C-479/23

62023CJ0479

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 30. apríla 2026 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Smernica (EÚ) 2019/520 – Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií o neuhradenom cestnom mýte v Európskej únii – Neprebratie – Neoznámenie prípadných opatrení na prebratie – Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Návrh na uloženie povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu“

Vo veci C‑479/23,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 a článku 260 ods. 3 ZFEÚ, podaná 26. júla 2023,

v zložení: predseda desiatej komory J. Passer, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), a sudca D. Gratsias,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

uložil Bulharskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu, ktorá zodpovedá vyššej z týchto dvoch súm:

–

sume 1800 eur za každý deň, vynásobenej počtom dní, ktoré uplynuli odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej uvedenou smernicou, až do dátumu ukončenia porušovania povinností, alebo, ak toto porušovanie trvá naďalej, do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, alebo

–

minimálnej paušálnej pokute vo výške 504000 eur,

–

Odôvodnenia 2 a 3 smernice 2019/520 znejú:

„(2)

Je žiaduce dosiahnuť všeobecné zavedenie elektronických cestných mýtnych systémov v členských štátoch a susedných štátoch a pokiaľ možno spoľahlivé, užívateľsky ústretové a nákladovo efektívne systémy vhodné z hľadiska budúceho vývoja politiky spoplatňovania ciest v Únii a budúceho technického vývoja. Je preto potrebné dosiahnuť interoperabilitu elektronických cestných mýtnych systémov, aby sa znížili náklady a zaťaženie spojené s platbou mýta v celej Únii.

(3)

Interoperabilné elektronické cestné mýtne systémy prispievajú k realizácii cieľov stanovených v práve Únie o cestnom mýte.“

3

…“

4

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

2.

17.

‚parametre klasifikácie vozidiel‘ sú informácie týkajúce sa vozidla, v súlade s ktorými sa na základe kontextových údajov o mýte vypočítava mýto;

…

21.

‚mýto alebo cestný poplatok‘ je poplatok, ktorý musí užívateľ cesty uhradiť za pohyb po danej ceste, cestnej sieti, stavebnej konštrukcii ako most alebo tunel alebo za použitie trajektu [kompy – neoficiálny preklad ];

…

Článok 5 tej istej smernice znie takto:

„…

4. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade potreby poskytovatelia EETS, ktorých zaregistrovali alebo ktorí poskytujú EETS na ich území, poskytli užívateľom EETS palubné jednotky, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, ako aj v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ [zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES ( Ú. v. EÚ L 153, 2014, s. 62 )] a 2014/30/EÚ [z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu ( Ú. v. EÚ L 96, 2014, s. 79 )]. Od dotknutých poskytovateľov EETS môžu požadovať dôkaz o splnení požiadaviek.

9. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mýtny úrad zodpovedný za oblasť EETS na ich území mohol získať od poskytovateľa EETS údaje o všetkých vozidlách, ktoré vlastnia klienti poskytovateľa EETS alebo sú v držbe klientov poskytovateľa, ktorí sa v príslušnom období pohybovali v oblasti EETS, za ktorú je mýtny úrad zodpovedný, ako aj údaje o vlastníkoch alebo držiteľoch týchto vozidiel, pod podmienkou, že mýtny úrad potrebuje tieto údaje na plnenie svojich povinností voči daňovým orgánom. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovateľ EETS poskytol požadované údaje najneskôr do dvoch dní po doručení žiadosti. Prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mýtny úrad nezverejnil tieto údaje žiadnemu inému poskytovateľovi mýtnych služieb. Prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v prípade, ak sú mýtny úrad a poskytovateľ mýtnej služby integrovaní v jednom subjekte, údaje použili výlučne na plnenie povinností mýtneho úradu voči daňovým orgánom.

…“

6

Podľa znenia článku 6 smernice 2019/520:

„1. Ak oblasť EETS nespĺňa technické a procesné podmienky interoperability EETS stanovené v tejto smernici, členský štát, na ktorého území sa oblasť EETS nachádza, prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby zodpovedný mýtny úrad spolu so zainteresovanými stranami problém posúdil a – v prípade, že patrí do oblasti jeho zodpovednosti – prijal nápravné opatrenia s cieľom zaistiť interoperabilitu mýtneho systému EETS. Členský štát v prípade potreby aktualizuje register uvedený v článku 21 ods. 1 v súvislosti s informáciami uvedenými v písmene a) uvedeného článku.

Mýtny úrad môže požadovať, aby poskytovateľ EETS vystavoval faktúry užívateľovi v mene a z poverenia mýtneho úradu, a poskytovateľ EETS musí túto požiadavku splniť.

5. Mýto, ktoré mýtny úrad účtuje užívateľom EETS, nesmie presiahnuť výšku zodpovedajúceho vnútroštátneho alebo miestneho mýta. Týmto nie je dotknuté právo členských štátov zavádzať rabaty alebo zľavy na podporu využívania elektronických platieb mýta. Všetky rabaty a zľavy z mýta, ktoré členský štát alebo mýtny úrad ponúka užívateľom palubných jednotiek, musia byť transparentné a verejne oznámené a musia sa poskytovať klientom poskytovateľov EETS za rovnakých podmienok.

6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mýtne úrady akceptovali vo svojich oblastiach EETS všetky funkčné palubné jednotky poskytovateľov EETS, s ktorými majú zmluvné vzťahy, ktoré boli certifikované v súlade s postupom vymedzeným vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 15 ods. 7 a ktoré nie sú na zozname zneplatnených palubných jednotiek podľa článku 5 ods. 5.

7. V prípade nefungovania EETS, ktoré možno pripísať mýtnemu úradu, mýtny úrad zaistí poskytovanie služby za zhoršených podmienok, ktoré vozidlám s jednotkami uvedenými v odseku 6 umožnia bezpečný prejazd s minimálnym meškaním a bez toho, aby boli upodozrievaní z neuhradenia cestného poplatku.

…“

7

8

Článok 8 uvedenej smernice v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mýtny úrad mal právo požadovať od poskytovateľa EETS platbu za každý doložený výkaz o mýte a každé doložené nevykázanie mýta vo vzťahu k akémukoľvek účtu užívateľa EETS, ktorý tento poskytovateľ EETS spravuje.

3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade, ak poskytovateľ EETS zaslal mýtnemu úradu zoznam zneplatnených palubných jednotiek uvedených v článku 5 ods. 5, nebolo možné poskytovateľa EETS považovať za zodpovedného v súvislosti s ďalším mýtom, ktoré vzniklo používaním takejto zneplatnenej palubnej jednotky. Na počte záznamov v zozname zneplatnených palubných zariadení, na formáte zoznamu a častosti jeho aktualizácie sa dohodne mýtny úrad s poskytovateľmi EETS.“

9

Podľa článku 9 tej istej smernice:

„Na konci každého kalendárneho mesiaca [kalendárneho roka – neoficiálny preklad ] orgány členských štátov zodpovedné za registre oznamujú Komisii elektronickými prostriedkami registre oblastí EETS a poskytovateľov EETS. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom. Na akýkoľvek nesúlad, pokiaľ ide o situáciu v členskom štáte, sa musí upozorniť členský štát registrácie a Komisia.“

12

Článok 24 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Členský štát, na území ktorého došlo k neuhradeniu cestného poplatku, rozhodne o tom, či sa v nadväznosti na neuhradenie cestného poplatku začne konanie alebo nie.

Ak sa členský štát, na území ktorého došlo k neuhradeniu cestného poplatku, rozhodne takéto konanie začať, uvedený členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právom informuje vlastníka, držiteľa vozidla, prípadne inú identifikovanú osobu podozrivú z neuhradenia cestného poplatku.

Ak je to ustanovené vo vnútroštátnom práve, uvedené informácie zahŕňajú právne dôsledky, ktoré z toho vyplývajú na území členského štátu, v ktorom došlo k neuhradeniu cestného poplatku na základe jeho práva.

prenášané údaje sú obmedzené na údaje, ktoré tento subjekt potrebuje na získanie dlžného cestného poplatku;

b)

postup získania dlžného cestného poplatku je v súlade s postupom stanoveným v článku 24;

c)

príslušný subjekt je zodpovedný za vykonanie tohto postupu; a

d)

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.“

15

Článok 33 tejto smernice stanovuje:

„Smernica [Európskeho parlamentu a Rady] 2004/52/ES [z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 124 ; Mim. vyd. 13/034, s. 856)] sa zrušuje s účinnosťou od 20. októbra 2021 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice uvedených v prílohe III časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.“

Bod 4.2 tohto oznámenia spresňuje metódu výpočtu paušálnej pokuty takto:

„Paušálna pokuta sa vypočíta spôsobom, ktorý je vo všeobecnosti podobný metóde výpočtu penále, konkrétne:

–

vynásobením paušálnej sumy koeficientom závažnosti,

–

vynásobením výsledku faktorom n,

…

–

v prípade žalôb podaných na základe článku 260 ods. 3 [ZFEÚ] je to počet dní odo dňa uplynutia lehoty na transpozíciu stanovenej v danej smernici do dňa skončenia neplnenia povinnosti alebo, ak nenastane náprava, do dňa vynesenia rozsudku podľa článku 260 [ZFEÚ].

…“

20

Príloha I k oznámeniu z roku 2023 s názvom „Údaje použité na stanovenie finančných sankcií navrhnutých Súdnemu dvoru“ stanovuje v bode 2, že paušálna suma paušálnej pokuty uvedená v oddiele 4.2.2 uvedeného oznámenia je stanovená vo výške 1000 eur za každý deň, čo predstavuje jednu tretinu paušálnej sumy penále, a v bode 3, že faktor „n“ pre Bulharskú republiku je stanovený na 0,18. V bode 5 tejto prílohy I sa spresňuje, že minimálna paušálna pokuta stanovená pre Bulharskú republiku je 504000 eur.

Keďže nebolo predložené žiadne neskoršie oznámenie týkajúce sa prebratia smernice 2019/520, Komisia 19. mája 2022 zaslala Bulharskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom ju vyzvala, aby v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom.

24

Listom z 18. júla 2022 Bulharská republika nespochybnila vytýkané porušenie, ale spresnila, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon, bol schválený Radou ministrov 27. mája 2022 a následne bol v ten istý deň predložený bulharskému Národnému zhromaždeniu na prijatie. Tento členský štát dodal, že všetky projekty a normatívne akty určené na úplné prebratie ustanovení tejto smernice do bulharského práva budú prijaté do septembra 2022, ale že oneskorenia nemožno vylúčiť.

25

Keďže Komisia usúdila, že po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice neboli opatrenia určené na zabezpečenie jej úplného prebratia stále prijaté, alebo jej prinajmenšom neboli oznámené, podala túto žalobu.

Konanie na Súdnom dvore

29

V dôsledku toho Komisia uviedla, že hoci Bulharská republika v priebehu súdneho konania dosiahla určitý pokrok pri preberaní smernice 2019/520, toto prebratie zostáva neúplné.

30

Za týchto podmienok Komisia upravila svoje žalobné návrhy smerujúce k tomu, aby bola tomuto členskému štátu uložená povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu, ako aj penále. Pokiaľ ide o paušálnu pokutu, navrhla rozlišovať tri obdobia porušovania a požadovať za prvé obdobie, ktoré plynulo od 20. októbra 2021 do 31. januára 2024, sumu 1799280 eur, za druhé obdobie, ktoré plynulo od 1. februára 2024 do 13. februára 2024, sumu 18144 eur a za tretie obdobie od 14. februára 2024 do dátumu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, alebo, ak porušenie skončí pred týmto dátumom, do dňa, kedy skončí, dennú sumu 1080 eur. Pokiaľ ide o penále, Komisia vyzvala Súdny dvor, aby ho stanovil vo výške 5814 eur za deň, až do úplného splnenia povinnosti stanovenej v článku 32 smernice 2019/520.

31

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 6. novembra 2024 sa pokračovalo v konaní v prejednávanej veci.

35

V dôsledku toho Komisia na jednej strane opätovne čiastočne vzala späť svoju žalobu, keď vzala späť svoj žalobný návrh na uloženie Bulharskej republike povinnosti zaplatiť penále, a na druhej strane zmenila svoje žalobné návrhy týkajúce sa uloženia tomuto členskému štátu povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu, pričom z tohto dôvodu navrhla celkovú sumu 2458296 eur, z toho 1801440 eur za obdobie, ktoré plynulo od 20. októbra 2021 do 31. januára 2024, 19656 eur za obdobie, ktoré plynulo od 1. februára 2024 do 13. februára 2024, a 637200 eur za obdobie od 14. februára 2024 do 25. septembra 2025.

36

Podaním z 3. novembra 2025 Bulharská republika navrhla, aby Súdny dvor jednak prijal čiastočné späťvzatie žaloby Komisie v rozsahu, v akom sa týka uloženia penále, a jednak v celom rozsahu zamietol návrh Komisie na uloženie povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu vo výške 2458296 eur, alebo subsidiárne znížil jej výšku na minimum vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.

O žalobe

O nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že v súlade s ustálenou judikatúrou, najmä rozsudkami z 27. októbra 2011, Komisia/Poľsko ( C‑362/10 , EU:C:2011:703 , bod 46 ), a z 15. októbra 2015, Komisia/Nemecko ( C‑137/14 , EU:C:2015:683 , bod 51 ), sa musia ustanovenia smernice vykonať s nespochybniteľnou záväznosťou, s požadovanou špecifickosťou, presnosťou a jasnosťou, aby bola splnená požiadavka právnej istoty. Okrem toho, pokiaľ smernica výslovne stanovuje, že opatrenia na prebratie tejto smernice obsahujú odkaz na túto smernicu, alebo je k nim takýto odkaz pripojený pri ich úradnom uverejnení, ako to v prejednávanej veci stanovuje článok 32 ods. 1 tretí pododsek smernice 2019/520, je v každom prípade potrebné prijať pozitívny akt na prebratie. V tejto súvislosti poukazuje na bod 49 rozsudku z 11. júna 2015, Komisia/Poľsko ( C‑29/14 , EU:C:2015:379 ).

40

Komisia, vychádzajúc z bodov 51 a 59 rozsudku z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Vysokorýchlostné siete) ( C‑543/17 , EU:C:2019:573 ), uvádza, že členské štáty sú ďalej povinné poskytnúť jej jasné a presné informácie o prebratí smernice. Majú jednoznačne uviesť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prostredníctvom ktorých podľa svojho názoru splnili rôzne povinnosti, ktoré im smernica ukladá. Členské štáty sú tiež povinné pri každom ustanovení uvedenej smernice uviesť vnútroštátne opatrenie alebo opatrenia zabezpečujúce jej prebratie, pričom k tomuto oznámeniu môže byť prípadne pripojená tabuľka zhody.

41

Bulharská republika vo svojom vyjadrení k žalobe odpovedá, že v priebehu konania pred podaním žaloby si splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zásady lojálnej spolupráce, a včas poskytla Komisii všetky potrebné informácie. Okrem toho vnútroštátne orgány zapojené do prebratia smernice 2019/520 vynaložili v dobrej viere všetko úsilie na prebratie ustanovení tejto smernice.

45

V každom prípade, hoci smernica 2019/520 ešte nebola úplne prebratá, niektoré z jej požiadaviek sa už vykonávali rôznymi existujúcimi zákonmi.

46

Konkrétne pojmy definované v článku 2 bodoch 2, 3, 16, 17, 21, 26 a 29 tejto smernice sa nachádzajú v Zakon za patištata (cestný zákon) (DV č. 26 z 29. marca 2000), Zakon za dviženie po patištata (zákon o cestnej premávke) (DV č. 20 z 5. marca 1999) a v Naredba za uslovijata, reda i pravilata za izgraždane i funkcionirane na smesena sistema za taksuvane na različnite kategorii pătni prevozni sredstva na baza vreme i na baza izminato razstojanie (nariadenie o podmienkach a pravidlách zavedenia a prevádzkovania zmiešaného mýtneho systému pre rôzne kategórie cestných vozidiel v závislosti od času, ktorý uplynul, a prejdenej vzdialenosti).

47

Okrem toho cieľom existujúcich bulharských ustanovení bolo vykonať článok 5 ods. 5 a 7, článok 6 ods. 3, 5 a 7, ako aj článok 8 ods. 2 smernice 2019/520.

51

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa pandémie COVID‑19, ktoré tiež uviedla Bulharská republika, Komisia pripomína, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, a najmä s bodmi 130 až 132 rozsudku z 13. decembra 2001, Komisia/Francúzsko ( C‑1/00 , EU:C:2001:687 ), sa členské štáty môžu odvolávať na vyššiu moc ako na oslobodzujúcu okolnosť len vtedy, ak poukazujú na osobitné neprekonateľné ťažkosti, ktoré im dočasne bránia v plnení ich konkrétnych povinností vyplývajúcich z práva Únie. Domnieva sa, že z bodov 54 a 55 rozsudku z 25. januára 2017, Vilkas ( C‑640/15 , EU:C:2017:39 ), vyplýva, že členské štáty sú povinné preukázať konkrétnu súvislosť medzi okolnosťami uvádzanými ako vyššia moc na jednej strane a konkrétnym porušením práva Únie na druhej strane.

52

V prejednávanej veci však Bulharská republika nepreukázala, že okolnosti sprevádzajúce pandémiu COVID‑19 predstavovali osobitné neprekonateľné ťažkosti, a nepreukázala súvislosť medzi týmito okolnosťami a neprebratím smernice 2019/520.

53

Okrem toho v súlade s ustálenou judikatúrou, pripomenutou v kontexte pandémie COVID‑19, odvolávať na vyššiu moc sa možno len na obdobie nevyhnutné na nápravu ťažkostí takejto povahy.

57

Pokiaľ ide o pandémiu COVID‑19, Bulharská republika odkazuje na jej značnú dĺžku a závažnosť, ktorá bránila legislatívnej moci dokončiť uvedené prebratie v stanovených lehotách.

58

Komisia vo svojom čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu tvrdila, že prebratie smernice 2019/520 nemožno považovať za úplné.

59

Tento členský štát neoznámil všetky opatrenia na prebratie ustanovení prílohy II k tejto smernici.

63

Pokiaľ ide o článok 14 ods. 1 druhú vetu smernice 2019/520, Bulharská republika uviedla, že platná bulharská právna úprava je úplne v súlade s týmto ustanovením, keďže nestanovuje žiadne obmedzenie vo vzťahu k poskytovateľom EETS alebo ich palubným zariadeniam bez toho, aby bola ohrozená interoperabilita tejto služby. Komisia sa však domnieva, že toto ustanovenie treba prebrať výslovne, aby sa zabezpečili špecifiká uvedenej služby.

64

Okrem toho Bulharská republika tvrdila, že niektoré ustanovenia smernice 2019/520 na jej území nie sú uplatniteľné, pričom však neuviedla presvedčivé tvrdenia na podporu tohto odôvodnenia.

65

Komisia sa konkrétne domnieva, že fakultatívna povaha článku 6 ods. 4 druhého pododseku tejto smernice sa týka jej vykonania mýtnym úradom, a nie povinnosti prebratia, ktorú má členský štát.

69

Bulharská republika vo svojej odpovedi na prvé čiastočné späťvzatie žalobných návrhov zo strany Komisie uvádza, že tvrdenie tejto inštitúcie, podľa ktorého požiadavka článku 6 ods. 1 poslednej vety smernice 2019/520 nebola prebratá do bulharského práva, je nesprávne. Táto požiadavka je totiž stanovená v článku 38 nariadenia o podmienkach a pravidlách zavedenia a prevádzkovania zmiešaného mýtneho systému pre rôzne kategórie cestných vozidiel v závislosti od času, ktorý uplynul, a prejdenej vzdialenosti, oznámeného v systéme Themis 1. februára 2024 pod číslom MNE (2024) 00609.

70

Článok 24 ods. 2 smernice 2019/520, ktorý odkazuje na jej prílohu II, je, hoci len čiastočne, prebratý do článku 189i ods. 4 zákona o cestnej premávke, oznámeného v systéme Themis 1. februára 2024 pod číslom MNE (2024) 00606.

71

Pokiaľ ide o požiadavku stanovenú v článku 5 ods. 9 poslednej vete smernice 2019/520, podľa bulharského práva je poskytovateľom EETS vždy iná osoba než mýtny úrad. Poskytovateľom tejto služby je podnikateľ v zmysle článku 10h ods. 3 cestného zákona, zatiaľ čo mýtnym úradom je Agencija za pătna infrastruktura (Agentúra pre cestnú infraštruktúru, Bulharsko), ktorá je verejným orgánom. V dôsledku toho sa požiadavka stanovená v článku 5 ods. 9 tejto smernice na Bulharskú republiku neuplatňuje.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má existencia nesplnenia povinnosti hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie, pričom Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny [rozsudky z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 15 , ako aj z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 28 a citovaná judikatúra].

75

V prejednávanej veci Bulharská republika nespochybňuje, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 19. mája 2022 neprijala ustanovenia určené na zabezpečenie úplného prebratia smernice 2019/520, ktoré obsahujú odkaz na túto smernicu, alebo sú pri úradnom uverejnení sprevádzané takýmto odkazom, v súlade s článkom 32 ods. 1 tejto smernice.

76

Tento členský štát však spresňuje, že existujúca vnútroštátna právna úprava už vykonáva niektoré požiadavky stanovené uvedenou smernicou.

77

80

Tvrdenie týkajúce sa politickej nestability nemožno uznať, pretože podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku ako dôvod nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie, akým je neprebratie smernice v stanovenej lehote [rozsudky z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 19 a citovaná judikatúra, ako aj z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 33 ].

81

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa pandémie COVID‑19, stačí pripomenúť, že hoci pojem „vyššia moc“ nepredpokladá absolútnu nemožnosť splniť povinnosti vyplývajúce z práva Únie, vyžaduje si, aby predmetné nesplnenie povinnosti bolo spôsobené neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od toho, kto sa na ňu odvoláva, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek vynaloženiu všetkej náležitej starostlivosti, pričom na situáciu vyššej moci sa možno odvolávať len v súvislosti s obdobím nevyhnutným na odstránenie týchto ťažkostí [rozsudky z 8. júna 2023, Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku), C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 81 , a z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 36 ].

82

Hoci zdravotná kríza takého rozsahu, akou je pandémia COVID‑19, predstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť, ktorá je nezávislá od Bulharskej republiky, nič to nemení na tom, že tomuto členskému štátu prináležalo, aby konal so všetkou náležitou starostlivosťou a včas informoval Komisiu o ťažkostiach, ktoré sa vyskytli, prinajmenšom pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 19. mája 2022 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 36 ]. Ako však vyplýva z bodov 6 až 8 dupliky a ako to potvrdila Komisia vo svojom akte z 31. októbra 2024, ktorým čiastočne vzala späť svoje žalobné návrhy, Bulharská republika k tomuto dátumu smernicu 2019/520 úplne neprevzala.

85

Komisia vo svojej žalobe tvrdí, že v Únii založenej na dodržiavaní zásad právneho štátu sa všetky smernice musia považovať za smernice rovnakého významu a členské štáty ich musia v plnej miere prebrať v lehotách, ktoré sú v nich stanovené.

86

Táto inštitúcia sa opiera aj o rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Vysokorýchlostné siete) ( C‑543/17 , EU:C:2019:573 , body 51 a 59 ), s cieľom pripomenúť povinnosť členských štátov poskytnúť dostatočne jasné a presné informácie o vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa preberajú zodpovedajúce ustanovenia smernice.

87

Keďže sa Komisia domnieva, že nesplnenie povinnosti vytýkané Bulharskej republike pretrvávalo aj k dátumu, keď podala túto žalobu na Súdny dvor, táto inštitúcia navrhuje na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ, aby bola tomuto členskému štátu uložená paušálna pokuta.

91

Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia navrhuje vypočítať výšku paušálnej pokuty v súlade s bodom 4.2 oznámenia z roku 2023 vynásobením paušálnej sumy paušálnej pokuty, stanovenej na 1000 eur za deň, koeficientom závažnosti 10 použitým v prejednávanej veci a následne faktorom „n“ tohto členského štátu (0,18). Výsledok týchto zložiek vedie k dennej sume 1800 eur, ktorú treba následne vynásobiť počtom dní trvania porušenia.

92

Komisia preto navrhuje uložiť Bulharskej republike povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu vo výške 1800 eur za deň, pričom minimálna paušálna pokuta je 504000 eur, v súlade s bodom 5 prílohy I k oznámeniu z roku 2023.

93

Bulharská republika vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade navrhuje zamietnuť návrh Komisie na uloženie finančných sankcií a subsidiárne znížiť ich výšku z dôvodu, že suma navrhnutá Komisiou je zjavne neprimeraná vzhľadom na údajné porušenie.

97

V prejednávanej veci účinky neúplného prebratia smernice 2019/520 priamo neohrozujú ľudské zdravie a nespôsobujú škodu na životnom prostredí ani stratu vlastných zdrojov Únie.

98

Bulharská republika preto navrhuje, aby Súdny dvor zamietol návrh na zaplatenie paušálnej pokuty v celom rozsahu, alebo v prípade, že by Súdny dvor považoval za potrebné uložiť túto sankciu, stanovil jej výšku na minimum.

99

Komisia vo svojej replike tvrdí, že zo skutkových okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by požadovaná výška finančnej sankcie bola neprimeraná a že by ju mal Súdny dvor znížiť.

103

Domnieva sa, že všetky prípady neprebratia a neoznámenia prípadných opatrení na prebratie smernice Únie predstavujú nesplnenie povinnosti rovnakej závažnosti, keďže povaha predmetnej smernice nemá vplyv na koeficient závažnosti, ktorý bude uplatnený.

104

Koeficient závažnosti 10 z 20 je obzvlášť mierny v prípade neprebratia smernice a úplného neoznámenia vnútroštátnych ustanovení na prebratie.

105

Bulharská republika vo svojej duplike pripomína, že Komisia mala vo svojom návrhu na uloženie finančnej sankcie zohľadniť osobitné okolnosti týkajúce sa vnútroštátnej politickej situácie, ako aj pandémie COVID‑19, ktoré spôsobili vážne ťažkosti pri práci zákonodarnej moci, ktorá mala prebrať ustanovenia smernice 2019/520.

109

Pokiaľ teda ide o paušálnu pokutu, Komisia rozlišuje tri obdobia porušovania a navrhuje určiť dennú sumu na účely stanovenia tejto sumy, ktorá sa uplatní na každé z nich, takto:

–

za obdobie, ktoré plynulo od 20. októbra 2021 (deň nasledujúci po dátume uplynutia lehoty na prebratie smernice) do 31. januára 2024 (deň predchádzajúci prvému oznámeniu opatrení na prebratie), vynásobením aktualizovanej paušálnej sumy stanovenej na 1080 eur koeficientom závažnosti 10 a faktorom „n“ Bulharskej republiky stanoveným na 0,2, čo zodpovedá dennej sume 2160 eur, ktorú samotnú treba vynásobiť počtom dní trvania porušenia, t. j. 833 dní. Výška paušálnej pokuty za toto obdobie predstavuje 1799280 eur,

–

za obdobie, ktoré plynulo od 1. februára 2024 (dátum prvého oznámenia opatrení na prebratie) do 13. februára 2024 (deň predchádzajúci druhému oznámeniu opatrení na prebratie), vynásobením aktualizovanej paušálnej sumy (1080 eur) koeficientom závažnosti 7 a faktorom „n“ Bulharskej republiky stanoveným na 0,2, čo zodpovedá dennej sume 1512 eur, ktorú samotnú treba vynásobiť počtom dní trvania porušenia, teda 12 dní. Výška paušálnej pokuty za toto obdobie predstavuje 18144 eur,

112

Komisia vo svojich dodatočných návrhoch z 15. októbra 2025 predložených v nadväznosti na nové dôkazy predložené Bulharskou republikou navrhuje stanoviť celkovú výšku požadovanej paušálnej pokuty na 2458296 eur, čo zodpovedá 1801440 eurám za obdobie, ktoré uplynulo od 20. októbra 2021 do 31. januára 2024, 19656 eurám za obdobie, ktoré uplynulo od 1. februára 2024 do 13. februára 2024, a 637200 eurám za obdobie od 14. februára 2024 do 25. septembra 2025.

Posúdenie Súdnym dvorom

– O uplatnení článku 260 ods. 3 ZFEÚ a o vhodnosti uloženia finančnej sankcie navrhnutej Komisiou

113

Článok 260 ods. 3 ZFEÚ v prvom pododseku stanovuje, že ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru podľa článku 258 ZFEÚ, pretože sa domnieva, že dotknutý členský štát porušil svoju povinnosť oznámiť opatrenie, ktorým transponoval smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, Komisia môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané. Podľa tohto článku 260 ods. 3 druhého pododseku, ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále do výšky navrhnutej Komisiou, pričom platobná povinnosť nadobúda účinnosť dňom, ktorý Súdny dvor určí vo svojom rozsudku.

– O výške paušálnej pokuty

117

Na účely výpočtu paušálnej pokuty, ktorú možno uložiť členskému štátu na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží, aby v rámci výkonu svojej voľnej úvahy stanovil jej výšku tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná spáchanému porušeniu. Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patrí najmä závažnosť konštatovaného nesplnenia povinnosti, obdobie jeho trvania a platobná schopnosť dotknutého členského štátu [rozsudok z 20. marca 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy), C‑480/23 , EU:C:2025:194 , bod 89 a citovaná judikatúra].

118

Na úvod, pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia sa pri výpočte súm, o ktoré ide v prejednávanej veci, odvoláva na svoje oznámenie uverejnené 26. januára 2024, uvedené v bode 108 tohto rozsudku, stačí uviesť, že podľa posledného odseku tohto oznámenia „Komisia bude od uverejnenia tohto oznámenia v úradnom vestníku uplatňovať aktualizované údaje na rozhodnutia, ktoré prijme s cieľom predložiť vec Súdnemu dvoru podľa článku 260 ZFEÚ“.

119

Pokiaľ ide predovšetkým o závažnosť spáchaného porušenia, nemožno ju stanoviť automatickým uplatnením koeficientu závažnosti [rozsudok z 20. marca 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy), C‑480/23 , EU:C:2025:194 , bod 90 a citovaná judikatúra]. Konkrétne tým, že Komisia predpokladá, že porušenie povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice sa musí považovať za porušenie rovnakej závažnosti bez ohľadu na dotknutú smernicu, nemôže prispôsobiť peňažné sankcie v závislosti od dôsledkov nesplnenia tejto povinnosti na súkromné a verejné záujmy. V tejto súvislosti je zjavné, že dôsledky nesplnenia povinností členských štátov na dotknuté súkromné a verejné záujmy sa môžu líšiť nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v závislosti od normatívneho obsahu neprebratej smernice [rozsudok z 22. mája 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora), C‑237/23 , EU:C:2025:373 , bod 92 a citovaná judikatúra].

121

Na účely skúmania závažnosti porušenia konštatovaného v prejednávanej veci treba pripomenúť, že povinnosť prijať ustanovenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice a povinnosť oznámiť tieto ustanovenia Komisii sú základnými povinnosťami členských štátov na zabezpečenie plnej účinnosti práva Únie, a preto treba nesplnenie týchto povinností považovať za závažné [rozsudok z 20. marca 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy), C‑480/23 , EU:C:2025:194 , bod 91 a citovaná judikatúra].

125

Bulharská republika sa v prvom rade odvoláva na okolnosti patriace tak do jej vnútroštátneho politického kontextu, ako aj do kontextu pandémie COVID‑19, ktoré mali byť podľa tohto členského štátu zohľadnené pri určení koeficientu závažnosti porušenia, o ktoré ide v prejednávanej veci. Táto argumentácia však nemôže uspieť z dôvodov uvedených v bodoch 80 až 83 tohto rozsudku.

126

V druhom rade Bulharská republika odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 45 až 47 tohto rozsudku, ktorá preukazuje, že ustanovenia existujúcej bulharskej právnej úpravy spĺňali časť požiadaviek smernice 2019/520, čo Komisia nezohľadnila.

127

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci je pravda, že tvrdenie členského štátu, podľa ktorého legislatívny rámec existujúci v čase prijatia smernice už postačoval na konštatovanie, že tento členský štát neporušil svoje povinnosti a že neprebratie tejto smernice malo len obmedzený vplyv, nemôže byť relevantné na účely posúdenia vhodnosti uložiť takú sankciu, o akú ide v prejednávanej veci, toto tvrdenie možno zohľadniť na účely posúdenia závažnosti predmetného nesplnenia povinnosti na účely výpočtu výšky paušálnej pokuty [rozsudok z 22. mája 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora), C‑237/23 , EU:C:2025:373 , bod 99 a citovaná judikatúra].

131

Pokiaľ ide napokon o určenie platobnej schopnosti Bulharskej republiky, podľa judikatúry Súdneho dvora, v metóde výpočtu faktora „n“ nemožno zohľadniť počet obyvateľov tohto členského štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy), C‑480/23 , EU:C:2025:194 , bod 101 a citovaná judikatúra].

132

Treba naopak vychádzať z hrubého domáceho produktu (HDP) Bulharskej republiky ako prevládajúceho faktora. V tejto súvislosti treba tiež zohľadniť najnovší vývoj HDP tohto členského štátu, ako sa ukazuje v čase posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom [rozsudok z 20. marca 2025, Komisia/Bulharsko (Smernica o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy), C‑480/23 , EU:C:2025:194 , bod 102 a citovaná judikatúra].

133

Vzhľadom na tieto úvahy a na voľnú úvahu priznanú Súdnemu dvoru článkom 260 ods. 3 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Súdny dvor nemôže v súvislosti s paušálnou pokutou, ktorú ukladá, určiť sumu presahujúcu čiastku navrhnutú Komisiou, treba konštatovať, že účinné predchádzanie budúcemu opakovaniu podobných porušení, akým je porušenie článku 32 ods. 1 smernice 2019/520, ktoré narúšajú plnú účinnosť práva Únie, si vyžaduje uloženie paušálnej pokuty, ktorej výška musí byť stanovená na 1900000 eur.

2.

Bulharská republika je povinná zaplatiť Európskej komisii paušálnu pokutu vo výške 1900000 eur.

3.

Bulharská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.