C-461/23

62023CJ0461

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Článok 3 ods. 2 písm. b) – Smernica 92/43/EHS – Článok 6 ods. 3 – Právne akty, pri ktorých sa vyžaduje posúdenie – Vnútroštátny právny akt označujúci lokalitu za osobitné chránené územie – Zoznam ľudských činností, ktoré sú v tejto lokalite zakázané, okrem výnimiek“

Vo veci C‑461/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Niedersächsisches Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd pre spolkovú krajinu Dolné Sasko, Nemecko) zo 4. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 24. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Umweltforum Osnabrücker Land eV, v zastúpení: F. Heß, Rechtsanwältin,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 197, s. 30 ; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

Článok 1 smernice 2001/42 s názvom „Ciele“ stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“

4

Článok 2 tejto smernice znie takto:

„Na účely tejto smernice:

a)

5

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Rozsah“, stanovuje:

„1. Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2. S výhradou odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy:

a)

ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja [pre budúce povoľovanie – neoficiálny preklad ] projektov uvedených v prílohách I a II k smernici [Rady] 85/337/EHS [z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40 ; Mim. vyd. 15/001, s. 248)], alebo

6

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ), ktorá nadobudla účinnosť 17. februára 2012, zrušila a nahradila smernicu 85/337. Podľa článku 14 druhého odseku smernice 2011/92 sa „odkazy na smernicu [85/337] považujú za odkazy na [smernicu 2011/92]“.

Smernica 92/43

7

Článok 4 ods. 4 smernice 92/43 stanovuje:

„Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.“

9

Podľa článku 7 tejto smernice:

„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice [Rady] 79/409/EHS [z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1 ; Mim. vyd. 15/001, s. 98)], pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia, alebo uznania členským štátom podľa smernice [79/409], ak je tento druhý dátum neskorší.“

10

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7 ), ktorá nadobudla účinnosť 15. februára 2010, zrušila a nahradila smernicu 79/409. Podľa článku 18 druhého odseku smernice 2009/147 sa „odkazy na smernicu [79/409] považujú za odkazy na [smernicu 2009/147].“

Nemecké právo

(2)

sú vymenované v prílohe 5 bode 2 a stanovujú rámec pre rozhodovanie o prípustnosti projektov vymenovaných v prílohe 1 alebo projektov, ktoré si podľa predpisov spolkovej krajiny vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo predbežné posúdenie konkrétneho prípadu.

2. V prípade plánov a programov, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, je strategické environmentálne posudzovanie potrebné iba v prípade, ak stanovujú rámec pre rozhodovanie o prípustnosti projektov vymenovaných v prílohe 1 alebo iných projektov a po predbežnom posúdení konkrétneho prípadu v zmysle odseku 4 pravdepodobne majú významné účinky na životné prostredie. …

…“

12

V § 36 UVPG sa uvádza:

V § 20 ods. 2 BNatSchG sa stanovuje:

„Časti prírody a krajiny môžu byť chránené

…

4. ako chránené krajinné územie v súlade s § 26;

…“

15

(2)

nespĺňa požiadavky smernice [2001/42], pretože strategické environmentálne posudzovanie požadované podľa tejto smernice sa neuskutočnilo,

sa naďalej uplatňuje, ak nesúlad s týmito požiadavkami vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, a to za predpokladu, že uvedené rozhodnutie povoľuje jej uplatňovanie. Úkony potrebné na nápravu nesúladu so smernicou [2001/42] sa musia vykonať čo najskôr v rámci doplňujúceho postupu. …

…“

16

Podľa § 26 ods. 1 BNatSchG:

„…

2. Lokality zaradené do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 2 treťom pododseku smernice [92/43] sa v súlade s článkom 4 ods. 4 tejto smernice a na základe príslušných cieľov ochrany klasifikujú ako chránené časti prírody a krajiny v zmysle § 20 ods. 2.

3. Vyhlásenie o klasifikácii určuje cieľ ochrany v súlade s príslušnými cieľmi ochrany, ako aj hranice lokality. Musí sa v ňom objasniť, či je potrebné chrániť prioritné typy prirodzených biotopov alebo prioritné druhy. Prostredníctvom povinností a zákazov, ako aj vhodných opatrení riadenia a rozvoja je potrebné zabezpečiť, aby boli splnené požiadavky článku 6 smernice [92/43]. …

…“

18

Podľa § 33 ods. 1 BNatSchG:

7. Vo vzťahu k chráneným častiam prírody alebo krajiny v zmysle § 20 ods. 2… sa odseky 1 až 6 uplatňujú len za predpokladu, že ochranné ustanovenia vrátane ustanovení o výnimkách a oslobodeniach nepodriaďujú zákonnosť projektov prísnejším pravidlám. …

…“

20

V § 36 BNatSchG sa uvádza:

„§ 34 ods. 1 až 5 sa uplatňujú mutatis mutandis .

…

„Orgán príslušný v oblasti ochrany prírody môže nariadením klasifikovať územia v súlade s § 26 ods. 1 BNatSchG ako chránené krajinné územia.“

Dotknuté nariadenie

22

V § 1 Verordnung über das Landschaftsschutzgebiet „Bäche im Artland“ in den Städten Quakenbrück, Fürstenau und Bersenbrück sowie den Gemeinden Menslage, Nortrup, Badbergen, Berge, Bippen, Eggermühlen, Kettenkamp, Ankum und Merzen, Landkreis Osnabrück (nariadenie o chránenej krajinnej oblasti „Potoky v Artlande“ v mestách Quakenbrück, Fürstenau a Bersenbrück, obciach Menslage, Nortrup, Badbergen, Berge, Bippen, Eggermühlen, Kettenkamp, Ankum a Merzen a okrese Osnabrück) z 30. septembra 2019 (ďalej len „dotknuté nariadenie“) s názvom „Chránená krajinná oblasť“ sa stanovuje:

„1. Lokalita, ktorá je podrobnejšie identifikovaná v odsekoch 2 a 3, sa klasifikuje ako chránené krajinné územie, ktoré má názov ‚Potoky v Artlande‘.

…

Chránené krajinné územie ‚Potoky v Artlande‘ sa nachádza v geografickej oblasti ‚Vresoviská v povodí Ems a Hunte a v oblasti dolného ústia Dümmer‘. Potoky sa považujú za tečúce vody s ponorenou vodnou vegetáciou, ktorá je reprezentatívna pre prírodnú oblasť, a najmä za dôležitý biotop pre druhy rýb a bezstavovcov uvedených v prílohe II smernice 92/43. Aluviálne jelšové (jaseňové) háje pozdĺž potokov a priľahlé mokraďové brezové háje sú prioritnými prírodnými biotopmi v zmysle smernice 92/43. Prítomnosť ďalších neprioritných prírodných biotopov, ako sú vlhkomilné spoločenstvá, malé prechodné bažiny a trasoviská, zmiešané acidofilné bukové a dubové lesy, ako aj mloka hrebenatého ( Triturus cristatus ) a roháča veľkého ( Lucanus cervus ), druhov uvedených v prílohe II, zvyšuje hodnotu oblasti.

…“

24

V § 3 dotknutého nariadenia s názvom „Osobitný cieľ ochrany“ sa v odseku 4 stanovuje:

„Okrem § 3 ods. 1 a 2 tohto nariadenia je osobitným cieľom lokality [Natura 2000] na chránenom krajinnom území (ciele ochrany v zmysle § 7 ods. 1 bodu 9 BNatSchG) zachovať alebo obnoviť priaznivý stav ochrany v zmysle § 7 ods. 1 bodu 10 BNatSchG prirodzených biotopov európskeho významu uvedených v prílohe I a živočíšnych druhov uvedených v prílohe II smernice 92/43 vyskytujúcich sa v lokalite, ktoré sú relevantné vo vzťahu k cieľu ochrany,

(1)

okrem iného živočíšnych druhov (príloha II smernice 92/43):

…“

25

Podľa § 4 dotknutého nariadenia s názvom „Zákazy“:

„V súlade s § 26 ods. 2 BNatSchG je zakázané akékoľvek konanie, ktorým sa menia vlastnosti územia definované v § 2 tohto nariadenia alebo ktoré sú v rozpore so všeobecným cieľom alebo osobitným cieľom ochrany uvedeným v § 3 tohto nariadenia. V súlade s § 33 ods. 1 BNatSchG je zakázané akokoľvek konanie, ktoré môže podstatným spôsobom poškodiť lokalitu Natura 2000 v jej prvkoch podstatných pre ciele ochrany a cieľ ochrany podľa tohto nariadenia.

V chránenej krajinnej oblasti je preto zakázané toto konanie:

„1. Na konanie alebo využitie uvedené v odsekoch 2 až 7 sa nevzťahujú zákazy stanovené v § 4.

…

3. V súlade so zásadami [Wasserhaushaltsgesetz (zákon o správe a ochrane vôd), Niedersächsisches Wassergesetz (zákon spolkovej krajiny Dolné Sasko o vode)] a BNatSchG, ako aj s nasledujúcimi požiadavkami vyplývajúcimi z cieľa ochrany, nie je zakázaná riadna údržba vody:

(1)

za predpokladu, že osoba zodpovedná za túto údržbu predloží príslušnému okresu najneskôr do 31. januára každého roka pre vody druhého stupňa plán údržby, ktorý zahŕňa všetky opatrenia údržby patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia plánované na príslušný rok údržby, požiadavky podľa § 5 ods. 3 bod 2 písm. b) až c), e) a h) tohto nariadenia sa neuplatňujú, pokým tento plán schváli príslušný okres.

(2)

(1)

je povolené opätovné zarybňovanie len [druhmi, ktoré sú súčasťou] prirodzeného spektra druhov tečúcich vôd uvedených v § 2, za predpokladu, že ide o druhy, pre ktoré predpisy o sladkovodnom rybolove platné v deň zarybňovania nepodmieňujú zarybňovanie povolením a je zabezpečené, že zarybňovanie nebude mať vplyv na prioritné alebo typické druhy biotopov uvedené v článku 3 alebo ich vytlačí.

…

5. Nie je zakázané riadne poľnohospodárske využívanie pôdy v súlade s osvedčenými postupmi uvedenými v § 5 ods. 2 a týmito požiadavkami vyplývajúcimi z cieľa ochrany:

…

6. Nie je zakázané riadne lesné hospodárstvo v súlade s § 11 [Niedersächsischen Gesetz über den Wald und die Landschaftsordnung (zákon spolkovej krajiny Dolné Sasko o lese a o organizácii využívania krajiny)] a s § 5 ods. 3 BNatSchG, ako aj s nasledujúcimi požiadavkami vyplývajúcimi z cieľa ochrany:

…“

27

V § 7 dotknutého nariadenia, nazvanom „Nariaďovacia právomoc“, sa v odseku 1 stanovuje:

„… orgán pre ochranu prírody môže nariadiť obnovenie predchádzajúceho stavu, ak boli porušené zákazy uvedené v § 4 alebo požiadavky na schválenie alebo oznámenie uvedené v § 5 tohto nariadenia a ak bola príroda alebo krajina protiprávne zničená, poškodená alebo zmenená.“

28

V § 9 dotknutého nariadenia, nazvanom „Vykonávanie opatrení na zachovanie a obnovu“, sa v odseku 1 stanovuje:

Dňa 30. septembra 2019 okres Osnabrück prijal dotknuté nariadenie, ktorým označil chránené krajinné územie „Potoky v Artlande“ ako základný prvok rovnomennej lokality Natura 2000 (ďalej len „dotknutá lokalita“).

31

Okres Osnabrück počas procesu prijímania tohto nariadenia zabezpečil účasť verejnosti, vrátane účasti žalobkyne vo veci samej, tým, že umožnil verejnosti nahliadnuť do návrhu nariadenia a rôznych súvisiacich máp, ako aj do dôvodovej správy. Okres Osnabrück však pred prijatím dotknutého nariadenia nevykonal posúdenie vplyvu na životné prostredie podľa smernice 2001/42, ani žiadne predbežné preskúmanie potreby takéhoto posúdenia.

32

Dňa 13. októbra 2020 žalobkyňa vo veci samej podala žiadosť o preskúmanie zákonnosti predmetného nariadenia, pričom sa odvolávala na porušenie ustanovení týkajúcich sa životného prostredia, najmä ustanovení, ktorými sa preberá právo Únie.

33

Keďže podľa jeho názoru proti takémuto výkladu svedčí viacero faktorov, vnútroštátny súd sa ďalej snaží zistiť, po druhé, či a za akých podmienok sa pravidlá, akými sú výnimky uvedené v § 5 ods. 3 až 6 dotknutého nariadenia, musia považovať za priamo súvisiace so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nevyhnutné.

37

Po tretie za predpokladu, že by sa tieto výnimky nemali chápať tak, že spočívajú len v spresnení pôsobnosti zákazov stanovených v § 4 predmetného nariadenia, ale ako samostatné pravidlá, ktoré priamo nesúvisia so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie sú nevyhnutné, sa vnútroštátny súd po prvé pýta, aký vplyv na existenciu povinnosti vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2001/42 má skutočnosť, že činnosti, na ktoré sa tieto výnimky vzťahujú, už nebudú pred ich vykonaním podliehať posudzovaniu vplyvov v každom jednotlivom prípade podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43, a aj keby boli predmetom takéhoto posúdenia, vykonávalo by sa na základe konkrétnych kritérií a podmienok stanovených týmito výnimkami, po druhé skutočnosť, že činnosti povolené na základe týchto výnimiek sa už v dotknutej lokalite vykonávajú dlhý čas, a po tretie skutočnosť, že predmetné nariadenie treba v závislosti od konkrétneho prípadu považovať za plán, ktorý určuje využívanie malých území na miestnej úrovni v zmysle článku 3 ods. 3 smernice 2001/42.

38

Napokon po štvrté sa vnútroštátny súd pýta na spôsoby, ktoré by posúdenie vplyvu ma životné prostredie prípadne malo dodržať.

39

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Má sa článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42 v spojení s článkom 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené významné ovplyvnenie lokality v dôsledku právnej úpravy, aká je opísaná v druhej otázke, obsiahnutej v právnom akte, ktorým sa táto lokalita označuje za osobitné chránené územie v zmysle smernice 92/43 a ktorý dostatočne presným spôsobom stanovuje kritériá a spôsoby vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje a ktoré majú povahu projektu v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 92/43, ak vnútroštátne právo nepodmieňuje tieto činnosti povolením a príslušný orgán z dôvodu predmetnej právnej úpravy upustí od požiadavky predchádzajúceho oznámenia pre tieto činnosti a individuálneho posúdenia vplyvov projektov na lokalitu podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43 alebo vykoná posúdenie vplyvov projektov na lokalitu v každom jednotlivom prípade a v rámci toho posúdi vplyvy projektu z hľadiska splnenia kritérií a podmienok stanovených právnou úpravou opísanou v druhej otázke?

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Má sa článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42 v spojení s článkom 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že neexistuje dôvod obávať sa významného ovplyvnenia lokality v dôsledku takej právnej úpravy, aká je opísaná v druhej otázke, nachádzajúcej sa v právnom akte, ktorý túto lokalitu označuje za osobitné chránené územie v zmysle smernice 92/43, ak sa činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto úprava, vo všeobecnosti vykonávajú už dlho a kritériá a spôsoby vykonávania týchto činností stanovené uvedenou úpravou v žiadnom prípade neumožňujú zintenzívnenie alebo rozšírenie týchto činností na lokalitu?

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

40

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42 v spojení s článkom 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že právny akt, ktorým dotknutý členský štát označí lokalitu za osobitné chránené územie podľa smernice 92/43 a v ktorom sú vymenované ľudské činnosti, ktoré sú v tejto lokalite zakázané, okrem výnimiek, ktoré tento akt tiež stanovuje, patrí pod pojem „plány a programy“ v zmysle smernice 2001/42, pri ktorých je environmentálne posudzovanie povinné.

41

Článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42 podmieňuje povinnosť podrobiť konkrétny plán alebo program environmentálnemu posudzovaniu podľa tejto smernice tým, že sa vyžaduje posudzovanie podľa článkov 6 a 7 smernice 92/43.

45

S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa však nezdá, že by dotknuté nariadenie obsahovalo takéto ustanovenia.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 4 smernice 92/43 po schválení lokality európskeho významu musí dotknutý členský štát čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, označiť túto lokalitu za osobitné chránené územie, pričom určí priority podľa významu lokalít pre zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu ochrany typu prirodzeného biotopu alebo druhu a pre koherenciu sústavy Natura 2000. Tento členský štát musí tiež jednak v súlade s týmto ustanovením smernice 92/43, ako ho vykladá Súdny dvor, určiť v rovnakých lehotách a pred stanovením týchto priorít ciele ochrany, ktoré musia byť špecifické, a jednak stanoviť v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice ochranné opatrenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 45 , 53 , 65 a 66 ].

47

Podľa článku 6 ods. 1 smernice 92/43 ochranné opatrenia v prípade potreby zahŕňajú „primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia“.

51

V prejednávanej veci právny režim zavedený dotknutým nariadením pozostáva zo súboru ustanovení, medzi ktoré patrí článok 4 tohto nariadenia, ktorý stanovuje zákazy, a jeho článok 5, ktorý vymenúva „akty a použitia“, na ktoré sa tieto zákazy nevzťahujú.

52

V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uvádza, že sa domnieva, že výnimky stanovené v § 5 dotknutého nariadenia majú za cieľ povoliť v určitom rámci pokračovanie prevádzkových činností, ktoré už boli vykonávané v dotknutej lokalite a ktoré sa už v súčasnosti vykonávajú, najmä na obchodné účely, ako je rybolov, poľnohospodárstvo, lesníctvo, ako aj niektoré opatrenia na údržbu vôd, s cieľom zabrániť neprimeranému zásahu do práv majiteľov a nositeľov práv dotknutých ochranou dotknutej lokality.

53

Nič to však nemení na tom, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať tomuto súdu, je § 5 dotknutého nariadenia súčasťou ustanovení, ktorých cieľom je ako celok zaviesť právny režim, ktorý sa považuje za nevyhnutný na účely ochrany okrem iného označeného osobitného chráneného územia, v prejednávanej veci dotknutej lokality.

O tretej až siedmej otázke

57

Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu až siedmu otázku.

O trovách

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.