záveru, že právna úprava, o akú ide vo veci samej, je vhodná na zabezpečenie dosiahnutia cieľa týkajúceho sa sociálnej súdržnosti a integrácie, bolo by jeho úlohou, po druhé, aby na účely určenia, či je takéto opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, overil, či, ako tvrdili viacerí účastníci konania a dotknuté osoby, ktoré predložili písomné pripomienky, je uvedený cieľ možné dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do práv a slobôd zaručených dotknutým osobám.

168

Treba pritom spresniť, že ciele všeobecného záujmu, akým je aj sociálna kohézia a integrácia, nemožno sledovať vnútroštátnym opatrením bez toho, aby sa zohľadnila skutočnosť, že tieto ciele musia byť v súlade so základnými právami a zásadami, ktorých sa toto opatrenie týka, ako sú uvedené v Zmluvách a Charte, a to tak, že sa dosiahne rovnováha medzi týmito cieľmi všeobecného záujmu na jednej strane a dotknutými právami a zásadami na druhej strane, aby sa zabezpečilo, že nevýhody spôsobené uvedeným opatrením nebudú vo vzťahu k uvedeným cieľom neprimerané. Možnosť odôvodniť obmedzenie práv zaručených v článku 7 Charty treba posúdiť tak, že sa zistí miera závažnosti zásahu, ktorý takéto obmedzenie predstavuje, a že sa overí, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením úmerná tejto závažnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C‑254/23 , EU:C:2025:569 , bod 109 , ako aj citovanú judikatúru).

169

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zákon o verejnom bývaní tým, že stanovuje povinnosť prijať plány rozvoja pre transformačné oblasti, zrejme predstavuje pre obyvateľov týchto oblastí zvýšené riziko predčasného ukončenia ich nájmov, a v dôsledku toho straty ich bývania.

170

Ako pritom vyplýva z bodov 121 a 122 tohto rozsudku, strata bývania predstavuje jedno z najzávažnejších porušení práva na rešpektovanie obydlia v zmysle článku 7 Charty a stavia dotknutú osobu a jej rodinu do osobitne zraniteľnej situácie.

Každá osoba, ktorá je vystavená riziku závažného zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, ktorý predstavuje strata bývania, musí mať v zásade možnosť dosiahnuť preskúmanie primeranosti takéhoto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad, ktoré vyplývajú z uvedeného článku 8. Pri posudzovaní primeranosti opatrenia spočívajúceho v nútenom vysťahovaní je potrebné zohľadniť predovšetkým tieto aspekty, t. j. ak bolo bývanie zriadené v súlade so zákonom, oslabuje to legitimitu akéhokoľvek opatrenia spočívajúceho v nútenom vyhostení, a naopak, ak bolo zriadené protiprávne, dotknutá osoba je v slabšom postavení. Okrem toho, ak nie je k dispozícii žiadne náhradné ubytovanie, zásah je závažnejší ako v prípade, že takéto ubytovanie k dispozícii je, pričom jeho primeranosť alebo neprimeranosť sa posudzuje najmä vzhľadom na osobitné potreby dotknutého jednotlivca (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 17. októbra 2013, Winterstein a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:1017JUD002701307, bod 148).

173

Napokon treba v rámci preskúmania proporcionality, ktoré sú vnútroštátne orgány povinné vykonať, zohľadniť príslušnosť dotknutých osôb k sociálne znevýhodnenej skupine a ich osobitné potreby z tohto dôvodu (rozsudok ESĽP, 17. októbra 2013, Winterstein a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:1017JUD002701307, bod 160).

174

V prejednávanej veci skutočnosť, že v dánskom systéme verejného bývania vnútroštátne orgány zabezpečujú nové bývanie pre osoby, ktorých nájomná zmluva bola predčasne ukončená, môže byť jednou zo skutočností, ktoré musí vnútroštátny súd spomedzi ďalších zohľadniť v rámci preskúmania proporcionality vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej. Táto skutočnosť totiž môže viesť k zmierneniu závažnosti zásahu do práva na rešpektovanie obydlia vyplývajúceho z takéhoto predčasného ukončenia, a to za predpokladu, že je táto starostlivosť skutočná a náhradné bývanie je prispôsobené osobitným potrebám týchto osôb a ich rodín. Treba však zohľadniť skutočnosť, že niektoré z uvedených osôb a rodín bývali v takejto rodinnej obytnej jednotke, o ktorú majú prísť, v súlade so zákonom a dlhé roky.

–

predstavuje priamu diskrimináciu v zmysle tohto článku 2 ods. 2 písm. a) vtedy, ak sa preukáže, že prijatie tejto vnútroštátnej právnej úpravy je založené na etnickom pôvode väčšiny obyvateľov uvedených obytných oblastí a že uvedená vnútroštátna právna úprava má za dôsledok to, že so všetkými obyvateľmi týchto oblastí sa zaobchádza menej priaznivo ako s obyvateľmi porovnateľných obytných oblastí, v ktorých pritom podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ neprekročil 50 %,

–

predstavuje nepriamu diskrimináciu v zmysle uvedeného článku 2 ods. 2 písm. b) vtedy, ak sa preukáže, že po prvé táto vnútroštátna právna úprava, ktorá napriek tomu, že je formulovaná alebo uplatňovaná navonok neutrálne, t. j. berúc do úvahy iné faktory, než je etnický pôvod, má za následok osobitné znevýhodnenie osôb patriacich do určitých etnických skupín, a po druhé uvedená vnútroštátna právna úprava na účely dosiahnutia cieľa naliehavého všeobecného záujmu, ktorý sleduje, nerešpektuje zásadu proporcionality.

O trovách

177

predstavuje priamu diskrimináciu v zmysle tohto článku 2 ods. 2 písm. a) vtedy, ak sa preukáže, že prijatie tejto vnútroštátnej právnej úpravy je založené na etnickom pôvode väčšiny obyvateľov uvedených obytných oblastí a že uvedená vnútroštátna právna úprava má za dôsledok to, že so všetkými obyvateľmi týchto oblastí sa zaobchádza menej priaznivo ako s obyvateľmi porovnateľných obytných oblastí, v ktorých pritom podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ neprekročil 50 %,

–

predstavuje nepriamu diskrimináciu v zmysle uvedeného článku 2 ods. 2 písm. b) vtedy, ak sa preukáže, že po prvé táto vnútroštátna právna úprava, ktorá napriek tomu, že je formulovaná alebo uplatňovaná navonok neutrálne, t. j. berúc do úvahy iné faktory, než je etnický pôvod, má za následok osobitné znevýhodnenie osôb patriacich do určitých etnických skupín, a po druhé uvedená vnútroštátna právna úprava na účely dosiahnutia cieľa naliehavého všeobecného záujmu, ktorý sleduje, nerešpektuje zásadu proporcionality.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: dánčina.