C-476/23

62023CJ0476

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 24. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poštové služby v Európskej únii – Smernica 97/67/ES – Článok 22 ods. 3 – Pojem ‚poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie národného regulačného orgánu‘ – Právo podať žalobu“

Vo veci C‑476/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) zo 14. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. mája 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„STAR POST“ EOOD, v zastúpení: K. Bončeva, M. Dokova‑Kostadinova a M. Ekimdžiev, advokati,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Georgieva a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generáleho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 22 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb ( Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14 ; Mim. vyd. 06/003, s. 71), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 ( Ú. v. EÚ L 52, 2008, s. 3 ; Mim. vyd. 15/007, s. 466) (ďalej len „zmenená smernica 97/67“).

Odôvodnenie

39 smernice 97/67 znie:

„Keďže s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie univerzálnej služby a nerušenej súťaže v nevyhradenom odvetví [je] dôležité oddeliť funkciu riadiaceho orgánu na jednej strane a prevádzkovateľa na strane druhej; keďže žiadny prevádzkovateľ poštových služieb nemôže byť zároveň sudcom aj zainteresovanou stranou; keďže úlohou členského štátu je definovať štatút jedného alebo viacerých národných regulačných orgánov [ďalej len ‚NRO‘], ktoré možno vybrať zo štátnych orgánov alebo nezávislých subjektov menovaných na tento účel.“

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

…

‚povolenie‘: je každé povolenie, ktorým sa vymedzujú práva a povinnosti osobitné pre poštový sektor a ktorým sa umožňuje podnikom poskytovať poštové služby a v prípade potreby zriaďovať a/alebo prevádzkovať ich siete na poskytovanie takýchto služieb; toto povolenie môže mať formu ‚všeobecného povolenia‘ alebo ‚individuálnej licencie‘, ktoré sa vymedzujú nižšie:

…

–

‚individuálna licencia‘: je povolenie, ktoré udeľuje národný riadiaci orgán a ktoré udeľuje poskytovateľovi poštových služieb osobitné práva alebo podriaďuje prevádzku tohto podniku osobitným povinnostiam, ktoré v prípade potreby dopĺňajú všeobecné povolenie, pričom poskytovateľ poštových služieb nie je oprávnený vykonávať príslušné práva dovtedy, kým nezíska rozhodnutie [NRO];

…

17.

„1. Členské štáty neudelia ani neponechajú v účinnosti výhradné alebo osobitné práva usadiť sa a poskytovať poštové služby. Členské štáty môžu financovať poskytovanie univerzálnych služieb v súlade s jedným alebo s viacerými zo spôsobov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4 alebo v súlade s akýmikoľvek inými spôsobmi zlučiteľnými so zmluvou.

…

3. Ak členský štát stanoví, že povinnosti univerzálnych služieb, ako sú ustanovené v tejto smernici, spôsobujú čisté náklady vypočítané s prihliadnutím na prílohu I a predstavujú neprimerané finančné zaťaženie pre poskytovateľa(‑ov) univerzálnych služieb, môže zaviesť:

a)

mechanizmus na kompenzáciu dotknutého(‑ých) podniku(‑ov) z verejných finančných prostriedkov alebo

b)

2. Poskytovateľ(‑lia) univerzálnych služieb vedú v rámci svojich vnútorných účtovných systémov oddelené účty, aby sa jasne rozlíšilo medzi každou zo služieb a produktov, ktoré sú súčasťou univerzálnych služieb, od služieb a produktov, ktoré súčasťou univerzálnych služieb nie sú. Takéto oddelenie účtov sa použije ako základ pri výpočte čistých nákladov univerzálnych služieb členskými štátmi. Takéto vnútorné účtovné systémy fungujú na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva.

3. V účtovných systémoch uvedených v odseku 2 sa náklady bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, rozdeľujú takto:

a)

náklady, ktoré sa môžu priamo priradiť ku konkrétnej službe alebo produktu, sa takto aj priradia;

b)

spoločné náklady, to znamená náklady, ktoré nie je možné priamo priradiť ku konkrétnej službe alebo produktu, sa rozdeľujú takto:

iv)

spoločné náklady, ktoré sú potrebné na zabezpečenie univerzálnych služieb aj neuniverzálnych služieb, sa rozdeľujú obdobne; rovnaké nákladové faktory sa musia uplatniť na univerzálne služby aj na neuniverzálne služby.

4. Iné systémy nákladového účtovníctva možno uplatňovať len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 2 a ak ich schválil [NRO]. Pred ich uplatnením je potrebné informovať Komisiu.

5. [NRO] zabezpečia, aby súlad s jedným zo systémov nákladového účtovníctva, ktoré sú popísané v odseku 3 a 4, overil príslušný orgán, ktorý nie je závislý od poskytovateľa univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia pravidelné uverejňovanie správy, týkajúcej sa tohto súladu.

…

8. Ak daný členský štát nevyužil mechanizmus financovania pre poskytovanie univerzálnych služieb, ktorý sa povoľuje podľa článku 7, a ak [NRO] súhlasí s tým, že nikto z určených poskytovateľov univerzálnych služieb v tomto členskom štáte nedostáva štátnu pomoc, či už v skrytej podobe alebo inak, a že hospodárska súťaž na trhu je v plnom rozsahu účinná, [NRO] môže rozhodnúť o neuplatňovaní požiadaviek tohto článku.

…

3. Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, na základe ktorých každý užívateľ alebo poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie národného riadiaceho orgánu, mal právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Kým sa čaká na výsledok takéhoto odvolania, rozhodnutie národného riadiaceho orgánu zostáva v platnosti, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.“

8

Príloha I k tejto smernici s názvom „Usmernenie k výpočtu prípadných čistých nákladov na univerzálne služby“ obsahuje časť B s názvom „Výpočet čistých nákladov“, ktorá stanovuje:

„[NRO] zohľadnia všetky prostriedky na zabezpečenie primeraných stimulov pre poskytovateľov poštových služieb (bez ohľadu na to, či sú určenými poskytovateľmi alebo nie), aby sa povinnosti univerzálnych služieb plnili nákladovo efektívne.

Čisté náklady na povinnosti univerzálnych služieb predstavujú všetky náklady, ktoré sa vzťahujú alebo sú potrebné na vykonávanie poskytovania univerzálnych služieb. Čisté náklady na povinnosti univerzálnych služieb sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi určeného poskytovateľa univerzálnych služieb, ktorý plní povinnosti univerzálnych služieb, a toho istého poskytovateľa, ktorý neplní povinnosti univerzálnych služieb.

„(29)

Zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality stanovené v smernici [97/67] by sa mali naďalej uplatňovať na každý finančný mechanizmus a každé rozhodnutie prijaté v tejto oblasti by sa malo zakladať na transparentných, objektívnych a overiteľných kritériách. Predovšetkým, čisté náklady na univerzálnu službu by sa mali vypočítať pod dohľadom [NRO] ako rozdiel medzi čistými nákladmi určeného poskytovateľa univerzálnej služby, ktorý funguje s povinnosťou univerzálnej služby a bez nej. Pri výpočte by sa mali zohľadniť všetky ostatné relevantné prvky vrátane všetkých trhových výhod, ktoré vzniknú poskytovateľovi poštových služieb určenému na poskytovanie univerzálnych služieb, práva na primeraný zisk a stimulov spojených s nákladovou efektívnosťou.

…

(41)

Vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu a s cieľom zabezpečiť, aby krížové dotácie nepriaznivo nevplývali na hospodársku súťaž, je vhodné naďalej požadovať, aby členské štáty zachovali povinnosť poskytovateľov univerzálnych služieb viesť oddelené a transparentné účty, ktoré budú predmetom potrebných úprav.

Na základe tejto povinnosti by sa [NRO], orgánom hospodárskej súťaže a Komisii poskytli informácie potrebné na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa univerzálnych služieb a na monitorovanie spravodlivých trhových podmienok, kým nezačne hospodárska súťaž fungovať efektívne. …

…

(49)

Akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu [NRO], by mala mať právo odvolať sa na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu. Takýmto orgánom môže byť súd. Uvedené odvolacie konanie nemá vplyv na rozdelenie právomocí v rámci vnútroštátnych súdnych systémov, ani na práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva. Kým sa tieto konania neukončia, je potrebné zabezpečiť, aby rozhodnutia [NRO] zostali dočasne v platnosti s cieľom zaručiť právnu istotu a bezpečnosť trhu.

…

(56)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, zabezpečenie spoločnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu poštových služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. …“

Ustanovenie § 15 zakon za poštenskite uslugi (zákon o poštových službách) uvádza:

1. [KRS] upravuje poskytovanie poštových služieb v súlade s týmto zákonom:

(1)

zabezpečením podmienok poskytovania univerzálnej poštovej služby na celom štátnom území,

…

(11)

„Univerzálnu poštovú službu zabezpečuje prevádzkovateľ poštových služieb, ktorému zákon uložil povinnosť poskytovať túto službu na celom štátnom území prostredníctvom poštovej siete, ktorú organizuje a riadi.“

13

Podľa § 29 uvedeného zákona:

„1. Prevádzkovateľ poštových služieb, ktorý je povinný zabezpečiť univerzálnu poštovú službu, dostáva kompenzáciu zo štátneho rozpočtu, ak povinnosť poskytovať univerzálnu poštovú službu spôsobuje čisté náklady a predstavuje neprimerané finančné zaťaženie.

2. Výšku neprimeraného finančného zaťaženia za poskytovanie univerzálnej poštovej služby určí [KRS] na základe čistých nákladov vypočítaných v súlade s metodikou uvedenou v § 15 ods. 1 bode 11.

…“

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu, ktorá bola na prvom stupni zamietnutá. Podľa informácií, ktoré poskytla Súdnemu dvoru žalobkyňa vo veci samej a ktoré Bulharská republika potvrdila na pojednávaní pred týmto súdom, Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) rozsudkom z 29. januára 2024 právoplatne zrušil toto zamietnutie, ako aj uvedené rozhodnutie.

17

BP, historický prevádzkovateľ poštových služieb v Bulharsku, je od roku 2010 na obdobie pätnástich rokov poverený povinnosťou poskytovať univerzálnu poštovú službu.

18

V nadväznosti na žiadosť o kompenzáciu v zmysle § 29a zákona o poštových službách, ktorú podal tento prevádzkovateľ, KRS vo svojom rozhodnutí č. 332 z 13. októbra 2022 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) po skončení auditu, ktorého vykonaním bol poverený nezávislý audítor, konštatovala, že celková výška čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej poštovej služby, zabezpečovanej uvedeným prevádzkovateľom, v roku 2021 dosahovala 28456000 bulharských levov (BGN) (približne 14500000 eur) a že tieto čisté náklady predstavovali pre tohto prevádzkovateľa neprimerané finančné zaťaženie.

19

21

Žalobkyňa vo veci samej pred vnútroštátnym súdom najmä tvrdí, že výpočet čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej poštovej služby nepredstavuje len jednoduchý účtovný postup, ale že musí regulačnému orgánu umožniť vykonať celkové posúdenie relevantného trhu. Súvisiace rozhodnutie podľa nej patrí medzi rozhodnutia uvedené v článku 14 zmenenej smernice 97/67 v spojení s článkom 22 tejto smernice, a preto ho môže napadnúť „každý užívateľ“ univerzálnej poštovej služby, ako aj „každý poskytovateľ poštových služieb“ dotknutý touto smernicou.

22

24

Vzhľadom na tieto tvrdenia sa vnútroštátny súd domnieva, že na zodpovedanie otázky, či má žalobkyňa vo veci samej záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, je nevyhnutné podať výklad pojmu „poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie [NRO]“ v zmysle článku 22 ods. 3 zmenenej smernice 97/67. Podľa vnútroštátneho súdu nie je potrebné v rámci sporu vo veci samej preskúmať pojem „užívateľ“ poštových služieb v zmysle tohto ustanovenia, keďže žalobkyňa vo veci samej podľa neho uviedla len tvrdenia týkajúce sa jej činnosti poskytovateľa „služieb, ktoré patria do rámca univerzálnej poštovej služby“, ktorý by konkuroval spoločnosti BP na dotknutom trhu, pričom neuviedla skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že využívala univerzálnu poštovú službu poskytovanú spoločnosťou BP. Podľa vnútroštátneho súdu je preto akákoľvek prejudiciálna otázka týkajúca sa postavenia „užívateľa“ poštových služieb hypotetická.

25

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

26

Bulharská republika vo svojich písomných pripomienkach spochybňuje prípustnosť prvej prejudiciálnej otázky, pričom najmä tvrdí, že táto otázka je založená na skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla len žalobkyňa vo veci samej a ktoré neboli preukázané pred vnútroštátnym súdom. Táto otázka je teda podľa nej hypotetická. Bulharská republika sa okrem toho pýta na užitočnosť odpovede Súdneho dvora na uvedenú otázku v rámci sporu vo veci samej.

27

30

Podľa ustálenej judikatúry však platí, že hoci podľa okolností môže byť výhodné, aby sa skutkový stav veci preukázal v čase predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, nebráni to tomu, aby vnútroštátne súdy mali čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že vec, ktorú prejednávajú, nastoľuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia ustanovení práva Únie vyžadujúcich si rozhodnutie z ich strany (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe‑Ems, C‑5/14 , EU:C:2015:354 , bod 31 a citovanú judikatúru). Tieto súdy sú najmä oprávnené využiť túto možnosť kedykoľvek počas konania, keď to považujú za potrebné (rozsudok zo 14. novembra 2018, Memoria a Dall’Antonia, C‑342/17 , EU:C:2018:906 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra).

31

V dôsledku toho návrh na začatie prejudiciálneho konania nemožno vyhlásiť za neprípustný iba z dôvodu, že bol podaný v skorom štádiu konania vo veci samej (rozsudok zo 14. novembra 2018, Memoria a Dall’Antonia, C‑342/17 , EU:C:2018:906 , bod 34 ).

32

Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné podať výklad pojmu „poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie [NRO]“ uvedený v článku 22 ods. 3 zmenenej smernice 97/67, ktorý sa vzhľadom na to, že chýba akýkoľvek výslovný odkaz na právo členských štátov, musí považovať za autonómny pojem práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 2008, Tele2 Telecommunication, C‑426/05 , EU:C:2008:103 , bod 26 a citovanú judikatúru).

36

V tejto súvislosti treba podobne ako Bulharská republika a Komisia uviesť, že znenie článku 22 ods. 3 zmenenej smernice 97/67 je v podstate zhodné so znením článku 4 ods. 1 prvej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), teraz prebratým do článku 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ).

37

Podľa článku 4 ods. 1 prvej vety smernice 2002/21 „členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím národného regulačného orgánu, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán“.

38

41

Podľa ustálenej judikatúry sa článok 4 ods. 1 smernice 2002/21 týka tak osôb, ktorým je určené predmetné rozhodnutie NRO, ako aj podnikov, ktoré dodávajú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby a môžu byť konkurentmi takýchto osôb, pokiaľ NRO rozhoduje v rámci konania, ktorého cieľom je ochrana hospodárskej súťaže, a toto rozhodnutie môže mať vplyv na postavenie týchto podnikov na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. januára 2015, T‑Mobile Austria, C‑282/13 , EU:C:2015:24 , bod 39 , ako aj z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , body 32 a 36 ).

42

Reštriktívny výklad článku 22 ods. 3 zmenenej smernice 97/67 by bol pritom z dôvodov analogických dôvodom uvedeným v bodoch 38 až 40 tohto rozsudku ťažko zlučiteľný s cieľmi sledovanými touto smernicou.

43

Pokiaľ ide v tejto súvislosti na jednej strane o ciele právnej úpravy Únie v tejto oblasti, z odôvodnenia 56 smernice 2008/6 vyplýva, že cieľom tejto smernice je dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb Únie, zabezpečenie spoločnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu tohto odvetvia. Z odôvodnenia 41 tejto smernice však vyplýva, že tieto ciele sa sledujú „vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu“.

47

Je pravda, že odôvodnenie 49 smernice 2008/6 uvádza, že „akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu [NRO], by mala mať právo odvolať sa na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu“. Toto odôvodnenie sa však obmedzuje na poukázanie na možnosť kohokoľvek, koho sa týka rozhodnutie NRO, podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Samotné uvedenie takejto možnosti v takomto odôvodnení však vôbec neznamená, že takýto opravný prostriedok je vylúčený pre iné osoby, ako sú konkurenčné podniky osôb, ktorým je určené uvedené rozhodnutie (pozri analogicky rozsudok z 21. februára 2008, Tele2 Telecommunication, C‑426/05 , EU:C:2008:103 , bod 45 ).

48

V tomto kontexte a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, treba vzhľadom na úvahy uvedené v bode 46 tohto rozsudku preskúmať, či rozhodnutie NRO povereného poštovým sektorom, akým je sporné rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktorým sa pristupuje k výpočtu výšky čistých nákladov, ktoré znáša poskytovateľ univerzálnej poštovej služby, a konštatuje sa, že tieto náklady predstavujú neprimerané finančné zaťaženie, predstavuje rozhodnutie jednak prijaté v rámci konania, ktorého cieľom je zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž, a jednak rozhodnutie, ktoré môže mať vplyv na postavenie konkurentov tohto poskytovateľa na trhu.

49

Po tomto spresnení, pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, bolo prijaté v rámci konania, ktorého cieľom je zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž, treba z odôvodnenia 41 smernice 2008/6 vyvodiť, že hlavný cieľ článku 14 zmenenej smernice 97/67, ktorého odsek 2 vyžaduje od poskytovateľov univerzálnej služby viesť transparentné účtovníctvo rozlišujúce medzi službami a produktmi, ktoré sú súčasťou univerzálnej služby, a tými, ktoré nie sú jej súčasťou, je priviesť členské štáty k tomu, aby preverili rovnosť podmienok na trhu poštových služieb, a to tak vo vzťahu k poskytovateľom univerzálnej služby, ako aj vo vzťahu k ich konkurentom. Tento výklad je okrem toho potvrdený článkom 14 ods. 8 tejto poslednej uvedenej smernice, podľa ktorého NRO nemusí uplatňovať požiadavky na nákladové účtovníctvo stanovené v tomto článku, ak je presvedčený, že žiadny z poskytovateľov univerzálnej služby nedostáva verejnú podporu v skrytej alebo inej forme a že na trhu plne pôsobí hospodárska súťaž.

51

Vzhľadom na to, že v súlade s článkom 14 ods. 2 doplnenej smernice 97/67 NRO vykonáva právomoci, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 3 tejto smernice, s prihliadnutím na dôkazy poskytnuté v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku, treba konštatovať, že cieľom rozhodnutí prijatých v rámci tohto výkonu je ochrana hospodárskej súťaže v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 tohto rozsudku.

52

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, môže mať vplyv na postavenie na trhu konkurentov osoby, ktorej je určené takéto rozhodnutie, treba konštatovať, že táto podmienka je splnená, ak sú práva dotknutých konkurentov potenciálne dotknuté príslušným rozhodnutím NRO z dôvodu jednak svojho obsahu a jednak činnosti vykonávanej alebo plánovanej týmito konkurentmi (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 50 a citovanú judikatúru).

O trovách

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 22 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej poskytovateľ poštových služieb konkurujúci poskytovateľovi univerzálnej poštovej služby nemôže napadnúť pred nezávislým orgánom rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktoré mu nebolo určené a ktorým národný regulačný orgán na základe článku 7 ods. 3 smernice 97/67 v znení zmien pristupuje k výpočtu výšky čistých nákladov, ktoré znáša poskytovateľ univerzálnej poštovej služby, a konštatuje, že tieto náklady predstavujú neprimerané finančné zaťaženie v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

Podpisy