C-457/23

Deutsche Lufthansa AG , so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne J. Burger, H.‑J. Niemeyer, C. Sielmann a C. Wilken, Rechtsanwälte, neskôr P. Heuser, H.‑J. Niemeyer, C. Sielmann a M. Wilken, Rechtsanwälte,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Ryanair DAC , so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: pôvodne F.‑C. Laprévote a E. Vahida, avocats, D. Pérez de Lamo a S. Rating, abogados, neskôr F.‑C. Laprévote a E. Vahida, avocats, ako aj S. Rating, abogado,

Condor Flugdienst GmbH , so sídlom v Neu‑Isenburgu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A. Israel a J. Lang, Rechtsanwälte, G. J. Dietrich, barrister, E. Wright, avocate, neskôr A. Israel a J. Lang, Rechtsanwälte, G. J. Dietrich, barrister, neskôr A. Israel a J. Lang, Rechtsanwälte, T. Peevska, avocate, a napokon A. Israel et J. Lang, Rechtsanwälte, ako aj M. Álvarez‑Requejo Heredero, abogada,

žalobkyne v prvostupňovom konaní,

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin (spravodajca), N. Piçarra a N. Fenger,

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: M. Longar, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. mája 2025,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. októbra 2025,

vyhlásil tento

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva ( Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 07/002, s. 3), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 z 21. apríla 2004 ( Ú. v. EÚ L 138, 2004, s. 50 ; Mim. vyd. 07/008, s. 171) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia

a)

‚prevádzkový interval‘ znamená povolenie udelené koordinátorom v súlade s týmto nariadením na plné používanie infraštruktúry letiska, potrebnej na vykonávanie leteckej dopravnej služby na koordinovanom letisku v určitom dátume a čase na účely pristátia alebo vzletu, ktoré pridelil koordinátor v súlade s týmto nariadením,

…“

Dočasný rámec

Tento dočasný rámec stanovuje kritériá podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, na základe ktorých smú členské štáty poskytovať verejnú podporu vo forme nástrojov vlastného imania a/alebo hybridných kapitálových nástrojov podnikom, ktoré čelia finančným ťažkostiam v dôsledku vypuknutia nákazy COVID‑19… Jeho cieľom je zaistiť, aby narušenie hospodárstva neviedlo k zbytočnému zanikaniu podnikov, ktoré boli pred vypuknutím nákazy COVID‑19 životaschopné. Rekapitalizácie preto nesmú prekročiť minimum potrebné na zaručenie životaschopnosti príjemcu a nemali by ísť nad rámec obnovenia kapitálovej štruktúry príjemcu pomoci do takej podoby, akú mala pred vypuknutím nákazy COVID‑19. Veľké podniky musia podávať správy o tom, ako poskytnutá pomoc podporuje ich činnosti v súlade s cieľmi EÚ a vnútroštátnymi povinnosťami spojenými so zelenou a s digitálnou transformáciou vrátane cieľa EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutrálnosť.

…

3.11.2. Podmienky oprávnenosti a štátnej účasti

49.

Rekapitalizačné opatrenie COVID‑19 musí spĺňať tieto podmienky:

a)

Požiadavky tohto oddielu a oddielov 3.11.4, 3.11.5, 3.11.6 a 3.11.7 sa vzťahujú na rekapitalizačné schémy v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19, ako aj na opatrenia individuálnej pomoci. Pri schvaľovaní jednotlivých schém Komisia bude žiadať o samostatnú notifikáciu individuálnej pomoci, ak táto presahuje prahovú hodnotu 250 miliónov EUR. V súvislosti s takýmito notifikáciami Komisia posúdi, či existujúce financovanie na trhu alebo horizontálne opatrenia na pokrytie potrieb likvidity sú nedostatočné na zabezpečenie životaschopnosti príjemcu; či vybrané rekapitalizačné nástroje a s nimi spojené podmienky sú vhodné na riešenie vážnych ťažkostí príjemcu; či je pomoc primeraná a či sú splnené podmienky stanovené v tomto oddiele a v oddieloch 3.11.4, 3.11.5, 3.11.6 a 3.11.7.

…

3.11.4. Objem rekapitalizácie

54.

V záujme primeranosti pomoci objem rekapitalizácie poskytnutej v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19 nesmie prekročiť minimum potrebné na zaručenie životaschopnosti príjemcu a nemal by ísť nad rámec obnovenia kapitálovej štruktúry príjemcu pomoci do takej podoby, akú mala pred vypuknutím nákazy COVID‑19, teda k 31. decembru 2019. Pri posudzovaní primeranosti pomoci sa zohľadní štátna pomoc prijatá alebo plánovaná v kontexte vypuknutia nákazy COVID‑19.

…

60.

Cena štátnej kapitálovej injekcie alebo rovnocennej intervencie nesmie prekročiť priemernú cenu akcií príjemcu za 15 dní predchádzajúcich podaniu žiadosti o kapitálovú injekciu. Ak príjemca nie je kótovanou spoločnosťou, odhad jeho trhovej hodnoty by sa mal stanoviť na základe posudku nezávislého znalca alebo inými primeranými prostriedkami.

61.

Akékoľvek rekapitalizačné opatrenie musí zahŕňať mechanizmus stupňovania odmeny pre štát s cieľom stimulovať príjemcu, aby odkúpil štátne kapitálové injekcie. Toto zvyšovanie odmeny môže mať podobu ďalších akcií… poskytnutých štátu alebo iných mechanizmov a malo by zodpovedať minimálne 10‑percentnému zvýšeniu odmeny štátu (za účasť vyplývajúcu zo štátnej kapitálovej injekcie v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19, ktorá nebola splatená) za každú fázu stupňovania:

a)

mechanizmus stupňovania sa aktivuje štyri roky po kapitálovej injekcii v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19, ak štát nepredal aspoň 40 % svojej majetkovej účasti vyplývajúcej z kapitálovej injekcie v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19;

Príjemca by mal mať kedykoľvek možnosť odkúpiť podiel vlastného imania, ktorý nadobudol štát. S cieľom zabezpečiť, aby štát za svoju investíciu dostal primeranú odmenu, by cena za odkúpenie mala byť tá, ktorá bude vyššia spomedzi týchto dvoch súm: i) nominálna investícia štátu zvýšená o ročnú odmenu v podobe úrokov o 200 bázických bodov vyššia, než sa uvádza nižšie v tabuľke…, alebo ii) trhová cena v čase odkúpenia.

…

Odmena za hybridné kapitálové nástroje

…

67.

Konverzia hybridných kapitálových nástrojov na vlastné imanie sa uskutoční na úrovni 5 % alebo viac pod úrovňou teoretickej ceny bez upisovacieho práva (Theoretical Ex‑Rights Price…) v čase konverzie.

…

72.

Ak príjemca rekapitalizačného opatrenia COVID‑19 vo výške nad 250 miliónov EUR je podnik s významnou trhovou silou aspoň na jednom z relevantných trhov, na ktorom pôsobí, členské štáty musia navrhnúť dodatočné opatrenia na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže na daných trhoch.…“

Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie

4

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

8

Predmetné opatrenie pozostávalo z týchto troch zložiek:

–

účasť na základnom imaní vo výške 306044326,40 eura (ďalej len „účasť na základnom imaní“),

–

„tichá účasť“ vo výške 4693955673,60 eura predstavujúca hybridný kapitálový nástroj, ktorý sa podľa medzinárodných účtovných štandardov považuje za vlastné imanie (ďalej len „tichá účasť I“),

–

štátna záruka do výšky 90 % za úver vo výške 300 miliónov eur, ktorú Rakúska republika zamýšľala poskytnúť spoločnosti Austrian Airlines na základe schémy pomoci už schválenej Komisiou [rozhodnutie Komisie C(2020) 2354 final z 8. apríla 2020 o štátnej pomoci SA.56840 (2020/N), Rakúsko COVID‑19: rakúska schéma pomoci týkajúca sa likvidity],

–

úver vo výške 150 miliónov eur, ktorý Rakúska republika zamýšľala poskytnúť spoločnosti Austrian Airlines na účel náhrady škody vyplývajúcej zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v súvislosti s pandémiou COVID‑19,

–

250 miliónov eur v hotovosti a úver vo výške 40 miliónov eur, ktoré Belgické kráľovstvo zamýšľalo poskytnúť spoločnosti Brussels Airlines, a

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 22. januára a 12. februára 2021 Ryanair DAC (ďalej len „Ryanair“) a Condor Flugdienst GmbH (ďalej len „Condor“) podali žaloby, ktorými sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia.

12

Na podporu svojej žaloby vo veci T‑34/21 Ryanair uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom uplatnení dočasného rámca a na zneužití právomoci, druhý na nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, tretí na porušení niektorých osobitných ustanovení Zmluvy o FEÚ a všeobecných zásad práva Únie, štvrtý na tom, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia.

13

Na podporu svojej žaloby vo veci T‑87/21 Condor uviedla tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesplnení povinnosti Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, druhý na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia usúdila, že predmetné opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a tretí na porušení povinnosti odôvodnenia.

14

17

V treťom rade Všeobecný súd pri preskúmaní žalobných dôvodov a problematík uvedených v bode 15 tohto rozsudku, v bodoch 88 až 503 napadnutého rozsudku, rozhodol, že sporné rozhodnutie vykazuje nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o:

–

oprávnenosť dotknutého príjemcu na predmetné opatrenie podľa bodu 49 písm. c) dočasného rámca, tak ako sa uvádza v prvej časti prvého žalobného dôvodu vo veci T‑34/21 a v druhej časti prvého žalobného dôvodu vo veci T‑87/21 (body 112 až 138 napadnutého rozsudku),

–

neexistenciu mechanizmu stupňovania odmeny štátu alebo podobného mechanizmu podľa bodov 61, 62, 68 a 70 dočasného rámca, uvedenú v štvrtej časti prvého žalobného dôvodu vo veci T‑34/21 (body 242 až 271 napadnutého rozsudku),

18

Všeobecný súd preto po tom, čo v bode 505 napadnutého rozsudku rozhodol, že každé z týchto pochybení môže samo osebe odôvodniť zrušenie sporného rozhodnutia, zrušil toto rozhodnutie bez toho, aby preskúmal ostatné žalobné dôvody a výhrady uvádzané žalobkyňami v prvostupňovom konaní.

Návrhy účastníčok odvolacieho konania

19

DLH svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–

Ryanair a Condor navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

21

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

uložil spoločnostiam Ryanair a Condor povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a

–

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníčok konania

24

Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z troch častí, DLH vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 112 až 138 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, skreslil skutkové okolnosti a prekročil hranice svojho súdneho preskúmania v rozsahu, v akom rozhodol, že Komisia porušila bod 49 písm. c) dočasného rámca, keď usúdila, že DLH nebola schopná získavať financovanie na trhoch za prijateľných podmienok, a v akom nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti v tejto súvislosti.

25

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu DLH tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 125 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie 22 sporného rozhodnutia spočívalo „na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého financovanie, ktoré možno získať na trhoch, musí nevyhnutne pokrývať všetky potreby príjemcu pomoci“, skreslil tvrdenia Komisie. Už samotné znenie pojmov použitých v tomto odôvodnení neumožňuje vyvodiť záver, že Komisia sa domnievala, že financovanie na súkromných trhoch musí nevyhnutne vždy pokrývať všetky potreby príjemcu.

29

Po tretie v bode 129 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nezohľadnil cieľ bodu 49 písm. c) dočasného rámca, ktorým je zabrániť nadmernému využívaniu verejných zdrojov, a v bode 130 napadnutého rozsudku nesprávne prebral zásadu nevyhnutného minima v rámci preskúmania proporcionality opatrenia v štádiu prípustnosti. Okrem toho Všeobecný súd tým, že v bodoch 150 až 217 napadnutého rozsudku odmietol všetky tvrdenia žalobkýň v prvostupňovom konaní založené na výške pomoci, pričom v bodoch 208 a 217 tohto rozsudku konštatoval, že celková suma 6 miliárd eur bola obmedzená na minimum potrebné na zabezpečenie životaschopnosti príjemcu, spôsobil rozpornosť svojho odôvodnenia. Napokon výklad bodu 49 písm. c) dočasného rámca, ktorý prijal Všeobecný súd, je zároveň v rozpore s jeho vlastnou judikatúrou v iných veciach, a teda porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

30

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu DLH Všeobecnému súdu na jednej strane vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a prekročil hranice svojho súdneho preskúmania, keď v bodoch 117 a 131 až 135 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nezohľadnila všetky skutočnosti požadované na účely preskúmania podmienky stanovenej v bode 49 písm. c) dočasného rámca. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku skreslil sporné rozhodnutie, vyjadrenie Komisie k žalobe a vyjadrenie spoločnosti DLH ako vedľajšieho účastníka konania, keď vyhlásil, že Komisia a DLH nespochybnili presnosť a spoľahlivosť údajov predložených znalcom Oxera spoločnosti Ryanair v jeho prvej správe s názvom „ Assessment of the Commission’s analysis of the prorataality of the aid to DLH “ („Posúdenie analýzy vykonanej Komisiou týkajúcej sa primeranosti pomoci poskytnutej spoločnosti DLH“) z 21. januára 2021.

Na úvod treba uviesť, že bod 49 písm. c) dočasného rámca podmieňuje prípustnosť rekapitalizačného opatrenia podmienkou spočívajúcou v tom, že na jednej strane príjemca rekapitalizačného opatrenia nedokáže nájsť financovanie na trhoch za prijateľné podmienky a na druhej strane horizontálne opatrenia existujúce v príslušnom členskom štáte na pokrytie potrieb likvidity tohto príjemcu sú nedostatočné na zabezpečenie jeho životaschopnosti.

34

Zo súhrnného posúdenia bodov 125 až 132 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd vyložil tento bod 49 písm. c) v tom zmysle, že na určenie, či príjemca spĺňa túto podmienku, musí Komisia preskúmať, či príjemca môže získavať financovanie nezanedbateľnej časti svojich potrieb na trhoch alebo na základe týchto horizontálnych opatrení.

35

Na podporu tejto úvahy Všeobecný súd na jednej strane v bode 129 napadnutého rozsudku pripomenul, že bod 49 písm. c) dočasného rámca má za cieľ obmedziť intervenciu štátu len na prípady, keď príjemca pomoci nie je schopný nájsť financovanie na finančných trhoch za prijateľných podmienok, a na druhej strane v bode 130 tohto rozsudku pripomenul, že toto ustanovenie sa má vykladať s prihliadnutím na zásadu proporcionality. Podľa Všeobecného súdu z toho vyplýva povinnosť Komisie preskúmať, či príjemca môže mobilizovať nezanedbateľnú časť potrebného financovania na trhoch.

36

Po tretie z bodu 54 dočasného rámca uvedeného v jeho oddiele 3.11.4. s názvom „Objem rekapitalizácie“ vyplýva, že v záujme primeranosti pomoci výška opatrenia nesmie prekročiť minimum potrebné na zaručenie životaschopnosti príjemcu. Preskúmanie podmienok oprávnenosti príjemcu vzhľadom na podmienky stanovené v bode 49 dočasného rámca však treba odlišovať od preskúmania proporcionality výšky pomoci vykonaného podľa bodu 54 tohto rámca. V bode 51 dočasného rámca sa navyše výslovne rozlišuje medzi podmienkou oprávnenosti, podľa ktorej existujúce financovanie na trhu alebo horizontálne opatrenia na pokrytie potrieb likvidity musia byť nedostatočné na zabezpečenie jeho životaschopnosti, a požiadavkou, podľa ktorej musí byť pomoc primeraná.

40

Z doslovného a kontextuálneho výkladu bodu 49 písm. c) dočasného rámca tak vyplýva, že tento bod sa má vykladať v tom zmysle, že oprávnenosť podniku na poskytnutie rekapitalizačného opatrenia je podmienená existenciou potreby financovania bez toho, aby Komisia musela v tejto fáze posudzovania posúdiť presnú výšku financovania, ktoré sa má zabezpečiť takým opatrením, a teda ani určiť, či príjemca môže využiť trhy alebo horizontálne opatrenia na pokrytie zanedbateľnej alebo nezanedbateľnej časti svojich potrieb financovania.

41

Všeobecný súd síce správne uviedol, že účelom bodu 49 písm. c) dočasného rámca je obmedziť využitie rekapitalizačných opatrení len na podniky, ktorých potreba financovania je stále neuspokojená, avšak úvahy uvedené v bodoch 129 a 130 napadnutého rozsudku, podľa ktorých by bol tento účel ohrozený, ak by sa verejné zdroje mali mobilizovať na financovanie potrieb čiastočne financovateľných na trhoch, sa viažu na posúdenie výšky pomoci, a nie na posúdenie oprávnenosti príjemcu tejto pomoci. Tak je to aj v prípade úvah týkajúcich sa zásady proporcionality.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníčok konania

45

Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch častí, DLH tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bodoch 242 až 271 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia porušila najmä body 61, 62, 68 a 70 dočasného rámca, keď nevyžadovala, aby účasť na základnom imaní a tichá účasť II boli sprevádzané mechanizmom stupňovania odmeny štátu alebo podobným mechanizmom.

46

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu DLH tvrdí, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 252 až 263 napadnutého rozsudku, Komisia sa dôvodne domnievala, že účasť na základnom imaní vzhľadom na celkovú štruktúru rekapitalizačných opatrení a ich úzko vzájomne prepojené zložky sprevádza mechanizmus analogický mechanizmu stupňovania odmeny štátu.

Po druhé DLH tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 254 až 256 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že podstatná zľava, s ktorou štát vstúpil do základného imania spoločnosti DLH, nemala dostatočne úzku súvislosť s predmetom mechanizmu stupňovania odmeny štátu ani s cieľom tohto mechanizmu. Všeobecný súd sa predovšetkým dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 255 napadnutého rozsudku konštatoval, že dodatočný vlastnícky podiel nadobudnutý štátom v tejto spoločnosti a zodpovedajúca odmena nemohli byť zohľadnené iba z dôvodu, že pôvodná kúpna cena bola upravená bodom 60 dočasného rámca. Okrem toho Všeobecný súd skreslil účel bodov 60, 61 a 62 dočasného rámca, keď v bode 256 napadnutého rozsudku konštatoval, že aj ostatné mechanizmy stupňovania odmeny štátu musia systematicky zahŕňať odmenu, ktorá sa má v priebehu času zvyšovať, a ex post stimulačný účinok pre včasný odchod štátu. DLH dodáva, že mechanizmus stupňovania odmeny štátu, ako je stanovený v bode 61 dočasného rámca, nemôže byť ako taký uplatnený na účasť na základnom imaní. Navyše sa Všeobecný súd podľa spoločnosti DLH dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 260 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia nemohla zohľadniť rastúce úrokové sadzby tichých účastí I a II v rámci svojho posúdenia podľa bodu 62 dočasného rámca. Napokon sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne konštatoval, že záväzky v súvislosti s určitým správaním uvedené v oddiele 3.11.6 dočasného rámca nemohli byť zohľadnené v rámci posúdenia podľa bodu 62 dočasného rámca.

52

Ryanair a Condor spochybňujú túto argumentáciu, pričom táto posledná uvedená spoločnosť tvrdí, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť prinajmenšom ako sčasti neprípustný z dôvodu, že na rozdiel od toho, čo tvrdí DLH, Komisia nedisponuje širokou mierou voľnej úvahy na základe dočasného rámca a že v každom prípade nebolo potrebné vykonať žiadne komplexné ekonomické posúdenie. Tento odvolací dôvod sa musí podľa týchto účastníkov konania vo veci samej zamietnuť ako nedôvodný. V podstate navrhujú, aby sa potvrdili dôvody napadnutého rozsudku uvedené v tomto odvolacom dôvode, pričom Všeobecný súd najmä neprekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prináleží vykonať.

Posúdenie Súdnym dvorom

53

Na úvod treba zamietnuť výhradu spoločnosti Condor založenú na čiastočnej neprípustnosti druhého odvolacieho dôvodu. Týmto odvolacím dôvodom totiž DLH v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zasiahol do širokej miery voľnej úvahy, ktorou Komisia podľa spoločnosti DLH disponuje. Otázka, či Komisia disponovala alebo nedisponovala takouto voľnou úvahou a či mala v tomto rámci vykonať komplexné ekonomické posúdenia, totiž patrí do vecného preskúmania tohto údajne nesprávneho právneho posúdenia, na ktoré má Súdny dvor v štádiu odvolania právomoc. Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod je prípustný v celom rozsahu.

54

56

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry uvedenej Všeobecným súdom v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku vyplýva, že na účely posúdenia zlučiteľnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, ktorej uplatnenie zahŕňa komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (pozri rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14 , EU:C:2016:570 , bod 38 , ako aj citovanú judikatúru).

57

Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí v tejto súvislosti obmedziť na overenie dodržania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej presnosti skutkových okolností a neexistencie zjavného nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07 , EU:C:2008:764 , bod 78 a citovanú judikatúru).

58

Komisia totiž tým, že prijala pravidlá postupu, akými sú pravidlá zavedené dočasným rámcom, s cieľom stanoviť kritériá, na základe ktorých chce Komisia posudzovať zlučiteľnosť pomoci plánovanej členskými štátmi s vnútorným trhom, a tým, že prostredníctvom ich zverejnenia oznámila, že ich do budúcnosti bude uplatňovať na prípady, na ktoré sa vzťahujú, sa totiž samotná táto inštitúcia obmedzila vo výkone voľnej úvahy, ktorú jej v tejto súvislosti priznáva najmä článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a v zásade sa od týchto pravidiel nemôže odchýliť, pretože inak by mohla byť prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia základných právnych zásad, akými sú rovnosť zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14 , EU:C:2016:570 , body 39 a 40 , ako aj z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 90 ).

62

Okrem toho z judikatúry pripomenutej v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku vyplýva, že nesprávne posúdenie Komisie, pokiaľ ide o otázku, či má alternatívny mechanizmus celkovo podobné účinky ako mechanizmy stupňovania odmeny štátu podrobne opísané v bodoch 61 a 68 dočasného rámca, môže viesť k zrušeniu rozhodnutia tejto inštitúcie súdom Únie len vtedy, ak je toto nesprávne posúdenie zjavné.

63

V takom prípade zjavne nesprávne posúdenie možno preukázať prostredníctvom takých skutočností, v dôsledku ktorých sa posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou v jej rozhodnutí stane neprijateľným. Naproti tomu odvolací dôvod sa musí zamietnuť, ak sa napriek skutočnostiam uvedeným odvolateľmi nezdá, že spochybnené posúdenie je poznačené takýmto pochybením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P , EU:C:2020:354 , bod 72 ).

64

Súd Únie však musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherenciu, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P , EU:C:2013:682 , bod 79 , ako aj citovaná judikatúra).

68

S cieľom rozhodnúť o týchto dôvodoch Všeobecný súd po prvé v bodoch 253 až 257 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zľava vo výške 71,9 % z ceny akcií, ktorá podľa sporného rozhodnutia umožňuje ponúknuť vyššiu odmenu, než akú by Spolková republika Nemecko mohla získať v prípade neexistencie zľavy len uplatnením mechanizmu stupňovania odmeny, ako je stanovený v bode 61 dočasného rámca, nemala dostatočne úzku súvislosť s predmetom a cieľom mechanizmu stupňovania odmeny štátu. Po druhé Všeobecný súd v bode 258 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie, podľa ktorého je účasť na základnom imaní „nežiaduca“ ako subjektívne a irelevantné. Po tretie v bodoch 260 a 262 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že na skutočnosť, že úroková sadzba, ktorá je odmenou za tichú účasť I a II, sa postupom času zvyšuje a že DLH bude podliehať záväzkom v súvislosti s určitým správaním, sa vzťahujú iné požiadavky dočasného rámca. Pokiaľ ide o tichú účasť II, Všeobecný súd v bode 265 napadnutého rozsudku z rovnakých dôvodov odmietol tvrdenia Komisie a v bode 266 tohto rozsudku konštatoval, že táto inštitúcia dostatočne nepreukázala, že predmetné opatrenie bolo spojené s alternatívnym mechanizmom, ktorý by mohol vyvolať účinky porovnateľné s mechanizmom stupňovania odmeny štátu.

69

Všeobecný súd tým zamietol každé z tvrdení uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí jednak z dôvodu nedostatku súvislosti so zamýšľaným mechanizmom stupňovania odmeny a jednak z dôvodu, že sa na ne vzťahovali odlišné požiadavky dočasného rámca.

70

Okolnosť, že na niektoré skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila na základe bodov 62 a 68 dočasného rámca, sa vzťahujú aj iné požiadavky stanovené týmto rámcom, sa však nezdá byť sama osebe takej povahy, že by ich zbavila akejkoľvek relevantnosti. Nemožno totiž vylúčiť, že súčasť opatrenia, ktorá priamo spĺňa jednu z požiadaviek dočasného rámca, môže tiež prispieť k naplneniu osobitného cieľa inej požiadavky stanovenej týmto rámcom.

74

Okrem toho Všeobecný súd nezohľadnil kumuláciu účinkov rôznych skutočností, ktoré Komisia zohľadnila na preukázanie existencie mechanizmu alternatívneho k mechanizmu stupňovania odmeny štátu v súlade s bodmi 62 a 68 dočasného rámca, hoci táto inštitúcia vychádzala práve z kombinovaných účinkov rôznych skutočností uvedených v predchádzajúcich dvoch bodoch.

75

Za týchto podmienok Všeobecný súd nepreukázal, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že usúdila, že predmetné opatrenie bolo doplnené, tak pokiaľ ide o účasť na základnom imaní, ako aj tichú účasť II, alternatívnymi mechanizmami spĺňajúcimi požiadavku celkovej podobnosti s mechanizmom stupňovania odmeny štátu, a preto vo svojom rozsudku vykonal nesprávne právne posúdenie.

76

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obom častiam druhého odvolacieho dôvodu treba vyhovieť.

V tejto súvislosti Všeobecný súd nezohľadnil, že Komisia môže podľa bodu 59 dočasného rámca prijať „alternatív[u] k metodikám stanovovania odmien uvedeným v tomto rámci“ a v dôsledku toho k riešeniu uvedenému v bode 67 uvedeného rámca. Keďže „teoretická cena bez upisovacieho práva“ (theoretical ex rights price, ďalej len „TERP“), teda teoretická trhová cena akcií po novej emisii práv, nemohla byť v prejednávanej veci vypočítaná, bolo nevyhnutné iné riešenie. Podľa spoločnosti DLH emitent s cieľom podnietiť kapitálový trh, aby uplatnil svoje upisovacie práva, poskytuje zľavu z trhovej ceny nových akcií, ktoré možno upísať pri paralelnej emisii práv. TERP by sa potom vypočítala na základe trhovej ceny po zriedení spôsobenom emisiou práv. V kontexte práva na konverziu, akým je právo stanovené v rámci tichej účasti II, však neexistuje žiadna dodatočná paralelná emisia práv (so zľavou) na trhu, ktorú by bolo možné použiť ako východiskový bod na účely výpočtu emisnej ceny práv na konverziu.

79

DLH uvádza, že vzhľadom na nemožnosť vypočítať TERP Spolková republika Nemecko navrhla použiť ako referenciu na jednej strane minimálnu emisnú cenu 2,56 eura uplatniteľnú na DLH za konverziu tichej účasti II‑A a na druhej strane trhovú cenu DLH, pričom použila zľavu 5,25 % alebo 10 % v závislosti od spúšťacej udalosti pre konverziu tichej účasti II‑B. Podľa spoločnosti DLH vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci bolo možné rovnako ako v spornom rozhodnutí očakávať, že obidve ceny konverzie budú v súlade s požiadavkou stanovenou v bode 67 dočasného rámca.

83

Ryanair a Condor spochybňujú túto argumentáciu a tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako prinajmenšom sčasti neprípustný z dôvodu, že jeho cieľom je spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu. V každom prípade sa tento odvolací dôvod musí podľa týchto účastníkov konania zamietnuť ako nedôvodný. V podstate navrhujú, aby sa potvrdili dôvody napadnutého rozsudku uvedené v tomto odvolacom dôvode, pričom Všeobecný súd najmä neprekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prináleží vykonať.

Posúdenie Súdnym dvorom

84

Pokiaľ ide o odmenu za hybridné kapitálové nástroje, treba zdôrazniť, že podľa bodu 67 dočasného rámca sa konverzia takýchto nástrojov na vlastné imanie uskutočňuje na úrovni 5 % alebo viac pod úrovňou TERP.

85

V tejto súvislosti treba spresniť, že podľa bodu 59 dočasného rámca môžu členské štáty ako alternatívu k metodikám stanovovania odmien uvedeným v bodoch 60 až 70 rámca notifikovať schémy alebo individuálne opatrenia, v prípade ktorých je metodika stanovovania odmien štátu prispôsobená prvkom a nadriadenosti kapitálového nástroja, ak celkovo vedú k podobnému výsledku, pokiaľ ide o stimulačné účinky na ukončenie angažovanosti štátu, a podobnému celkovému vplyvu na jeho odmenu.

89

DLH preto dôvodne tvrdí, že Komisia mohla vychádzať z alternatívneho mechanizmu k mechanizmu opísanému v bode 67 dočasného rámca bez toho, aby sa na tento účel musela odvolávať na osobitný dôvod alebo výnimočnú okolnosť. Takýto alternatívny mechanizmus je však v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z dočasného rámca len vtedy, ak vedie celkovo k podobnému výsledku ako mechanizmus opísaný v tomto bode 67.

90

Z bodov 277, 278 a 280 až 286 napadnutého rozsudku však vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že alternatívna metóda výpočtu definovaná v odôvodnení 158 sporného rozhodnutia mohla viesť k určeniu cien, ktoré by nezodpovedali cenám vyplývajúcim z uplatnenia metódy definovanej v bode 67 dočasného rámca. Na to, aby Všeobecný súd dospel k tomuto záveru, vychádzal najmä zo samotného znenia sporného rozhodnutia pripomenutého v bode 85 tohto rozsudku.

91

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Súdny dvor v prípade odvolania nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Preskúmavacia právomoc Súdneho dvora vzťahujúca sa na zistenia skutkových okolností Všeobecným súdom sa teda týka najmä skreslenia skutkových okolností, teda vecnej nesprávnosti týchto zistení vyplývajúcej zo spisových dokumentov, nesprávneho posúdenia dôkazov, ich právnej kvalifikácie a otázky, či pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov boli dodržané [rozsudok z 11. septembra 2025, Rakúsko/Komisia (Jadrová elektráreň Paks II), C‑59/23 P , EU:C:2025:686 , bod 58 a citovaná judikatúra].

95

Tretí odvolací dôvod je teda neprípustný v rozsahu, v akom vyzýva Súdny dvor, aby konštatoval, že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou spočívajúcou v tom, že nezohľadnil nemožnosť vypočítať TERP v prejednávanej veci.

96

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, povinnosť Spolkovej republiky Nemecko požiadať Komisiu o súhlas v prípade, ak cena konverzie hybridných kapitálových nástrojov nie je v súlade s požiadavkou uvedenou v bode 67 dočasného rámca, ako je stanovené v odôvodnení 158 sporného rozhodnutia, nepostačuje na zabezpečenie súladu tohto odôvodnenia s touto požiadavkou.

97

100

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníčok konania

101

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch častí, DLH vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a prekročil hranice svojho súdneho preskúmania, keď v bodoch 373 až 412 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri overovaní, či DLH mala VTS na relevantných letiskách.

V tejto súvislosti DLH tvrdí, že identifikácia VTS je súčasťou komplexnej ekonomickej analýzy, v rámci ktorej má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, a že Všeobecný súd prekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré môže vykonať vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré Komisia v tejto súvislosti prijala. Predovšetkým v bode 385 napadnutého rozsudku je odôvodnenie Všeobecného súdu príliš vágne a iba stručne spomína potenciálnu relevantnosť podielov na trhu príjemcu „z hľadiska frekvencií (počtu letov) a ponúkaných miest pri príletoch na relevantné letiská a odletoch z nich“, aby dospel k záveru, že Komisia nezohľadnila všetky relevantné faktory. V tejto súvislosti Komisia podľa spoločnosti DLH konala správne, ak nezohľadnila túto poslednú uvedenú skutočnosť. Uplatnené kritériá totiž v prejednávanej veci postačovali na presnú analýzu účinkov predmetného opatrenia v súlade s bodom 72 dočasného rámca a boli zlučiteľné s analytickým rámcom, ktorý Komisia používa vo veciach koncentrácií týkajúcich sa leteckých spoločností. Navyše potenciálne účinky predmetného opatrenia na hospodársku súťaž sa netýkali osobitnej linky, ale skôr schopnosti DLH zachovať, či dokonca rozšíriť prevádzkové intervaly, ktoré mala na relevantných letiskách. Ide teda o posúdenie zlučiteľnosti pomoci s celkovým stavom hospodárskej súťaže.

104

Okrem toho DLH tvrdí, že úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 379 napadnutého rozsudku nepreukazujú, že analýza podielov na trhu z hľadiska frekvencií letov a ponúkaných miest by bola užitočnejšia ako kritériá použité Komisiou na účely posúdenia existencie VTS. DLH z toho vyvodzuje záver, že táto inštitúcia nebola povinná doplniť túto analýzu odhadom podielov na trhu z hľadiska frekvencií letov alebo ponúkaných miest, alebo zohľadnením všetkých ostatných „relevantných skutočností“.

108

Spolková republika Nemecko a Komisia v podstate podporujú argumentáciu, ktorú DLH uviedla v rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu, a domnievajú sa, že tomuto odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

109

Ryanair a Condor spochybňujú túto argumentáciu a tvrdia, že druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako prinajmenšom sčasti neprípustnú z dôvodu, že touto časťou sa DLH snaží spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu, pričom Ryanair sa okrem toho domnieva, že tvrdenia spoločnosti DLH týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a tvrdenia založené na judikatúre a rozhodovacej praxi Komisie sú neprípustné. V každom prípade sa tento odvolací dôvod musí podľa týchto účastníkov konania zamietnuť ako nedôvodný. V podstate navrhujú, aby sa potvrdili dôvody napadnutého rozsudku uvedené v tomto odvolacom dôvode, pričom Všeobecný súd najmä neprekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prináleží vykonať.

Posúdenie Súdnym dvorom

110

Všeobecný súd však v bode 378 napadnutého rozsudku konštatoval, že na účely posúdenia existencie VTS boli relevantné iné faktory týkajúce sa trhových podielov príjemcu a jeho konkurentov na trhu služieb osobnej leteckej dopravy. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 379 tohto rozsudku najmä spresnil, že na jednej strane z dôvodu rozdielnej veľkosti lietadiel, ktoré prevádzkujú leteckí dopravcovia v rámci pridelených prevádzkových intervaloch, sa počet nimi ponúkaných miest môže v rámci daného prevádzkového intervalu značne líšiť, a na druhej strane leteckí dopravcovia môžu prevádzkovať rôzny počet letov v rámci toho istého prevádzkového intervalu. Informácie poskytnuté týmito dodatočnými kritériami tak umožňujú posúdiť význam podielov dotknutých leteckých dopravcov na trhu. V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 380 napadnutého rozsudku konštatoval, že podiely spoločnosti DLH na trhu vyjadrené z hľadiska frekvencií (počtu letov) a ponúkaných miest pri príletoch na relevantné letiská a odletoch z nich v niektorých prípadoch výrazne prevyšujú jej podiely prevádzkových intervalov, ako sú uvádzané v spornom rozhodnutí.

113

Všeobecný súd z toho v bode 386 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že vzhľadom na význam podielov na trhu na účely určenia existencie VTS, ktorý je pripomenutý v bode 383 napadnutého rozsudku, Komisia tým, že nezobrala do úvahy túto skutočnosť, nezohľadnila všetky relevantné faktory.

114

Po prvé v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z definície pojmu „prevádzkový interval“ uvedenej v článku 2 písm. a) nariadenia č. 95/93 zmeneného nariadením č. 793/2004 vyplýva, že tento výraz označuje „povolenie udelené koordinátorom… na plné používanie infraštruktúry letiska, potrebnej na vykonávanie leteckej dopravnej služby na koordinovanom letisku v určitom dátume a čase na účely pristátia alebo vzletu, ktoré pridelil koordinátor“.

118

Po tretie Všeobecný súd v bodoch 373 až 387 napadnutého rozsudku nepreukázal ani to, že Komisia sa nemohla oprávnene domnievať, že úroveň vyťaženia letiska a prideľovanie prevádzkových intervalov medzi jednotlivé subjekty pôsobiace pri odletoch tohto letiska predstavovali primerané parametre na určenie stupňa využívania letiska daným subjektom, ako aj schopnosti subjektu organizovať viac letov z uvedeného letiska počas relevantného obdobia. Všeobecný súd preto nepreukázal, že Komisia sa nemohla opierať o tieto rôzne parametre na účely posúdenia skutočnej, ako aj potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorej bola počas tohto obdobia vystavená DLH.

119

Na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 386 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bodoch 56 až 64 tohto rozsudku, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že svoju analýzu VTS založila na kritériách pripomenutých v bode 111 tohto rozsudku, keďže do svojho posúdenia nezahrnula zohľadnenie podielov na trhu vyjadrených z hľadiska frekvencií a ponúkaných miest. Z toho vyplýva, že treba vyhovieť prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu.

120

Pokiaľ ide o druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o otázku jej prípustnosti, na jednej strane porušenie povinnosti odôvodnenia Všeobecným súdom, ktorá mu prináleží, a prekročenie hraníc jeho súdneho preskúmania sú právnymi otázkami, o ktorých má Súdny dvor právomoc rozhodovať v rámci odvolania (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 47 , ako aj z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia, C‑224/15 P , EU:C:2016:358 , bod 26 a citovaná judikatúra). Otázka, či sú tvrdenia spoločnosti DLH, pokiaľ ide o porušenie povinnosti odôvodnenia, dostatočne podložené, alebo, pokiaľ ide o prekročenie hraníc súdneho preskúmania, v rozpore s judikatúrou alebo rozhodovacou praxou Komisie, patrí do vecnej roviny argumentácie a nemôže mať nijaký vplyv na prípustnosť.

Všeobecný súd dospel k tomuto záveru tak, že pokiaľ ide o letisko v Düsseldorfe, v bode 397 napadnutého rozsudku najskôr konštatoval, že priemerný podiel prevádzkových intervalov skupiny Lufthansa na tomto letisku počas letnej sezóny 2019 IATA, konkrétne medzi 40 a 50 %, prekročil hranicu 40 %, čo malo predstavovať prvú indíciu, ktorá sa mala zohľadniť na účely preukázania existencie VTS. Všeobecný súd ďalej v bode 398 napadnutého rozsudku uviedol, že priemerná úroveň vyťaženia na uvedenom letisku počas letnej sezóny 2019 IATA bola veľmi vysoká, a to medzi 80 a 90 %, a v čase dopravnej špičky dosahovala rozsah medzi 90 a 100 %, pričom úroveň vyššia ako 60 % už bola problematická. Všeobecný súd napokon v bode 399 napadnutého rozsudku poukázal na slabú hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na tom istom letisku, pričom tento záver podporil uvedením počtu lietadiel, ktoré má každý z nich k dispozícii. Všeobecný súd z toho v bode 401 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že len na základe týchto kritérií nemohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že skupina Lufthansa nemala VTS na letisku Düsseldorf prinajmenšom počas letnej sezóny 2019 IATA.

124

Z analogických dôvodov mutatis mutandis ako tie uvedené v predchádzajúcom bode Všeobecný súd v bode 408 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nemohla oprávnene dospieť k záveru, že skupina Lufthansa nemala VTS na letisku Viedeň, prinajmenšom počas letnej sezóny 2019 IATA.

125

126

V bodoch 396 až 408 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd, ktorý sa opieral o tie isté údaje ako Komisia, vykonal novú analýzu týchto údajov, a na základe ich celkového posúdenia dospel k odlišnému záveru ako táto inštitúcia, pričom však nespochybnil konštatovania Komisie uvedené v spornom rozhodnutí.

127

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa neobmedzil iba na preskúmanie toho, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 56 až 64 tohto rozsudku, ale nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením v prípade, v ktorom však táto inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

128

Z uvedeného vyplýva, že druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu treba vyhovieť a v dôsledku toho aj štvrtému odvolaciemu dôvodu ako celku.

131

DLH uvádza, ako uviedol Všeobecný súd v bode 421 napadnutého rozsudku, že potenciálne účinky štátnej pomoci sú viac nepriame ako účinky koncentrácií, pokiaľ príjemca nenadobúda konkurenta, a tým neodstraňuje konkurenčné obmedzenie, ale môže využiť dodatočné verejné zdroje, ktoré má k dispozícii, na udržanie alebo posilnenie svojho postavenia na trhu. Podľa dočasného rámca boli na riešenie tohto rizika potrebné záväzky na letiskách, na ktorých DLH mala VTS.

132

Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 472 napadnutého rozsudku, Komisia v odôvodneniach 226 a 227 sporného rozhodnutia výslovne uviedla, že obmedzenie procesu postúpenia prevádzkových intervalov iba na nových účastníkov trhu je výhodné, pretože umožňuje štrukturálnu hospodársku súťaž so skupinou Lufthansa. Táto inštitúcia zohľadnila najmä problémy hospodárskej súťaže spojené s pomocou na rekapitalizáciu na základe svojich predchádzajúcich skúseností vo veciach koncentrácií a kartelov v odvetví letectva, pričom dospela k záveru, že záväzok skupiny Lufthansa previesť časť svojich činností s cieľom umožniť konkurentom vstup na trh predstavuje najúčinnejšie opatrenie na zabránenie akémukoľvek neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže.

133

Odôvodnenie

Všeobecného súdu v bodoch 472 až 477 napadnutého rozsudku však vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že ak si Komisia musí vybrať medzi dvoma rôznymi štruktúrami záväzkov, disponuje širokou mierou voľnej úvahy na uplatnenie užšie vymedzených záväzkov, pokiaľ môže dôvodne dospieť k záveru, že navrhované záväzky sú dostatočné na to, aby čelili rizikám, ktoré v prejednávanej veci spôsobil VTS spoločnosti DLH na letiskách Frankfurt a Mníchov.

137

Ryanair a Condor spochybňujú túto argumentáciu a tvrdia, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť. V podstate navrhujú, aby sa potvrdili dôvody napadnutého rozsudku uvedené v tomto odvolacom dôvode, pričom Všeobecný súd najmä neprekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prináleží vykonať.

Posúdenie Súdnym dvorom

138

Na úvod treba pripomenúť, že podľa bodu 72 dočasného rámca ak má príjemca rekapitalizačného opatrenia VTS na trhu, členský štát musí navrhnúť dodatočné opatrenia na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže na tomto trhu. V tejto súvislosti z odôvodnení 71 a 72 sporného rozhodnutia vyplýva, že Spolková republika Nemecko sa zaviazala uložiť príjemcovi predmetného rekapitalizačného opatrenia povinnosť postúpiť určitý počet denných prevádzkových intervalov a dodatočných aktív na letiskách Frankfurt a Mníchov. Predpokladalo sa, že ak by po troch sezónach neboli prevedené prevádzkové intervaly prevzaté novým účastníkom trhu, tieto prevádzkové intervaly sa sprístupnia ostatným konkurenčným dopravcom, ktorí už majú základňu na týchto letiskách.

139

Okrem toho vzhľadom na samotné znenie tohto bodu 72 a zásady upravujúce režim štátnej pomoci má Komisia v rámci svojho posúdenia preskúmať nie to, či navrhované dodatočné opatrenia predstavujú najúčinnejšie možné opatrenia na podporu hospodárskej súťaže na relevantných trhoch, ale výlučne to, či sú tieto opatrenia dostatočné na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže na týchto trhoch.

143

DLH preto dôvodne tvrdí, že okolnosť, že iné opatrenia než tie, ktoré sú uvedené v spornom rozhodnutí, by mohli prispieť k vyššej úrovni hospodárskej súťaže na relevantných trhoch, v každom prípade nemohla mať za následok protiprávnosť tohto rozhodnutia.

144

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd nemohol oprávnene dospieť k záveru o existencii zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by malo postihovať sporné rozhodnutie, opierajúc sa o skutočnosť, že Komisia nepreskúmala potenciálne pozitívne účinky procesu postúpenia prevádzkových intervalov, ktorý by nevylučoval existujúcich konkurentov, hoci takýto mechanizmus by prispel k silnejšej hospodárskej súťaži, bez toho, aby v medziach preskúmania, ktoré jej prináleží, konštatovala, že záväzky uvedené v spornom rozhodnutí boli nedostatočné na to, aby umožnili zachovanie účinnej hospodárskej súťaže na relevantných trhoch.

145

DLH pripomína, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, prijaté v krátkych lehotách, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že opatrenie, ktoré je predmetom jej preskúmania, podľa nej nevyvoláva vážne ťažkosti a že stačí, aby uviedla skutkové okolnosti, ako aj právne úvahy, ktoré majú v štruktúre dotknutého rozhodnutia zásadný význam. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

148

DLH okrem toho tvrdí, že sporné rozhodnutie bolo vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené, keďže na jednej strane vzhľadom na počet tvrdení uvedených vo vzťahu ku každému aspektu záväzkov týkajúcich sa prevádzkových intervalov, ktoré Všeobecný súd preskúmal v bodoch 413 až 493 napadnutého rozsudku, žalobkyne v prvostupňovom konaní zjavne mohli spochybniť dôvodnosť sporného rozhodnutia. Na druhej strane osobitná štruktúra každého postúpenia prevádzkových intervalov bola odlišná a zahŕňala osobitné technické posúdenia nevyžadujúce si preto dodatočné osobitné odôvodnenie.

149

Spolková republika Nemecko a Komisia v podstate podporujú argumentáciu, ktorú DLH uviedla v rámci svojho šiesteho odvolacieho dôvodu, a domnievajú sa, že tomuto odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

150

Pokiaľ ide konkrétne, ako je to v prejednávanej veci, o rozhodnutie o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor konštatoval, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že takéto rozhodnutie, ktoré sa má prijať v krátkych lehotách, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, ak z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že sa s takýmito ťažkosťami nestretla, pričom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia s touto požiadavkou vôbec nesúvisí (pozri analogicky rozsudok z 23. januára 2025, Neos/Ryanair a Komisia, C‑490/23 P , EU:C:2025:32 , bod 35 , ako aj citovanú judikatúru).

153

Práve vzhľadom na tieto kritériá treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že sporné rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia, ktorá Komisii vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

154

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 498 až 502 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisii prináleží, aby v spornom rozhodnutí podrobne uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že postúpenie predmetných prevádzkových intervalov musí byť za odmenu a nie bezodplatne, keďže voľba odplatného postúpenia by mohla mať za následok zníženie atraktívnosti navrhovaných prevádzkových intervalov a z tohto dôvodu aj účinnosti súvisiacich záväzkov.

158

Z toho vyplýva, že šiestemu odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

Záver

159

Ako správne rozhodol Všeobecný súd v bode 505 napadnutého rozsudku, ktorý nebol spochybnený v rámci tohto odvolania, každé z pochybení, ktorými bolo rozhodnutie postihnuté, tak ako boli pripomenuté v bode 504 tohto rozsudku, môže samo osebe odôvodniť zrušenie sporného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozsudku by preto bolo odôvodnené len vtedy, ak by sa preukázalo, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval každé z týchto pochybení. Z toho vyplýva, že tomuto odvolaniu možno vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť len vtedy, ak sú všetky odvolacie dôvody uvedené odvolateľkou dôvodné.

160

163

Keďže Ryanair a Condor navrhli zaviazať DLH na náhradu trov konania a DLH nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťami Ryanair a Condor.

164

Keďže Spolková republika Nemecko a Komisia nemali vo veci úspech, ale Ryanair a Condor nenavrhli zaviazať ich na náhradu trov konania, je opodstatnené rozhodnúť, že Spolková republika Nemecko a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.