C-438/23

62023CJ0438

ROSZUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Článok 2 ods. 2 písm. n) až p) a články 7, 9 a 17 – Čestné postupy týkajúce sa názvu potravín – Názvy podľa právnych predpisov, zaužívané názvy a opisné názvy – Nahradenie prísad alebo zložiek potraviny – Článok 38 ods. 1 – Výslovne harmonizované otázky – Vnútroštátne opatrenia zakazujúce používanie názvov mäsových výrobkov na označenie výrobku obsahujúceho rastlinné bielkoviny“

Vo veci C‑438/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 12. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 13. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

za účasti:

77 Foods SAS,

Les Nouveaux Fermiers SAS,

Umiami SAS,

NxtFood SAS,

Nutrition et santé SAS,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Protéines France, 77 Foods SAS, Les Nouveaux Fermiers SAS, Umiami SAS, NxtFood SAS, Nutrition et santé SAS a Olga SAS, v zastúpení: G. Hannotin, avocat,

–

Union végétarienne européenne (EVU), v zastúpení: A. Aubert, avocate,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Cherubini a P. Gentili, avvocati dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a B. Rous Demiri, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 5. septembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

Nariadenie (ES) č. 178/2002

3

Článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463), nazvaný „Definícia ‚potravín‘“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia ‚potraviny‘ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.

…“

4

„… Potravinové právo sa zameria na ochranu záujmov spotrebiteľa a poskytne spotrebiteľovi podklady na informované rozhodnutia v súvislosti s potravinami, ktoré konzumujú. Zameria sa na predchádzanie:

a)

podvodným alebo nekalým (klamlivým) postupom;

b)

falšovaniu potravín a

c)

Nariadenie (ES) č. 853/2004

7

Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu ( Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 55 ; Mim. vyd. 03/045, s. 14), stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

1. Mäso

1.1.

…

3. Produkty rybolovu

3.1.

‚Produkty rybolovu‘ znamenajú všetky morské alebo sladkovodné živočíchy (okrem živých lastúrnikov, živých ostnatokožcov, živých plášťovcov a živých morských ulitníkov a všetkých cicavcov, plazov a žiab) voľne žijúce alebo chované na farmách vrátane všetkých jedlých foriem, častí a produktov týchto živočíchov.

…

7. Spracované výrobky

„(1)

V článku 169 [ZFEÚ] sa ustanovuje, že [Európska] únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení, ktoré prijíma podľa článku 114 [ZFEÚ].

…

(3)

Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a na zaručenie ich práva na informácie by sa malo zabezpečiť, aby spotrebitelia boli primerane informovaní o potravinách, ktoré konzumujú. Výber zo strany spotrebiteľov môžu okrem iného ovplyvňovať zdravotné, ekonomické, environmentálne, sociálne a etické hľadiská. …“

9

vymedzenia pojmov ‚potraviny‘,… v článku 2… nariadenia (ES) [č. 178/2002];

…

f)

vymedzenia pojmov ‚mäso‘, ‚mechanicky separované mäso‘, ‚mäsové prípravky‘, ‚produkty rybolovu‘ a ‚mäsové výrobky‘ v bodoch 1.1, 1.14, 1.15, 3.1 a 7.1 prílohy I k nariadeniu [č. 853/2004];

…

2. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

o)

‚zaužívaný názov‘ je názov, ktorý používajú ako názov potraviny spotrebitelia v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva, bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať;

p)

‚opisný názov‘ je názov obsahujúci opis potraviny, a ak je to potrebné z hľadiska jej použitia, ktorý je spotrebiteľom dostatočne zrozumiteľný na určenie skutočnej povahy potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť;

q)

‚základná zložka‘ je zložka alebo zložky potraviny, ktorá predstavuje viac ako 50 % tejto potraviny alebo ktorú spotrebiteľ zvyčajne spája s názvom potraviny a v prípade ktorej sa vo väčšine prípadov vyžaduje kvantitatívne označenie;

d)

poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou zložkou.

2. Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

…

4. Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na:

a)

2. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov.

…“

13

Článok 9 tohto nariadenia v súlade so svojím názvom stanovuje „Zoznam povinných údajov“, medzi ktorými sa v odseku 1 písm. a) nachádza „názov potraviny“ a v tomto odseku písm. b) „zoznam zložiek“.

14

Podľa článku 17 uvedeného nariadenia:

„1. Ak ide o otázky, ktoré sa týmto nariadením konkrétne harmonizujú, členské štáty nemôžu prijímať ani si zachovať vnútroštátne opatrenia, ak to nepovoľuje právo Únie. Tieto vnútroštátne opatrenia nesmú vytvárať prekážky voľnému pohybu tovaru ani diskrimináciu, pokiaľ ide o potraviny z iných členských štátov.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, členské štáty môžu prijímať vnútroštátne opatrenia v súvislosti s otázkami, ktoré sa v tomto nariadení konkrétne neharmonizujú, za predpokladu, že sa nimi nezakazuje voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s týmto nariadením, ani sa mu nebráni a neobmedzuje sa.“

16

Príloha VI nariadenia č. 1169/2011, nazvaná „Názov potraviny a osobitné sprievodné údaje“, v bode 4 časti A s názvom „Povinné sprievodné údaje názvu potraviny“ stanovuje:

„Ak ide o potraviny, v ktorých je zložka alebo prísada, ktorých bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť spotrebitelia očakávajú a ktorá bola nahradená inou zložkou alebo prísadou, zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako čiastočná alebo celková náhrada, sa jasne uvedie na označení v zozname zložiek a okrem toho aj:

a)

Článok L. 412‑10 Spotrebiteľského zákonníka, vložený článkom 5 loi n o 2020‑699, du 10 juin 2020, relative à la transparence de l’information sur les produits agricoles et alimentaires (zákon č. 2020‑699 z 10. júna 2020 o transparentnosti informácií o poľnohospodárskych a potravinových výrobkoch) (JORF z 11. júna 2020, text č. 1), stanovuje:

„… Názvy používané na označovanie potravín živočíšneho pôvodu sa nesmú používať pri opise, umiestňovaní na trh alebo propagácii potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny. Dekrét stanoví podiel rastlinných bielkovín, po ktorého prekročení nie je takýto názov možný. Tento dekrét tiež definuje podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku a sankcie v prípade nesplnenia povinnosti.“

Dekrét 2022‑947

18

Na základe ustanovenia uvedeného v predchádzajúcom bode francúzske orgány prijali dekrét č. 2022‑947.

19

2°

názov odkazujúci na názvy druhov a skupín živočíšnych druhov, morfológiu alebo anatómiu zvierat;

3°

názov používajúci osobitnú terminológiu mäsiarstva, údenárstva alebo obchodu s rybami;

4°

názov potraviny živočíšneho pôvodu reprezentujúci ich využitie na komerčné účely.“

22

Podľa článku 5 dekrétu č. 2022‑947:

„Výrobky legálne vyrobené alebo umiestnené na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v Turecku, alebo vyrobené v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3)], nepodliehajú požiadavkám tohto dekrétu.“

23

Článok 6 tohto dekrétu stanovuje:

„Zakazuje sa držať na účely predaja alebo bezodplatnej distribúcie, ponúkať na predaj, predávať alebo distribuovať bezplatne potraviny, ktoré nezodpovedajú pravidlám stanoveným v tomto dekréte.“

Príloha k dekrétu č. 2022‑947 obsahuje zoznam názvov potravín živočíšneho pôvodu, ktoré môžu obsahovať rastlinné bielkoviny, a maximálny podiel rastlinných bielkovín, ktorý môžu obsahovať potraviny, pre ktoré sa tieto názvy používajú.

Dekrét č. 2024‑144

27

Článok 2 décret n o 2024‑144, du 26 février 2024, relatif à l’utilisation de certaines dénominations employées pour désigner les denrées alimentaires comportant des protéines végétales (dekrét č. 2024‑144 z 26. februára 2024 o používaní určitých názvov na označenie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny) (JORF z 27. februára 2024, text č. 15) stanovuje:

„… Na účely opisu, uvádzania na trh alebo propagácie spracovaného výrobku obsahujúceho rastlinné bielkoviny je zakázané používať:

1°

Podľa článku 8 dekrétu č. 2024‑144 tento dekrét nadobudol účinnosť 1. mája 2024.

29

Podľa článku 9 tohto dekrétu:

„Dekrét č. 2022‑947… sa zrušuje.“

30

Zoznam uvedený v prílohe I k dekrétu č. 2024‑144 obsahuje tieto označenia:

Entrecôte [vysoká roštenka],

–

Aiguillette baronne [vrchný šál zo zadného stehna],

–

Bavette d’Aloyau [steak zo spodnej roštenky],

–

Basse côte [predná vysoká roštenka],

–

Paleron [pliecko],

–

Flanchet [pupok],

–

Grillade [mäso na grilovanie],

–

Longe [karé],

–

Travers [rebrá],

–

Príloha II tohto dekrétu obsahuje zoznam výrazov povolených na označenie potravín živočíšneho pôvodu, ktoré môžu obsahovať rastlinné bielkoviny, a maximálny podiel rastlinných bielkovín, ktoré môžu potraviny, pre ktoré sa tieto výrazy používajú, obsahovať.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

32

Protéines France, ktoré zastupuje záujmy podnikov pôsobiacich na francúzskom trhu s rastlinnými bielkovinami, podalo 18. júla 2022 na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, žalobu o zrušenie dekrétu č. 2022‑947.

33

Uznesením z 27. júla 2022 tento súd ako súd rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení pozastavil výkon tohto dekrétu, pokiaľ ide o opatrenia stanovené v jeho článku 2 ods. 3 a 4.

37

Na podporu svojich žalôb žalobkyne vo veci samej okrem iného uviedli, že uvedený dekrét, ktorý zakazuje na účely označenia spracovaných výrobkov obsahujúcich rastlinné bielkoviny používať označenia ako „steak“ alebo „klobása“, a to bez doplnenia ďalších spresnení ako „rastlinný“ alebo „sójový“, alebo dokonca s ich doplnením, porušuje viaceré ustanovenia nariadenia č. 1169/2011.

38

Vnútroštátny súd sa domnieva, že žalobné dôvody, ktoré mu boli takto predložené, vyvolávajú otázky, ktoré sú rozhodujúce pre vyriešenie sporu, o ktorom má rozhodnúť, a že predstavujú závažné ťažkosti.

39

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo na druhú otázku, bráni výslovná harmonizácia v zmysle a na účely uplatnenia článku 38 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011, ktorú uskutočňujú ustanovenia článkov 7 a 17 toho istého nariadenia v spojení s ustanoveniami [časti A bodu 4 prílohy VI k tomuto nariadeniu]:

a)

tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie upravujúce uloženie správnych sankcií v prípade porušenia požiadaviek a zákazov vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia?

b)

tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie určujúce podiel rastlinných bielkovín, do ktorého dosiahnutia zostáva povolené používať iné názvy, než sú názvy podľa právnych predpisov, označujúce potraviny živočíšneho pôvodu, pri opise, umiestňovaní na trh alebo propagácii potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny?

c)

prijať opatrenia uvedené v bode 4a) a 4b) iba vo vzťahu k výrobkom vyrobeným na jeho území bez toho, aby bola v tomto prípade porušená zásada proporcionality týchto opatrení?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

40

Ako zdôraznili žalobkyne vo veci samej, Protéines France a Beyond Meat, v priebehu konania pred Súdnym dvorom, francúzske orgány prijali dekrét č. 2024‑144, ktorého článok 9 stanovuje zrušenie dekrétu č. 2022‑947.

41

Vnútroštátny súd sa domnieva, že napriek prijatiu dekrétu č. 2024‑144 sú položené otázky naďalej rozhodujúce pre vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje. Konkrétne v uvedenej odpovedi tento súd na jednej strane uvádza, že výkon dekrétu č. 2022‑947 bol uznesením uvedeným v bode 33 tohto rozsudku pozastavený len čiastočne. Niektoré ustanovenia tohto posledného uvedeného dekrétu sa teda účinne uplatňovali od 1. októbra 2022, t. j. dátumu nadobudnutia účinnosti dekrétu č. 2022‑947, podľa článku 8 tohto dekrétu, do 30. apríla 2024, čo je dátum, ku ktorému malo dôjsť k zrušeniu uvedeného dekrétu v súlade s článkom 9 dekrétu č. 2024‑144, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2024 podľa článku 8 tohto dekrétu. Na druhej strane uvedený súd poukazuje na to, že viaceré žalobkyne vo veci samej vyjadrili svoj zámer napadnúť pred ním aj dekrét č. 2024‑144 rovnakými žalobnými dôvodmi, ako sú tie, ktoré už boli uplatnené proti dekrétu č. 2022‑947, a to z dôvodu, že niektoré ustanovenia týchto dvoch dekrétov sú totožné.

44

Okrem toho vnútroštátny súd predložil uznesenie z 10. apríla 2024, ktorým na základe žaloby viacerých francúzskych spoločností pozastavil výkon dekrétu č. 2024‑144. Tento súd uvádza, že toto pozastavenie bráni zrušeniu dekrétu č. 2022‑947.

45

Z informácií poskytnutých v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie vyplýva, že napriek prijatiu dekrétu č. 2024‑144 sa žaloby podané na vnútroštátny súd nestali bezpredmetnými.

46

Na druhej strane tieto ustanovenia treba vykladať so zreteľom na definície „názvu podľa právnych predpisov“, „zaužívaného názvu“ a „opisného názvu“ uvedené v článku 2 ods. 2 písm. n), článku 2 ods. 2 písm. o) a článku 2 ods. 2 písm. p) uvedeného nariadenia, ako aj na povinnosť stanovenú v článku 9 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia uviesť na dotknutej potravine jej názov.

49

Treba preto konštatovať, že svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 7 a 17, ako aj časť A bod 4 prílohy VI k nariadeniu č. 1169/2011 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. n), o) a p) a článkom 9 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, sa majú vykladať v tom zmysle, že v zmysle článku 38 ods. 1 uvedeného nariadenia výslovne harmonizujú ochranu spotrebiteľov pred rizikom, že budú uvedení do omylu používaním iných názvov, ako sú názvy podľa právnych predpisov, ktoré pozostávajú z výrazov pochádzajúcich z odvetví mäsiarstva, údenárstva a obchodu s rybami, na účely opisu, uvádzania na trh alebo propagácie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny namiesto bielkovín živočíšneho pôvodu, a to i v prípade ich úplného nahradenia, a z tohto dôvodu bránia tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenia, ktoré upravujú alebo zakazujú používanie takýchto označení.

50

Podľa článku 38 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1169/2011 „ak ide o otázky, ktoré sa týmto nariadením konkrétne harmonizujú, členské štáty nemôžu prijímať ani si zachovať vnútroštátne opatrenia, ak to nepovoľuje právo Únie“.

51

V tejto súvislosti z článku 7 ods. 1 písm. a) a d) tohto nariadenia vyplýva najmä to, že zavádzajúce informácie, pred ktorými musia byť spotrebitelia chránení, sa týkajú jednak vlastností dotknutej potraviny, najmä jej charakteru a zloženia, a jednak možnosti, že im prostredníctvom vzhľadu, opisu alebo zobrazenia môže byť vsugerovaná „prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou súčasťou alebo zložkou“.

55

Okrem toho z článku 7 ods. 4 tohto nariadenia vyplýva, že povinnosti, ktoré tento článok ukladá v súvislosti s informovaním spotrebiteľa, sa vzťahujú aj na reklamu a prezentáciu potravín.

56

Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia sa na potravinách musí uvádzať ich „názov“.

57

V tejto súvislosti príloha VI časť A bod 4 uvedeného nariadenia stanovuje, že v prípade potravín, v ktorých sa zložka alebo prísada, ktorú spotrebitelia očakávajú, že sa obvykle použije alebo sa prirodzene vyskytne, nahradila inou zložkou alebo prísadou, označenie obsahuje okrem zoznamu zložiek aj presné označenie zložky alebo prísady, ktoré sa používajú na čiastočné alebo celkové nahradenie, v bezprostrednej blízkosti „názvu výrobku“ v dostatočne veľkej miere v porovnaní s „názvom výrobku“.

61

Výklad ustanovení článku 7 ods. 1, 2 a 4, článku 9 ods. 1 písm. a), článku 17 ods. 1 a 5 v spojení s časťou A bodom 4 prílohy VI k nariadeniu č. 1169/2011 tak umožňuje zhrnúť tieto ustanovenia takto.

62

Po prvé potraviny musia mať názov. Po druhé tento názov musí byť názvom podľa právnych predpisov, alebo ak takýto názov neexistuje, zaužívaný názov alebo, ak takýto názov neexistuje, opisný názov. Po tretie uvedené označenie musí byť pre spotrebiteľov presné, jasné a ľahko zrozumiteľné. Po štvrté, to isté označenie nesmie zavádzať spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o vlastnosti dotknutej potraviny, medzi ktoré patrí jej charakter a zloženie, a pokiaľ ide o nahradenie prirodzene sa vyskytujúcich zložiek alebo prísad, ktoré sa bežne používajú, inými zložkami alebo prísadami. Po piate, takéto požiadavky sa musia dodržiavať pri uvádzaní na trh a propagácii každej potraviny.

63

V tomto prípade na jednej strane neexistuje žiadne ustanovenie práva Únie, ktoré by nariaďovalo používanie určitých právnych názvov pre výrobky na báze rastlinných bielkovín alebo ktoré by predpisovalo právne názvy uplatniteľné na výrobky len preto, že sú definované ako výrobky živočíšneho pôvodu, bez akýchkoľvek ďalších spresnení.

67

Na druhej strane je pravda, že z uznesenia uvedeného v bode 33 tohto rozsudku vyplýva, že v rámci sporu vo veci samej francúzske orgány vylúčili hypotézu, že dekrét č. 2022‑947 stanovuje názov podľa právnych predpisov.

68

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 84 svojich návrhov, otázka, či tieto orgány prijali takéto označenie, musí byť predmetom objektívneho posúdenia.

69

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba preskúmať argumentáciu, ktorú talianska vláda uvádza vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorej vzhľadom na to, že členské štáty môžu v prípade neexistencie názvu podľa právnych predpisov stanoveného ustanoveniami práva Únie prijať opatrenia s cieľom stanoviť názvy podľa právnych predpisov pre určité potraviny, musí im byť priznaná aj právomoc zakázať používanie určitých názvov pre určité potraviny. Podľa tejto vlády sa totiž zákaz používať daný názov pre určité potraviny rovná zavedeniu názvu podľa právnych predpisov pre potraviny, ktoré majú iné vlastnosti ako tie, na ktoré sa vzťahuje predmetný zákaz. Na podporu tejto argumentácie sa uvedená vláda odvoláva na rozsudok zo 14. júna 2017, TofuTown.com ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 ), v ktorom Súdny dvor vylúčil, že by sa označenia „mlieko“ a „mliečne výrobky“ mohli používať na označenie potravín nepochádzajúcich z výlučkov mliečnych žliaz.

72

Treba však uviesť, že na účely nariadenia č. 1169/2011 nemožno považovať prijatie opatrení spočívajúcich v požiadavke, že potraviny musia spĺňať určité podmienky, najmä pokiaľ ide o ich zloženie, aby mohli byť označené pojmami, ktoré sú týmito opatreniami upravené ako názvy podľa právnych predpisov, za rovnocenné prijatiu opatrení zakazujúcich používanie určitých pojmov, ktoré nie sú právne vymedzené v týchto opatreniach, na označenie potravín s určitými vlastnosťami, najmä pokiaľ ide o ich zloženie.

73

Prvé opatrenia totiž umožňujú zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, ktorý musí mať možnosť vychádzať zo zásady, že potravina označená špecifickými výrazmi, ktoré predstavujú daný názov podľa právnych predpisov, zodpovedá podmienkam špecificky stanoveným na jeho používanie. Naproti tomu druhé opatrenia nevyhradzujú používanie presne vymedzených pojmov spôsobom stanoveným orgánom ako názvu podľa právnych predpisov pre označenie potravín so špecifickými vlastnosťami.

77

Práve vzhľadom na takýto osobitný právny rámec Súdny dvor vo výroku rozsudku zo 14. júna 2017, TofuTown.com ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 ), v podstate rozhodol, že uvedené ustanovenia bránia tomu, aby sa označenie „mlieko“ a názvy vyhradené výlučne pre „mliečne výrobky“ používali na označenie čisto rastlinného výrobku pri uvádzaní na trh alebo v reklame, a to aj vtedy, ak sú tieto označenia doplnené vysvetľujúcimi alebo opisnými výrazmi označujúcimi rastlinný pôvod predmetného výrobku, pokiaľ právo Únie nestanovuje výnimku.

78

Treba však konštatovať, že právo Únie nestanovuje pravidlo, ktoré by vyhradzovalo pre určité potraviny, ktoré sú osobitne definované ako potraviny živočíšneho pôvodu, používanie názvov podľa právnych predpisov obsahujúcich pojmy pochádzajúce z odvetví mäsiarstva, údenárstva a obchodu s rybami, ktoré sú uvedené v dekréte č. 2022‑947, alebo pojmy vymenované v prílohe I dekrétu č. 2024‑144. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by takéto pravidlá existovali vo francúzskom práve.

79

Z toho vyplýva, že závery vyplývajúce z rozsudku zo 14. júna 2017, TofuTown.com ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 ), nemožno použiť na účely preskúmania prvej a druhej otázky.

83

Preto ak členský štát neprijal názov podľa právnych predpisov, z článku 38 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že tento členský štát nemôže všeobecným a abstraktným zákazom brániť výrobcom potravín na báze rastlinných bielkovín splniť si povinnosť, ktorá im spočíva v tom, aby uviedli názov týchto potravín používaním zaužívaných názvov alebo opisných názvov.

84

Pokiaľ ide o otázku, či členský štát môže prijať všeobecné a abstraktné opatrenia, aby zabránil riziku, že používanie určitých zaužívaných alebo opisných názvov uvedie spotrebiteľov do omylu z dôvodu, že spotrebitelia nie sú správne informovaní o tom, že v potravinách označených týmito názvami boli živočíšne bielkoviny nahradené rastlinnými bielkovinami, treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 54 a 60 tohto rozsudku, článok 7 ods. 1 písm. d) a časť A bod 4 prílohy VI nariadenia č. 1169/2011 sa konkrétne týkajú nahradenia zložiek alebo prísad potravín. Táto otázka je preto tiež výslovne harmonizovaná týmto nariadením v zmysle jeho článku 38 ods. 1.

85

Vlády, ktoré predložili písomné pripomienky, ako aj Európska komisia však v podstate tvrdia, že tieto ustanovenia sa netýkajú situácie, ktorá by bola relevantná v prejednávanej veci, v ktorej by sa zloženie dotknutej potraviny úplne zmenilo.

89

Článok 7 ods. 1 písm. d) a príloha VI časť A bod 4 toho istého nariadenia používajú pojem „zložka“ bez vylúčenia „základných zložiek“. Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011 informácie o potravinách nesmú uvádzať spotrebiteľov do omylu a musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľov.

90

Z teleologického hľadiska z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 v spojení s jeho odôvodneniami 1 a 3 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o informácie o potravinách, pri rešpektovaní rozdielov vo vnímaní týchto spotrebiteľov a ich informačných potrieb pri súčasnom zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu prijatím základných ustanovení.

91

Táto vysoká úroveň ochrany však môže byť ohrozená, ak sa ustanovenia týkajúce sa nahradenia zložky alebo prísady v potravine inou zložkou alebo prísadou neuplatnia, ak sa toto nahradenie týka zložky alebo prísady, ktoré sú v potravine osobitne dôležité, či dokonca sú ich jedinou zložkou alebo prísadou. Paradoxne by totiž výsledkom nebolo to, že by predaj a propagácia tejto potraviny boli právom Únie zakázané, ale že ochrana spotrebiteľov v takýchto prípadoch by nebola harmonizovaná, a teda by nebola zaistená, hoci by bola zaistená v prípade, ak by sa nahradenie týkalo menej významnej zložky alebo prísady.

95

Nič to však nemení na tom, že ak sa vnútroštátny orgán domnieva, že konkrétne spôsoby predaja alebo propagácie potraviny uvádzajú spotrebiteľa do omylu, bude môcť stíhať dotknutého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý je podľa článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011 zodpovedný za informácie uvedené na tejto potravine a musí dbať na prítomnosť a presnosť týchto informácií a preukázať, že vyššie uvedená domnienka bola vyvrátená.

96

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že články 7 a 17, ako aj časť A bod 4 prílohy VI k nariadeniu č. 1169/2011 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. o) a p) a článkom 9 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že výslovne harmonizujú v zmysle článku 38 ods. 1 tohto nariadenia ochranu spotrebiteľov pred rizikom uvedenia do omylu používaním iných označení, ako sú názvy podľa právnych predpisov, ktoré pozostávajú z výrazov z odvetví mäsiarstva, údenárstva a obchodu s rybami, na účely opisu, uvádzania na trh alebo propagácie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny namiesto bielkovín živočíšneho pôvodu, a to aj v prípade ich úplného nahradenia, a z tohto dôvodu bránia tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenia, ktoré upravujú alebo zakazujú používanie takýchto názvov.

O tretej otázke

97

Z článku 8 uvedeného nariadenia vyplýva, že potravinové právo má za cieľ chrániť záujmy spotrebiteľov a predchádzať najmä podvodným alebo nekalým (klamlivým) postupom a akýmkoľvek iným postupom, ktoré by mohli spotrebiteľa uviesť do omylu.

101

Tieto prvky týkajúce sa nariadenia č. 178/2002 sú relevantné aj v súvislosti s nariadením č. 1169/2011.

102

V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 je totiž na účely tohto nariadenia definícia pojmu „potravinové právo“ stanovená v článku 3 bode 1 nariadenia č. 178/2002. Odôvodnenie 4 nariadenia č. 1169/2011 pripomína, že podľa nariadenia č. 178/2002 je jednou zo všeobecných zásad potravinového práva poskytnúť spotrebiteľom základ na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, na základe informácií a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré by mohli spotrebiteľa uviesť do omylu.

103

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 38 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že výslovná harmonizácia konštatovaná v odpovedi na prvú a druhú otázku nebráni tomu, aby členský štát stanovil správne sankcie za nedodržanie požiadaviek a zákazov vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia, alebo aby prijal vnútroštátne opatrenia v súlade s týmto nariadením. Naopak táto výslovná harmonizácia bráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie, ktorým sa určia podiely rastlinných bielkovín, v rámci ktorých by bolo naďalej povolené používať na účely opisu, uvádzania na trh alebo propagácie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny iné názvy ako názvy podľa právnych predpisov pochádzajúce z výrazov z odvetví mäsiarstva a údenárstva.

O štvrtej otázke

107

Keďže vnútroštátny súd spresňuje, že štvrtá otázka sa kladie len v prípade zápornej odpovede na prvú a druhú otázku, nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku.

O trovách

108

2.

Článok 38 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011

sa má vykladať v tom zmysle, že:

výslovná harmonizácia uvedená v bode 1 výroku nebráni tomu, aby členský štát stanovil správne sankcie za nedodržanie požiadaviek a zákazov vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia, alebo aby prijal vnútroštátne opatrenia v súlade s týmto nariadením. Naopak táto výslovná harmonizácia bráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie, ktorým sa určia podiely rastlinných bielkovín, v rámci ktorých by bolo naďalej povolené používať na účely opisu, uvádzania na trh alebo propagácie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny iné názvy ako názvy podľa právnych predpisov pozostávajúce z výrazov z odvetví mäsiarstva a údenárstva.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.