C-464/23

62023CJ0464

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 26. júna 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Koncentrácie podnikov – Trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektriny – Nadobudnutie zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie spoločnosti E.ON SE spoločnosťou RWE AG – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992“

V spojených veciach C‑464/23 P, C‑465/23 P, C‑467/23 P, C‑468/23 P a C‑470/23 P,

ktorých predmetom je päť odvolaní podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podaných 21. júla 2023,

ďalšie účastníčky konania:

Európska komisia , v zastúpení: G. Meessen a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. G. Funke, Rechtsanwalt,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Spolková republika Nemecko , v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

E.ON SE , so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne C. Barth, C. Grave, D.‑J. dos Santos Goncalves a R. Seifert, Rechtsanwälte, neskôr C. Barth, A. Fuchs, C. Grave a D.‑J. dos Santos Goncalves, Rechtsanwälte,

RWE AG , so sídlom v Essene, v zastúpení: pôvodne U. Scholz, J. Siegmund a J. Ziebarth, Rechtsanwälte, neskôr U. Scholz, J. Siegmund a M. von Armansperg, Rechtsanwälte,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojimi odvolaniami sa spoločnosti EVH GmbH (C‑464/23 P), Stadtwerke Leipzig GmbH (C‑465/23 P), TEAG Thüringer Energie AG (C‑467/23 P), EnergieVerbund Dresden GmbH (C‑468/23 P), ako aj GGEW, Gruppen‑Gas‑ und Elektrizitätswerk Bergstraße AG (C‑470/23 P) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. mája 2023, EVH/Komisia ( T‑312/20 , ďalej len rozsudok T‑312/20, EU:T:2023:252 ), rozsudku Všeobecného súdu zo 17. mája 2023, Stadtwerke Leipzig/Komisia ( T‑313/20 , ďalej len rozsudok T‑313/20, EU:T:2023:257 ), rozsudku Všeobecného súdu zo 17. mája 2023, TEAG/Komisia ( T‑315/20 , ďalej len rozsudok T‑315/20, EU:T:2023:259 ), rozsudku Všeobecného súdu zo 17. mája 2023, EnergieVerbund Dresden/Komisia ( T‑317/20 , ďalej len rozsudok T‑317/20, EU:T:2023:261 ), a rozsudku Všeobecného súdu zo 17. mája 2023, GGEW/Komisia ( T‑319/20 , EU:T:2023:261 , ďalej len „rozsudok T‑319/20“, EU:T:2023:263 ) (ďalej spoločne len „napadnuté rozsudky“), ktorými Všeobecný súd zamietol ich žaloby o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2019) 1711 final z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets ( Ú. v. EÚ C 111, 2020, s. 1 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

I. Právny rámec

toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj keď účastníci koncentrácie prijmú obmedzenia priamo sa týkajúce koncentrácie a nevyhnutné na jej uskutočnenie. Rozhodnutia [Európskej k]omisie, ktorými vyhlasuje koncentrácie za zlučiteľné so spoločným trhom pri uplatňovaní tohto nariadenia, by sa automaticky mali vzťahovať na takéto obmedzenia bez toho, aby Komisia musela tieto obmedzenia posudzovať v jednotlivých prípadoch. Na žiadosť účastníkov koncentrácie by však Komisia mala v prípadoch predstavujúcich nové alebo nevyriešené otázky, z ktorých vyplýva skutočná neistota, výslovne posúdiť, či dané obmedzenie je alebo nie je priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie. Prípad predstavuje novú alebo nevyriešenú otázku, z ktorej vyplýva skutočná neistota, ak sa na túto otázku nevzťahuje príslušné platné oznámenie Komisie alebo uverejnené rozhodnutie Komisie;“

3

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Posudzovanie koncentrácií“, stanovuje:

„1. Koncentrácie v pôsobnosti tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom posudzujú v súlade so zámermi tohto nariadenia a s týmito ustanoveniami.

Pri hodnotení Komisia zohľadní:

a)

5. Pri tomto posudzovaní Komisia zohľadní najmä:

–

či dve alebo viacero materských spoločností zachovávajú do značnej miery činnosti na tom istom trhu ako spoločný podnik alebo na trhu, ktorý je vertikálne napojený na trh tohto spoločného podniku alebo na susednom trhu, ktorý je úzko spojený s týmto trhom,

–

či koordinácia, ktorá je priamym dôsledkom vytvorenia spoločného podniku, umožňuje účastníkom koncentrácie vylúčiť hospodársku súťaž, pokiaľ ide o podstatnú časť predmetných výrobkov alebo služieb.“

4

2. Kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spoločne a vzhľadom na príslušné skutočnosti alebo právne predpisy dávajú možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom predovšetkým prostredníctvom:

a)

vlastníckych alebo užívacích práv ku všetkým aktívam podniku alebo ich časti;

b)

práv alebo zmlúv, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podniku.

3. Kontrolu získavajú osoby alebo podniky, ktoré:

5

Článok 4 ods. 1 prvý pododsek toho istého nariadenia stanovuje:

„Koncentrácie s významom pre celé spoločenstvo definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutočnením a po uzatvorení zmluvy, uskutočnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.“

6

Článok 5 nariadenia č. 139/2004, nazvaný „Výpočet obratu“, znie:

„1. Celkový obrat v zmysle tohto nariadenia sa skladá z čiastok, ktoré účastníci koncentrácie získali v predchádzajúcom účtovnom roku z predaja výrobkov a poskytovania služieb, v rámci ich bežnej podnikateľskej činnosti, od ktorého odpočítajú obchodné zľavy, daň z pridanej hodnoty a ďalšie dane priamo súvisiace s obratom. Celkový obrat účastníka koncentrácie nezahŕňa predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb medzi jednotlivými podnikmi uvedenými v odseku 4.

„1. Komisia posudzuje oznámenie bezodkladne po jeho doručení.

a)

Ak zistí, že oznámená koncentrácia nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, toto zistenie zaznamená formou rozhodnutia.

b)

Ak zistí, že oznámená koncentrácia, hoci patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzuje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, rozhodne, že nie je proti nej, a vyhlási, že je zlučiteľná so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Rozhodovacie právomoci Komisie“, stanovuje:

„1. Ak Komisia zistí, že oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

2. Ak Komisia zistí, že v dôsledku zmien zo strany účastníkov koncentrácie oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Komisia môže pripojiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby účastníci koncentrácie splnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii s cieľom, aby bola koncentrácia zlučiteľná so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

môže Komisia:

–

požadovať od účastníkov koncentrácie, aby koncentráciu zrušili, najmä prostredníctvom zrušenia fúzie alebo predaja všetkých získaných akcií alebo aktív, a tým sa obnovil stav, aký bol pred uskutočnením koncentrácie. V prípadoch, ak obnovenie stavu, aký bol pred uskutočnením koncentrácie, nie je možné prostredníctvom zrušenia koncentrácie, Komisia môže prijať akékoľvek iné opatrenie vhodné na obnovenie tohto stavu v čo najväčšej možnej miere,

–

nariadiť akékoľvek iné vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že účastníci koncentrácie zrušia koncentráciu alebo prijmú iné nápravné opatrenia požadované v jej rozhodnutí.

…“

„…

13.

… Komisia v súlade s článkom 2 nariadenia [č. 139/2004] určí, či by fúzia mala za následok významné obmedzenie efektívnej súťaže najmä prostredníctvom vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia a či by sa teda mala vyhlásiť za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Je potrebné zdôrazniť, že tieto faktory nepredstavujú ‚kontrolný zoznam’, ktorý treba automaticky uplatniť pri všetkých prípadoch. Naopak, konkurenčná analýza bude v jednotlivých prípadoch založená na celkovom posúdení predvídateľných dopadov fúzie s prihliadnutím na relevantné faktory a podmienky. Nie vždy sa všetky prvky budú vzťahovať na každú horizontálnu fúziu a nemusí byť potrebné analyzovať všetky prvky prípadu rovnako podrobne.

…

26.

Veľa faktorov, ktoré nemusia byť rozhodujúce jednotlivo, môžu mať ako celok vplyv na pravdepodobnosť, s akou fúzia môže spôsobiť jednostrann[é] výhody. Na vznik domnienky o pravdepodobnosti týchto dopadov nemusia byť prítomné všetky faktory a naopak, tento zoznam nemožno považovať za úplný.

Výrobky na relevantnom trhu môžu byť diferencované… tak, že niektoré výrobky sú viac vzájomne zastupiteľné než iné… Čím je miera zastupiteľnosti výrobkov účastníkov fúzie vyššia, tým je pravdepodobnejšie, že účastníci fúzie výrazne zvýšia ceny… Napríklad fúzia medzi dvomi výrobcami výrobkov, ktoré značná časť zákazníkov považuje za ich prvú alebo druhú voľbu, by mohla spôsobiť významné zvýšenie ceny. Fakt, že súperenie medzi stranami bolo dôležitým zdrojom súťaže na trhu, môže byť hlavným faktorom analýzy… Vysoké marže pred fúziou… tiež robia významné nárasty cien pravdepodobnejšími. Je pravdepodobné, že ak konkurenčné spoločnosti vyrábajú výrobky, ktoré sú do veľkej miery vzájomne zastupiteľné s výrobkami účastníkov fúzie, bude motivácia účastníkov fúzie zvyšovať ceny, obmedzená viac než v situácii, keď podniky ponúkajú menej vzájomne zastupiteľné výrobky… Ak sú teda výrobky účastníkov fúzie a výrobky konkurenčných výrobcov vzájomne zastupiteľné, je menej pravdepodobné, že fúzia významne obmedzí účinnú súťaž vytvorením alebo posilnením dominantnej pozície na trhu.

…

Podniky sú po fúzii schopné brániť rastu konkurentov

36.

38.

Na trhoch, kde je inovácia dôležitou konkurenčnou silou, môže fúzia zvýšiť schopnosť a motiváciu spoločnosti priniesť na trh nové inovácie a zároveň zvýšiť tlak inovovať aj na konkurentov. Naopak, efektívnu súťaž môže významne obmedziť fúzia medzi dvoma dôležitými inovátormi, napríklad medzi dvoma spoločnosťami s výrobkami v štádiu prípravy vzťahujúcimi sa k špecifickému produktovému trhu. Podobne spoločnosť s relatívne malým podielom na trhu môže byť napriek tomu dôležitou konkurenčnou silou, ak má sľubné výrobky v štádiu prípravy…“

C. Konsolidované oznámenie o právomoci

11

Konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1 , ďalej len „konsolidované oznámenie o právomoci“) stanovuje:

„…

Ak sú však aj viaceré operácie vzájomne podmienené, môžu sa považovať za jedinú koncentráciu, len ak kontrolu definitívne nadobudne ten istý (tie isté) podnik(‑y). …

…

(44)

Zásada, že viaceré operácie sa môžu brať na základe uvedených podmienok ako jediná koncentrácia, sa uplatňuje, len ak výsledkom je, že kontrolu nad jedným alebo viacerými podnikmi nadobudne tá istá (tie isté) osoba(‑y) alebo podnik(‑y).“

D. Rokovací poriadok Všeobecného súdu

12

15

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 2 až 18 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 2 až 16 rozsudku T‑317/20. Na účely tohto konania ich možno zhrnúť takto.

A. Kontext koncentrácie

16

RWE AG je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá v čase oznámenia zamýšľanej koncentrácie pôsobila v celom energetickom dodávateľskom reťazci vrátane oblastí výroby, veľkoobchodu, prenosu, distribúcie a maloobchodu s energiou, ako aj energetických služieb pre spotrebiteľov (ako sú odpočty elektromerov, elektromobilita atď.) (ďalej len „trh s elektrickou energiou“). RWE a jej dcérske spoločnosti vrátane spoločnosti innogy SE pôsobia vo viacerých členských štátoch.

17

Listami zaslanými 17. apríla, 24. apríla, 25. apríla, 16. júla a 13. novembra 2018 odvolateľky oznámili Komisii, že sa chcú zúčastniť na konaní týkajúcom sa prvej a druhej koncentrácie.

21

Dňa 26. júna 2018 sa uskutočnilo stretnutie medzi zástupcami odvolateliek vo veciach C‑464/23 P, C‑465/23 P, C‑467/23 P a C‑470/23 P a Komisiou, počas ktorého títo zástupcovia vyjadrili Komisii obavy svojich klientov, pokiaľ ide o prvú a druhú koncentráciu, ako aj ich želanie zúčastniť sa na súvisiacich konaniach. Dňa 28. augusta 2018 sa uskutočnili individuálne stretnutia medzi Komisiou a každou z týchto štyroch odvolateliek, na ktorých odvolateľky predložili svoje pripomienky k týmto koncentráciám.

22

Druhá koncentrácia (ďalej len „transakcia M.8870“) bola Komisii oznámená 31. januára 2019. Pokiaľ ide o túto koncentráciu, Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 6530 final zo 17. septembra 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec M.8870 – E.ON/Innogy) ( Ú. v. EÚ C 379, 2020, s. 16 ).

23

26

Výrobné zariadenia spoločnosti E.ON, ktoré RWE musí získať v rámci transakcie M.8871, zahŕňajú na jednej strane subjekty a podiely v nasledujúcich subjektoch pôsobiacich v odvetví energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie:

–

E.ON Climate & Renewables GmbH (Nemecko),

–

Amrum Offshore West GmbH (Nemecko),

–

E.ON Climate & Renewables Italia Srl (Taliansko),

–

Arkona (Nemecko) a

–

Delta Nordsee (Nemecko).

–

menšinový podiel vo výške 25 % v spoločnosti Kernkraftwerk Gundremmingen GmbH (Nemecko), ako aj podiel vo výške 25 % na jadrovom palive, odpade a nehnuteľnostiach súvisiacich s touto jadrovou elektrárňou.

29

V rámci svojho skúmania transakcie M.8871 Komisia vykonala prieskum trhu, a preto zaslala niektorým podnikom vrátane odvolateliek dotazník, na ktorý odvolateľky odpovedali 30. januára 2019.

30

Listom z 31. januára 2019 odvolateľky zopakovali svoje želanie zúčastniť sa na konaní vedenom Komisiou a pri tejto príležitosti byť vypočuté Komisiou, ak by sa Komisia rozhodla začať fázu hĺbkového preskúmania v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

33

Odvolateľky vo svojich žalobách v podstate uviedli v rovnakom znení šesť žalobných dôvodov smerujúcich k neplatnosti, z ktorých prvý bol založený na nesprávnom rozdelení pri analýze celkovej transakcie, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na porušení práva byť vypočutý, štvrtý na porušení práva na účinnú súdnu ochranu, piaty na zjavne nesprávnom posúdení a šiesty na porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

34

Všeobecný súd napadnutými rozsudkami žaloby zamietol.

IV. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníčok konania

35

Odvolateľky vo svojich odvolaniach formulovaných v rovnakom znení – každá v rozsahu, v akom sa jej to týka –, navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnuté rozsudky a sporné rozhodnutie,

–

subsidiárne a v každom prípade vrátil vec Všeobecnému súdu a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

V. O odvolaniach

40

Odvolateľky na podporu svojich odvolaní uvádzajú štyri rovnako formulované odvolacie dôvody, ktoré sú založené na porušení článku 101 ZFEÚ a porušení procesných práv odvolateliek (prvý odvolací dôvod), nesprávnom uplatnení článku 3 nariadenia č. 139/2004 (druhý odvolací dôvod), nesprávnom uplatnení článku 2 tohto nariadenia (tretí odvolací dôvod) a porušení zásad týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena (štvrtý odvolací dôvod).

A. O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 101 ZFEÚ a porušení procesných práv odvolateliek

1.

Posúdenie Súdnym dvorom

42

V súlade s ustálenou judikatúrou z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétnym spôsobom podporujú, inak je odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (rozsudok zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P , EU:C:2024:821 , bod 57 a citovaná judikatúra).

43

Odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor uskutočniť preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto požiadavkám a musí sa vyhlásiť za neprípustný najmä preto, že podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod založený, koherentne a zrozumiteľne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznačne. Súdny dvor tiež rozhodol, že odvolanie, ktoré nemá koherentnú štruktúru a obmedzuje sa na všeobecné tvrdenia a neobsahuje presné údaje týkajúce sa bodov napadnutého rozhodnutia, ktoré prípadne obsahujú nesprávne právne posúdenie, musí byť zamietnuté ako zjavne neprípustné (rozsudok zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P , EU:C:2024:821 , bod 58 a citovaná judikatúra).

44

O prvej časti

1) Argumentácia účastníčok konania

46

Odvolateľky spochybňujú, že Všeobecný súd v bodoch 393 a 394 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 392 a 393 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 vylúčil uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ. Toto vylúčenie „en bloc“ nemá žiadne presné odôvodnenie a je nesprávne. V prvom rade účinnosť zákazu kartelov stanoveného v článku 101 ZFEÚ nemôže byť ohrozená procesnými požiadavkami uvedenými v nariadení č. 139/2004, takže Všeobecný súd sa nemohol odvolávať na toto nariadenie, aby vylúčil uplatnenie tohto ustanovenia. Okrem toho z rozsudku zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt (C‑248/16, ďalej len „rozsudok Austria Asphalt, EU:C:2017:643 , body 33 a 34 ), na ktorý sa odvoláva Všeobecný súd, nevyplýva, že koncentrácia nemôže fakticky porušovať článok 101 ZFEÚ na základe nariadenia č. 139/2004. Tento rozsudok sa totiž v skutočnosti týka rozlišovania procesných požiadaviek stanovených týmto nariadením na jednej strane a nariadením č. 1/2003 na druhej strane. Primárne právo sa teda uplatňuje na koncentrácie, keď sa strany transakcie dohodnú – ako v prejednávanej veci – spôsobom obmedzujúcim hospodársku súťaž, čo vyplýva tak z histórie vzniku nariadenia č. 139/2004, ako aj z jeho znenia a judikatúry.

47

Aj podľa judikatúry uplatnenie nariadenia č. 139/2004 nevylučuje uplatnenie hmotného primárneho práva. V rozsudku zo 16. marca 2023, Towercast ( C‑449/21 P , EU:C:2023:207 , bod 33 a nasl.), Súdny dvor konštatoval, že hoci článok 21 nariadenia č. 139/2004 vylučuje uplatniteľnosť nariadenia č. 1/2003 na koncentrácie vymedzené v článku 3 nariadenia č. 139/2004, tento blokačný účinok sa podľa znenia tohto článku týka len aktov sekundárneho práva. V konečnom dôsledku sú tieto zásady nevyhnutné na to, aby sa zabránilo rozdielnym posúdeniam v oblasti kontroly koncentrácií.

V prejednávanej veci Všeobecný súd po tom, čo v bode 392 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 391 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 uviedol, že odvolateľky tvrdia, že RWE a E.ON si celkovou transakciou rozdelili fázy hodnotového reťazca na trhu s elektrickou energiou v Nemecku, čo predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, v bode 393 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 392 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 uviedol, že z článku 21 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že len toto nariadenie sa uplatňuje na koncentrácie, ako sú definované v jeho článku 3, na ktoré sa v zásade neuplatňuje nariadenie č. 1/2003. Všeobecný súd s odvolaním sa na rozsudok vo veci Austria Asphalt dodal, že naopak posledné uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na konania podnikov, ktoré síce nepredstavujú koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, avšak môžu viesť k zosúladeným postupom medzi nimi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, a ktoré z tohto dôvodu podliehajú kontrole zo strany Komisie alebo vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž.

51

V bode 394 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 393 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd dodal, že skutočnosť, že predmet sporného rozhodnutia sa týkal koncentrácie, nebola spochybnená. V tomto bode tiež dospel k záveru, že vzhľadom na jeho posúdenie uvedené v bode 393 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 392 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 je tvrdenie odvolateliek založené na porušení článku 101 ZFEÚ neúčinné.

52

Všeobecný súd tak na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, splnil povinnosť odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z článku 296 ZFEÚ. V tejto súvislosti odvolateľky mohli, ako vyplýva z ich odvolaní, vzniesť meritórne výhrady proti posúdeniam obsiahnutým v týchto bodoch napadnutých rozsudkov a z posúdení Súdneho dvora v bodoch 54 až 58 tohto rozsudku vyplýva, že Súdny dvor mohol preskúmať posúdenie Všeobecného súdu.

56

Všeobecný súd tým pritom neporušil uplatniteľnú právnu úpravu a v bode 393 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 392 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 správne odkázal na judikatúru týkajúcu sa tejto právnej úpravy, ktorá je uvedená v bodoch 32 a 33 rozsudku Austria Asphalt.

57

Toto posúdenie Všeobecného súdu nie je spochybnené ani rozsudkom zo 16. marca 2023, Towercast ( C‑449/21 P , EU:C:2023:207 ), citovaným odvolateľkami. V tejto veci dotknutá koncentrácia, ktorá neprekročila prahové hodnoty stanovené v článku 1 nariadenia č. 139/2004, nebola oznámená, takže nariadenie č. 139/2004 nebolo na rozdiel od koncentrácie, o ktorú ide v prejednávanej veci, vykonané a blokačný účinok stanovený v jeho článku 21 ods. 1 sa nemohol uplatniť.

58

V rozsahu, v akom odvolateľky tvrdia, že RWE a E.ON sa dohodli na obmedzení hospodárskej súťaže prostredníctvom komplexnej transakcie, ktorou bolo potvrdené „prímerie“ medzi „bývalými zarytými konkurentmi“, a že Komisia a Všeobecný súd nemohli tieto okolnosti ignorovať, treba uviesť, že hoci takéto okolnosti mohli byť alebo prípadne môžu byť po podaní sťažnosti predmetom vyšetrovania Komisie podľa nariadenia č. 1/2003, nemohlo sa na ne vzťahovať štrukturálne preskúmanie koncentrácie, ktoré Komisia vykonala v spornom rozhodnutí podľa nariadenia č. 139/2004, a následne preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia Všeobecným súdom.

Odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd z dôvodu svojho stanoviska k článku 101 ZFEÚ neoveril, či dôkazy, ktoré predložili, preukazujú obmedzenie hospodárskej súťaže zakázané týmto článkom 101. Zo spisu pritom vyplýva, že RWE a E.ON sa dohodli na rozdelení trhu s elektrickou energiou. Všeobecný súd mohol a mal kvalifikovať toto rozdelenie trhu ako zakázané podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho je nesporné, že Komisia nevykonala žiadnu kontrolu transakcie M.8871 z hľadiska článku 101 ZFEÚ a že ani strany tejto transakcie nepredložili žiadne odôvodnenie, prečo by uvedená transakcia mala priaznivé účinky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

61

Komisia, RWE a E.ON spochybňujú tvrdenia odvolateliek.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

62

V rámci tejto časti odvolateľky Všeobecnému súdu v podstate vytýkajú, že neoveril, či dôkazy, ktoré predložili v priebehu konaní na prvom stupni, preukazujú existenciu kartelu v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

c)

O tretej časti

1) Argumentácia účastníkov konania

66

Odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd porušil ich právo byť vypočutý tým, že na jednej strane, keďže konštatoval, že tvrdenie založené na porušení článku 101 ZFEÚ je neúčinné, a v dôsledku toho z čisto formálnych dôvodov nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré odvolateľky uviedli na preukázanie porušenia tohto ustanovenia. Ďalej Všeobecný súd v bodoch 406 až 411 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 405 až 410 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 zamietol návrh na predvolanie alebo na výsluch svedkov podaný odvolateľkami, čím porušil ich právo byť vypočutý.

67

70

Právo byť vypočutý predpokladá, že dotknutej osobe sa musí dať možnosť oznámiť účinným spôsobom jej stanovisko ku skutočnostiam, na ktorých príslušný orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie, ktoré sa jej týka. Okrem toho dodržanie práva byť vypočutý v rámci súdneho konania neznamená, že súd musí do svojho rozhodnutia v celom rozsahu zahrnúť všetky tvrdenia predložené každým z účastníkov konania, ale že po vypočutí tvrdení účastníkov konania a preskúmaní dôkazov musí rozhodnúť o žalobných návrhoch a odôvodniť svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2023, Global Silicones Council a i./ECHA, C‑559/21 P , EU:C:2023:842 , bod 76 , ako aj citovanú judikatúru).

71

Toto právo naopak nezahŕňa povinnosť Všeobecného súdu nariadiť vykonanie dokazovania. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ ide o posúdenie návrhov na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania súdom prvého stupňa podaných účastníkom konania, len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje. Prináleží teda výlučne Všeobecnému súdu, aby posúdil relevantnosť návrhu na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vo vzťahu k predmetu sporu a potrebe ho vykonať (rozsudok z 12. novembra 2020, Fleig/ESVČ, C‑446/19 P , EU:C:2020:918 , bod 53 a citovaná judikatúra).

72

Z toho vyplýva, že pri preskúmaní vykonanom Súdnym dvorom v rámci odvolania treba overiť, či účastníci konania skutočne mohli v priebehu písomnej časti konania predložiť svoje tvrdenia a dôvody, ktoré uplatňujú, ako aj prípadne predložiť v priebehu ústnej časti konania podrobnosti svojich tvrdení a svojich odpovedí na tvrdenia ostatných účastníkov konania. Všeobecný súd však nie je povinný vo svojom rozhodnutí vydanom na prvom stupni zopakovať všetky písomné alebo ústne tvrdenia účastníkov konania a nie je ani povinný zaujať ku každému z nich stanovisko (rozsudok zo 14. marca 2013, Viega/Komisia, C‑276/11 P , EU:C:2013:163 , body 35 a 36 ).

76

Za týchto podmienok sa prvý odvolací dôvod zamieta.

B. O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení článku 3 nariadenia č. 139/2004

77

V tomto odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že transakcie M.8871, M.8870 a B8‑28/19 sú neoddeliteľnou súčasťou jedinej koncentrácie, a že teda na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, mali by byť preskúmané v rámci jediného konania o kontrole koncentrácií stanoveného nariadením č. 139/2004.

1.

Odvolateľky totiž nemajú povinnosť podať samostatné sťažnosti a prípadne podať samostatné žaloby ani na základe rozsudku z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia ( C‑170/02 P , EU:C:2003:501 , body 27 až 30 ), citovaný v bode 68 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bode 67 rozsudku T‑317/20, ani na základe žiadneho iného dôvodu. Je to povinnosťou Komisie, aby overila existenciu a rozsah koncentrácie.

80

Po druhé Všeobecný súd tým, že sa odvolával na neexistenciu dôkazov o prevzatí kontroly (bod 70 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj bod 69 rozsudku T‑317/20), skreslil skutkový stav. Odvolateľky totiž poskytli úplné vysvetlenia týkajúce sa vplyvu a kontroly, ktoré vykonáva RWE v rámci spoločnosti E.ON. Okrem toho odvolateľkám nikdy nebola oznámená Investor Relationship Agreement (dohoda o vzťahoch medzi investormi, ďalej len „IRA“), voči ktorej Všeobecný súd namieta týmto tvrdeniami. Napokon IRA nebráni tomu, aby sa RWE pri výkone svojho hlasovacieho práva od tejto dohody odchýlila. Uvedená dohoda je v každom prípade neplatná, pretože je v rozpore s § 134 ods. 1 druhou vetou Aktiengesetz (nemecký zákon o akciových spoločnostiach), čo bolo podrobne vysvetlené na pojednávaní, ale nebolo uvedené v napadnutých rozsudkoch.

81

Po tretie a bez ohľadu na vyššie uvedené prináleží Komisii a Všeobecnému súdu preskúmať nadobudnutie 16,67 % podielu v spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE, aj keby samo osebe nepredstavovalo koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, keďže podľa odôvodnenia 21 tohto nariadenia Komisia mohla preskúmať dohody súvisiace s uskutočnením koncentrácie.

84

V bode 61 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bode 60 rozsudku T‑317/20 Všeobecný súd uviedol, že Komisia v spornom rozhodnutí pripomenula svoju povinnosť zohľadniť pri posúdení účinkov každého získania kontroly na hospodársku súťaž aj menšinové podiely, ktoré má nadobúdateľ v prípadných prepojených spoločnostiach, a že je predmetom transakcie B8‑28/19, mohlo znížiť záujem týchto strán navzájom si konkurovať alebo im poskytnúť možnosť a záujem vylúčiť konkurentov.

85

V bodoch 62 a 63 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 61 a 62 rozsudku T‑317/20, Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia pri posudzovaní účinkov transakcie M.8871 zohľadnila podiel, ktorý RWE získala v spoločnosti E.ON, ale nepreskúmala zlučiteľnosť transakcie B8‑28/19 s vnútorným trhom z hľadiska nariadenia č. 139/2004, pričom poznamenal, že zlučiteľnosť tejto koncentrácie z hľadiska nemeckého práva preskúmal príslušný nemecký orgán.

86

V bodoch 64 až 66 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 63 až 65 rozsudku T‑317/20 Všeobecný súd v odpovedi na tvrdenia odvolateliek, že Komisia mala preskúmať transakciu B8‑28/19, keďže menšinový podiel, ktorý RWE nadobudla v spoločnosti E.ON, umožňoval spoločnosti RWE vykonávať rozhodujúci vplyv na E.ON, pripomenul definíciu pojmu „koncentrácia“ v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004 a uviedol, že odvolateľky sa domnievali, že transakcia B8‑28/19 predstavuje takúto koncentráciu a vytýkali teda Komisii, že ju nepreskúmala.

Všeobecný súd poznamenal, že nadobudnutie menšinového podielu môže v každom prípade viesť k prevzatiu kontroly len vtedy, ak sú s menšinovým podielom spojené osobitné práva, ktoré vedú k získaniu výlučnej kontroly de iure , alebo ak menšinový akcionár získa z dôvodu osobitných okolností výlučnú faktickú kontrolu (bod 69 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj bod 68 rozsudku T‑317/20). Na jednej strane však odvolateľky netvrdili, že takéto práva boli spojené s podielom nadobudnutým spoločnosťou RWE (bod 70 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj bod 69 rozsudku T‑317/20), a na druhej strane RWE nemôže vzhľadom na IRA získať väčšinu na valných zhromaždeniach spoločnosti E.ON, a to ani za prítomnosti malého počtu akcionárov. Všeobecný súd navyše poznamenal, že odvolateľky nepredložili nepriame dôkazy na podporu pravdepodobnosti akejkoľvek koordinácie medzi [ dôverné ] ( 1 ) a spoločnosťou RWE na valných zhromaždeniach spoločnosti E.ON, na základe ktorej by RWE mohla na týchto zhromaždeniach získať stabilnú väčšinu. Podľa Všeobecného súdu sa preto nemožno domnievať, že RWE získala faktickú výlučnú kontrolu nad spoločnosťou E.ON (bod 71 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj bod 70 rozsudku T‑317/20), a odvolateľky nemohli dôvodne tvrdiť, že transakcia B8‑28/19 predstavuje koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004 (bod 72 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj bod 71 rozsudku T‑317/20).

90

92

V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že transakcia B8‑28/19, ktorá podlieha kontrole Spolkového úradu pre kartely, nebola oznámená Komisii. Hoci teda Komisia riadne zohľadnila nadobudnutie menšinového podielu spoločnosťou RWE v spoločnosti E.ON na účely posúdenia konkurenčných interakcií, ktoré by z toho mohli vyplývať medzi účastníkmi transakcie M.8871, ktorá jej bola oznámená, v prípade neexistencie sťažnosti nemusela ex offo určiť svoju vlastnú právomoc vo vzťahu k transakcii B8‑28/19.

93

Z toho vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať výklad rozsudku z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia ( C‑170/02 P , EU:C:2003:501 , body 27 až 30 ), ktorý podal Všeobecný súd, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol výhradu odvolateliek, podľa ktorej mala Komisia v spornom rozhodnutí rozhodnúť o transakcii B8‑28/19.

94

Okrem toho treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky vo svojich odvolaniach, Všeobecný súd spomenul a overil posúdenia Komisie týkajúce sa nadobudnutia menšinového podielu spoločnosti RWE v spoločnosti E.ON (pozri body 61 až 71 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj body 60 až 70 rozsudku T‑317/20; pozri tiež body 269, 308 a 364 posledné vety a bod 370 a nasl. rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20, ako aj body 268, 307 a 363 posledné vety a bod 369 a nasl. rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20).

98

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého Komisii a Všeobecnému súdu prislúchalo preskúmať nadobudnutie 16,67 % podielu v spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE, aj keby toto nadobudnutie samo osebe nepredstavovalo koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, v bode 94 tohto rozsudku už bolo uvedené, že Komisia posúdila toto nadobudnutie menšinového podielu, čo Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch riadne uviedol a overil.

99

Za týchto podmienok sa prvá časť druhého odvolacieho dôvodu musí zamietnuť ako nedôvodná.

2.

O druhej časti

102

Navyše konsolidované oznámenie o právomoci je len interným správnym opatrením, ktoré nie je pre Všeobecný súd záväzné. Generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Austria Asphalt ( C‑248/16 , EU:C:2017:322 ), tiež spresnila, že toto oznámenie nie je súčasťou relevantného právneho rámca. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď svoje posúdenie výmenných transakcií založil na bodoch 41 a 44 uvedeného oznámenia a odmietol považovať transakcie M.8871, M.8870 a B8‑28/19 za jedinú koncentráciu.

103

Komisia, RWE a E.ON, ako aj nemecká vláda tvrdenia odvolateliek spochybňujú.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

107

V bodoch 79 a 80 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 78 a 79 rozsudku T‑317/20 Všeobecný súd z článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 vyvodil, že na to, aby sa dve alebo viaceré transakcie považovali za jedinú koncentráciu v zmysle tohto nariadenia, je okrem vzájomnej závislosti týchto transakcií v tom zmysle, že tieto transakcie by sa jedny bez druhých neuskutočnili, potrebné najmä to, aby výsledok týchto transakcií spočíval v poskytnutí hospodárskej kontroly jednému alebo viacerým podnikom nad činnosťou jedného alebo viacerých iných podnikov.

108

V bodoch 81 až 86 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 80 až 85 rozsudku T‑317/20 Všeobecný súd odpovedal na tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého odôvodnenie 20 nariadenia č. 139/2004 konkretizovalo vôľu Komisie uvedenú v zelenej knihe považovať výmeny aktív veľmi všeobecne za jedinú koncentráciu s cieľom zabezpečiť súdržné posúdenie transakcie ako celku, keď konštatoval, že normotvorca Únie sa v nariadení č. 139/2004 touto vôľou neriadil a dospel k záveru, že vzhľadom na podmienky pripomenuté v bode 80 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bode 79 rozsudku T‑317/20 sa pojem „jediná koncentrácia“ nemôže uplatniť, ak nezávislé podniky získajú kontrolu nad odlišnými cieľmi, ako je to v prípade výmeny aktív.

109

Na rozdiel od tvrdení odvolateliek tieto posúdenia Všeobecného súdu nie sú v rozpore s cieľmi Zmluvy o FEÚ, ani s významom odôvodnenia 20 nariadenia č. 139/2004, ani so znením konsolidovaného oznámenia o právomoci.

113

Pokiaľ ide o odkaz odvolateliek na článok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 139/2004, treba poznamenať, že toto ustanovenie iba určuje okamih, od ktorého sa viacero transakcií spočívajúcich v nadobúdaní musí na účely výpočtu výšky obratu považovať za jedinú koncentráciu. Naproti tomu uvedené ustanovenie nedefinuje samotný pojem „koncentrácia“.

114

Pokiaľ ide napokon o konsolidované oznámenie o právomoci, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd v bodoch 84 a 85 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bodoch 83 a 84 rozsudku T‑317/20 nerozhodol, že na účely definície pojmu „jediná koncentrácia“ je rozhodujúce len toto oznámenie. Uviedol totiž, že vzhľadom na to, že návrhy zelenej knihy týkajúce sa transakcií výmeny aktív neboli normotvorcom Únie začlenené do konečného znenia nariadenia č. 139/2004, tieto návrhy nie sú v prejednávanej veci relevantné, takže je v tomto ohľade relevantné len toto nariadenie a uvedené oznámenie. Okrem toho samotná skutočnosť, že konsolidované oznámenie o právomoci nemá záväznú povahu, nemôže mať sama osebe za následok, že by zohľadnenie tohto oznámenia Všeobecným súdom znamenalo nesprávne právne posúdenie napadnutých rozsudkov, a to tým skôr, že odvolateľky nepreukázali, že výklad prijatý Komisiou v tomto oznámení nemôže mať základ v nariadení č. 139/2004.

115

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd v bode 86 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20 a T‑319/20, ako aj v bode 85 rozsudku T‑317/20 správne dospel k záveru, že pojem „jediná koncentrácia“ sa neuplatní tam, kde nezávislé podniky získajú kontrolu nad rôznymi cieľmi, ako je to, podobne ako v prejednávanej veci, pri výmene aktív.

O prvej časti

a)

Argumentácia účastníčok konania

118

Odvolateľky tvrdia, že v bodoch 205 až 228 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 204 až 227 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže potvrdzujú zjavne nesprávne posúdenie relevantného trhu, ktorého sa dopustila Komisia.

119

Posúdenie Súdnym dvorom

122

V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že v bodoch 205 až 228 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 204 až 227 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže Všeobecný súd nevytkol zjavne nesprávne posúdenie relevantného trhu, ktorého sa mala dopustiť Komisia v spornom rozhodnutí.

123

Pokiaľ ide o preskúmanie odvolania, ktoré prináleží Súdnemu dvoru, treba v súlade s článkom 256 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie pripomenúť, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav, ako aj posúdiť dôkazy. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P , EU:C:2019:23 , bod 11 a citovaná judikatúra).

124

Pokiaľ ide o kritérium preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré prislúcha Všeobecnému súdu, treba pripomenúť, že ako Súdny dvor rozhodol v súvislosti s nariadením Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 31) (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 38 ), hmotnoprávne pravidlá nariadenia č. 139/2004 priznávajú Komisii určitú diskrečnú právomoc, najmä pokiaľ ide o komplexné ekonomické posúdenia. Preto preskúmanie tejto právomoci, ktorá je základná pre vymedzenie noriem vo veciach koncentrácií, súdom Únie, sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na rozsah voľnej úvahy, ktorá je v pozadí noriem ekonomického charakteru tvoriacich časť úpravy koncentrácií.

127

Treba dodať, že Všeobecnému súdu neprináleží, aby v rámci preskúmania komplexných ekonomických posúdení, ktoré uskutočňuje v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P , EU:C:2010:480 , body 64 a 66 , ako aj z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P , EU:C:2013:32 , bod 75 ). Z toho vyplýva, že preskúmanie komplexných ekonomických posúdení vykonaných Komisiou pri výkone voľnej úvahy, ktorú jej priznáva nariadenie č. 139/2004, vykonávané Všeobecným súdom, sa týka overenia dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments, C‑376/20 P , EU:C:2023:561 , bod 84 ).

Pokiaľ ide o výhradu odvolateliek, podľa ktorej v rozsahu, v akom Všeobecný súd uvádza, že neuviedli žiadne konkrétne tvrdenie na spochybnenie posúdenia Komisie, podľa ktorého koncentrácia nevyvolávala problém z hľadiska hospodárskej súťaže bez ohľadu na definície trhu, ktoré boli napokon prijaté, tento súd skreslil skutkový stav a nedodržal dôkazné požiadavky, ktoré mohli byť uložené, treba ju zamietnuť. Zo znenia týchto bodov ako celku totiž vzhľadom na hranice, do ktorých patrí preskúmanie komplexných ekonomických posúdení Komisie Všeobecným súdom, vyplýva, že Všeobecný súd v nich nepotvrdil, že žaloby, ktoré mu boli predložené, neobsahujú tvrdenia spochybňujúce posúdenie Komisie týkajúce sa definície relevantného trhu. V tejto súvislosti Všeobecný súd navyše osobitne poukázal na argumentáciu odvolateliek, podľa ktorej je trh s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov energie, na ktorý sa vzťahuje Gesetz für den Ausbau erneuerbarer Energien (Erneuerbare‑Energien‑Gesetz – EEG 2017) (nemecký zákon o energii z obnoviteľných zdrojov) z 21. júla 2014 (BGBl. 2014 I, s. 1066, ďalej len „zákon EEG“) autonómnym trhom. Všeobecný súd však v podstate konštatoval neexistenciu dôkazov o osobitných vlastnostiach rôznych zdrojov energie, ich nezameniteľnosti, podmienok hospodárskej súťaže a štruktúry dopytu a ponuky, ktoré by v rámci obmedzeného preskúmania, ktoré mu prináleží, odôvodňovali konštatovanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia relevantného trhu. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd nemení dôkazné požiadavky kladené na každého účastníka konania, ktorý sa odvoláva na určité skutočnosti, ale v týchto bodoch napadnutých rozsudkov len uvádza, že dôkazy predložené odvolateľkami nemôžu spochybniť posúdenia Komisie týkajúce sa relevantného trhu s výrobkami.

a)

Argumentácia účastníkov konania

133

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 229 až 259 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 228 až 258 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď schválil nedostatočnú analýzu budúceho vývoja účinkov koncentrácie, pretože bola príliš krátkodobá.

134

V prvom rade Všeobecný súd totiž v bodoch 233 a 234 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 232 a 233 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 nesprávne vychádzal z toho, že preskúmanie trhových podielov je dostatočné, zatiaľ čo dôkazy predložené odvolateľkami predstavujú „hypotetick[é] skutočnost[i], ktorých hospodársky význam nemožno posúdiť“„s primeranou mierou chybovosti“.

136

V treťom rade Všeobecný súd tým, že v bode 240 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 239 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 uviedol, že „je odôvodnené domnievať sa, že na účely vykonania svojej analýzy [Komisia] vychádzala z obdobia 3 až 5 rokov od oznámenia koncentrácie, ku ktorému došlo v roku 2019“, pripísal Komisii na základe toho, že skreslil skutkový stav, prognózy, ktoré zo sporného rozhodnutia vôbec nevyplývajú.

137

Ani túto predpokladanú vyhliadku na dobu troch až piatich rokov však nemožno považovať za obozretnú prognózu, keďže toto obdobie je zjavne príliš krátke na preskúmanie účinkov koncentrácie na trh prvého predaja elektrickej energie. Okrem toho Všeobecný súd zastával názor, že obdobia desiatich až pätnástich rokov, ktoré Komisia použila v iných konaniach, sú irelevantné, hoci sa tieto veci týkali rovnako ako v prejednávanej veci prognóz vo vzťahu k trhom výroby elektrickej energie. Rovnako by nebolo správne tvrdiť, že Komisia nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili „vykonať analýzu budúceho vývoja v dlhodobejšom horizonte“ (bod 246 a nasl. rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bod 245 a nasl. rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). Napokon je tiež nesprávne, že Všeobecný súd v bode 257 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 256 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 odmietol narušenie hospodárskej súťaže, na ktoré poukázali odvolateľky v dôsledku financovania ukončenia využívania uhlia spoločnosťou RWE zo strany nemeckej vlády z dôvodu, že toto financovanie bolo vyhlásené za zlučiteľné s ustanoveniami upravujúcimi štátnu pomoc vo veci SA.58181.

140

V bodoch 231 až 235 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 230 až 234 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd s odkazom na článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 pripomenul, že v rámci kontroly koncentrácií sa od Komisie vyžaduje, aby poskytla prognózu budúceho vývoja trhu. Všeobecný súd uviedol, že táto analýza budúceho vývoja sa musí vykonať s veľkou opatrnosťou, lebo nejde o preskúmanie minulých udalostí, pre ktoré sú často k dispozícii mnohé informácie umožňujúce pochopenie ich príčin, ale o odhad udalostí, ktoré nastanú v budúcnosti s viac alebo menej vysokou pravdepodobnosťou, ak sa neprijme rozhodnutie zakazujúce alebo spresňujúce podmienky zamýšľanej koncentrácie. Všeobecný súd spresnil, že analýza predpokladaného vývoja, v ktorej sa skúma, ako by koncentrácia mohla zmeniť faktory určujúce stav hospodárskej súťaže na danom trhu, si vyžaduje predstavu rôzneho reťazenia príčin a následkov s cieľom vybrať tie, ktoré sú najpravdepodobnejšie. Všeobecný súd napokon pripomenul, že posúdenie koncentrácie sa uskutočňuje výlučne na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v čase oznámenia tejto koncentrácie, a nie na základe hypotetických skutočností, ktorých hospodársky význam nemožno posúdiť v čase prijatia rozhodnutia o povolení. Všeobecný súd z toho vyvodil, že od Komisie sa očakáva, že vykoná posúdenie účinkov koncentrácie v období, ktorého maximálna dĺžka nemôže presiahnuť horizont, v ktorom s dostatočnou mierou istoty nastanú určité udalosti. Nemožno teda od Komisie požadovať, aby vykonala analýzu budúceho vývoja na základe prvkov, ktorých dlhodobé účinky by nemohla s primeranou mierou chybovosti predvídať.

Všeobecný súd skúmal, či Komisia mala v prejednávanej veci k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili vykonať analýzu budúceho v dlhodobejšom horizonte, než bola analýza vykonaná v spornom rozhodnutí (body 246 až 258 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj body 245 až 257 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). V tejto súvislosti poznamenal, že odvolateľky uviedli len svoje vlastné investičné projekty bez toho, aby spomenuli projekty, ktoré by RWE mohla uskutočniť v dôsledku koncentrácie, a že naopak odvolateľky upozornili na to, že RWE a E.ON by mohli byť po koncentrácii odradené od uskutočnenia masívnych investícií. Všeobecný súd z toho vyvodil, že aj keby boli investičné cykly v tomto odvetví rozložené na obdobia 15 až 20 rokov, ako tvrdili odvolateľky, Komisia už len z tohto dôvodu nemohla svoju analýzu budúceho vývoja založiť na takomto období (bod 249 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bod 248 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). Pokiaľ ide o potenciálny vplyv ukončenia využívania uhlia, Všeobecný súd uviedol, že Gesetz zur Reduzierung und zur Beendigung der Kohleverstromung (zákon o znižovaní a ukončení výroby elektriny z uhlia) z 8. augusta 2020 (BGBl. 2020 I, s. 1818, ďalej len „zákon o ukončení využívania uhlia“) bol prijatý po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale že bol prijatý po predložení správy, ktorá predchádzala tomuto prijatiu a v ktorej sa plánovalo ukončenie využívania uhlia v roku 2038 (body 250 a 251 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj body 249 a 250 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). Všeobecný súd poznamenal, že v uvedenej správe sa neuvádzal presný dátum ukončenia prevádzky uhoľných elektrární spoločnosti Uniper SE – spoločnosti, ktorej zánik uvádzajú odvolateľky na podporu tvrdenia, že štruktúra trhu sa zmení v prospech spoločnosti RWE –, ale uvádzalo sa v nej, že prevádzkovateľ uhoľnej bane dodávajúcej spoločnosti Uniper zvažoval prevádzku až do polovice 30. rokov 21. storočia (body 252 a 253 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj body 251 a 252 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). Všeobecný súd po tom, čo odkázal na tlačovú správu nemeckej vlády z 15. januára 2020, v ktorej sa poukazovalo na dohodu so spolkovými krajinami o ukončení využívania uhlia, na tlačovú správu spoločnosti Uniper z 30. januára 2020, ktorá uvádzala jej vôľu ukončiť využívanie uhlia a určité prognózy týkajúce sa neuvedenia uhoľnej elektrárne Datteln 4 do prevádzky, poznamenal, že práve v tomto kontexte bol prijatý zákon o ukončení využívania uhlia, ktorého článok 4 síce stanovuje harmonogram znižovania a zastavenia emisií z uhoľných elektrární, no na rozdiel od zákona o ukončení využívania jadrovej energie neuvádza názvy dotknutých uhoľných elektrární (body 253 a 254 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj body 252 a 253 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20).

146

Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili vykonať analýzu budúceho vývoja založenú na dlhšom období, než je obdobie, ktoré použila (bod 258 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bod 257 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20).

147

Predovšetkým treba uviesť, že pripomenutie povinností Komisie v bodoch 231 až 233 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 230 až 232 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20, pokiaľ ide o analýzu budúceho vývoja dotknutého trhu, ktorú má táto inštitúcia vykonať, sa prekrýva s posúdeniami Súdneho dvora uvedenými v bodoch 80 až 85 rozsudku z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( C‑376/20 P , EU:C:2023:561 ), a že odvolateľky nenamietajú a už vôbec nepreukazujú, že Všeobecný súd sa v uvedených bodoch rozsudkov T‑312/20, T‑313/20, T‑315/20, T‑317/20 a T‑319/20 dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Naproti tomu tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď schválil analýzu budúceho vývoja účinkov koncentrácie, ktorá je podľa nich nedostatočná, pretože je príliš krátkodobá.

148

V tejto súvislosti prvá výhrada odvolateliek, pripomenutá v bode 134 tohto rozsudku, podľa ktorej Všeobecný súd naznačil, že preskúmanie trhových podielov je dostatočné, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutých rozsudkov. V bodoch 233 a 234 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 232 a 233 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 totiž Všeobecný súd neuviedol, že preskúmanie trhových podielov je postačujúce, ani sa nevyjadril ku kvalite dôkazov predložených odvolateľkami, ale len pripomenul rozsah povinnosti Komisie vykonať preskúmanie.

151

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého prognóza od troch do piatich rokov nemohla predstavovať dostatočný horizont, keďže toto obdobie je podľa odvolateliek príliš krátke pre trh prvého predaja elektrickej energie, ktorý vyžaduje vysoké náklady a vyznačuje sa výrazne dlhšími investičnými cyklami, treba uviesť, že ani článok 2 nariadenia č. 139/2004, ani judikatúra, na ktorú sa odvolávajú odvolateľky, nedefinujú konkrétne obdobie na účely výhľadovej analýzy Komisie týkajúcej sa budúcich účinkov oznámenej koncentrácie. Okrem toho sa odvolateľky touto výhradou, ako aj svojimi tvrdeniami, že Komisia mala k dispozícii informácie, ktoré jej mohli umožniť vykonať analýzu budúceho vývoja, ktorá by bola časovo vzdialenejšia, sa v konečnom dôsledku snažia predložiť Súdnemu dvoru na posúdenie, bez toho, aby preukázali akékoľvek skreslenie alebo nesprávne právne posúdenie Všeobecného súd, posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou a potvrdené Všeobecným súdom v rámci jeho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia.

152

Za týchto podmienok treba druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

3.

O tretej časti

155

Ďalej nemecké orgány sa vo svojej analýze Residual Supply Index (index zostatkovej ponuky, ďalej len „RSI“) domnievali, že dodávateľ má trhovú silu, ak zohráva kľúčovú úlohu, a to, že bez jeho zariadení nie je možné uspokojiť dopyt v priebehu viac ako 5 % hodín v danom roku (bod 303 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bod 302 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20). Tak je to práve v prejednávanej veci, ako ukazuje štúdia Oxera, citovaná v bode 310 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 309 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20. Všeobecný súd však rozhodol, že táto zmena nie je na účely uplatnenia článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 relevantná, pretože podľa jeho názoru sa zvýšenie kľúčovej úlohy RWE o 1,5 percentuálneho bodu (2019) alebo 1,3 percentuálneho bodu (2022) zásadne neodchyľuje od zmeny zistenej v iných štúdiách poskytnutých tretími osobami. To však nespôsobuje neplatnosť konštatovaného prekročenia prahovej hodnoty dominantného postavenia zo strany spoločnosti RWE, ale len potvrdzuje platnosť štúdie Oxera. Všeobecný súd tiež opomenul uviesť, že je nesporné, že Komisia sama nevykonala žiadnu prognózu na základe RSI a že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, ktorý s ňou úzko spolupracuje, posudzoval RSI len z historického hľadiska a nie z hľadiska jeho budúceho vývoja, čo nepredstavuje starostlivú prognózu. Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 300 až 311 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 299 až 310 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 nezohľadnil skutočnosť, že Spolkový úrad pre hospodársku súťaž do veľkej miery potvrdil relevantnosť prognóz štúdie Oxera.

158

V tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 260 až 336 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bodov 259 až 335 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20, odvolateľky tvrdia, že posúdenie trhovej sily spoločnosti RWE vykonané Všeobecným súdom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

159

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenia odvolateliek uvedené v bode 154 tohto rozsudku, podľa ktorých Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval priradenie a výšku aktív spoločnosti E.ON nadobudnutých spoločnosťou RWE, treba uviesť, že odvolateľky v skutočnosti spochybňujú posúdenie skutkových okolností a dôkazov Komisiou a neskôr Všeobecným súdom bez toho, aby preukázali nesprávne právne posúdenie zo strany Všeobecného súdu. Navyše pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých kapacity malých elektrární spoločnosti innogy nespadajú do trhu výroby a prvého predaja elektrickej energie, treba pripomenúť, že kritika odvolateliek týkajúca sa preskúmania posúdenia Komisie v súvislosti s definíciou trhu zo strany Súdneho dvora bola zamietnutá v bodoch 122 až 132 tohto rozsudku.

160

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku intenzity kľúčovej úlohy spoločnosti RWE na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, teda miery nevyhnutnosti výrobných kapacít spoločnosti RWE na to, aby mohol byť uspokojený dopyt na trhu s elektrickou energiou, odvolateľky odkazujú na štúdiu spoločnosti Oxera, ktorá preukazuje zvýšenie tejto kľúčovej úlohy o viac ako 5 % hodín v danom roku. Všeobecnému súdu v podstate vytýkajú, že z tejto okolnosti nevyvodil dôsledky, aby dospel k záveru, že Komisia mala konštatovať posilnenie dominantného postavenia spoločnosti RWE z dôvodu oznámenej koncentrácie.

163

Okrem toho Všeobecný súd uviedol, že zvýšenie kľúčovej úlohy RWE podľa štúdie Oxera sa zásadne nelíši od zvýšenia konštatovaného v iných štúdiách poskytnutých tretími osobami a že hodnoty indexu RSI vypočítané za rok 2024 sú rovnaké pre situáciu bez neuskutočnenia koncentrácie a pre situáciu po jej uskutočnení, čo dokazuje, že po ukončení využívania jadrovej energetiky na konci roka 2022 nedošlo k posilneniu kľúčovej úlohy spoločnosti RWE (bod 310 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj bod 309 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20).

164

Všeobecný súd z toho vyvodil, že odvolateľky nepreukázali existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie pri jej analýze kľúčovej úlohy RWE.

165

Treba konštatovať, že toto preskúmanie posúdení Komisie Všeobecným súdom neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie a že odvolateľky svojimi výhradami v podstate smerujú k tomu, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkový stav a dôkazy predložené Všeobecnému súdu. Ako však vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 123 tohto rozsudku, posúdenie skutkového stavu a dôkazov nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia, ktoré nebolo v prejednávanej veci nepreukázané, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom.

169

Ďalej v bodoch 316 až 319 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 315 až 318 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd preskúmal jednotlivé aspekty prípadnej stratégie zadržiavania kapacít, ktoré Komisia posúdila v odôvodneniach 49 až 65 sporného rozhodnutia, najmä skutočnosť, že zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie majú spomedzi flexibilných výrobných technológií najnižšie hraničné náklady, a teda najvyššie náklady na zadržiavanie. Všeobecný súd zdôraznil, že výrobcovia elektrickej energie potvrdili, že tieto zariadenia sa obvykle prevádzkujú s plnou kapacitou a že ukončenie ich prevádzky má zmysel len v prípade záporných predajných cien. Všeobecný súd poukázal na posúdenie Komisie, podľa ktorého nadobudnutie veterných parkov spoločnosťou RWE v rámci oznámenej transakcie nezvýšilo jej schopnosť zadržiavať kapacitu v akomkoľvek rozhodujúcom rozsahu a podľa ktorého režim „priameho predaja“ uplatniteľný na elektrickú energiu z veternej energie mal za následok výrazné zníženie záujmu, pokiaľ ide o zariadenia na výrobu elektrickej energie z veternej energie, na zvýšení cien na veľkoobchodnom trhu. Všeobecný súd tiež poukázal na konštatovanie Komisie, podľa ktorého zvýšenie schopnosti spoločnosti RWE zadržiavať kapacitu nadobudnutím jadrových kapacít je dočasné a obmedzené, a teda nemôže citeľne ovplyvniť záujem spoločnosti RWE uplatniť stratégiu zadržiavania kapacity. Všeobecný súd poukázal na to, že Komisia zohľadnila štúdiu Oxera, ktorú predložili odvolateľky, a na svoje posúdenie, podľa ktorého táto štúdia nezmenila jej záver.

171

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd podrobne overil, ako Komisia preskúmala otázku rizika zadržiavania výrobných kapacít po koncentrácii spoločnosťou RWE, a že dospel k záveru, že na základe skutočností uvedených v spise a dôkazov predložených najmä odvolateľkami sa Komisia v tejto súvislosti nedopustila žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia. Tvrdenia odvolateliek predložené Súdnemu dvoru, uvedené v bodoch 154 až 156 tohto rozsudku, nepreukazujú, že Všeobecný súd sa pri preskúmaní posúdení Komisie dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ale v konečnom dôsledku smerujú k tomu, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, čo nepatrí do jeho právomoci v rámci odvolania.

172

Za týchto podmienok treba tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

4.

O štvrtej časti

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 339 až 346 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 338 až 345 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 predpokladal, že Komisia dostatočne preskúmala všetky krížové účasti skupín podnikov, ku ktorým patria RWE a E.ON, a najmä, že zohľadnila výrobné kapacity ich dcérskych spoločností. Je pritom nesporné, že Komisia v rozpore s bodom 36 usmernení o horizontálnych fúziách nepreskúmala účinky týchto krížových účastí na správanie účastníkov koncentrácie alebo ich konkurentov v oblasti investícií a expanzie na trhu. Skutočnosť, že tak RWE, ako aj E.ON majú sídlo v Essene (Nemecko), ktoré je „hlavným mestom energetiky v Nemecku“, predstavuje strategickú výhodu. Všeobecný súd však považoval túto okolnosť za irelevantnú, hoci podľa rozhodovacej praxe Komisie sa musí existencia spoločného sídla podniku analyzovať z hľadiska konkurenčných výhod, ktoré sa účastníci koncentrácie snažia získať.

175

Komisia, RWE a E.ON tvrdenia odvolateliek spochybňujú.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

176

178

Všeobecný súd v prejednávanej veci v bodoch 341 a 342 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 340 a 341 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 po tom, ako konštatoval, že odvolateľky nevysvetlili vplyv, ktorý by mohli mať podiely spoločností RWE a E.ON v odvetví energetiky na analýzu prekážok hospodárskej súťaže spojených s koncentráciou, ale iba uviedli počet podielov spoločností RWE a E.ON v iných podnikoch bez toho, aby vysvetlili, či tieto podniky pôsobia na relevantných trhoch, uviedol, že Komisia pri svojom posúdení zohľadnila výrobné kapacity dcérskych spoločností a podnikov, v ktorých majú spoločnosti RWE a E.ON podiely na základom imaní. Ako správne konštatoval Všeobecný súd, Komisia tak náležite zohľadnila priame alebo nepriame podiely spoločností RWE a E.ON.

179

181

Z toho vyplýva, že prvá výhrada sa musí zamietnuť.

b)

O druhej výhrade

1) Argumentácia účastníkov konania

182

Po tretie tvrdenie uvedené v bodoch 359 až 363 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 358 až 362 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20, že stiahnutie sa spoločnosti E.ON z výrobného odvetvia nebolo výlučne spôsobené koncentráciou, keďže E.ON previedla výrobné činnosti už pred transakciou M.8871 a v rámci tejto koncentrácie previedla iba časti týchto činností, pri preskúmaní neobstojí. V prvom rade Všeobecný súd tým, že v bode 357 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 356 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 uviedol, že transakcia M.8871 sa netýka nadobudnutia samotnej spoločnosti E.ON, ale len prevzatia niektorých jej aktív spoločnosťou RWE, argumentuje formalisticky bez zohľadnenia koncentrácie ako celku. Ďalej v bode 362 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 361 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd uvádza, že E.ON si po koncentrácii zachováva výrobnú činnosť, pričom nezohľadňuje skutočnosť, že ide len o výrobnú činnosť výlučne pripísanú spoločnosti E.ON ako neoddeliteľnú súčasť ponuky riešení pre zákazníkov, ktorá je súčasťou maloobchodných činností, čo by Komisia a Všeobecný súd museli konštatovať, ak by sa vykonalo dôkladné vymedzenie trhu.

185

Komisia, RWE a E.ON tvrdenia odvolateliek spochybňujú.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

186

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil posúdenie Komisie, podľa ktorého nebolo stiahnutie spoločnosti E.ON z trhu výroby dôvodom pre zákaz koncentrácie.

Okrem toho Všeobecný súd v bode 352 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 351 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 konštatoval, že trhové podiely spoločnosti RWE pred koncentráciou boli obmedzené a ich zvýšenie je po koncentrácii tiež obmedzené, a to tým skôr, že niektoré výrobné zariadenia spoločnosti innogy sú trvalo prevedené na spoločnosť E.ON. V bode 353 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 352 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd poukázal na konštatovanie Komisie týkajúce sa rozptýlenia výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov medzi mnohých výrobcov, na obmedzené trhové podiely spoločnosti RWE a ešte obmedzenejšie trhové podiely spoločnosti E.ON. V bode 354 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 353 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd pripomenul svoje konštatovanie, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že zvýšenie trhových podielov spoločnosti RWE bolo obmedzené a dočasné.

190

Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd v bode 355 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 354 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 rozhodol, že keď Komisia opomenula analyzovať určité skutočnosti požadované bodom 27 usmernení o horizontálnych fúziách, takéto opomenutia nemôžu spochybniť záver Komisie, podľa ktorého koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

191

V bodoch 356 až 358 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 355 až 357 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd tiež v podstate poznamenal, že odvolateľky sa mýlia, pokiaľ ide o rozsah usmernení o horizontálnych fúziách. Všeobecný súd po tom, čo pripomenul, že tieto usmernenia uvádzajú medzi prvkami hospodárskej súťaže, ktoré treba zohľadniť v rámci preskúmania nekoordinovaných účinkov, po prvé to, či sú účastníci koncentrácie blízkymi konkurentmi, po druhé to, či subjekt vzniknutý koncentráciou môže brániť expanzii konkurentov, alebo po tretie to, či koncentrácia odstraňuje dôležitú hybnú silu hospodárskej súťaže, v podstate uviedol, že odvolateľky sa mýlia, pokiaľ ide o rozsah predmetnej transakcie, ktorá sa týkala len zariadení spoločnosti E.ON, a nie samotnej spoločnosti E.ON. Všeobecný súd tak po prvé zdôraznil, že E.ON v dôsledku koncentrácie nezaniká. Po druhé uviedol, že otázkou teda je, či zariadenia spoločnosti E.ON nadobudnuté spoločnosťou RWE na jednej strane a RWE na strane druhej sú blízkymi konkurentmi a či tieto zariadenia a RWE môžu brániť expanzii konkurentov. Odvolateľky pritom vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že RWE nadobudla celú spoločnosť E.ON prostredníctvom svojho menšinového podielu, čo nie je správne, ako uviedol Všeobecný súd. Po tretie rozhodol, že pokiaľ ide o zánik konkurenčného tlaku na RWE, samotné zníženie takéhoto tlaku, ktoré by vyplývalo najmä zo zániku podniku s dôležitejšou úlohou, než naznačujú jeho podiely na trhu, by samo osebe nepostačovalo na preukázanie významného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

V bodoch 359 až 361 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 358 až 360 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 Všeobecný súd poznamenal, že zníženie výrobnej kapacity spoločnosti E.ON nie je len dôsledkom koncentrácie. Podľa Všeobecného súdu na jednej strane spoločnosť E.ON už prijala rozhodnutie o prevode podstatných častí svojej činnosti v oblasti výroby konvenčnej elektrickej energie, predovšetkým s výnimkou jadrových kapacít, na svoju bývalú dcérsku spoločnosť Uniper, a o odpredaji svojho podielu na základnom imaní spoločnosti Uniper spoločnosti Fortum Oyj. Na druhej strane o zatvorení jadrových elektrární E.ON, ktoré malo nastať najneskôr do konca roka 2022, rozhodol nemecký zákonodarca, takže aj keby si E.ON ponechala tieto zariadenia, od tohto dátumu by ich už nemohla prevádzkovať. Podľa Všeobecného súdu sa tak činnosť spoločnosti E.ON v oblasti výroby elektrickej energie tak prudko klesla už pred koncentráciou a mala sa ďalej znižovať.

195

Odvolateľky však nepreukázali, v čom sa Všeobecný súd v tomto kontexte dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď poukázal na iniciatívy, ktoré E.ON skutočne samostatne prijala s cieľom obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby elektrickej energie, a na blížiace sa ukončenie činností v oblasti výroby elektrickej energie z jadrovej energie, ktoré nevyplýva z oznámenej koncentrácie, ale z rozhodnutia nemeckého zákonodarcu.

196

Okrem toho Všeobecný súd v bode 362 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 361 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 správne konštatoval, že zo sporného rozhodnutia, najmä z tabuliek uvedených v odôvodneniach 27 až 29 tohto rozhodnutia možno vyvodiť, že E.ON v dôsledku koncentrácie nezaniká ako konkurent. Z tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že RWE získa v dôsledku koncentrácie len približne [ dôverné ] ( 2 ) celkovej výroby spoločnosti E.ON v roku 2017, že pokiaľ ide o konvenčnú elektrickú energiu, bude podiel celkovej výroby spoločnosti E.ON v roku 2017, ktorý nadobudne RWE, len približne [ dôverné ] ( 3 ), a pokiaľ ide o elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, RWE získa [ dôverné ] ( 4 ) výroby spoločnosti E.ON.

1) Argumentácia účastníčok konania

199

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 366 až 391 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 365 až 390 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20 vychádzal z nedostatočnej analýzy rozhodujúceho vplyvu, ktorý spoločnosti RWE vyplýva z jej menšinového podielu v spoločnosti E.ON. Bolo by pritom nesprávne tvrdiť, že IRA tento vplyv účinne obmedzuje, už len preto, že táto dohoda je neplatná a nebráni spoločnosti RWE, aby sa od nej pri výkone svojich hlasovacích práv zákonne odchýlila. V každom prípade by nadobudnutie krížovej účasti spoločnosti RWE v jej konkurentovi E.ON malo byť zohľadnené aj v prípade, že nedošlo k prevzatiu kontroly v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004, pretože by išlo o obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré je nezlučiteľné s článkom 101 ZFEÚ. Treba tiež poznamenať, že žiadna účastníčka konania nespochybnila, že v rámci koncentrácie sa RWE a E.ON na základe spoločnej dohody špecializovali na rôzne úrovne trhu s elektrickou energiou. Na pojednávaní E.ON vysvetlila, že obe skupiny podnikov sa dohodli na tomto rozdelení trhu, aby mohli disponovať finančnými prostriedkami potrebnými na rozvoj svojich činností v súvislosti s energetickou transformáciou, a že by nemohli tieto finančné prostriedky zlúčiť, ak by sa ich konkurenčný vzťah nezmenil.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

200

Treba uviesť, že odvolateľky prostredníctvom tejto výhrady v podstate opakujú niektoré zo svojich tvrdení uvedených v prvej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktoré sa týkajú rozhodujúceho vplyvu, ktorý podľa nich RWE získala na spoločnosť E.ON. V tejto súvislosti stačí uviesť, že tieto tvrdenia boli v bodoch 95 až 97 tohto rozsudku zamietnuté ako neúčinné.

204

Za týchto podmienok, keďže tretí odvolací dôvod nie je v žiadnej zo svojich častí dôvodný, musí sa zamietnuť.

D. O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení zásad týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena

1.

Argumentácia účastníkov konania

205

Miera dokazovania stanovená Všeobecným súdom je neprimeraná. Odvolateľky nemali prístup ani k podrobnejším údajom, než sú údaje, ktoré poskytli, ani k vyšetrovacím právomociam, ktorými disponuje Komisia, napríklad pokiaľ ide o trhové podiely výrobcov elektrickej energie na účely výpočtu Herfindahl‑Hirschmanového indexu (ďalej len „HHI“). Tieto požiadavky sú v každom prípade prehnané, keďže odvolateľky by museli okrem preukázania zjavne nesprávneho posúdenia predložiť na vlastné náklady výsledok vyšetrovania alebo analýz, ktoré Komisia nevykonala, a to tým skôr, že Všeobecný súd zároveň obmedzil dĺžku podaní, ktoré môžu odvolateľky predložiť. Odvolateľky tým, že v rámci diskusie predložili štúdiu Oxera, potvrdenú analýzami Spolkového úradu pre hospodársku súťaž a dielom Changing Energy , predložili presvedčivé dôkazy preukazujúce zvýšenie trhovej sily účastníkov koncentrácie a protisúťažné rozdelenie trhu. Ako spresnil Súdny dvor, dôkazné požiadavky na rozhodnutia povoľujúce koncentráciu sú totožné s tými, ktorými sa riadi ich zákaz. Dôkazné bremeno nesie v každom prípade Komisia. Hoci toto bremeno možno výnimočne preniesť na dotknuté strany, týka sa to prípadov, keď sú pre ne pozitívne okolnosti v rozpore s výsledkami vyšetrovania Komisie a keď majú tieto strany prístup k dôkazom, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.

207

Komisia, RWE a E.ON tvrdenia odvolateliek spochybňujú.

2.

Posúdenie Súdnym dvorom

208

Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia nie je v oblasti kontroly koncentrácií povinná bez rozumných pochybností preukázať, že navrhovaná koncentrácia nevyvoláva problém zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Musí posúdiť pravdepodobnosti a rozhodnúť v prospech alebo v neprospech navrhovanej transakcie podľa svojho posúdenia hospodárskeho vývoja, ktorý možno pripísať transakcii a ktorý je najpravdepodobnejší. V tomto kontexte disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení komplexných ekonomických okolností, ktoré podlieha najmä preskúmaniu zjavne nesprávneho posúdenia a vecnej správnosti skutkového stavu Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments, C‑376/20 P , EU:C:2023:561 , bod 84 ). Ak však inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má zásadný význam dodržiavanie procesných záruk, medzi ktoré patrí povinnosť inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti danej situácie (rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 57 a citovaná judikatúra).

212

Keďže Komisia vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetľuje svoje stanovisko, prináleží žalobcovi, aby predložil rovnako podrobné skutočnosti, ktoré ho vyvracajú. Táto dôkazná požiadavka nepredstavuje, ako to v prejednávanej veci navrhujú odvolateľky, neoprávnené prenesenie dôkazného bremena v ich neprospech, ale vyjadruje dôkazné bremeno, ktoré znáša každý účastník konania, aby podporil svoje stanovisko pred Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P , EU:C:2006:592 , bod 181 ).

216

To isté platí pre úvahy týkajúce sa vplyvu zvýšení kapacít RWE, vplyvu podielov RWE a E.ON v tretích podnikoch, významu súbežného vývoja burzových kurzov a výsledkov spoločností E.ON a RWE a existencie sídiel v rovnakom meste a vplyvu menšinového podielu spoločnosti RWE v spoločnosti E.ON, uvedené v bodoch 328, 341, 344 a 382 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bodoch 327, 340, 343 a 381 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20, na základe ktorých Všeobecný súd v podstate konštatoval, že odvolateľky síce poukazujú na zjavne nesprávne posúdenia Komisie, ale nepredložili mu nijaký konkrétny nepriamy dôkaz ani presvedčivé vysvetlenie existencie takýchto zjavných pochybení.

217

Pokiaľ ide o skutočnosť, že Všeobecný súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov, ktorých navrhli odvolateľky, z procesných úvah uvedených v bode 410 rozsudkov T‑312/20, T‑313/20 a T‑315/20, ako aj v bode 409 rozsudkov T‑317/20 a T‑319/20, ktoré neboli pred Súdnym dvorom platne spochybnené, ako aj z okolnosti, že Všeobecný súd je v každom prípade v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 71 tohto rozsudku jediný, kto rozhoduje o potrebe vykonať predvolanie alebo výsluch, vyplýva, že Všeobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

218

Štvrtý odvolací dôvod sa teda zamieta.

221

Článok 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní, stanovuje, že členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko tak znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Odvolania sa zamietajú.

2.

Energie‑Verbund Dresden GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, E.ON SE a RWE AG vo veci C‑468/23 P.

6.

GGEW, Gruppen‑Gas‑ und Elektrizitätswerk Bergstraße AG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, E.ON SE a RWE AG vo veci C‑470/23 P.

7.

Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania vynaložené vo veciach C‑464/23 P, C‑465/23 P, C‑467/23 P, C‑468/23 P a C‑470/23 P.

Podpisy