← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·4.10.2024

C-475/23

ECLI:EU:C:2024:866

Odmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0475

62023CJ0475

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 168 písm. a) – Právo na odpočítanie DPH – Nadobudnutie tovaru zdaniteľnou osobou – Bezodplatné poskytnutie tohto tovaru subdodávateľovi na účely vykonania prác v prospech zdaniteľnej osoby – Odmietnutie odpočtu DPH vzťahujúcej sa na uvedený tovar“

Vo veci C‑475/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 3. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

Voestalpine Giesserei Linz GmbH

proti:

Administražia Judežeană a Finanželor Publice Cluj,

Direcžia Generală Regională a Finanželor Publice Cluj‑Napoca,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia J.‑C. Bonichot a S. Rodin (spravodajca),

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Voestalpine Giesserei Linz GmbH, v zastúpení: C. Dragoman, avocat,

rumunská vláda, v zastúpení R. Antonie, E. Gane a L. Ghižă, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení hlavy X smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi obchodnou spoločnosťou Voestalpine Giesserei Linz GmbH (ďalej len „VGL“) na jednej strane a Administrația Județeană a Finanțelor Publice Cluj (Župná správa verejných financií Kluž, Rumunsko) a Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Cluj‑Napoca (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Kluž‑Napoka, Rumunsko) (ďalej spoločne len „finančná správa“) na druhej strane vo veci zamietnutia tejto správy odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe spoločnosťou VGL pri nadobudnutí tovaru, ktorý bol bezodplatne poskytnutý subdodávateľovi na účely vykonania prác v prospech spoločnosti VGL.

Právny rámec

Právo Únie

3

Hlava X smernice 2006/112 s názvom „Odpočítanie dane“ obsahuje päť kapitol. V kapitole 1 tejto hlavy, nazvanej „Vznik a rozsah pôsobnosti práva na odpočítanie dane“, sa nachádza okrem iného článok 168 tejto smernice. Tento článok 168 stanovuje:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

a)

DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou,

…“

4

Hlava XI uvedenej smernice, ktorá sa týka najmä povinností zdaniteľných osôb, obsahuje kapitolu 4 s názvom „Vedenie účtovníctva“, v ktorej sa nachádza článok 242 tej istej smernice, ktorý stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba musí viesť dostatočne podrobné účtovníctvo, aby sa mohla uplatniť DPH a aby správca dane mohol jej uplatnenie preveriť.“

Rumunské právo

5

Článok 297 ods. 4 písm. a) Legea nr. 227/2015 privind Codul fiscal (zákon č. 227/2015, ktorým sa stanovuje Daňový zákonník), z 8. septembra 2015 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 688 z 10. septembra 2015) stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba má právo na odpočítanie dane spojenej s nadobudnutím, ak sa toto nadobudnutie použije na účely týchto plnení: zdaniteľné plnenia.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

Spoločnosť VGL so sídlom v Rakúsku vyrába v rámci svojej podnikateľskej činnosti rôzne lisované diely. Tieto diely necháva spracovávať v Rumunsku, kde je identifikovaná na účely DPH. V tejto súvislosti uzavrela rámcovú zmluvu so spoločnosťou Austrex Handels GmbH (ďalej len „Austrex“) so sídlom v Rakúsku, pričom táto posledná uvedená spoločnosť mohla využívať služby subdodávateľa, a to spoločnosti Global Energy Products SA (ďalej len „GEP“) so sídlom v Rumunsku.

7

Po dokončení spracovania VGL odosiela a fakturuje lisované diely svojim zákazníkom v Európskej únii. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že VGL uvádza pri fakturácii týchto lisovaných dielov svoje rumunské číslo DPH.

8

VGL v rámci svojich spracovateľských činností v Rumunsku poskytuje spoločnosti Austrex právo užívať budovu nachádzajúcu sa v meste Kluž‑Napoca (Rumunsko), ktorú vlastní, pričom toto právo môže byť ďalej postúpené spoločnosti GEP. Pre potreby spoločnosti GEP, ktorá vykonáva spracovanie lisovaných dielov vyrobených spoločnosťou VGL, táto posledná uvedená spoločnosť tiež bezodplatne poskytuje žeriav, ktorý nadobudla a nechala nainštalovať v priestoroch tejto budovy.

9

Finančná správa vykonala v spoločnosti VGL predbežnú daňovú kontrolu z dôvodu, že zaznamenala daňové priznanie na DPH za mesiac jún 2021, v ktorom bol vykázaný záporný zostatok s možnosťou vrátenia dane. Pri tejto kontrole táto správa jednak konštatovala, že VGL nevypracovala všeobecnú súvahu, z ktorej by vyplývali dosiahnuté príjmy a vynaložené výdavky v rámci jej činnosti v Rumunsku, a že jednak budova, v ktorej GEP vykonáva svoje činnosti, bola bezodplatne poskytnutá spoločnosti Austrex. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa táto správa domnievala, že VGL nepreukázala, že k nadobudnutiu žeriavu došlo na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, a odmietla odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na toto nadobudnutie.

10

VGL napadla daňový výmer finančnej správy na Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž, Rumunsko), ktorý žalobu zamietol v podstate z rovnakých dôvodov, aké uviedla finančná správa. Tento súd dodal, že spracovateľská činnosť vykonávaná v Rumunsku vytvárala pre VGL príjmy len nepriamo, pričom priamymi príjemcami tejto činnosti boli Austrex a GEP, keďže tieto dve spoločnosti fakturovali spoločnosti VGL práce, na ktorých vykonávanie sa využíval nadobudnutý žeriav.

11

VGL podala proti rozsudku uvedeného súdu odvolanie na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12

Tento posledný uvedený súd sa na jednej strane pýta, či je s ustanoveniami hlavy X smernice 2006/112 týkajúcej sa odpočítania dane zlučiteľná vnútroštátna prax spočívajúca v odmietnutí práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej osobe, ak je ňou nadobudnutý tovar bezodplatne poskytnutý subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, z dôvodu, že tovar sa nepovažuje za nadobudnutý na účely zdaniteľných plnení uvedenej zdaniteľnej osoby, ale tohto subdodávateľa. Na druhej strane sa pýta, či je v tejto súvislosti významná okolnosť, že VGL neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v Rumunsku.

13

Za týchto podmienok Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bránia ustanovenia [smernice 2006/112], ktorá sa týka práva na odpočítanie DPH, vnútroštátnej praxi, na základe ktorej sa v prípade, že spoločnosť nadobudne majetok, ktorý následne poskytne bezplatne k dispozícii subdodávateľovi na účely vykonávania činnosti v prospech prvej uvedenej spoločnosti, sa tejto spoločnosti neprizná právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutého majetku, pretože toto nadobudnutie sa nepovažuje za uskutočnené na účely zdaniteľných plnení dotknutej spoločnosti, ale na účely zdaniteľných plnení subdodávateľa?

2.

Bránia ustanovenia smernice Rady 2006/112, ktorá sa týka práva na odpočítanie DPH, vnútroštátnej praxi, na základe ktorej sa právo na odpočítanie dane neprizná zdaniteľnej osobe, pretože neviedla samostatné účtovníctvo pre stálu prevádzkareň v Rumunsku, pričom daňové orgány z tohto dôvodu nemôžu overiť príslušné mzdové náklady vynaložené za lisované diely vo vlastníctve [tejto zdaniteľnej osoby], ani celkovú spracovateľskú činnosť vykonávanú na území Rumunska?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

14

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 písm. a) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, z dôvodu, že uvedený tovar sa považuje za nadobudnutý na účely zdaniteľných plnení tohto subdodávateľa, a nie na účely zdaniteľných plnení uvedenej zdaniteľnej osoby.

15

Článok 168 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto plnenia, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.

16

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a) smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 25 a citovaná judikatúra).

17

Systém odpočítania má totiž za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu celej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jej účel alebo výsledky pod podmienkou, že sama osebe v zásade podlieha DPH (rozsudok zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 26 a citovaná judikatúra).

18

Z článku 168 smernice o DPH vyplýva, že ak zdaniteľná osoba, ktorá koná ako taká v čase nadobudnutia tovaru, použije tento tovar na účely svojich zdaniteľných plnení, má právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za uvedený tovar (rozsudok z 22. októbra 2015, Sveda, C‑126/14 , EU:C:2015:712 , bod 18 a citovaná judikatúra).

19

Z tohto článku 168 konkrétnejšie vyplýva, že na to, aby bolo možné uplatniť právo na odpočítanie dane, musia byť splnené dve podmienky. Po prvé dotknutá osoba musí byť „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Po druhé tovary alebo služby, na ktorých je založené toto právo, musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe na účely jej vlastných zdaniteľných plnení a na vstupe musia byť tieto tovary alebo služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (rozsudok zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 28 a citovaná judikatúra).

20

Pokiaľ ide prvú časť tejto druhej podmienky, ktorá je jedinou spornou vo veci samej, treba pripomenúť, že na to, aby sa zdaniteľnej osobe priznalo právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, je v zásade nevyhnutné, aby existovala priama a bezprostredná súvislosť medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným plnením alebo viacerým plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie (rozsudok zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 29 a citovaná judikatúra).

21

Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné tovary a služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby (rozsudky zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 29 a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. marca 2024, Feudi di San Gregorio Aziende Agricole, C‑341/22 , EU:C:2024:210 , bod 30 a citovaná judikatúra).

22

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci uplatňovania kritéria priamej súvislosti daňovými orgánmi a vnútroštátnymi súdmi im prináleží prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným plneniam, a zohľadniť iba tie plnenia, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. Existencia takejto súvislosti sa musí posudzovať s ohľadom na objektívny obsah predmetného plnenia (rozsudok z 25. novembra 2021, Amper Metal, C‑334/20 , EU:C:2021:961 , bod 34 a citovaná judikatúra).

23

Na zodpovedanie otázky, či za okolností, o aké ide vo veci samej, má VGL právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za nadobudnutie žeriavu, ktorý bezodplatne poskytla svojmu zmluvnému partnerovi, spoločnosti Austrex, a jeho subdodávateľovi, spoločnosti GEP, treba určiť, či existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi nadobudnutím tohto tovaru na jednej strane a jednou alebo viacerými zdaniteľnými plneniami, ktoré VGL uskutočnila na výstupe, na druhej strane, alebo v opačnom prípade celkovou podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti.

24

Z okolností veci samej opísaných v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že bez žeriavu nadobudnutého spoločnosťou VGL by spracovanie lisovaných dielov, ktorých hmotnosť presahuje 10 ton, nebola možná, v dôsledku čoho jeho nadobudnutie bolo nevyhnutné na uskutočnenie tohto spracovania, a v dôsledku toho by VGL bez tohto nadobudnutia nemohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť spočívajúcu v predaji lisovaných dielov (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 33 ).

25

Okolnosť, že Austrex a jej subdodávateľ GEP majú priamy prospech z predmetného žeriavu z dôvodu jeho bezodplatného poskytnutia, nemôže viesť k tomu, aby sa spoločnosti VGL odmietlo priznať právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa jeho nadobudnutia, ak je preukázaná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi týmto nadobudnutím a buď jednou alebo viacerými zdaniteľnými plneniami, ktoré VGL uskutočnila na výstupe, alebo jej celkovou podnikateľskou činnosťou, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu (pozri analogicky rozsudky z 22. októbra 2015, Sveda, C‑126/14 , EU:C:2015:712 , bod 34 , ako aj zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , body 35 a 40 ).

26

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku je pre konštatovanie existencie práva na odpočítanie dane v danom prípade dôležité to, aby výdavky vynaložené na nadobudnutie žeriavu na vstupe boli podstatným prvkom ceny jedného alebo viacerých zdaniteľných plnení uskutočnených na výstupe spoločnosťou VGL, alebo v opačnom prípade boli ako výdavky tvoriace súčasť jej všeobecných nákladov podstatným prvkom ceny tovarov a služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť tieto skutkové okolnosti.

27

V tejto súvislosti treba spresniť, že prípadný vplyv skutočnosti, že náklady na nadobudnutie žeriavu vynaložila VGL, na cenu fakturovanú spoločnosťou GEP za spracovanie výrobkov spoločnosti VGL je irelevantný, keďže okolnosť, že GEP mala bezodplatne prospech zo žeriavu, nemôže sama osebe odôvodniť to, aby sa spoločnosti VGL odmietlo odpočítanie DPH spojenej s týmito nákladmi, ako to bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku.

28

Vzhľadom na to treba dodať, že vnútroštátnemu súdu prislúcha preskúmať, či sa poskytnutie žeriavu obmedzilo na to, čo bolo nevyhnutné na zabezpečenie spracovania lisovaných dielov na účet VGL, alebo či prekročilo rámec toho, čo bolo nevyhnutné na tento účel (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 37 ).

29

Ak sa totiž poskytnutie žeriavu obmedzilo na to, čo bolo na tento účel nevyhnutné, podľa judikatúry Súdneho dvora by sa právo na odpočítanie dane malo priznať v súvislosti so všetkými nákladmi vynaloženými na jeho nadobudnutie. Ak toto poskytnutie naopak presiahlo rámec toho, čo bolo nevyhnutné na zabezpečenie spracovania lisovaných dielov, priama a bezprostredná súvislosť medzi nadobudnutím žeriavu na jednej strane a zdaniteľnými plneniami uskutočnenými na výstupe, alebo v opačnom prípade podnikateľskou činnosťou spoločnosti VGL na druhej strane, je čiastočne prerušená, v dôsledku čoho právo na odpočítanie možno priznať len v rozsahu DPH zaplatenej na vstupe, ktorou bola zaťažená časť nákladov vynaložených na nadobudnutie dotknutého žeriavu, ktorá bola objektívne nevyhnutná na to, aby umožnila spoločnosti VGL vykonávať svoje zdaniteľné plnenia alebo podnikateľskú činnosť (pozri analogicky rozsudky zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , body 38 a 39 , ako aj zo 16. septembra 2020, Mitteldeutsche Hartstein‑Industrie, C‑528/19 , EU:C:2020:712 , bod 38 ).

30

Vzhľadom na predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, pokiaľ toto poskytnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa uvedenej zdaniteľnej osobe umožnilo uskutočniť jedno alebo viacero zdaniteľných plnení na výstupe, alebo v opačnom prípade vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a náklady na nadobudnutie uvedeného tovaru sú súčasťou prvkov tvoriacich buď cenu plnení uskutočnených tou istou zdaniteľnou osobou, alebo cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

O druhej otázke

31

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 písm. a) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, z dôvodu, že neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva daňová kontrola, a z toho dôvodu daňové orgány nemôžu overiť niektoré skutkové okolnosti.

32

Ako už bolo v podstate uvedené v bodoch 16 a 17 tohto rozsudku, právo na odpočítanie dane uvedené v hlave X tejto smernice, ktorého cieľom je zabezpečiť úplnú neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých hospodárskych činností pod podmienkou, že tieto činnosti samy podliehajú DPH, nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe.

33

Podľa ustálenej judikatúry tak základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie tejto dane zaplatenej na vstupe bolo priznané, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, a to aj napriek tomu, že zdaniteľné osoby opomenuli niektoré formálne požiadavky (rozsudok zo 7. marca 2018, Dobre, C‑159/17 , EU:C:2018:161 , bod 31 a citovaná judikatúra).

34

Z uvedeného vyplýva, že ak má daňový orgán členského štátu k dispozícii údaje potrebné na stanovenie, že hmotnoprávne požiadavky sú splnené, nemôže v súvislosti s právom zdaniteľnej osoby na odpočet tejto dane ukladať dodatočné podmienky, ktorých dôsledkom by mohlo byť až také obmedzenie výkonu tohto práva, že by bol neúčinný (rozsudok z 9. júla 2015, Salomie a Oltean, C‑183/14 , EU:C:2015:454 , bod 59 , ako aj citovaná judikatúra).

35

Inak to však môže byť vtedy, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 46 a citovaná judikatúra).

36

V tejto súvislosti treba spresniť, že hmotnoprávne požiadavky práva na odpočítanie dane sú tie, ktoré upravujú samotný základ a rozsah pôsobnosti tohto práva, tak ako sú požiadavky stanovené v kapitole 1 hlavy X smernice 2006/112, nazvanej „Vznik a rozsah pôsobnosti práva na odpočítanie dane“, zatiaľ čo formálne požiadavky uvedeného práva upravujú pravidlá a kontrolu výkonu tohto práva, ako aj riadne fungovanie systému DPH, tak ako sú požiadavky týkajúce sa vedenia účtovníctva, evidencie faktúr a daňového priznania (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 47 a citovaná judikatúra).

37

Na účely uplatnenia DPH a jej kontroly finančnou správou tak hlava XI tejto smernice vymenúva určité povinnosti, ktoré majú najmä zdaniteľné osoby povinné platiť túto daň, predovšetkým vedenie primeraného účtovníctva uložené článkom 242 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 48 ).

38

Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe nemožno brániť vo výkone svojho práva na odpočítanie dane z dôvodu, že údajne neviedla dostatočne podrobné účtovníctvo, ak daňový orgán mohol vykonať kontrolu a overiť, či sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Hoci v prejednávanej veci zdaniteľná osoba nevedie samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v Rumunsku, finančná správa by jej nemala odmietnuť možnosť uplatniť právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ak je schopná pristúpiť k akejkoľvek kontrole potrebnej na preukázanie existencie a rozsahu tohto práva, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

39

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že sankcionovanie nedodržania účtovných a oznamovacích povinností zdaniteľnej osoby odmietnutím práva na odpočítanie dane jasne presahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť správne uplatnenie týchto povinností, keďže právo Únie nebráni členským štátom uložiť v prípade potreby pokutu alebo peňažnú sankciu primeranú závažnosti porušenia formálnych požiadaviek spojených s právom na odpočítanie dane (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2018, Dobre, C‑159/17 , EU:C:2018:161 , bod 34 citovanú judikatúru).

40

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, z dôvodu, že neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva daňová kontrola, ak daňové orgány môžu overiť, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane.

O trovách

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie dane z pridanej hodnoty spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, pokiaľ toto poskytnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa uvedenej zdaniteľnej osobe umožnilo uskutočniť jedno alebo viacero zdaniteľných plnení na výstupe, alebo v opačnom prípade vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a náklady na nadobudnutie uvedeného tovaru sú súčasťou prvkov tvoriacich buď cenu plnení uskutočnených tou istou zdaniteľnou osobou, alebo cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

2.

Článok 168 písm. a) smernice 2006/112

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, z dôvodu, že neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva daňová kontrola, ak daňové orgány môžu overiť, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-475/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik