C-428/23
ECLI:EU:C:2026:563
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0428
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 9. júla 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh – Hospodárska súťaž – Profesionálny futbal – Článok 101 ods. 1 ZFEÚ – Zákaz kartelov – Predpisy národného futbalového zväzu – Nákup služieb od osôb, ktoré sú tretími osobami vo vzťahu k tomuto zväzu – Činnosť hráčskych agentov – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo účinku – Výnimka zo zákazu uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ – Rozsah – Ciele sledované týmito predpismi – Odôvodnenie – Podmienky – Sledovanie legitímnych cieľov všeobecného záujmu – Nevyhnutnosť – Proporcionalita “
Vo veci C‑428/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 13. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 11. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:
ROGON GmbH & Co. KG,
MVI Management GmbH,
DC
proti
Deutscher Fußball ‑ Bund eV (DFB),
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca), D. Gratsias, a B. Smulders,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. februára 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– ROGON GmbH & Co. KG, MVI Management GmbH a DC, v zastúpení: T. Bernhard, A. Fritzsche, S. Kirchgeßner a C. von Köckritz, Rechtsanwälte,
– Deutscher Fußball‑Bund eV (DFB), v zastúpení: D. Bischoff a M. Stopper, Rechtsanwälte,
– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,
– francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a T. Lechevallier, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi, B. Cullen a G. Meeßen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. mája 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami ROGON GmbH & Co. KG, MVI Management GmbH a DC na jednej strane a Deutscher Fußball‑Bund eV (DFB), teda Nemeckým futbalovým zväzom (ďalej len „DFB“), na strane druhej, ktorého predmetom je zákonnosť predpisov prijatých týmto zväzom v oblasti činnosti hráčskych agentov.
Právny rámec
3 Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:
„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:
a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;
c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
4 DFB je zastrešujúcou organizáciou 27 nemeckých futbalových združení, medzi nimi najmä Deutsche Fußball Liga eV (DFL) (Nemecká futbalová liga, ďalej len „DFL“). Zahŕňa viac než 25 000 klubov s viac ako 7 miliónmi členov.
5 ROGON je poradenskou spoločnosťou pre profesionálnych futbalistov a mladé talenty v Nemecku, ktorá bola založená DC. MVI Management je právnickou osobou založenou podľa rakúskeho práva, ktorej činnosť je tiež zameraná na sprostredkovanie hráčov.
6 Podľa § 16a stanov DFB organizáciu dvoch najvyšších profesionálnych športových súťaží zabezpečuje DFL, ktorá je združením klubov týchto dvoch profesionálnych líg.
7 Kluby súťažiace v nemeckej Bundeslige alebo v druhej Bundeslige sú ako riadni členovia DFL viazané stanovami DFB a ich záväznými predpismi. Na to, aby boli hráči oprávnení hrať v nemeckej Bundeslige alebo druhej Bundeslige, musia podpísať licenčnú zmluvu s DFL, ktorá ich tiež zaväzuje dodržiavať pravidlá DFB. DFB ako člen Medzinárodnej federácie futbalových asociácií (FIFA) podlieha jej predpisom a je povinný vykonávať jej rozhodnutia.
8 DFB prijal Reglement für die Spielervermittlung (predpisy upravujúce činnosti hráčskych agentov, ďalej len „RfSV“), ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2015. Tieto predpisy sú adresované klubom a hráčom, ktorí sú povinní ich dodržiavať. RfSV vytvárajú rámec pre využívanie služieb agenta zo strany hráčov a klubov na uzatvorenie zmlúv s profesionálnymi hráčmi a zmlúv o prestupe. Okrem iného sa v RfSV:
– ukladá agentom registračná povinnosť (§ 2 bod 3 a § 3 body 2 a 3),
– vyžaduje podanie priznania agenta, v ktorom sa stanovuje, že agent podlieha rôznym stanovám, predpisom a pravidlám FIFA, DFB a DFL, vrátane jurisdikcii DFB (§ 2 bod 2 a § 3 body 2 a 3 RfSV, ako aj prílohy 1 a 2),
– ukladá dodatočná povinnosť registrácie fyzickej osoby pri registrácii právnickej osoby (príloha 2),
– zakazuje agentovi zúčastňovať sa na sprostredkovaní budúcich výnosov klubu v prípade prestupu (§ 7 bod 3),
– zakazujú provízie pri sprostredkovaní maloletých (§ 7 bod 7),
– ukladá povinnosť uverejniť odmeny a platby pre agentov (§ 6 bod 1) a
– stanovuje sankcie v prípade porušenia uložených povinností (§ 9).
9 Dňa 12. januára 2018 Deutsche Fußball Liga GmbH (DFL GmbH), dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve DFL, rozoslala obežník č. 62 manažérom klubov a kapitálových spoločností nemeckej Bundesligy a druhej Bundesligy, aby ich okrem iného informovala o ustanoveniach uplatniteľných na hráčskych agentov, ktorých kluby poverili sprostredkovaním prestupu ich hráčov do iných klubov. V tomto obežníku sa konkrétne zdôraznilo, že odmena agentov môže byť dohodnutá buď vo forme paušálnej jednorazovej platby, alebo vo forme odstupňovanej platby vo vzťahu k prestupovej sume dosiahnutej na základe sprostredkovania prestupu, pričom sa vylúčilo vypočítanie odmeny na základe percentuálneho podielu z tejto sumy.
10 Každý zo žalobcov vo veci samej podal na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) žalobu o zdržanie sa určitých povinností stanovených v RfSV, pričom sa odvolávali najmä na zákaz protiprávnych kartelov.
11 Keďže tento súd tejto žalobe vyhovel len čiastočne, žalobcovia vo veci samej proti rozsudku tohto súdu podali odvolanie na Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), ktorý na jednej strane uložil DFB povinnosť ukončiť prax, podľa ktorej môžu byť hráčski agenti registrovaní len pod podmienkou, že sa podriadia ustanoveniam FIFA, DFB a DFL upravujúcim výkon činnosti hráčskych agentov, a na druhej strane zakázal DFB alebo akémukoľvek organizátorovi zápasov futbalovej ligy obmedziť možnosť klubov dohodnúť si spôsob výpočtu provízií hráčskych agentov založených na percentuálnom podiele príjmov z ďalších prestupov. Odvolanie v zostávajúcej časti, ako aj vzájomné odvolanie, ktoré podal DFB, zamietol.
12 Žalobcovia vo veci samej a DFB podali na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, opravné prostriedky „Revision“ proti rozsudku Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom), pričom prví uvedení chceli dosiahnuť zrušenie zostávajúcich povinností a druhý zamietnutie žaloby.
13 Predkladajúci vnútroštátny súd sa prikláňa k názoru, že pravidlá stanovené v RfSV vedú k obmedzeniu, ktoré môže ovplyvniť hospodársku súťaž medzi podnikmi so sídlom v rôznych členských štátoch. Je pravda, že tieto pravidlá sa netýkajú priamo hráčskych agentov, ale sú určené klubom a hráčom. Keďže však kluby patria medzi uchádzačov o služby poskytované agentmi, takéto pravidlá by mali za následok obmedzenie ich slobody výkonu hospodárskej činnosti.
14 Vzniká teda otázka, či tieto pravidlá spĺňajú podmienky na to, aby sa na ne nevzťahoval článok 101 ZFEÚ, a to tak, ako vyplývajú z výkladu tohto článku 101, ktorý Súdny dvor uviedol v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), a či teda spadajú pod výnimku.
15 Táto výnimka však bola uplatnená len v osobitných prípadoch týkajúcich sa na jednej strane výlučne pravidiel prijatých profesijnými zväzmi na právnom základe a subjektom, ktorému bola výslovne zverená regulačná právomoc, a na druhej strane, pokiaľ ide o Medzinárodný olympijský výbor a športové zväzy, pravidiel v oblasti organizácie športovej činnosti alebo priebehu súťaží, ktoré všetky patrili do vlastnej právomoci zväzov upravovať ich vnútorné vzťahy.
16 Okrem toho sa podľa časti odbornej literatúry táto výnimka neuplatňuje v prípade, ak príslušné predpisy upravujú trhy, ktoré sa priamo netýkajú športovej súťaže ako takej, a zameriavajú sa na činnosť podnikov, ktoré nie sú členmi príslušného športového zväzu. Podľa druhej časti odbornej literatúry sa však uvedená výnimka uplatňuje, pokiaľ možno preukázať akúkoľvek vecnú súvislosť medzi predmetnými predpismi a organizáciou a riadnym priebehom športovej súťaže.
17 V prejednávanej veci hoci sú RfSV určené klubom aj hráčom, týkajú sa tiež hráčskych agentov, ktorí nie sú členmi DFB. Tieto predpisy tak majú vplyv na trh, ktorý predchádza športovej činnosti, takže obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré obsahujú, nemožno odôvodniť výlučne autonómiou športových zväzov.
18 Z judikatúry Súdneho dvora sa nedá jednoznačne odvodiť, či v prípade, ako je tento, možno pre predpisy, ktoré výrazne obmedzujú ekonomickú slobodu účastníkov hospodárskej súťaže, ktorí nie sú členmi zväzu, udeliť výnimku zo zákazu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ na základe judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492).
19 Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Uplatnia sa na predpisy športového zväzu, ktoré sú určené jeho členom a upravujú využívanie služieb subjektov, ktoré nie sú členmi zväzu, na trhu predchádzajúcom činnosti zväzu, zásady, ktoré Súdny dvor… vypracoval v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), a z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), podľa ktorých treba pri uplatnení zákazu kartelov
– zobrať do úvahy celkový kontext, v ktorom predmetné rozhodnutie bolo prijaté alebo vytvára svoje účinky, a konkrétnejšie ciele, [ktoré sleduje],
– a ďalej je potrebné preskúmať, či účinky obmedzenia hospodárskej súťaže spojené s rozhodnutím sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov
– a či sú primerané vzhľadom na tieto ciele…?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: majú sa [tieto zásady] v tomto prípade uplatniť na všetky ustanovenia týchto predpisov alebo závisí [uvedené] uplatnenie od vecných kritérií [, ako je] blízkosť alebo vzdialenosť jednotlivých ustanovení k športovej činnosti zväzu?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
20 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že výnimka z uplatnenia tohto ustanovenia na obmedzenia hospodárskej súťaže sledujúca legitímny cieľ všeobecného záujmu, ako ju vymedzil Súdny dvor v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), sa môže uplatniť na predpisy prijaté športovým zväzom, ktoré hoci sú určené jeho členom, upravujú využívanie služieb tretích podnikov nepatriacich do tohto zväzu.
21 Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že výkon športu predstavuje hospodársku činnosť, patrí do pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade takejto činnosti (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 83 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 29).
22 Iba niektoré osobitné pravidlá, ktoré boli na jednej strane prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a na druhej strane sa týkajú výlučne športu ako takého, sa musia považovať za pravidlá, ktoré nesúvisia s nijakou hospodárskou činnosťou. Platí to najmä pre pravidlá, ktoré sa týkajú vylúčenia zahraničných hráčov zo zloženia tímov zúčastňujúcich sa súťaží medzi reprezentačnými družstvami ich krajiny alebo stanovenia kritérií poradia používaných na výber športovcov zúčastňujúcich sa individuálnych súťaží (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 84 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 30).
23 S výnimkou týchto osobitných pravidiel patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže pravidlá prijaté športovými združeniami a všeobecnejšie správanie združení, ktoré ich prijali, pokiaľ sú splnené podmienky na uplatnenie týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 87 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 31).
24 V tejto súvislosti predpisy dotknuté vo veci samej nepatria medzi pravidlá, na ktoré by sa mohla uplatniť výnimka uvedená v bode 22 tohto rozsudku, pričom Súdny dvor opakovane zdôraznil, že musí zostať obmedzená na svoj vlastný účel a že sa na ňu nemožno odvolávať s cieľom vylúčiť celú športovú činnosť z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa hospodárskeho práva Únie (pozri analogicky rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 89 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 32).
25 Ako totiž vyplýva z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom, priamymi adresátmi týchto predpisov nie sú len kluby a hráči, keďže stanovujú podmienky, za ktorých môžu títo využívať služby hráčskych agentov, ale nepriamo sa týkajú aj týchto agentov tým, že im ukladajú určité povinnosti, ktoré sú povinní dodržiavať, aby mohli zastupovať uvedené kluby a hráčov v rámci určitých transakcií. V rozsahu, v akom takáto činnosť predstavuje poskytovanie služieb za odmenu v oblasti sprostredkovania prestupov športovcov, musí sa kvalifikovať ako hospodárska činnosť.
26 Pokiaľ ide konkrétnejšie o uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ, treba pripomenúť, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na „dohody medzi podnikmi“, „rozhodnutia združení podnikov“ alebo „zosúladené postupy“.
27 Podľa ustálenej judikatúry sa na účely uplatňovania ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže za podnik považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť spočívajúcu v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom trhu, bez ohľadu na jeho právny status alebo na to, či jeho cieľom je dosahovať zisk (pozri v tejto súvislosti rozsudky z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, EU:C:2022:225, bod 69, ako aj z 13. októbra 2022, Baltijas Starptautiskā Akadēmija a Stockholm School of Economics in Riga, C‑164/21 a C‑318/21, EU:C:2022:785, bod 68).
28 Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa tak uplatňuje na každý subjekt, ak vykonáva hospodársku činnosť a ktorý sa na tento účel musí kvalifikovať ako „podnik“, vrátane akéhokoľvek subjektu založeného vo forme združenia, ktorého predmetom činnosti je podľa jeho stanov organizácia a kontrola daného športu, pokiaľ vykonáva hospodársku činnosť v súvislosti s týmto športom. Okrem toho sa toto ustanovenie uplatňuje aj na každý subjekt, ktorý aj keď nemusí byť podnikom, môže byť kvalifikovaný ako „združenie podnikov“, pretože združuje subjekty pôsobiace na tomto trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, body 112 až 114).
29 Za predpis prijatý združením alebo súkromným subjektom, ktorý koná nie ako združenie podnikov, ale ako verejný orgán, sa v každom prípade považuje predpis vydaný profesijnou organizáciou alebo zväzom, ak táto organizácia koná v rámci výkonu typických právomocí verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Lietuvos notarų rūmai a. i., C‑128/21, EU:C:2024:49, body 61 a 71) alebo aspoň v rámci výkonu regulačnej právomoci, ktorú jej výslovne zveril príslušný členský štát, pokiaľ existujú náznaky, že táto profesijná organizácia alebo tento zväz sú povinní konať na tento účel vo všeobecnom verejnom záujme a pod účinnou kontrolou príslušného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a. i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 49; zo 4. septembra 2014, API a. i., C‑184/13 až C‑187/13, C‑194/13, C‑195/13 a C‑208/13, EU:C:2014:2147, body 30 a 31, ako aj z 18. januára 2024, Lietuvos notarų rūmai a. i., C‑128/21, EU:C:2024:49, body 72 až 75 a 81).
30 Aj v takýchto prípadoch sú totiž členské štáty povinné dbať na to, aby takéto združenie alebo profesijná organizácia neprijali predpisy, ktoré pravidlá hospodárskej súťaže uplatniteľné na podniky zbavujú potrebného účinku tým, že ich nabádajú k tomu, aby sa dobrovoľne správali v rozpore s hospodárskou súťažou. Nič to však nemení na tom, že takto prijaté záväzné ustanovenia sa ako také vymykajú uplatneniu práva hospodárskej súťaže, keďže nevyplývajú z rozhodnutia prijatého subjektom, ktorý koná ako podnik alebo ako združenie podnikov.
31 V dôsledku toho, ako zdôrazňuje predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aj keď niektoré predpisy prijaté profesijným zväzom na právnom základe môžu byť vyňaté z uplatniteľnosti práva hospodárskej súťaže, treba zdôrazniť, že to vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na existenciu delegovania právomocí, ktorými disponuje tvorca týchto predpisov, možno tieto predpisy považovať za prijaté zväzom, ktorý hoci by mal byť v súvislosti s niektorými svojimi činnosťami kvalifikovaný ako podnik alebo združenie podnikov, nemôže byť za taký považovaný, ak v rámci prijatia uvedených predpisov vykonával regulačnú právomoc, ktorú mu výslovne zveril príslušný členský štát, alebo typické právomoci verejnej moci.
32 V prejednávanej veci z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že DFB združuje 27 nemeckých futbalových združení, ktorých členmi sú kluby vykonávajúce hospodárske činnosti spočívajúce v ponúkaní výrobkov alebo služieb na rôznych trhoch, ako sú trhy so vstupenkami na športové podujatia, so sponzorstvom alebo aj s merchandisingom. Na DFB preto možno prihliadať tak, že má na týchto trhoch a na nadväzujúcich trhoch, akými sú trhy s výberom hráčov alebo trénerov alebo tiež trhy so službami agentov na účely prestupu hráčov alebo profesionálnych trénerov z jedného klubu do druhého, postavenie združenia podnikov.
33 Okrem toho zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by predpisy, o ktoré ide vo veci samej, boli formálne prijaté v rámci výkonu právomocí orgánu verejnej moci alebo prinajmenšom regulačnej právomoci, ktorú dotknutý členský štát priznal DFB. Naopak nemecká vláda, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, v podstate uviedla, že DFB nezískal na tento účel žiadne výslovné splnomocnenie zo strany nemeckého zákonodarcu.
34 Z toho vyplýva, že tieto predpisy patria do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ.
35 Podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa ako nezlučiteľné s vnútorným trhom zakazujú všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.
36 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na každú dohodu medzi podnikmi, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup, ktoré obmedzujú slobodu konania podnikov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody alebo ktoré musia dodržiavať toto rozhodnutie, či ktoré sa na tomto postupe zúčastňujú, sa nevyhnutne nevzťahuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria niektoré z týchto dohôd, rozhodnutí a postupov, totiž môže viesť po prvé ku konštatovaniu, že sú odôvodnené sledovaním jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nie sú protisúťažné, po druhé, že konkrétne prostriedky použité na dosiahnutie týchto cieľov sú na tento účel skutočne nevyhnutné, a po tretie, že aj keby sa zistilo, že tieto prostriedky majú automatický účinok spočívajúci minimálne v potenciálnom obmedzení alebo skreslení hospodárskej súťaže, tento účinok nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o vylúčenie akejkoľvek hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 183 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 91).
37 Túto judikatúru však nie je možné použiť v prípade takých druhov správania, ktoré sa zďaleka neobmedzujú iba na to, že ich inherentným „následkom“ je aspoň potenciálne obmedziť hospodársku súťaž tým, že obmedzujú slobodu správania určitých podnikov, a ktoré sú pre túto hospodársku súťaž natoľko škodlivé, že odôvodňujú záver, že ich samotným „cieľom“ je jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 186 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 92).
38 Okrem toho vzhľadom na požiadavku, že uvedené správanie musí byť v užšom zmysle nevyhnutné a primerané, treba uviesť, že preskúmanie tejto požiadavky si vyžaduje, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 36 tohto rozsudku, v prvom rade určiť, či konkrétne prostriedky, ktoré sa v danom prípade používajú na sledovanie legitímneho cieľa všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa, ďalej posúdiť, či je použitie týchto prostriedkov nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, čo znamená, že neexistujú iné opatrenia, ktoré by boli na tento účel rovnako účinné a zároveň by menej obmedzovali hospodársku súťaž, a napokon overiť, či obmedzujúce účinky spôsobené prijatými opatreniami nie sú neprimerané vo vzťahu k takémuto cieľu, najmä tým, že odstraňujú akúkoľvek hospodársku súťaž na dotknutom trhu (rozsudok z 30. apríla 2026, CD Tondela a. i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 98).
39 Vzhľadom na to, že judikatúra uvedená v bode 36 tohto rozsudku umožňuje, aby sa dohoda medzi podnikmi, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup vyhli zákazu ustanovenému v článku 101 ods. 1 TFEU, jej uplatnenie na predpisy prijaté športovým zväzom, ktorý, podobne ako tie, o ktoré ide vo veci samej, upravuje využívanie služieb tretích podnikov, ktoré nepatria do tohto zväzu, jeho členmi, predpokladá, že sa najskôr overí, či sú v súvislosti s takýmto predpisom splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení.
40 Na to, aby to tak bolo, ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, musia predpisy po prvé predstavovať dohodu alebo zosúladený postup medzi viacerými podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov, po druhé musia byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a po tretie musia mať za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.
41 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, treba uviesť, že správanie, ktoré môže byť dotknuté, môže mať rôznu povahu a môže sa prejavovať v rôznych formách.
42 Konkrétne Súdny dvor už konštatoval, že rozhodnutie združenia podnikov prijať alebo vykonávať právne predpisy s priamym účinkom na podmienky výkonu hospodárskej činnosti podnikov, ktoré sú priamymi alebo nepriamymi členmi tohto združenia, môže predstavovať takéto „rozhodnutie združenia podnikov“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 118 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C‑650/22, EU:C:2024:824, bod 119).
43 Práve vo vzťahu k rozhodnutiu tejto povahy predkladajúci vnútroštátny súd vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril k výkladu tohto ustanovenia, teda k rozhodnutiu, ktorým národný športový zväz prijal a vykonal súbor pravidiel, ktorých cieľom je síce vymedziť právny režim uplatniteľný na hráčskych agentov, ale ktorý napriek tomu nie je bez vplyvu na hospodársku činnosť, ktorú vykonávajú členovia tohto zväzu, teda futbalové kluby.
44 Na jednej strane totiž služby poskytované agentmi predstavujú vstupy pre podniky, ktorými sú tieto kluby, takže náklady na tieto služby môžu ovplyvniť ziskovosť týchto klubov. Na druhej strane vzájomná konkurenčná pozícia uvedených klubov na rôznych trhoch, na ktorých pôsobia, ako sú trh so vstupenkami na športové podujatia, trhy so sponzorstvom či s merchandisingom, závisí hlavne od výsledkov dosiahnutých pri ich účasti na športových súťažiach, ktoré úzko súvisia so zložením tímov a na ktoré majú agenti určitý vplyv.
45 Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 40 tohto rozsudku, ktorý vyžaduje, aby dohoda medzi podnikmi, rozhodnutie združení podnikov alebo predmetný zosúladený postup, boli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, treba uviesť, že právna úprava súkromnoprávneho pôvodu, ktorá sa vzťahuje na celé územie jedného členského štátu, môže spĺňať túto podmienku, keďže má za následok upevňovanie vnútroštátnych bariér, čím bráni hospodárskej prepojenosti, ktorú sleduje Zmluva o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99, EU:C:2002:98, bod 95, ako aj z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12, EU:C:2013:48, bod 50).
46 Napriek tomu, že v prejednávanej veci predmetné predpisy môžu mať vplyv len na vnútroštátny trh s náborom hráčov, keďže medzinárodný trh s náborom hráčov reguluje FIFA, nič to nemení na tom, že tieto predpisy ovplyvňujú predovšetkým trh so službami agenta v súvislosti s prvým z týchto dvoch trhov. Na tomto poslednom uvedenom trhu však môžu pôsobiť poskytovatelia usadení v iných členských štátoch, ktorí môžu byť z dôvodu predpisov, o ktoré ide vo veci samej, odrádzaní od ponúkania svojich služieb na vnútroštátnom trhu. Preto treba predpisy, o aké ide vo veci samej, ktorých cieľom je regulovať činnosť agenta, považovať za predpisy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
47 Pokiaľ ide o tretiu podmienku pripomenutú v bode 40 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup patria do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné v súlade so samotným znením tohto ustanovenia preukázať, že toto správanie má buď za cieľ, alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 158 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C‑133/24, EU:C:2026:361, bod 36).
48 V tejto súvislosti, aj keď sa nezdá, že okolnosť, že predpisy prijaté športovým zväzom sú určené jej členom, pričom sa upravuje využívanie služieb tretích podnikov, ktoré nepatria do tohto zväzu, by mohla vylúčiť, že ich cieľom alebo následkom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či cieľom alebo následkom predpisov, o ktoré ide vo veci samej, je zavedenie takéhoto obmedzenia hospodárskej súťaže.
49 Okrem toho na to, aby sa uplatnila judikatúra pripomenutá v bode 36 tohto rozsudku, je ešte potrebné, aby boli splnené aj podmienky uplatnenia uvedené v bodoch 36 až 38 tohto rozsudku.
50 Žiadnu z týchto podmienok však nemožno vykladať tak, že má výslovne alebo implicitne za následok, že z uplatnenia judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku sú vylúčené všetky predpisy prijaté športovým zväzom, ktoré hoci sú určené jeho členom, upravujú využívanie služieb tretích podnikov, ktoré nepatria do tohto zväzu.
51 V prvom rade samotná okolnosť, že predpisy prijaté športovým zväzom sú určené jeho členom a zároveň upravujú využívanie služieb tretích podnikov, ktoré nepatria do tohto zväzu, nemôže sama osebe predstavovať vlastnosť umožňujúcu dospieť k záveru, že tieto predpisy musia súvisieť s formou koordinácie medzi podnikmi, ktorú treba vzhľadom na jej samotnú povahu považovať za osobitne škodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže v hospodárskom a právnom kontexte, o ktorý ide vo veci samej.
52 Treba totiž pripomenúť, že pojem „obmedzenie z hľadiska cieľa“ označuje každú dohodu medzi podnikmi, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup, ktoré majú vlastnosti umožňujúce ich spojiť s určitou formou koordinácie medzi podnikmi, ktorú možno len na základe jej povahy považovať za škodlivú pre dobré fungovanie riadnej hospodárskej súťaže v hospodárskom a právnom kontexte, o ktorý ide vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a i., C‑298/22, EU:C:2024:638, body 43, 45 a 46, ako aj citovanú judikatúru).
53 Takúto vlastnosť nemožno ďalej považovať za takú, ktorá by mohla vylúčiť, že tieto predpisy môžu sledovať jeden alebo viacero legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu, ani vylúčiť, že sú vhodné na dosiahnutie takéhoto cieľa.
54 Okrem toho táto vlastnosť sama osebe nemôže brániť tomu, aby sa konštatovalo, že neexistujú iné prostriedky, ktoré by mohli rovnako účinne dosiahnuť predmetné ciele.
55 Napokon, pokiaľ ide o posúdenie primeranosti v užšom zmysle slova, čo sa týka obmedzujúcich účinkov vzhľadom na sledovaný cieľ alebo ciele verejného záujmu, je potrebné poznamenať, že samotná uvedená vlastnosť nemôže byť považovaná za takú, ktorá by vylučovala splnenie tejto podmienky, keďže na jednej strane je jej splnenie závislé od povahy sledovaného cieľa alebo cieľov a na druhej strane takáto vlastnosť sama osebe nie je taká, aby vylúčila akúkoľvek hospodársku súťaž na trhu, na ktorom pôsobia príslušné tretie podniky.
56 Navyše z judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku nevyplýva, že na to, aby predpisy mohli byť odôvodnené na základe tejto judikatúry, musia mať účinky len vo vzťahu k členom združenia alebo zväzu, ktoré ich prijali.
57 Okolnosť, že predpisy prijaté zväzom, akým je DFB, vyvoláva niektoré zo svojich účinkov nielen vo vzťahu k členom tohto zväzu alebo združenia, ale aj voči podnikom, ktoré hoci sú tretími osobami, udržiavajú vzťahy s uvedenými členmi, môže byť nevyhnutná na sledovanie jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu.
58 Tak to môže byť najmä vtedy, keď je športový zväz v záujme dosiahnutia týchto cieľov nútený prijať predpisy, ktoré môžu mať vplyv na ekosystém, ktorý reguluje a kontroluje.
59 Ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, v oblasti profesionálneho a poloprofesionálneho futbalu musia rôzne kategórie hospodárskych subjektov, ako sú kluby, národné zväzy, hráči a agenti pôsobiť spoločne a do určitej miery spolupracovať, aby sa zabezpečila životaschopnosť odvetvia a jeho príťažlivosť pre priaznivcov a divákov. Ak by totiž konečné služby, akými sú zápasy a turnaje, neboli dostatočne atraktívne, ani by neboli primerane šírené, všetky tieto rôzne kategórie hospodárskych subjektov by znášali nepriaznivé hospodárske dôsledky.
60 Za týchto podmienok nemožno predpisy, o aké ide vo veci samej, považovať za predpisy, ktoré nesúvisia s cieľom všeobecného záujmu týkajúcim sa integrity športových súťaží len z dôvodu, že majú vplyv aj na činnosť hráčskych agentov.
61 Navyše možno uviesť, že v iných odvetviach činností Súdny dvor už pripustil, že judikatúra pripomenutá v bode 36 tohto rozsudku sa môže uplatniť na právnu úpravu prijatú organizáciou zoskupujúcou členov určitého povolania a týkajúcu sa minimálnych odmien, ktoré majú zaplatiť ich klienti, pokiaľ sú splnené podmienky uplatnenia tejto judikatúry (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12, EU:C:2013:489, body 53 a 54, ako aj z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890, body 53 až 55). Aj keď takáto právna úprava bola určená členom dotknutej organizácie, napriek tomu sa dotýkala aj ich klientov, ktorí boli vo vzťahu k tejto organizácii tretími osobami.
62 Predpisy prijaté športovým zväzom preto nemožno vylúčiť z uplatnenia judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku len z dôvodu, že hoci sú určené jeho členom, upravujú využívanie služieb tretích podnikov, ktoré nepatria do tohto zväzu. Naproti tomu je nevyhnutné konkrétne sa ubezpečiť, že také predpisy, o aké ide vo veci samej, jednak nemožno kvalifikovať ako dohodu podnikov alebo rozhodnutie združenia podnikov, ktorých cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, a jednak sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa všeobecného záujmu, s prihliadnutím na ktorý sa javia ako vhodné, nevyhnutné a primerané v užšom zmysle slova.
63 V prejednávanej veci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či predmetné predpisy spĺňajú všetky podmienky uplatnenia tejto judikatúry, ako sú pripomenuté v bodoch 36 až 38 tohto rozsudku.
64 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka z uplatnenia tohto ustanovenia na obmedzenia hospodárskej súťaže sledujúca legitímny cieľ všeobecného záujmu, ako ju vymedzil Súdny dvor v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), sa môže uplatniť na predpisy prijaté športovým zväzom, ktoré hoci sú určené jeho členom, upravujú využívanie služieb tretích podnikov nepatriacich do tohto zväzu, pokiaľ tieto predpisy:
– boli prijaté uvedeným zväzom, ktorý na tento účel koná ako podnik alebo združenie podnikov, a môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi,
– nemožno kvalifikovať ako dohodu medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov, ktorých cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, a
– sledujú jeden alebo viacero legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu a sú primerané k sledovaniu tohto cieľa alebo týchto cieľov, čo znamená po prvé, že sú spôsobilé zabezpečiť ich dosiahnutie, po druhé, že nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné, a to v tom zmysle, že žiadne menej obmedzujúce opatrenie neumožňuje dosiahnuť uvedený cieľ alebo uvedené ciele rovnako účinným spôsobom, a po tretie, že nemajú účinky na hospodársku súťaž, ktoré by boli neprimerané vo vzťahu k všeobecnému záujmu, ktorý predstavuje dosiahnutie toho istého cieľa alebo tých istých cieľov, najmä odstránením akejkoľvek hospodárskej súťaže.
O druhej otázke
65 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či sa má uplatniť výnimka stanovená v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, sa musia posúdiť vo vzťahu ku každému z ustanovení predmetných predpisov, alebo či je potrebné zohľadniť kritériá týkajúce sa stupňa prepojenia týchto rôznych ustanovení s organizáciou a výkonom športovej činnosti zväzu.
66 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, judikatúra pripomenutá v bode 36 tohto rozsudku na svoje uplatnenie predpokladá existenciu jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ako aj vzťah proporcionality jednak medzi opatreniami stanovenými predmetnými pravidlami a jednak týmito cieľmi.
67 Keďže ustanovenia tých istých predpisov môžu sledovať odlišné ciele alebo mať odlišné účinky, je v takom prípade potrebné vykonať samostatné preskúmanie proporcionality týchto rôznych ustanovení, či dokonca celku ustanovení, ktoré sledujú odlišný cieľ alebo majú odlišný účinok.
68 Naopak, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, môžu existovať situácie, v ktorých by bolo umelé rozdeliť všetky ustanovenia buď z dôvodu ich neoddeliteľnosti, alebo preto, že niektoré z nich sú doplnkové vo vzťahu k iným.
69 Pokiaľ ide o stupeň prepojenia rôznych ustanovení tých istých predpisov s organizáciou a výkonom dotknutej činnosti alebo s predmetom činnosti zväzu, ktorý ich prijal, tento stupeň nie je rozhodujúci na účely posúdenia, či podmienky uplatnenia judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku treba posúdiť vo vzťahu ku každému z ustanovení týchto predpisov alebo vo vzťahu ku všetkým ustanoveniam, či dokonca k celku predpisov, ktoré tieto ustanovenia obsahujú.
70 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či sa má uplatniť výnimka stanovená v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, sa nemusia nevyhnutne posúdiť vo vzťahu ku každému z ustanovení predmetných predpisov, ale vo vzťahu k celku ustanovení, ktoré sledujú odlišný cieľ alebo majú odlišný účinok.
O trovách
71 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka z uplatnenia tohto ustanovenia na obmedzenia hospodárskej súťaže sledujúca legitímny cieľ všeobecného záujmu, ako ju vymedzil Súdny dvor v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C ‑ 309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca ‑ Medina a Majcen/Komisia (C ‑ 519/04 P, EU:C:2006:492), sa môže uplatniť na predpisy prijaté športovým zväzom, ktoré hoci sú určené jeho členom, upravujú využívanie služieb tretích podnikov nepatriacich do tohto zväzu, pokiaľ tieto predpisy:
– boli prijaté uvedeným zväzom, ktorý na tento účel koná ako podnik alebo združenie podnikov, a môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi,
– nemožno kvalifikovať ako dohodu medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov, ktorých cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, a
– sledujú jeden alebo viacero legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu a sú primerané k sledovaniu tohto cieľa alebo týchto cieľov, čo znamená po prvé, že sú spôsobilé zabezpečiť ich dosiahnutie, po druhé, že nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné, a to v tom zmysle, že žiadne menej obmedzujúce opatrenie neumožňuje dosiahnuť uvedený cieľ alebo uvedené ciele rovnako účinným spôsobom, a po tretie, že nemajú účinky na hospodársku súťaž, ktoré by boli neprimerané vo vzťahu k všeobecnému záujmu, ktorý predstavuje dosiahnutie toho istého cieľa alebo tých istých cieľov, najmä odstránením akejkoľvek hospodárskej súťaže.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či sa má uplatniť výnimka stanovená v rozsudkoch z 19. februára 2002, Wouters a i. (C ‑ 309/99, EU:C:2002:98), ako aj z 18. júla 2006, Meca ‑ Medina a Majcen/Komisia (C ‑ 519/04 P, EU:C:2006:492), podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, sa nemusia nevyhnutne posúdiť vo vzťahu ku každému z ustanovení predmetných predpisov, ale vo vzťahu k celku ustanovení, ktoré sledujú odlišný cieľ alebo majú odlišný účinok.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.