C-421/23

62023CJ0421

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 23. januára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Migrujúci pracovníci – Sociálne zabezpečenie – Uplatniteľná právna úprava – Vyslaní pracovníci – Dokumenty vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia príslušná na vydávanie týchto potvrdení – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 76 ods. 6 – Povinnosť orgánov hostiteľského členského štátu začať postup dialógu a hľadania dohody na účely zistenia, či došlo k podvodu“

Vo veci C‑421/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) z 25. mája 2023 a doručený Súdnemu dvoru 10. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

ministère public, v zastúpení: J. Deumer, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Článok 1 písm. l) nariadenia č. 883/2004 vymedzuje na účely tohto nariadenia pojem „právne predpisy“ tak, že tieto znamenajú v súvislosti s každým členským štátom zákony, nariadenia a iné povinné ustanovenia a všetky ostatné vykonávajúce opatrenia týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa uplatňuje článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia.

4

Článok 2 nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

2. Okrem toho sa toto nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí… štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.“

5

…

3. S výhradou článkov 12 až 16:

a)

osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;

…“

8

„…

3. Orgány a inštitúcie členských štátov môžu na účely vykonávania tohto nariadenia komunikovať medzi sebou a zahrnutými osobami alebo ich zástupcami priamo.

4. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

…

6. V prípade ťažkostí pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, ktoré by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného členského štátu alebo členského štátu bydliska danej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských štátov). Ak sa nemôže nájsť riešenie v rámci primeranej doby, dané orgány môžu prizvať správnu komisiu, aby zasiahla.“

4. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.“

12

Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 znie:

„Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II [nariadenia č. 883/2004], na požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné.“

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

13

16

Obvinený vo veci samej, ako aj ministère public (prokuratúra, Belgicko) podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

17

V rámci tohto odvolania EX, ktorý nespochybňuje, že dokumenty vo forme potvrdení A1, ktoré predložil, sú falošnými dokumentmi, tak ako to vyplýva z rozsudku Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur) z 10. novembra 2021, tvrdí, že v prípade indícií o podvode, čo podľa jeho názoru zahŕňa prípad použitia falošných potvrdení A1, predstavuje postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je upravený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, nevyhnutný predpoklad na to, aby bolo možné konštatovať existenciu takéhoto podvodu.

18

Vnútroštátny súd pripomína judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu najmä z rozsudku z 27. apríla 2017, A‑Rosa Flussschiff ( C‑620/15 , EU:C:2017:309 ), ktorá zakotvuje zásadu uplatnenia právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu, a výlučnú právomoc vydávajúcej inštitúcie v prípade indícií o podvode, pokiaľ ide o posúdenie platnosti potvrdení A1, ktoré táto inštitúcia vydala. Okrem toho tento súd odkazuje na rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines ( C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 ), z ktorého vyplýva, že uvedený postup dialógu a hľadania dohody predstavuje nevyhnutný predpoklad na účely určenia, či sú splnené podmienky existencie podvodu.

2.

V prípade kladnej odpovede, je postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je zavedený článkom 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, <ktorý preberá postup uvedený v článku 84a ods. 3 [nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2 ; Mim. vyd. 05/001, s. 35),]>, nutnou podmienkou určenia, či boli splnené podmienky existencie podvodu?

3.

V prípade kladných odpovedí na tieto dve otázky, môžu pri uplatnení zásady zákazu podvodu a zneužitia práva, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorú musia dodržiavať subjekty podliehajúce súdnej právomoci, orgány [členského] štátu, v ktorom zamestnanci vykonávali svoju činnosť, nezohľadniť uvedené potvrdenia A1, a to aj vtedy, keď sa v prípade podozrenia z podvodu neuplatnil postup dialógu a hľadania dohody, ak im predložené skutočnosti umožňujú konštatovať, že uvedené potvrdenia boli vydané v dôsledku konania, ktoré súdny orgán hostiteľského [členského] štátu považuje za podvod zo strany zamestnávateľa?“

21

Dňa 24. apríla 2024 zaslal Súdny dvor vnútroštátnemu súdu žiadosť o informácie, na základe ktorej mal tento súd spresniť, či Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur) v rámci svojho konštatovania, že, okrem iného, všetky dokumenty vo forme potvrdení A1, ktoré predložil obvinený vo veci samej, sú falošnými dokumentmi, vychádzal z informácií týkajúcich sa spolupráce medzi príslušnými belgickými a portugalskými inštitúciami, obsiahnutých v pripomienkach, ktoré predložili belgická a portugalská vláda. V nadväznosti na túto žiadosť zaslal vnútroštátny súd Súdnemu dvoru kópiu rozsudku z 10. novembra 2021 uvedeného v bode 14 tohto rozsudku.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 1 písm. l) tohto nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, ktoré sa týkajú odvetví sociálneho zabezpečenia vymenovaných v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia. Podľa uvedeného článku 11 ods. 1 sa tieto právne predpisy určia v súlade s hlavou II uvedeného nariadenia.

25

V dôsledku uvedeného platí, že ak osoba patrí do osobnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, tak ako je vymedzená v článku 2 tohto nariadenia, v zásade je relevantné pravidlo uplatnenia právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu, stanovené v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia (rozsudok z 8. mája 2019, Inspecteur van de Belastingdienst, C‑631/17 , EU:C:2019:381 , bod 20 a citovaná judikatúra).

26

Vzhľadom na znenie článku 2 nariadenia č. 883/2004 je to tak pritom zjavne v prípade štátnych príslušníkov jedného členského štátu, ktorých zamestnáva podnikateľ usadený v tomto členskom štáte a ktorí vykonávajú prácu pre tohto podnikateľa v inom členskom štáte, za ktorú príslušná inštitúcia v oblasti sociálneho zabezpečenia prvého uvedeného členského štátu vyberá príspevky na sociálne zabezpečenie.

30

Stačí totiž konštatovať, že článok 2 tohto nariadenia nevyžaduje, aby na to, aby určitý subjekt patril do jeho osobnej pôsobnosti, disponoval tento subjekt potvrdením A1.

31

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď štátni príslušníci jedného členského štátu, ktorí sú zamestnaní podnikateľom usadeným v tomto členskom štáte, vykonávajú prostredníctvom dokumentov vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia uvedeného členského štátu, ktorá má právomoc vydávať tento typ potvrdení, prácu pre tohto podnikateľa v inom členskom štáte, za ktorú táto inštitúcia vyberá príspevky na sociálne zabezpečenie, sa toto nariadenie uplatňuje, a tento záver platí aj v prípade, že v rámci trestného konania začatého proti uvedenému podnikateľovi na súdoch tohto iného členského štátu z dôvodu spáchania podvodov v oblasti sociálneho zabezpečenia tieto súdy konštatovali, že tieto dokumenty sú falošnými dokumentmi, pričom daný podnikateľ túto skutočnosť nespochybnil.

O druhej otázke

32

35

V tomto kontexte nariadenie č. 987/2009 výslovne stanovuje uplatnenie postupu dialógu a hľadania dohody ako prostriedku na vyriešenie sporov medzi inštitúciami dotknutých členských štátov týkajúcich sa tak platnosti dokumentov, ktoré vydala inštitúcia členského štátu na potvrdenie situácie osoby na účely uplatnenia nariadení č. 883/2004 a 987/2009 – medzi ktoré patrí aj potvrdenie A1 –, a podporných dokladov, na základe ktorých boli tieto dokumenty vydané, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia uvedené v týchto dokumentoch a podporných dokladoch, ako aj určenia právnych predpisov uplatňujúcich sa na dotknutých pracovníkov.

36

Pokiaľ ide okrem iného o spory týkajúce sa platnosti uvedených dokumentov a podporných dokladov alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, článok 5 nariadenia č. 987/2009 následne na to, čo v odseku 1 stanovuje, že takéto dokumenty a podporné dokumenty sú pre inštitúcie iných členských štátov záväzné, a tiež stanovuje výlučnú právomoc vydávajúcej inštitúcie, pokiaľ ide o posúdenie ich platnosti a ich pravdivosti, v odsekoch 2 až 4 upravuje uplatnenie postupu dialógu a hľadania dohody na účely riešenia sporov medzi inštitúciou členského štátu, ktorej boli tieto dokumenty a podporné doklady predložené, a inštitúciou, ktorá ich vydala.

37

V tejto súvislosti Súdny dvor jednak spresnil, že potvrdenie A1 vydané príslušnou inštitúciou členského štátu zaväzuje nielen inštitúcie členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ale aj súdy tohto členského štátu, a jednak zdôraznil, že postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je upravený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004 musia dodržiavať inštitúcie členských štátov, ktoré majú uplatniť nariadenia č. 883/2004 a 987/2009, ak medzi inštitúciami dotknutých členských štátov existujú spory týkajúce sa platnosti alebo pravdivosti takéhoto potvrdenia (rozsudok z 2. marca 2023, DRV Intertrans a Verbraeken J. en Zonen, C‑410/21 a C‑661/21 , EU:C:2023:138 , body 45 a 52 , ako aj citovaná judikatúra).

40

V súlade s touto judikatúrou súd hostiteľského členského štátu, na ktorý bol podaný návrh v rámci konania vedeného proti zamestnávateľovi z dôvodu skutočností, ktoré môžu odhaliť získanie alebo použitie potvrdení A1 podvodom, môže s konečnou platnosťou rozhodnúť o existencii takéhoto podvodu a neprihliadať na tieto potvrdenia len vtedy, ak po tom, čo v prípade potreby pristúpi k prerušeniu súdneho konania na základe svojho vnútroštátneho práva, zistí, že hoci bol urýchlene začatý postup dialógu a hľadania dohody, inštitúcia, ktoré uvedené potvrdenia vydala, ich nepreskúmala a v primeranej lehote nezaujala stanovisko ku skutočnostiam predloženým príslušnou inštitúciou hostiteľského členského štátu, pričom mohla v prípade potreby vyhlásiť tieto potvrdenia za neplatné alebo ich zrušiť (rozsudok z 2. marca 2023, DRV Intertrans a Verbraeken J. en Zonen, C‑410/21 a C‑661/21 , EU:C:2023:138 , bod 61 , ako aj citovaná judikatúra).

41

Súdny dvor tiež rozhodol, že postup dialógu a hľadania dohody predstavuje nevyhnutný predpoklad na účely určenia, či sú splnené podmienky existencie podvodu, a teda aj na účely vyvodenia všetkých potrebných dôsledkov, pokiaľ ide o platnosť predmetných potvrdení A1 a právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorá sa uplatňuje na dotknutých pracovníkov, a teda platí, že súd hostiteľského členského štátu, na ktorom sa vedie takéto trestné konanie, nemôže uvedený postup dialógu a hľadania dohody ignorovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2023, DRV Intertrans a Verbraeken J. en Zonen, C‑410/21 a C‑661/21 , EU:C:2023:138 , body 60 a 62 , ako aj citovanú judikatúru).

45

V dôsledku toho sa judikatúra uvedená v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku uplatňuje aj na prípad podozrenia z používania falošných potvrdení A1, ktorého cieľom je vyhnúť sa podmienkam, ktorými nariadenia č. 883/2004 a 987/2009 podmieňujú vyslanie pracovníkov.

46

Vzhľadom na uvedené treba na jednej strane spresniť, že ak v rámci postupu dialógu a hľadania dohody, ako je uvedený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, inštitúcia, ktorá údajne vydala dokumenty vo forme potvrdení A1, ktorých pravosť je spochybnená, potvrdí, že ich nevydala, a že sú teda falošnými dokumentmi, tieto dokumenty nemožno považovať za potvrdenia A1, a v dôsledku toho ani za dokumenty vyvolávajúce účinky vlastné týmto potvrdeniam, medzi ktoré patrí záväzný účinok pre inštitúcie a súdy hostiteľského členského štátu.

47

Z uvedeného vyplýva, že ak súd členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, rozhodujúci v rámci trestného konania začatého proti podnikateľovi podozrivému z toho, že vyslal pracovníkov do tohto členského štátu prostredníctvom falošných dokumentov vo forme potvrdení A1, konštatuje, že inštitúcia, ktorá údajne vydala tieto dokumenty, v rámci tohto postupu dialógu a hľadania dohody potvrdila, že ich nevystavila, uvedený súd môže konštatovať, že ide o falošné dokumenty a že nie je viazaný tvrdeniami, ktoré sú v nich uvedené.

Vzhľadom na to, že postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je uvedený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, bol zavedený normotvorcom Únie na účely riešenia akýchkoľvek sporov týkajúcich sa výkladu a uplatňovania nariadenia č. 883/2004, medzi ktoré patria okrem iného spory týkajúce sa určenia právnej úpravy, ktorá sa uplatňuje na pracovníkov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, súd hostiteľského členského štátu rozhodujúci v rámci trestného konania, akým je aj konanie, o aké ide vo veci samej, ktorý sa domnieva, že existujú skutočnosti, na základe ktorých možno usudzovať, že podmienky, od splnenia ktorých závisí vyslanie pracovníkov, nie sú splnené, a na základe ktorých teda možno spochybniť správnosť toho, že dotknutí pracovníci podliehali systému sociálneho zabezpečenia inštitúcie, ktorá za prácu vykonávanú týmito pracovníkmi vyberala príspevky na sociálne zabezpečenie, nemôže jednostranne konštatovať existenciu takéhoto podvodného vyslania bez toho, aby bol predtým začatý postup dialógu a hľadania dohody s touto inštitúciou s cieľom dospieť k dohode o právnych predpisoch v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňujú na týchto pracovníkov.

50

Iný výklad by okrem toho bol v rozpore so zásadami uplatnenia právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu, lojálnej spolupráce a právnej istoty, na ktorých sú založené nariadenia č. 883/2004 a 987/2009.

51

Preto treba konštatovať, že judikatúra uvedená v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku sa mutatis mutandis uplatňuje aj v prípade, keď inštitúcia alebo súd členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, spochybňuje správnosť toho, že dotknutí pracovníci podliehajú právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia inštitúcie členského štátu, ktorá za prácu vykonávanú týmito pracovníkmi vyberala príspevky na sociálne zabezpečenie.

Okrem toho, ak sa preukáže, že inštitúcia, ktorá údajne vydala dokumenty vo forme potvrdení A1, vyberala za prácu vykonávanú údajne vyslanými pracovníkmi príspevky na sociálne zabezpečenie, vnútroštátny súd môže konštatovať existenciu podvodného vyslania pracovníkov len vtedy, ak po prvé v rámci postupu dialógu a hľadania dohody medzi dotknutými inštitúciami inštitúcia, ktorá vyberala príspevky na sociálne zabezpečenie, potvrdila, že právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa mali uplatniť na dotknutých pracovníkov, sú právne predpisy hostiteľského členského štátu alebo že táto inštitúcia v primeranej lehote nepreskúmala – s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané inštitúciou hostiteľského členského štátu a s ohľadom na skutočnú situáciu týchto pracovníkov – skutočnosti, na základe ktorých týchto pracovníkov podriadila svojmu systému sociálneho zabezpečenia, a nezaujala stanovisko k vnútroštátnym právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorá sa na uvedených pracovníkov uplatňuje, a po druhé vtedy, ak sú dodržané záruky vnútorne spojené s právom na spravodlivý proces, ktoré sa dotknutému podnikateľovi musia priznať.

54

Napokon treba dodať, že normotvorca Únie nestanovil osobitnú formu, ktorú musia dotknuté inštitúcie dodržať pri začatí dialógu alebo pri obrátení sa na správnu komisiu s cieľom vyriešiť ich spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania nariadení č. 883/2004 a 987/2009.

55

V nariadení č. 883/2004 sa totiž v článku 76 ods. 6 uvádza len to, že inštitúcia príslušného členského štátu alebo členského štátu bydliska danej osoby „kontaktuje“ inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských štátov) a že ak sa nemôže nájsť riešenie v rámci primeranej doby, dané orgány „môžu prizvať“ správnu komisiu, aby zasiahla.

59

Zdá sa teda, že pokiaľ ide o pravosť uvedených dokumentov, postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je uvedený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, bol dodržaný.

60

Preto vzhľadom na úvahy uvedené v bode 47 tohto rozsudku Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur) mohol konštatovať, že dokumenty, o ktoré ide vo veci samej, sú falošnými dokumentmi a že nimi nie je viazaný.

61

Okrem toho z pripomienok portugalskej vlády vyplýva, že v rámci dialógu začatého medzi príslušnou belgickou a portugalskou inštitúciou portugalská inštitúcia konštatovala jednak to, že spoločnosti, prostredníctvom ktorých obvinený vo veci samej uskutočnil vyslanie dotknutých pracovníkov na základe dokumentov vo forme potvrdení A1, nevykonávajú v Portugalsku v odvetví stavebníctva žiadnu podstatnú činnosť a predmetom ich činnosti je len zabezpečenie lacnej pracovnej sily v Belgicku, čo Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur) potvrdil vo svojom rozsudku z 10. novembra 2021, a jednak to, že právnymi predpismi, ktoré sa na dotknutých pracovníkov mali uplatňovať počas sporného obdobia, sú belgické právne predpisy.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada zákazu podvodu a zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že pokiaľ v rámci trestného konania začatého na súdoch členského štátu proti podnikateľovi, ktorý je podozrivý z vyslania pracovníkov do tohto štátu prostredníctvom dokumentov vo forme osvedčení A1, súd prvého stupňa dospel k záveru, že tieto dokumenty sú falošnými dokumentmi, a tento záver nebol napadnutý na odvolacom súde, môže tento odvolací súd uvedené dokumenty nezohľadniť, pričom však platí, že k takémuto záveru dospel súd prvého stupňa bez toho, aby sa uskutočnil postup dialógu a hľadania dohody uvedený v článku 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004.

65

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor vo veci samej, aby posúdil nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia a relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru a na ktoré sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnúť, ak sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom tohto sporu, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkových a právnych okolnostiach potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na túto otázku (rozsudok z 22. februára 2024, Unedic, C‑125/23 , EU:C:2024:163 , bod 35 a citovaná judikatúra).

66

V prejednávanej veci treba uviesť, že tretia otázka, ktorá sa týka výlučne konštatovania, že dokumenty vo forme potvrdení A1, o ktoré ide vo veci samej, sú falošnými dokumentmi, t. j. konštatovania, ku ktorému dospel prvostupňový vnútroštátny súd v rámci trestného konania, o ktoré ide vo veci samej, je založená na premise, že k tomuto konštatovaniu dospel tento súd bez toho, aby došlo k začatiu postupu dialógu a hľadania dohody.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v situácii, keď štátni príslušníci jedného členského štátu, ktorí sú zamestnaní podnikateľom usadeným v tomto členskom štáte, vykonávajú prostredníctvom dokumentov vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia uvedeného členského štátu, ktorá má právomoc vydávať tento typ potvrdení, prácu pre tohto podnikateľa v inom členskom štáte, za ktorú táto inštitúcia vyberá príspevky na sociálne zabezpečenie, sa toto nariadenie uplatňuje, a tento záver platí aj v prípade, že v rámci trestného konania začatého proti uvedenému podnikateľovi na súdoch tohto iného členského štátu z dôvodu spáchania podvodov v oblasti sociálneho zabezpečenia tieto súdy konštatovali, že tieto dokumenty sú falošnými dokumentmi, pričom daný podnikateľ túto skutočnosť nespochybnil.