C-460/23

OB,

za účasti:

Procura della Repubblica presso il Tribunale di Bologna,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. L. Arastey Sahún, S. Rodin, A. Kumin a M. Gavalec, sudcovia E. Regan, N. Piçarra (spravodajca), Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Faraci a W. Ferrante, avvocati dello Stato,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: R. Meyer, K. Pleśniak a A. Ştefănuc, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti OB, štátnej príslušníčke tretej krajiny, z dôvodu napomáhania neoprávnenému vstupu dvoch maloletých štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny, ktorí ju sprevádzali a ktorých má v skutočnej opatere, na talianske územie.

Právny rámec

Medzinárodné právo

Ženevský dohovor

3

„Cieľom tohto protokolu je predchádzanie pašovaniu migrantov a boj proti nemu, ako aj podpora spolupráce medzi štátmi, zmluvnými stranami, na tento účel, pričom sa budú chrániť práva pašovaných migrantov.“

Dohovor o právach dieťaťa

5

Článok 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 20. novembra 1989 ( Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 1577, s. 3), stanovuje:

„Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.“

Právo Únie

„Právo na azyl sa zaručuje dodržiavaním pravidiel [Ženevského dohovoru] a v súlade so Zmluvou o [EÚ] a so Zmluvou o [FEÚ]…“

8

Článok 24 Charty, nazvaný „Práva dieťaťa“, stanovuje:

„1. Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.

2. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

3. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.“

„(1)

Jedným z cieľov Európskej únie je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a práva, čo okrem iného znamená, že sa musí bojovať proti nelegálnej imigrácii;

(2)

je potrebné prijať opatrenia na boj proti napomáhaniu nelegálnej imigrácie v súvislosti so samotným neoprávneným prekračovaním hranice v prísnom slova zmysle, ako aj s cieľom odhaľovania sietí, ktoré vykorisťujú ľudí;

(3)

pre tento cieľ je rozhodujúce aproximovať existujúce právne ustanovenia, najmä, na jednej strane, presnú definíciu uvedeného porušenia a prípadov výnimiek, čo je predmetom tejto smernice, a na strane druhej, minimálne pravidlá pre tresty, čo je predmetom rámcového rozhodnutia [2002/946];

„1. Každý členský štát prijme primerané postihy voči:

a)

každej osobe, ktorá úmyselne napomáha osobe, ktorá nie je štátnym príslušníkom členského štátu, aby vstúpila alebo prešla cez územie členského štátu porušujúc právne predpisy dotknutého členského štátu týkajúce sa vstupu alebo tranzitu cudzincov;

…

2. Každý členský štát sa môže rozhodnúť, že neuvalí postihy za správanie definované v odseku 1 písm. a) a uplatní svoje vnútroštátne právne predpisy a právnu prax na prípady, v ktorých cieľom takéhoto správania je poskytnutie humanitárnej pomoci dotknutým osobám.“

Rámcové rozhodnutie 2002/946

Smernica 2011/95/EÚ

14

Odôvodnenia 16 a 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ) znejú:

„(16)

… Táto smernica sa snaží predovšetkým o zaistenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práva na azyl žiadateľov o azyl a ich sprevádzajúcich rodinných príslušníkov, ako aj o podporu uplatňovania článkov 1, 7, 11, 14, 15, 16, 18, 21, 24, 34 a 35 [Charty] a mala by sa preto vykonávať primerane.

…

16

Odôvodnenie

9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96 ), uvádza:

„Členské štáty by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali usilovať o to, aby sa plne rešpektovali zásady najlepších záujmov dieťaťa a zlúčenia [celistvosti – neoficiálny preklad ] rodiny, a to v súlade s [Chartou], [Dohovorom o právach dieťaťa] a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd [, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950].“

Kódex schengenských hraníc

17

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) ( Ú. v. EÚ L 77, 2016, s. 1 ; ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, znie:

„Členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia konajú v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane [Charty], príslušným medzinárodným právom vrátane [Ženevského dohovoru], záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia ‚non‑refoulement‘, a základnými právami. …“

Talianske právo

19

Článok 12 decreto legislativo n. 286 – Testo unico delle disposizioni concernenti la disciplina dell’immigrazione e norme sulla condizione dello straniero (legislatívny dekrét č. 286, ktorým sa kodifikuje právna úprava v oblasti imigrácie a pravidlá týkajúce sa postavenia cudzinca) z 25. júla 1998 (GURI č. 191 z 18. augusta 1998, riadna príloha č. 139), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „konsolidovaný predpis o imigrácii“), nazvaný „Ustanovenia proti nelegálnej imigrácii“, vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. S výhradou skutkov predstavujúcich závažnejšiu formu trestného činu, každý, kto v rozpore s ustanoveniami tohto konsolidovaného predpisu podporuje, riadi, organizuje, financuje alebo vykonáva prepravu cudzincov na územie talianskeho štátu, alebo sa dopúšťa iného konania s cieľom nelegálne zabezpečiť ich vstup na územie talianskeho štátu alebo iného štátu, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorom nemajú povolenie na trvalý pobyt, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov a peňažným trestom vo výške 15000 eur za každú dotknutú osobu.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 54 [Codice penale (Trestný zákon)], činnosti v oblasti záchrany a humanitárnej pomoci poskytované v Taliansku cudzincom v zraniteľnej situácii, ktorí sa v každom prípade nachádzajú na území štátu, nie sú trestným činom.“

Dňa 29. augusta 2019 OB na pojednávaní, na ktorom bolo potvrdené jej zatknutie pred sudcom Tribunale di Bologna (súd v Bologni) povereným trestným vyšetrovaním, vyhlásila, že utiekla zo svojej krajiny pôvodu, aby unikla vyhrážkam smrťou, ktorým ju a jej rodinu vystavil jej bývalý partner. OB tiež uviedla, že sa obáva o telesnú integritu neplnoletých osôb, ktoré ju sprevádzajú, t. j. jej dcéry a netere, pričom táto neter bola zverená do opatery OB po smrti jej matky.

23

Uznesením z toho istého dňa sudca poverený trestným vyšetrovaním potvrdil zatknutie OB a zamietol návrh prokuratúry na jej vzatie do vyšetrovacej väzby. Toto zamietnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní z dôvodu, že neexistovalo nič, čo by spochybňovalo pravdivosť vyhlásení OB v štádiu vyšetrovania.

24

Dňa 9. októbra 2019 podala OB žiadosť o medzinárodnú ochranu. Konanie týkajúce sa tejto žiadosti nebolo v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania ukončené.

25

Vnútroštátny súd z predchádzajúceho vyvodzuje, že uvedený článok 12 je v rozpore so zásadou proporcionality vyplývajúcou z článku 52 ods. 1 Charty nielen z hľadiska nevyhnutnosti zásahu do základných práv zaručených v článkoch 2, 3, 6, 7, 17 a 18 Charty na účely sledovania cieľov podľa smernice 2002/90 a rámcového rozhodnutia 2002/946, ale aj z hľadiska vyváženia protichodných záujmov, ktoré si vyžadujú ochranu.

29

Hoci je podľa tohto súdu také správanie, akým je správanie OB, vylúčené z pôsobnosti článku 12 ods. 2 konsolidovaného predpisu o imigrácii, možno ho kvalifikovať ako čin spáchaný na účely „humanitárnej pomoci“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2002/90. Na toto správanie by sa preto nemal vzťahovať článok 1 ods. 1 písm. a) tejto smernice, keďže spočíva v tom, aby sa dotknutým maloletým osobám uľahčil výkon, a to po prvé ich práva na život, fyzickú integritu, ako aj slobodu a bezpečnosť, ktoré sú zaručené článkami 2, 3 a 6 Charty, pokiaľ sú tieto práva ohrozené v ich krajine pôvodu, po druhé ich práva na rešpektovanie rodinného života zaručeného článkom 7 Charty vzhľadom na príbuzenský vzťah medzi OB a týmito maloletými osobami a po tretie ich práva na azyl zaručeného článkom 18 Charty v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu, ktorú podala OB.

30

Vzhľadom na súlad článku 12 ods. 1 konsolidovaného predpisu o imigrácii s „regulačným rámcom stanoveným smernicou 2002/90 a rámcovým rozhodnutím 2002/946“ však vnútroštátny súd považuje za nevhodné vylúčiť uplatnenie tohto ustanovenia z dôvodu, že by porušovalo článok 52 ods. 1 Charty. Považuje skôr za potrebné položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa jednak výkladu tohto článku 52 ods. 1 vo vzťahu k článku 12 ods. 1 konsolidovaného predpisu o imigrácii a jednak platnosti článku 1 ods. 1 písm. a) a článku 1 ods. 2 smernice 2002/90, ako aj článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/946 z hľadiska Charty, keďže z týchto troch posledných uvedených ustanovení vyplýva, že sa obmedzujú na stanovenie práva, a nie povinnosti členských štátov nepovažovať za trestný čin správanie, ktorého cieľom je poskytnúť pomoc pri neoprávnenom vstupe na ich územie, ak je cieľom tohto správania poskytnúť humanitárnu pomoc.

32

Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadal Súdny dvor, aby o tejto veci rozhodol v skrátenom konaní v súlade s článkom 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Uznesením z 10. októbra 2023, Kinsa ( C‑460/23 , EU:C:2023:784 ), predseda Súdneho dvora zamietol tento posledný uvedený návrh z dôvodu, že povaha veci nevyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu.

O prejudiciálnych otázkach

33

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora na platnosť článku 1 smernice 2002/90 a článku 1 rámcového rozhodnutia 2002/946 z hľadiska Charty, ako aj na výklad Charty s cieľom určiť, či bráni vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré prebrali tieto články do talianskeho právneho poriadku.

34

36

Za týchto podmienok treba na jednej strane uviesť, že položené otázky vychádzajú z predpokladu, že toto správanie OB spadá pod všeobecný trestný čin napomáhania neoprávnenému vstupu, ako je definovaný v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2002/90, a že článok 12 konsolidovaného predpisu o imigrácii sa obmedzuje na prebratie tohto ustanovenia práva Únie do talianskeho právneho poriadku. Ak by teda ustanovenie Charty bránilo tomu, aby sa tento článok 1 ods. 1 písm. a) uplatňoval na také správanie, akým je správanie OB, takáto nezlučiteľnosť by nevyhnutne ovplyvnila tento článok 12, ak by sa mal vykladať tak, že sa uplatňuje na toto správanie.

37

Vzhľadom na to treba pripomenúť, že podľa všeobecnej výkladovej zásady sa má akt Únie vykladať v čo najväčšom možnom rozsahu spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom, okrem iného s ustanoveniami Charty. Ak teda text sekundárneho práva vyžaduje výklad, musí sa vykladať, pokiaľ je to možné, v zmysle jeho súladu s ustanoveniami Zmlúv a so všeobecnými zásadami práva Únie [rozsudky z 21. marca 1991, Rauh, C‑314/89 , EU:C:1991:143 , bod 17 , a z 13. júna 2024, Komisia/Holandsko (Posúdenie zlučiteľnosti opatrenia, ktoré sa nepovažuje za štátnu pomoc), C‑40/23 P , EU:C:2024:492 , bod 40 ].

38

Na druhej strane treba konštatovať, že vzhľadom na opis skutkových okolností vo veci samej, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nielen článok 7 Charty, ktorý zakotvuje právo na rešpektovanie rodinného života, a článok 18 Charty týkajúci sa záruky práva na azyl, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd, ale aj – ako zdôraznila Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach – článok 24 Charty, ktorý zakotvuje práva dieťaťa, majú rozhodujúci význam pre odpoveď na otázky uvedeného súdu.

42

Túto otvorenú definíciu všeobecného trestného činu napomáhania neoprávnenému vstupu vysvetľuje skutočnosť, ako to potvrdzujú odôvodnenia 1 a 2 smernice 2002/90, že normotvorca Únie mal v úmysle „prijať opatrenia na boj proti napomáhaniu nelegálnej imigrácii“ v jej rôznych formách, a to s cieľom účinne bojovať proti takejto imigrácii nielen v súvislosti so samotným neoprávneným prekračovaním hranice v pravom zmysle slova, ale aj s cieľom odhaľovať siete, ktoré vykorisťujú ľudí. Okrem toho z odôvodnení 3 a 4 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je presne definovať trestný čin napomáhania nelegálnej imigrácii, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie rámcového rozhodnutia 2002/946, ktoré stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa sankcií, zodpovednosti právnických osôb a súdnej právomoci. Napokon z odôvodnenia 5 uvedenej smernice vyplýva, že táto smernica dopĺňa ostatné nástroje, ktoré boli prijaté na účely boja proti nelegálnej imigrácii, nelegálnemu zamestnávaniu, obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí.

43

Je pravda, že na prvý pohľad otvorené znenie článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2002/90 možno vykladať rôzne. Konkrétne, hoci sa toto ustanovenie výslovne netýka správania osoby, ktorá v rozpore s pravidlami upravujúcimi pohyb osôb cez hranice zabezpečí, aby na územie členského štátu vstúpili maloletí štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí ju sprevádzajú a ktorých má v skutočnej opatere, uvedené ustanovenie samo osebe výslovne nevylučuje výklad, podľa ktorého by takéto správanie spadalo pod všeobecný trestný čin, ktorý je v ňom stanovený.

47

Článok 7 Charty zaručuje každému najmä právo na rešpektovanie jeho rodinného života, pričom sa spresňuje, že existencia rodinného života je skutkovou otázkou závislou od praktickej existencie úzkych osobných väzieb a že možnosť rodiča a jeho dieťaťa byť spoločne predstavuje základný prvok rodinného života (rozsudok zo 14. decembra 2021, Stolična obština, Rajon Pančarevo, C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 61 ).

48

Pokiaľ ide o článok 24 Charty, jeho odsek 1 najmä stanovuje, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Okrem toho tento článok 24 vo svojom odseku 2 stanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musí v prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré nie sú určené maloletej osobe, ale ktoré majú pre maloletú osobu významné dôsledky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, GN (Dôvod odmietnutia založený na najlepšom záujme dieťaťa), C‑261/22 , EU:C:2023:1017 , body 41 a citovanú judikatúru]. Napokon uvedený článok 24 vo svojom odseku 3 v zásade priznáva každému dieťaťu právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi.

49

Podľa ustálenej judikatúry sa má článok 7 Charty vykladať v spojení s povinnosťou brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, uznanou v článku 24 ods. 2 Charty, a s prihliadnutím na potrebu dieťaťa pravidelne udržiavať osobné vzťahy a priame styky s obidvomi svojimi rodičmi, ktorá je vyjadrená v jej článku 24 ods. 3 [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 2022, Belgische Staat (Maloletá utečenka v manželskom zväzku), C‑230/21 , EU:C:2022:887 , bod 48 , ako aj z 30. januára 2024, Landeshauptmann von Wien (Zlúčenie rodiny s maloletým utečencom), C‑560/20 , EU:C:2024:96 , bod 49 a citovanú judikatúru].

53

Ak by sa totiž pripustilo, že určitá osoba by mohla byť potrestaná za to, že maloletým osobám, ktoré má v skutočnej opatere, iba napomáhala neoprávnene vstúpiť na územie členského štátu, predstavovalo by to zásah do tejto podstaty.

54

Taká osoba, akou je OB, ktorá zabezpečí, aby na územie členského štátu neoprávnene vstúpili maloletí štátni príslušníci tretích krajín, ktorí ju sprevádzajú a ktorých má táto osoba v skutočnej opatere, sa v zásade obmedzuje na konkrétne plnenie povinnosti, ktorá vyplýva z jej osobnej zodpovednosti založenej na rodinnom vzťahu s týmito maloletými osobami, s cieľom zabezpečiť im ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho a rozvoj. Správanie tejto osoby je teda predovšetkým konkrétnym vyjadrením jej všeobecnej zodpovednosti voči uvedeným maloletým osobám.

55

V dôsledku toho pod hrozbou zásahu do podstaty práva na rešpektovanie rodinného života a práv dieťaťa, ako sú zakotvené v článkoch 7 a 24 Charty, nemožno článok 1 ods. 1 písm. a) smernice 2002/90 vykladať v tom zmysle, že by mal za cieľ, aby bolo správanie takej osoby, akou je OB, ktoré spočíva v tom, že pri svojom neoprávnenom vstupe na územie členského štátu so sebou vezme svoje dieťa alebo inú maloletú osobu, ktorú má v skutočnej opatere, kvalifikované ako „napomáhanie neoprávnenému vstupu“ na toto územie, a z tohto dôvodu trestne stíhané.

59

Ako to potvrdzuje článok 6 tohto rámcového rozhodnutia, tak toto rámcové rozhodnutie, ako aj smernica 2002/90 sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá ochrana, ktorá je priznaná utečencom a žiadateľom o azyl, a najmä bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie medzinárodných záväzkov, ktoré členským štátom vyplývajú najmä z článku 31 Ženevského dohovoru. Tento posledný uvedený článok zakazuje týmto štátom uplatňovať trestnoprávne sankcie z dôvodu nelegálneho vstupu alebo pobytu na ich území voči utečencom, ktorí prichádzajú priamo z územia, kde ich život alebo sloboda boli ohrozené, vstúpia na územie uvedených štátov alebo sa na ňom nachádzajú bez povolenia, za predpokladu, že sa sami bezodkladne prihlásia a preukážu dostatočný dôvod na svoj nelegálny vstup alebo pobyt.

60

Po druhé Kódex schengenských hraníc, ktorý sa v súlade so svojím článkom 3 písm. b) vzťahuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov, bez toho, aby boli dotknuté práva utečencov a osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zákaz vyhostenia alebo vrátenia „non‑refoulement“, ukladá členským štátom podľa svojho článku 4 povinnosť konať „v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane [Charty], príslušným medzinárodným právom vrátane [Ženevského dohovoru], záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia ‚non‑refoulement‘…“.

61

64

Okrem toho Záverečný akt Konferencie splnomocnencov Organizácie Spojených národov o postavení utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti z 25. júla 1951, ktorá vypracovala text Ženevského dohovoru, zdôrazňuje, že „celistvosť rodiny… je základným právom utečenca“. Podobne aj cieľom smernice 2011/95 v súlade s jej odôvodnením 16 je zabezpečiť plné dodržiavanie práva na azyl žiadateľov o azyl a ich sprevádzajúcich rodinných príslušníkov a podporiť uplatňovanie okrem iného článkov 7 a 24 Charty. Odôvodnenie 18 tejto smernice spresňuje, že pri vykonávaní uvedenej smernice by členské štáty mali v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa a že pri posudzovaní tohto záujmu by členské štáty mali riadne zohľadňovať najmä zásadu celistvosti rodiny. Článok 23 ods. 1 tej istej smernice tak členským štátom výslovne ukladá povinnosť zabezpečiť, aby bolo možné zachovať celistvosť rodiny.

65

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že OB podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, má práva vyplývajúce z podania takejto žiadosti, a preto ju nemožno vystaviť trestnoprávnym sankciám ani z dôvodu jej vlastného neoprávneného vstupu na talianske územie, ani z dôvodu, že pri tomto vstupe ju sprevádzali jej dcéra a neter, ktoré má v skutočnej opatere.

66

Vo štvrtom tade, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, výklad článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2002/90, uvedený v bodoch 45 až 65 tohto rozsudku, je podporený Palermským protokolom o pašovaní migrantov, s prihliadnutím na ktorý treba túto smernicu vykladať. V súlade s článkom 2 tohto protokolu je totiž jeho cieľom kriminalizovať pašovanie migrantov a zároveň chrániť práva samotných migrantov.

70

V tomto kontexte treba tiež pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, že z odôvodnení 3 a 4 smernice 2002/90 vyplýva, že jej článok 1 ods. 1 má za cieľ presne definovať trestný čin napomáhania nelegálnej imigrácii, aby sa tak zvýšila efektívnosť vykonávania rámcového rozhodnutia 2002/946.

71

V dôsledku toho členské štáty pri preberaní článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2002/90 nemôžu vo svojom vnútroštátnom práve zaviesť pravidlá, ktoré by išli nad rámec rozsahu všeobecného trestného činu napomáhania neoprávnenému vstupu, ako je definovaný v tomto ustanovení, tým, že v rozpore s článkami 7 a 24, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty doň zahrnú druhy správania, na ktoré sa uvedené ustanovenie nevzťahuje.

72

Okrem toho tieto články 7 a 24 samy osebe postačujú a nemusia byť spresnené ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátnym právom, aby bolo jednotlivcom priznané samostatne uplatniteľné právo. Ak by teda vnútroštátny súd konštatoval, že jeho vnútroštátne právo nemožno vykladať v súlade s právom Únie, bol by povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť súdnu ochranu vyplývajúcu pre osoby podliehajúce súdnej právomoci z týchto článkov a zabezpečiť ich plný účinok tým, že v prípade potreby neuplatní článok 12 konsolidovaného predpisu o imigrácii (pozri analogicky rozsudok zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16 , EU:C:2018:257 , body 78 a 79 ).

Článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávnenému vstupu, tranzitu a pobytu, v spojení s článkami 7 a 24, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

jednak pod všeobecný trestný čin napomáhania neoprávnenému vstupu nespadá správanie osoby, ktorá v rozpore s pravidlami upravujúcimi pohyb osôb cez hranice zabezpečí, aby na územie členského štátu vstúpili maloletí štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí ju sprevádzajú a ktorých má v skutočnej opatere, a že jednak tieto články bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá trestnoprávne postihuje takéto správanie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.