C-475/23

Voestalpine Giesserei Linz GmbH

proti:

Administražia Judežeană a Finanželor Publice Cluj,

Direcžia Generală Regională a Finanželor Publice Cluj‑Napoca,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia J.‑C. Bonichot a S. Rodin (spravodajca),

–

rumunská vláda, v zastúpení R. Antonie, E. Gane a L. Ghižă, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Právo Únie

3

Hlava X smernice 2006/112 s názvom „Odpočítanie dane“ obsahuje päť kapitol. V kapitole 1 tejto hlavy, nazvanej „Vznik a rozsah pôsobnosti práva na odpočítanie dane“, sa nachádza okrem iného článok 168 tejto smernice. Tento článok 168 stanovuje:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

a)

DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou,

Článok 297 ods. 4 písm. a) Legea nr. 227/2015 privind Codul fiscal (zákon č. 227/2015, ktorým sa stanovuje Daňový zákonník), z 8. septembra 2015 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 688 z 10. septembra 2015) stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba má právo na odpočítanie dane spojenej s nadobudnutím, ak sa toto nadobudnutie použije na účely týchto plnení: zdaniteľné plnenia.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

Spoločnosť VGL so sídlom v Rakúsku vyrába v rámci svojej podnikateľskej činnosti rôzne lisované diely. Tieto diely necháva spracovávať v Rumunsku, kde je identifikovaná na účely DPH. V tejto súvislosti uzavrela rámcovú zmluvu so spoločnosťou Austrex Handels GmbH (ďalej len „Austrex“) so sídlom v Rakúsku, pričom táto posledná uvedená spoločnosť mohla využívať služby subdodávateľa, a to spoločnosti Global Energy Products SA (ďalej len „GEP“) so sídlom v Rumunsku.

7

VGL napadla daňový výmer finančnej správy na Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž, Rumunsko), ktorý žalobu zamietol v podstate z rovnakých dôvodov, aké uviedla finančná správa. Tento súd dodal, že spracovateľská činnosť vykonávaná v Rumunsku vytvárala pre VGL príjmy len nepriamo, pričom priamymi príjemcami tejto činnosti boli Austrex a GEP, keďže tieto dve spoločnosti fakturovali spoločnosti VGL práce, na ktorých vykonávanie sa využíval nadobudnutý žeriav.

11

VGL podala proti rozsudku uvedeného súdu odvolanie na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12

Tento posledný uvedený súd sa na jednej strane pýta, či je s ustanoveniami hlavy X smernice 2006/112 týkajúcej sa odpočítania dane zlučiteľná vnútroštátna prax spočívajúca v odmietnutí práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej osobe, ak je ňou nadobudnutý tovar bezodplatne poskytnutý subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, z dôvodu, že tovar sa nepovažuje za nadobudnutý na účely zdaniteľných plnení uvedenej zdaniteľnej osoby, ale tohto subdodávateľa. Na druhej strane sa pýta, či je v tejto súvislosti významná okolnosť, že VGL neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v Rumunsku.

13

O prvej otázke

14

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 písm. a) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, z dôvodu, že uvedený tovar sa považuje za nadobudnutý na účely zdaniteľných plnení tohto subdodávateľa, a nie na účely zdaniteľných plnení uvedenej zdaniteľnej osoby.

15

Článok 168 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto plnenia, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.

16

Z tohto článku 168 konkrétnejšie vyplýva, že na to, aby bolo možné uplatniť právo na odpočítanie dane, musia byť splnené dve podmienky. Po prvé dotknutá osoba musí byť „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Po druhé tovary alebo služby, na ktorých je založené toto právo, musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe na účely jej vlastných zdaniteľných plnení a na vstupe musia byť tieto tovary alebo služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (rozsudok zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 28 a citovaná judikatúra).

20

Pokiaľ ide prvú časť tejto druhej podmienky, ktorá je jedinou spornou vo veci samej, treba pripomenúť, že na to, aby sa zdaniteľnej osobe priznalo právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, je v zásade nevyhnutné, aby existovala priama a bezprostredná súvislosť medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným plnením alebo viacerým plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie (rozsudok zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 29 a citovaná judikatúra).

21

Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné tovary a služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby (rozsudky zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 29 a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 30 a citovaná judikatúra).

25

Okolnosť, že Austrex a jej subdodávateľ GEP majú priamy prospech z predmetného žeriavu z dôvodu jeho bezodplatného poskytnutia, nemôže viesť k tomu, aby sa spoločnosti VGL odmietlo priznať právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa jeho nadobudnutia, ak je preukázaná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi týmto nadobudnutím a buď jednou alebo viacerými zdaniteľnými plneniami, ktoré VGL uskutočnila na výstupe, alebo jej celkovou podnikateľskou činnosťou, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu (pozri analogicky rozsudky z 22. októbra 2015, Sveda, C‑126/14 , EU:C:2015:712 , bod 34 , ako aj zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , body 35 a 40 ).

26

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku je pre konštatovanie existencie práva na odpočítanie dane v danom prípade dôležité to, aby výdavky vynaložené na nadobudnutie žeriavu na vstupe boli podstatným prvkom ceny jedného alebo viacerých zdaniteľných plnení uskutočnených na výstupe spoločnosťou VGL, alebo v opačnom prípade boli ako výdavky tvoriace súčasť jej všeobecných nákladov podstatným prvkom ceny tovarov a služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť tieto skutkové okolnosti.

27

V tejto súvislosti treba spresniť, že prípadný vplyv skutočnosti, že náklady na nadobudnutie žeriavu vynaložila VGL, na cenu fakturovanú spoločnosťou GEP za spracovanie výrobkov spoločnosti VGL je irelevantný, keďže okolnosť, že GEP mala bezodplatne prospech zo žeriavu, nemôže sama osebe odôvodniť to, aby sa spoločnosti VGL odmietlo odpočítanie DPH spojenej s týmito nákladmi, ako to bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku.

Vzhľadom na predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, pokiaľ toto poskytnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa uvedenej zdaniteľnej osobe umožnilo uskutočniť jedno alebo viacero zdaniteľných plnení na výstupe, alebo v opačnom prípade vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a náklady na nadobudnutie uvedeného tovaru sú súčasťou prvkov tvoriacich buď cenu plnení uskutočnených tou istou zdaniteľnou osobou, alebo cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

O druhej otázke

31

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 písm. a) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, z dôvodu, že neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva daňová kontrola, a z toho dôvodu daňové orgány nemôžu overiť niektoré skutkové okolnosti.

32

Ako už bolo v podstate uvedené v bodoch 16 a 17 tohto rozsudku, právo na odpočítanie dane uvedené v hlave X tejto smernice, ktorého cieľom je zabezpečiť úplnú neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých hospodárskych činností pod podmienkou, že tieto činnosti samy podliehajú DPH, nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe.

36

V tejto súvislosti treba spresniť, že hmotnoprávne požiadavky práva na odpočítanie dane sú tie, ktoré upravujú samotný základ a rozsah pôsobnosti tohto práva, tak ako sú požiadavky stanovené v kapitole 1 hlavy X smernice 2006/112, nazvanej „Vznik a rozsah pôsobnosti práva na odpočítanie dane“, zatiaľ čo formálne požiadavky uvedeného práva upravujú pravidlá a kontrolu výkonu tohto práva, ako aj riadne fungovanie systému DPH, tak ako sú požiadavky týkajúce sa vedenia účtovníctva, evidencie faktúr a daňového priznania (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 47 a citovaná judikatúra).

37

Na účely uplatnenia DPH a jej kontroly finančnou správou tak hlava XI tejto smernice vymenúva určité povinnosti, ktoré majú najmä zdaniteľné osoby povinné platiť túto daň, predovšetkým vedenie primeraného účtovníctva uložené článkom 242 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 48 ).

38

Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe nemožno brániť vo výkone svojho práva na odpočítanie dane z dôvodu, že údajne neviedla dostatočne podrobné účtovníctvo, ak daňový orgán mohol vykonať kontrolu a overiť, či sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Hoci v prejednávanej veci zdaniteľná osoba nevedie samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v Rumunsku, finančná správa by jej nemala odmietnuť možnosť uplatniť právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ak je schopná pristúpiť k akejkoľvek kontrole potrebnej na preukázanie existencie a rozsahu tohto práva, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie dane z pridanej hodnoty spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, pokiaľ toto poskytnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa uvedenej zdaniteľnej osobe umožnilo uskutočniť jedno alebo viacero zdaniteľných plnení na výstupe, alebo v opačnom prípade vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a náklady na nadobudnutie uvedeného tovaru sú súčasťou prvkov tvoriacich buď cenu plnení uskutočnených tou istou zdaniteľnou osobou, alebo cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.