C-440/23

FB

proti

European Lotto and Betting Ltd,

Deutsche Lotto‑und Sportwetten Ltd.,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias (spravodajca) a B. Smulders,

–

European Lotto and Betting Ltd a Deutsche Lotto‑und Sportwetten ltd., v zastúpení: S. Camilleri, avukat, a R. Karpenstein, Rechtsanwalt,

–

maltská vláda, v zastúpení: A. Buhagiar, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Sarmiento Ramírez‑Escudero, abogado, a Z. Sciberras, avukat,

–

belgická vláda, v zastúpení: A. De Brouwer, C. Jacob a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci V. Ramognino, R. Verbeke a P. Vlaemminck, avocats,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 , ďalej len „nariadenie Rím I“), nazvaný „Voľba rozhodného práva“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

…

3. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v inej krajine, než je krajina, ktorej právo sa zvolilo, voľba strán nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva tejto inej krajiny, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.“

4

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.“

5

Podľa článku 9 tohto nariadenia s názvom „Imperatívne normy“:

„1. Imperatívne normy sú normy, ktorých dodržiavanie pokladá krajina za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre zmluvu podľa tohto nariadenia.

2. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu.

Článok 12 toho istého nariadenia s názvom „Rozsah použitia rozhodného práva“ v odseku 1 stanovuje:

„Rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuj[ú] najmä:

…

e)

dôsledky neplatnosti zmluvy.

…“

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012

10

Článok 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ), ktorý patrí do oddielu 1 kapitoly II tohto nariadenia, nazvaného „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

11

Článok 5 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v tom istom oddiele 1, v odseku 1 stanovuje:

a)

o zmluvu o predaji tovaru na splátky;

b)

o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo

c)

vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.“

Ustanovenie § 1 Staatsvertrag zum Glücksspielwesen in Deutschland (Štátna zmluva o hazardných hrách v Nemecku) z 15. decembra 2011 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „GlüStV z roku 2012“), uzavretej medzi spolkovými krajinami, v bode 2 stanovuje, že jedným z jej cieľov je stanoveným spôsobom a pod dohľadom usmerňovať prirodzenú hráčsku vášeň obyvateľstva tým, že poskytne obmedzenú ponuku hazardných hier, ktorá predstavuje vhodnú alternatívu nepovolených hazardných hier, a bojovať proti rozvoju a šíreniu nezákonných hazardných hier na paralelných trhoch.

16

Ustanovenie § 4 ods. 1, 4 a 5 GlüStV z roku 2012 stanovuje:

„1. Verejné hazardné hry sa môžu organizovať alebo sprostredkovať len s povolením príslušného orgánu danej spolkovej krajiny. Organizovanie hazardných hier bez takéhoto povolenia (hazardné hry bez licencie) a účasť na platbách v súvislosti s hazardnými hrami bez licencie sú zakázané.

…

4. Organizovanie verejných hazardných hier na internete je zakázané.

19

Ustanovenie § 812 ods. 1 nemeckého Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Ten, kto získa niečo bez právneho dôvodu plnením iného alebo akýmkoľvek iným spôsobom na úkor iného, je povinný mu to vydať.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Práve v tomto kontexte osoba s obvyklým pobytom v Nemecku (ďalej len „pôvodný hráč“) využívala služby ponúkané žalovanými vo veci samej v období od 5. júna 2019 do 12. júla 2021.

24

Z odpovede Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili (Prvý senát civilného súdu, Malta), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, na žiadosť o vysvetlenie, ktorú mu zaslal Súdny dvor 15. apríla 2024 podľa článku 101 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku, vyplýva, že v súlade so všeobecnými podmienkami, ktorými sa riadi zmluva uzavretá medzi pôvodným hráčom a žalovanými vo veci samej, sa dotknutý zmluvný vzťah mal riadiť maltským právom. Predkladajúci vnútroštátny súd sa však domnieva, že podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I sa na tento zmluvný vzťah uplatňuje nemecké právo. V tejto súvislosti sa domnieva, že na základe tohto posledného uvedeného práva a vzhľadom na všeobecný zákaz online hazardných hier, ktorý v čase skutkových okolností vo veci samej stanovovala nemecká právna úprava, by sa zmluva medzi týmto hráčom a žalovanými vo veci samej mala na základe § 812 nemeckého Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú.

25

Práve na základe tohto ustanovenia nemeckého Občianskeho zákonníka podal uvedený hráč na Landgericht Erfurt (Krajinský súd Erfurt, Nemecko) žalobu proti žalovaným vo veci samej, ktorou sa domáhal vrátenia stávok, ktoré počas dotknutého obdobia prehral. V čase, keď ešte prebiehalo konanie, ten istý hráč zmluvou uzavretou 21. novembra 2021 postúpil svoje práva vyplývajúce z uvedeného zmluvného vzťahu na žalobcu vo veci samej, ktorý zase podal na predkladajúci vnútroštátny súd proti žalovaným vo veci samej žalobu, ktorou sa domáhal vrátenia stávok, ktoré prehral pôvodný hráč. Podľa vyhlásení žalovaných vo veci samej na pojednávaní pred Súdnym dvorom bola žaloba, ktorá bola podaná na Landgericht Erfurt (Krajinský súd Erfurt), medzičasom vzatá späť.

29

Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či výklad práva Únie nemeckými súdmi môže založiť odôvodnené obmedzenie slobodného poskytovania služieb takými prevádzkovateľmi, akými sú žalované vo veci samej.

30

Pokiaľ ide na jednej strane o online hry na hracích automatoch, predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že na konci roka 2019 sa spolkové krajiny dohodli na zmene GlüStV z roku 2012, aby bolo možné získať licenciu na online hazardné hry, a najmä „na vlastnú distribúciu a sprostredkovanie lotérií, organizovanie, sprostredkovanie a distribúciu športových stávok a stávok na kone, ako aj na organizovanie a vlastnú distribúciu online kasínových hier, hier na virtuálnych hracích automatoch a online pokeru“. Návrh tejto zmeny regulačného rámca bol oznámený Európskej komisii.

31

Vzhľadom na tento vývoj uvedeného právneho rámca predsedovia štátnych a senátnych kancelárií spolkových krajín prijali obežník týkajúci sa organizácie hazardných hier na prechodné obdobie do 1. júla 2021. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa v tomto obežníku spresňuje, že „do 30. júna 2021 sa potláčanie nepovolených ponúk hier zameria na poskytovateľov, v prípade ktorých možno predpokladať, že sa budú tiež chcieť vyhnúť pravdepodobnej budúcej právnej úprave“.

35

Za týchto podmienok Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili (Prvý senát civilného súdu) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že porušenie slobody poskytovania služieb všeobecným zákazom online hracích automatov v členskom štáte spotrebiteľa (štáte určenia) voči prevádzkovateľom online kasín, ktorí majú licenciu a ktorých činnosť je regulovaná v štáte pôvodu (Malta), nemožno odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu,

–

ak členský štát určenia zároveň na všetkých miestach povoľuje súkromným prevádzkovateľom podobné hry v kamenných prevádzkach s licencovanými hracími automatmi v herniach a reštauráciách, intenzívnejšie hry v kamenných kasínach, licencované národné lotériové prevádzky štátnych lotérií vo viac ako 20000 agentských predajniach, ktoré sú určené pre verejnosť, a

3.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že všeobecný zákaz ponúk online kasín nemožno uplatniť, ak

–

sa vlády všetkých spolkových krajín tohto členského štátu už dohodli, že proti nebezpečenstvu takýchto ponúk online hazardných hier možno účinnejšie bojovať prostredníctvom systému predchádzajúceho úradného povolenia než úplným zákazom a

–

vypracovali a odsúhlasili budúci regulačný rámec prostredníctvom príslušnej štátnej zmluvy, ktorá nahradí úplný zákaz systémom predchádzajúceho povolenia,

táto právna úprava zakazuje spotrebiteľom uzatvárať licencované cezhraničné stávky v inom členskom štáte (štáte pôvodu) na lotérie s licenciou v členskom štáte určenia, ktoré sú v tomto štáte povolené a regulované, pokiaľ

–

sú lotérie licencované v členskom štáte určenia a cieľom právnej úpravy je ochrana hráčov a maloletých, a

–

cieľom právnej úpravy licencovaných stávok na lotérie v členskom štáte pôvodu je tiež ochrana hráčov a maloletých a uvedená právna úprava poskytuje rovnakú úroveň ochrany ako právna úprava lotérií v štáte určenia?

5.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vymáhaniu stávok prehratých v rámci účasti na (sekundárnych) lotériách na základe údajnej nezákonnosti transakcií z dôvodu neexistencie licencie v členskom štáte spotrebiteľa, ak

–

zo zákona sú takéto licencie pre súkromné (sekundárne) lotérie vylúčené a

–

toto vylúčenie v prospech štátnych organizátorov lotérií vnútroštátne súdy odôvodňujú údajným rozdielom medzi tipom podaným u štátneho prevádzkovateľa na výsledok lotérie organizovanej štátom a stávkou u organizátora, ktorý je súkromným subjektom, na výsledok tej istej štátnej lotérie?

7.

38

V tejto súvislosti treba rovnako uviesť, že ani Štatút Súdneho dvora Európskej únie, ani rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania alebo subjektov oprávnených podľa článku 23 tohto štatútu podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas účastníka konania alebo oprávneného subjektu s návrhmi generálneho advokáta preto nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania, a to bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v týchto návrhoch skúmal (rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 64 a citovaná judikatúra).

39

V prejednávanej veci však žalované vo veci samej bez toho, aby formálne požiadali o opätovné začatie písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, v bode 9.4 svojich pripomienok uvedených v bode 36 tohto rozsudku uviedli, že ani v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ani v konaní pred Súdnym dvorom nemali možnosť vyjadriť sa k právnej otázke, ktorá je predmetom návrhov generálneho advokáta, a to k otázke, či by sa údajné porušenie práva Únie malo za okolností prejednávanej veci považovať za zjavné.

40

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že Súdny dvor podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

43

Nemecká a talianska vláda spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Maltská vláda spochybňuje prípustnosť prvej až štvrtej otázky.

44

V tejto súvislosti sa nemecká vláda v podstate domnieva, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania existujú nedostatky, keďže neobsahuje informácie potrebné na to, aby Súdny dvor mohol pochopiť kontext konania vo veci samej a zároveň sa mohol uistiť, že v prejednávanej veci sa skutočne uplatňuje nemecké právo. Okrem toho sa táto vláda odvoláva na uplatnenie článku 56A maltského zákona o hazardných hrách, ktorý by mal za následok „nezákonnosť… žalôb podaných na Malte proti prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí sú držiteľmi licencie vydanej na Malte“. Pokiaľ by bol tento zákon v prejednávanej veci uplatniteľný, za predpokladu, že je v súlade s právom Únie, potom by návrh na začatie prejudiciálneho konania nebol relevantný na vyriešenie sporu vo veci samej.

45

Okrem toho podľa tej istej vlády nie je maltský súd v najlepšej pozícii na posúdenie cieľov nemeckej právnej úpravy v oblasti hazardných hier alebo vhodných prostriedkov na ochranu týchto cieľov. Ako totiž vyplýva z rozsudku z 22. januára 2015, Stanley International Betting a Stanleybet Malta ( C‑463/13 , EU:C:2015:25 , bod 51 ), právna úprava hazardných hier patrí medzi oblasti, v ktorých existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o morálny, náboženský a kultúrny charakter. Na účely uplatnenia vnútroštátnej „stupnice hodnôt“, na ktorú odkazuje táto judikatúra, má právomoc len súd členského štátu, ktorého právna úprava je dotknutá. Vo všetkých prípadoch by sa predkladajúci vnútroštátny súd mal pri uplatňovaní nemeckého práva odvolávať skôr na výklad tohto práva nemeckými súdmi, ktoré opakovane rozhodli, že obmedzenia uložené nemeckou právnou úpravou na poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier boli v súlade s cieľmi stanovenými nemeckým zákonodarcom.

47

Maltská vláda sa odvoláva najmä na rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia ( 244/80 , EU:C:1981:302 ), a z 21. januára 2003, Bacardi‑Martini a Cellier des Dauphins ( C‑318/00 , EU:C:2003:41 ), pričom zdôrazňuje jednak judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa fiktívnych sporov a jednak judikatúru týkajúcu sa toho, že potreba súdu členského štátu rozhodnúť o súlade práva iného členského štátu s právom Únie musí osobitne jasne vyplývať z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor súhlasil s poskytnutím odpovede. Táto vláda najmä tvrdí, že predkladajúci vnútroštátny súd dostatočne neodôvodnil túto potrebu vo veci samej, pokiaľ ide o prvú až štvrtú otázku.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že vyhlásiť návrh podaný vnútroštátnym súdom za neprípustný je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. Nemožno však vyžadovať, aby predkladajúci vnútroštátny súd predtým, ako sa obráti na Súdny dvor, vykonal všetky skutkové zistenia a právne posúdenia, ktoré mu prislúchajú v rámci jeho súdnej právomoci. Postačuje totiž, aby predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné otázky pre právny poriadok Únie vyplývali z návrhu na začatie prejudiciálneho konania [pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 2022, IP a i. (Zistenie vecnej správnosti skutkového stavu vo veci samej), C‑609/21 , EU:C:2022:232 , body 24 a 25 , ako aj citovanú judikatúru].

51

V tejto súvislosti treba uviesť, ako je uvedené v bode 24 tohto rozsudku, že predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť o vysvetlenie zaslanej Súdnemu dvoru uviedol najmä skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru, že nemecké právo je uplatniteľné na spor vo veci samej, a spresnil, že maltský zákon o hazardných hrách sa na tento spor neuplatňuje.

52

V prejednávanej veci teda vzhľadom na informácie, ktoré obsahuje návrh na začatie prejudiciálneho konania, ako boli potvrdené a spresnené v odpovedi tohto súdu na túto žiadosť o vysvetlenie, nie je zjavné, že by požadovaný výklad práva Únie nemal súvislosť s predmetom sporu vo veci samej alebo že by problém, ktorému čelí predkladajúci vnútroštátny súd, bol hypotetický. Súdny dvor má navyše k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené.

56

Článok 6 ods. 2 nariadenia Rím I nepochybne výslovne stanovuje, že zmluvné strany si môžu podľa článku 3 tohto nariadenia zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 tohto článku, avšak pod podmienkou, že táto voľba nemôže viesť k tomu, že spotrebiteľ bude zbavený ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by bolo rozhodné v prípade absencie voľby na základe článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia (uznesenie zo 14. marca 2024, N1 Interactive, C‑429/22 , EU:C:2024:245 , bod 27 a citovaná judikatúra).

57

Predkladajúci vnútroštátny súd, ktorého právomoc rozhodnúť spor vo veci samej podľa článkov 4, 5, 17 a 18 nariadenia č. 1215/2012 nie je spochybnená, sa domnieva, že voľba uplatniteľného práva, ktorú vykonali žalované vo veci samej a pôvodný hráč, teda voľba maltského práva, je v rozpore s týmto pravidlom, pretože podľa nemeckého práva, ktoré by sa v prípade absencie takejto voľby malo uplatniť, by sa táto zmluva mala považovať za neplatnú, keďže jej predmet je podľa nemeckej právnej úpravy uplatniteľnej vo veci samej, teda GlüStV z roku 2012, protiprávny.

58

V každom prípade, ako uviedol generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, na určenie, či zmluva, o ktorú ide vo veci samej, má protiprávny predmet, treba zohľadniť zákazy stanovené právom krajiny, v ktorej sa mala táto zmluva plniť, teda v prejednávanej veci nemeckým právom. Hoci je pravda, že žalované vo veci samej poskytovali svoje služby hazardných hier z Malty, nič to nemení na tom, že tieto služby využíval pôvodný hráč v Nemecku, teda v krajine, kde sa zúčastňoval na predmetných hazardných hrách a uskutočňoval dotknuté stávky.

O prvej, druhej a štvrtej otázke

62

Svojou prvou, druhou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje zákaz organizovania online kasínových hier, najmä hier na hracích automatoch, ako aj stávkových hier, akými sú napríklad sekundárne lotérie, pokiaľ jej cieľom je nasmerovať prirodzený hráčsky inštinkt obyvateľstva do riadených a kontrolovaných kanálov, ako aj potláčať rozvoj a šírenie nepovolených hazardných hier na paralelných trhoch, a to po prvé, ak existuje značný dopyt hráčov po online hracích automatoch, po druhé, ak dotknutý členský štát okrem toho povolí podobné hry vrátane lotérií v kamenných prevádzkach, po tretie, ak tento členský štát umožňuje ponuku online športových a dostihových stávok prostredníctvom prevádzkovateľov s licenciou, ako aj sprostredkovanie zo strany súkromných prevádzkovateľov pri predaji produktov štátnych lotérií a iných licencovaných lotérií, a po štvrté, ak právna úprava členského štátu, ktorého prevádzkovateľ, ktorý chce ponúkať najmä služby sekundárnych lotérií, je držiteľom licencie, sleduje rovnaké ciele ako právna úprava členského štátu stanovujúca všeobecný zákaz ponuky takýchto služieb.

63

Podľa ustálenej judikatúry činnosti spočívajúce v umožnení užívateľom zúčastniť sa za odplatu na peňažnej hre predstavujú činnosti v oblasti služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ. Konkrétne takéto služby patria do pôsobnosti tohto článku, ak je poskytovateľ usadený v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom sa služba ponúka, najmä prostredníctvom internetu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2010, Carmen Media Group, C‑46/08 , EU:C:2010:505 , body 40 a 41 , ako aj citovanú judikatúru).

67

Vnútroštátnym súdom teda prislúcha, aby overili, či je obmedzenie stanovené členským štátom vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa alebo viacerých cieľov uvádzaných týmto členským štátom na takej úrovni ochrany, akú uvedený členský štát sleduje, a či nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok z 8. septembra 2010, Stoß a i., C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07 , EU:C:2010:504 , bod 78 , ako aj citovaná judikatúra).

68

V rámci tohto posúdenia musia vnútroštátne súdy zohľadniť, že právna úprava hazardných hier patrí medzi oblasti, v ktorých existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely, pokiaľ ide o morálny, náboženský a kultúrny charakter, a že v prípade neexistencie harmonizácie v tejto oblasti na úrovni Európskej únie prináleží každému členskému štátu, aby v týchto oblastiach určil podľa svojej vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Stanleybet a i., C‑186/11 a C‑209/11 , EU:C:2013:33 , bod 24 , ako aj citovanú judikatúru).

69

Na tento účel musia vnútroštátne súdy, najmä ak majú, ako je to vo veci samej, uplatňovať právnu úpravu iného členského štátu, použiť akýkoľvek procesný nástroj, ktorý majú k dispozícii, a prípadne konanie podľa článku 267 ZFEÚ.

73

Okrem toho treba poznamenať, že predkladajúci vnútroštátny súd neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, obsahuje diskriminačné pravidlá voči prevádzkovateľom usadeným v iných členských štátoch.

74

Vzhľadom na tieto konštatovania treba ďalej na jednej strane preskúmať, či právna úprava, ktorá má vlastnosti uvedené predkladajúcim vnútroštátnym súdom, je vhodná na zabezpečenie dosiahnutia cieľa uvedeného v bode 72 tohto rozsudku, a to na úrovni ochrany sledovanej dotknutým členským štátom, ako aj koherentným a systematickým spôsobom, a na druhej strane, či nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

75

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry v prípade otázok, ktoré majú vnútroštátnemu súdu umožniť posúdiť súlad vnútroštátnych ustanovení s právom Únie, môže Súdny dvor poskytnúť prvky výkladu práva Únie, ktoré tomuto súdu umožnia vyriešiť právny problém, ktorý mu bol predložený. To isté platí, pokiaľ ide o posúdenie zlučiteľnosti ustanovení iného členského štátu, než je členský štát predkladajúceho vnútroštátneho súdu, s právom Únie (pozri rozsudok z 23. novembra 1989, Eau de Cologne & Parfümerie‑Fabrik 4711, C‑150/88 , EU:C:1989:594 , bod 12 ; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. decembra 2022, Luxury Trust Automobil, C‑247/21 , EU:C:2022:966 , bod 67 a citovanú judikatúru).

78

Po druhé okolnosť uvedená predkladajúcim vnútroštátnym súdom, podľa ktorej napriek tomuto zákazu v prejednávanej veci existuje v Nemecku značný dopyt hráčov po online hracích automatoch, nemôže spochybniť tento záver. Existencia značného dopytu po takýchto online službách totiž vôbec neznamená, že neexistuje taký veľký počet hráčov, ktorí sú z dôvodu reštriktívnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, odklonení od služieb ponúkaných online a nasmerovaní k tomu, aby využívali služby ponúkané v kamenných prevádzkach. V dôsledku toho nemôže takáto okolnosť preukázať, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nie je vhodná na zabezpečenie dosiahnutia cieľa uvedeného v bode 82 tohto rozsudku.

79

Po tretie, pokiaľ ide o okolnosť, že na niektoré druhy online hazardných hier, a to športové a dostihové stávky, ako aj na sprostredkovanie predaja produktov štátnych lotérií a iných licencovaných lotérií, sa nevzťahuje zákaz, o ktorý ide vo veci samej, Súdny dvor rozhodol, že rôzne druhy hazardných hier môžu vykazovať značné rozdiely, najmä pokiaľ ide o ich konkrétne spôsoby organizácie, objem stávok a výhier, ktoré ich charakterizujú, počet potenciálnych hráčov, ktorí sa ich môžu zúčastniť, ich prezentáciu, frekvenciu, krátkosť alebo opakujúcu sa povahu a o reakcie, ktoré vyvolávajú u hráčov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2010, Carmen Media Group, C‑46/08 , EU:C:2010:505 , bod 62 , ako aj z 8. septembra 2010, Stoß a i., C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07 , EU:C:2010:504 , bod 95 ).

80

Okolnosť, že rôzne druhy hazardných hier podliehajú napríklad zákazu, prípadne verejnému monopolu alebo režimu povolení vydávaných súkromným prevádzkovateľom, nemôže vzhľadom na sledované legitímne ciele sama osebe viesť k znemožneniu odôvodnenia opatrení, ktoré sa na prvý pohľad javia ako najreštriktívnejšie a najúčinnejšie. Takáto rôznosť právnych režimov totiž sama osebe nie je spôsobilá ovplyvniť vhodnosť takýchto opatrení na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v prevencii podnecovania občanov na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a v boji proti závislosti od hry (rozsudok z 8. septembra 2010, Carmen Media Group, C‑46/08 , EU:C:2010:505 , bod 63 ).

84

Napokon z hľadiska záruk poskytovaných hráčom v prípade výhry belgická vláda a v podstate aj nemecká vláda na pojednávaní tvrdili, že sekundárne lotérie nemožno porovnávať s „primárnymi“ lotériami, keďže riziko nezaplatenia v prípade veľkých výhier v rámci týchto lotérií takmer neexistuje, pričom sumy zodpovedajúce potenciálnym výhram sú v zásade k dispozícii pred žrebovaním.

85

V tejto súvislosti treba uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd tiež uvádza otázky, ktoré vyplývajú z toho, že sa zdá, že dotknutý členský štát nepreukázal, že by pred prijatím právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, disponoval vedeckými dôkazmi o tom, že nepovolené hry predstavujú osobitné nebezpečenstvo.

86

Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že ak sa členský štát chce dovolávať osobitného cieľa na účely odôvodnenia prekážky slobody poskytovania služieb vyplývajúcej z vnútroštátneho obmedzujúceho opatrenia, prináleží mu, aby poskytol súdu, ktorým má rozhodnúť o tejto otázke, všetky informácie, ktoré mu umožnia uistiť sa, že toto opatrenie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim zo zásady proporcionality (rozsudok z 8. septembra 2010, Stoß a i., C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07 , EU:C:2010:504 , bod 71 , ako aj citovaná judikatúra).

90

Po štvrté sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či taký zákaz, akým je zákaz sekundárnych lotérií, možno považovať za odôvodnený, ak právna úprava členského štátu, ktorý dotknutému prevádzkovateľovi udelil licenciu, sleduje rovnaké ciele ako právna úprava členského štátu určenia.

91

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že vzhľadom na neexistenciu harmonizácie právnej úpravy v oblasti hazardných hier ponúkaných online na úrovni Únie, ako aj na významné rozdiely medzi sledovanými cieľmi a úrovňami ochrany, ktoré sledujú právne úpravy rôznych členských štátov, samotnú skutočnosť, že prevádzkovateľ legálne ponúka služby v členskom štáte, kde je usadený a v zásade už podlieha zákonným podmienkam a kontrolám zo strany príslušných orgánov tohto posledného uvedeného členského štátu, nemožno považovať za dostatočnú záruku ochrany domácich spotrebiteľov pred nebezpečenstvom podvodu a trestnej činnosti vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa môžu v takomto kontexte stretnúť orgány členského štátu usadenia pri hodnotení odborných vlastností a bezúhonnosti dotknutých prevádzkovateľov (rozsudok z 15. septembra 2011, Dickinger a Ömer, C‑347/09 , EU:C:2011:582 , bod 96 , ako aj citovaná judikatúra).

92

Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že dva členské štáty sledujú v rámci svojich príslušných právnych úprav v oblasti hazardných hier podobné alebo dokonca rovnaké ciele, nielen úroveň ochrany sledovaná každým z nich a prostriedky na jej dosiahnutie sa môžu líšiť, ale ani potenciálne ťažkosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nemožno nevyhnutne považovať za vylúčené.

96

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú, druhú a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje zákaz organizovania online kasínových hier, najmä hier na hracích automatoch, ako aj stávkových hier, akými sú napríklad sekundárne lotérie, pokiaľ jej cieľom je nasmerovať prirodzený hráčsky inštinkt obyvateľstva do riadených a kontrolovaných kanálov, ako aj potláčať rozvoj a šírenie nepovolených hazardných hier na paralelných trhoch, a to aj vtedy, ak:

–

existuje značný dopyt hráčov po online hracích automatoch,

–

dotknutý členský štát okrem toho povolí podobné hry vrátane lotérií v kamenných prevádzkach,

Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa v rámci daného sporu uznali právne dôsledky zákazu online kasínových hier, ak po tom, čo nastali skutočnosti, ktoré môžu viesť k týmto dôsledkom, bolo prijaté rozhodnutie nahradiť tento zákaz systémom predchádzajúceho povolenia a bolo zavedené prechodné obdobie, počas ktorého by ponuky hier, ktoré by mohli byť v súlade s budúcou právnou úpravou, boli uznané pod podmienkou dodržania určitých požiadaviek.

98

Treba pripomenúť, že pri preskúmaní proporcionality, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, musí tento súd vykonať celkové posúdenie okolností súvisiacich s prijatím a uplatňovaním dotknutej obmedzujúcej právnej úpravy podľa nie statického, ale dynamického prístupu v tom zmysle, že musí zohľadniť vývoj okolností po prijatí tejto právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2017, Online Games a i., C‑685/15 , EU:C:2017:452 , body 52 a 53 , ako aj citovanú judikatúru, a uznesenie z 18. mája 2021, Fluctus a i., C‑920/19 , EU:C:2021:395 , bod 46 ).

99

101

Politiku kontrolovaného rozširovania činností hazardných hier však možno považovať za koherentnú len pod podmienkou, že jednak kriminálne a podvodné činnosti spojené s hrami a jednak hráčska závislosť mohli v čase skutkových okolností, o ktoré ide vo veci samej, predstavovať pre dotknutý členský štát problém a že rozšírenie povolených a regulovaných činností mohlo takýto problém napraviť (pozri rozsudky z 28. februára 2018, Sporting Odds, C‑3/17 , EU:C:2018:130 , bod 31 , ako aj z 11. júna 2015, Berlington Hungary a i., C‑98/14 , EU:C:2015:386 , bod 71 a citovanú judikatúru).

102

Ako uviedla nemecká vláda tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní, v prejednávanej veci práve takéto okolnosti a najmä značný dopyt po online hracích automatoch, na ktorý sa odvoláva predkladajúci vnútroštátny súd, ako aj existencia „paralelného trhu“ s dotknutými službami odôvodnili reformy zavedené v Nemecku, ktorých sa týka tretia otázka.

103

Za týchto podmienok skutočnosť, že počas prechodného obdobia sa spolkové krajiny na základe obežníka uvedeného v bode 31 tohto rozsudku rozhodli uplatňovať existujúci právny rámec len voči poskytovateľom hier, ktorí nemôžu spĺňať požiadavky budúcej právnej úpravy, nemôže mať vplyv na právne dôsledky, ktoré by prípadne bolo potrebné priznať zákazu, o ktorý ide vo veci samej.

Svojou piatou a šiestou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni uznaniu neplatnosti zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom s bydliskom v jednom členskom štáte a prevádzkovateľom, ktorý ponúka online služby sekundárnych lotérií z iného členského štátu, ak podľa právnej úpravy prvého členského štátu je udelenie licencie na organizovanie takýchto stávok vylúčené v prípade súkromných prevádzkovateľov.

107

Ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, ako ju vykladajú nemecké súdy, sa sekundárne lotérie považujú za jednoduché stávky na internete, na ktoré sa tak vzťahuje zákaz online hazardných hier uplatniteľný vo veci samej.

108

Preto okolnosť, že podľa právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, je organizovanie lotérií vyhradené verejným prevádzkovateľom, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu vo veci samej. Na jednej strane sa totiž podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu tento spor týka len stávok prehratých v rámci účasti pôvodného hráča na sekundárnych lotériách a na druhej strane podľa vysvetlení, ktoré poskytla nemecká vláda tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní, organizovanie a sprostredkovanie takýchto lotérií bolo podľa tejto právnej úpravy zakázané každému prevádzkovateľovi a nie výlučne prevádzkovateľom, ktorí nie sú pod kontrolou štátu.

109

112

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 93 svojich návrhov, keďže, ako vyplýva z úvah formulovaných v súvislosti s prvou až šiestou otázkou, článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave, aká je opísaná predkladajúcim vnútroštátnym súdom, neplatnosť takej zmluvy, akou je zmluva uzavretá medzi pôvodným hráčom a žalovanými vo veci samej, ktorej predmet je podľa tejto právnej úpravy protiprávny, nemôže predstavovať samostatné obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ktoré si vyžaduje samostatné posúdenie jeho zákonnosti, ale nevyhnutný dôsledok nezákonnosti tejto zmluvy.

113

Je pravda, že podľa judikatúry, na ktorú sa odvoláva predkladajúci vnútroštátny súd, sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem Únie (rozsudok z 28. júla 2016, Kratzer, C‑423/15 , EU:C:2016:604 , bod 37 ). Ako však uviedol generálny advokát v bode 94 svojich návrhov, v tomto prípade žaloba o vrátenie plnenia podaná vo veci samej nie je založená na práve Únie, ale v celom rozsahu na nemeckom práve.

114

Napokon, hoci nemožno vylúčiť, že v takom prípade, o aký ide vo veci samej, hráč mohol využiť služby ponúkané takými podnikmi, akými sú žalované vo veci samej, pričom si bol plne vedomý zákazu, akým je zákaz uplatniteľný na tento spor, a jeho prípadných dôsledkov, takúto otázku možno vyriešiť len na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva.

1.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje zákaz organizovania online kasínových hier, najmä hier na hracích automatoch, ako aj stávkových hier, akými sú napríklad online stávky na výsledky žrebovania lotérií, pokiaľ jej cieľom je nasmerovať prirodzený hráčsky inštinkt obyvateľstva do riadených a kontrolovaných kanálov, ako aj potláčať rozvoj a šírenie nepovolených hazardných hier na paralelných trhoch, a to aj vtedy, ak:

–

existuje značný dopyt hráčov po online hracích automatoch,

–

dotknutý členský štát okrem toho povolí podobné hry vrátane lotérií v kamenných prevádzkach,

3.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uznaniu neplatnosti zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom s bydliskom v jednom členskom štáte a prevádzkovateľom, ktorý ponúka služby online stávok na výsledky žrebovania lotérií z iného členského štátu, ak podľa právnej úpravy prvého členského štátu je udelenie licencie na organizovanie takýchto stávok vylúčené v prípade súkromných prevádzkovateľov.

4.

Článok 56 ZFEÚ a zásada zákazu zneužitia práva sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby spotrebiteľ, ktorý sa z členského štátu svojho obvyklého pobytu zúčastnil na hazardných hrách, ktoré na internete ponúka prevádzkovateľ, ktorý nemá licenciu vydanú týmto členským štátom, ale iným členským štátom, podal proti tomuto prevádzkovateľovi občianskoprávnu žalobu o vrátenie svojich stávok z dôvodu neplatnosti dotknutej zmluvy o hazardných hrách v súlade s uplatniteľným zmluvným právom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.