C-480/23

B. Oznámenie z roku 2023

II. Konanie pred podaním žaloby

III. Konanie na Súdnom dvore

IV. O žalobe

A. O nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ

1. Argumentácia účastníkov konania

Vo veci C‑480/23,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 a článku 260 ods. 3 ZFEÚ, podaná 26. júla 2023,

Európska komisia , v zastúpení: P. Messina a E. Rousseva, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Bulharskej republike , v zastúpení: C. Mitova, S. Ruseva a R. Stojanov, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

–

minimálnej paušálnej pokute 504000 eur,

–

ak nesplnenie povinnosti určené v prvej zarážke pretrvá až do vyhlásenia rozsudku v tejto veci, uložil Bulharskej republike povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 10800 eur za každý deň odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do dňa, keď si Bulharská republika splní svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 2019/1161,

–

uložil Bulharskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

I. Právny rámec

(2)

Vo svojom oznámení z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu Komisia oznámila, že aby Únia splnila svoje záväzky prijaté na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorá sa konala v roku 2015 v Paríži, musí sa urýchliť dekarbonizácia odvetvia dopravy, a bude teda potrebné stabilne znižovať emisie skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, aby sa do polovice storočia dosiahli ich nulové hodnoty. Navyše je potrebné bezodkladne výrazne znížiť dopravné emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré škodia zdraviu a životnému prostrediu. Možno to dosiahnuť rôznymi politickými iniciatívami vrátane opatrení, ktoré podporujú modálny prechod na verejnú dopravu, a využitia verejného obstarávania na podporu ekologických vozidiel.

…

(5)

Inovácia v oblasti nových technológií pomáha znižovať emisie CO 2 vozidiel a znižovať znečistenie ovzdušia a hlukové zaťaženie, pričom zároveň podporuje dekarbonizáciu sektora dopravy. Intenzívnejším využívaním cestných vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami sa znížia emisie CO 2 , ako aj určitých znečisťujúcich látok (tuhé častice, oxidy dusíka a iné uhľovodíky ako metán) a zlepší sa tým kvalita ovzdušia v mestách a iných znečistených oblastiach a zároveň sa prispeje ku konkurencieschopnosti a rastu priemyslu Únie na rozvíjajúcich sa svetových trhoch vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. Komisia by mala vykonávať politické opatrenia na podporu širokého zavádzania takýchto nových technológií v priemyselnom odvetví a rozširovania ich výrobných kapacít vo všetkých členských štátoch s cieľom prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok a vyváženému rozvoju vo všetkých členských štátoch.

…

(33)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť na strane dopytu stimul pre ekologické vozidlá v záujme podpory prechodu na nízkoemisnú mobilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu spoločného a dlhodobého politického rámca a z dôvodu rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.“

3

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Smernica 2009/33/ES sa mení takto:

…

4.

Článok 3 sa nahrádza takto:

‚Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na obstarávanie prostredníctvom:

…‘

5.

Článok 4 sa nahrádza takto:

‚Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

4.

«ekologické vozidlo» je

a)

vozidlo kategórie M 1 , M 2 alebo N 1 s maximálnymi výfukovými emisiami CO 2 v g/km a emisiami znečisťujúcich látok v reálnych podmienkach jazdy pod percentuálnou hodnotou platných emisných limitov stanovených v tabuľke 2 prílohy alebo

b)

vozidlo kategórie M 3 , N 2 alebo N 3 využívajúce alternatívne palivá v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ [z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá ( Ú. v. EÚ L 307, 2014, s. 1 )], s výnimkou palív vyrobených zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pre ktoré sa v súlade s článkom 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 [z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82 )] pozoruje významné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. V prípade vozidiel, ktoré používajú kvapalné biopalivá, syntetické a parafinické palivá, sa uvedené palivá nesmú zmiešavať s konvenčnými fosílnymi palivami;

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa pri obstarávaní vozidiel a služieb uvedených v článku 3 dodržali minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre ekologické ľahké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 3 prílohy a pre ekologické ťažké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 4 prílohy. …

…‘“

4

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 2. augusta 2021. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Bod 4.2 tohto oznámenia spresňuje metódu výpočtu paušálnej pokuty takto:

„Paušálna pokuta sa vypočíta spôsobom, ktorý je vo všeobecnosti podobný metóde výpočtu penále, konkrétne:

–

vynásobením paušálnej sumy koeficientom závažnosti,

–

vynásobením výsledku faktorom n,

…

–

v prípade žalôb podaných na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ je to počet dní odo dňa uplynutia lehoty na transpozíciu stanovenej v danej smernici do dňa skončenia neplnenia povinnosti alebo, ak nenastane náprava, do dňa vynesenia rozsudku podľa článku 260 ZFEÚ.

…“

8

Podľa bodu 4.2.2 oznámenia z roku 2023:

II. Konanie pred podaním žaloby

10

Dňa 29. septembra 2021 Komisia zaslala Bulharskej republike výzvu, v ktorej jej pripomenula, že lehota na prebratie smernice 2019/1161 uplynula a že jej ešte neboli oznámené opatrenia, ktorými sa v celom rozsahu preberá táto smernica. V dôsledku toho Komisia vyzvala tento členský štát, aby jej oznámil prijaté opatrenia, a pripomenula mu, že ak sú platné bulharské právne predpisy už v súlade s touto smernicou, je povinný oznámiť znenie zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení a uviesť dostatočne presne a jasne aj opatrenia na prebratie.

11

Bulharská republika vo svojej odpovedi z 29. novembra 2021 oznámila Komisii, že smernica 2019/1161 bude v plnom rozsahu prebratá prijatím zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave, vyhlášky, ktorou sa stanovujú požiadavky na ekologické a energeticky úsporné vozidlá, ako aj aktu Rady ministrov o určení obstarávateľských subjektov povinných prijať požiadavky v oblasti ekologických vozidiel a ich podielu na celkovom počte vozidiel. Bulharská republika odkázala na orientačný harmonogram, podľa ktorého malo dôjsť k prijatiu uvedených legislatívnych aktov do konca apríla 2022 a uvedených správnych aktov dva mesiace po prijatí týchto legislatívnych aktov.

12

15

Dňa 7. februára 2024 bola ukončená písomná časť konania v tejto veci.

16

Aktom z 3. mája 2024 Komisia informovala Súdny dvor, že prebratie smernice 2019/1161 Bulharskou republikou možno považovať za ukončené k 5. januáru 2024, a preto čiastočne berie späť svoju žalobu a svoj návrh na stanovenie penále a zároveň upravuje svoje návrhy na uloženie paušálnej pokuty tomuto členskému štátu, pričom z tohto dôvodu navrhuje sumu 1593000 eur.

17

Bulharská republika predložila 13. mája 2024 svoje pripomienky k čiastočnému späťvzatiu žaloby Komisiou a k úprave jej návrhov.

21

Komisia odpovedala na uvedené nové dôkazy listom zo 14. októbra 2024.

IV. O žalobe

A.

O nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ

1. Argumentácia účastníkov konania

24

V prejednávanej veci Komisia konštatuje, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Bulharská republika neprijala opatrenia potrebné na prebratie smernice 2019/1161 do svojho vnútroštátneho práva.

25

Okrem toho si Bulharská republika nesplnila povinnosť bezodkladne oznámiť Komisii znenie opatrení na prebratie. Komisia zdôrazňuje, že tento členský štát v tejto súvislosti nepopiera svoje nesplnenie povinnosti.

26

Bulharská republika vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že oneskorenie pri prebratí smernice 2019/1161 bolo spôsobené politickou nestabilitou v Bulharsku vyvolanou častými zmenami vlády a rozpustením Národného zhromaždenia.

30

Konkrétne článok 5 ods. 2 a 4 Zakon za obštestvenite porăčki (zákon o verejnom obstarávaní) (DV č. 13 zo 16. februára 2016) v znení zmien sa zhoduje s článkom 4 smernice 2009/33, zmenenej smernicou 2019/1161, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov „verejní obstarávatelia“ a „obstarávateľské subjekty“, keďže normotvorca Únie pri vymedzení týchto pojmov odkázal na smernicu 2014/24, ako aj na smernicu 2014/25.

31

Pokiaľ ide o článok 149 ods. 1 Zakon za dviženieto po pătištata (zákon o cestnej premávke) (DV č. 20 z 5. marca 1999) v znení zmien, toto ustanovenie zodpovedá článku 4 bodu 3 smernice 2009/33, zmenenej smernicou 2019/1161, ktorý definuje „vozidlo cestnej dopravy“ odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES ( Ú. v. EÚ L 151, 2018, s. 1 ).

32

Okrem toho Bulharská republika tvrdí, že vzhľadom na politickú nestabilitu na vnútroštátnej úrovni, ktorá predstavuje prípad vyššej moci, ako aj na ťažkosti, s ktorými sa stretla počas legislatívneho procesu z dôvodu pandémie COVID‑19, objektívne nemohla vykonať smernicu 2019/1161 v stanovených lehotách.

36

Usudzuje však, že je potrebné preukázať konkrétnu súvislosť medzi okolnosťou uvádzanou ako vyššia moc a predmetným nesplnením povinnosti, pričom pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora a najmä rozsudku z 25. januára 2017, Vilkas ( C‑640/15 , EU:C:2017:39 , bod 54 a citovaná judikatúra), pojem „vyššia moc“ nemá v rôznych oblastiach uplatnenia práva Únie rovnaký obsah a že jeho význam sa musí stanoviť v závislosti od právneho rámca, v ktorom sa má prejaviť jeho účinok.

37

Bulharská republika podľa Komisie nepreukázala existenciu osobitnej súvislosti medzi pandémiou COVID‑19 a oneskoreným prebratím smernice 2019/1161. Tento členský štát neuviedol ani dĺžku trvania oneskorenia prebratia v dôsledku tejto pandémie, ani nespresnil dôvody, pre ktoré mu uvedená pandémia zabránila dokončiť toto prebratie v požadovaných lehotách.

38

Komisia, vychádzajúc z rozsudku z 8. júna 2023, Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku) ( C‑540/21 , EU:C:2023:450 , body 80 a 81 , ako aj citovaná judikatúra), dodáva, že na tvrdenie založené na vyššej moci sa možno odvolávať len v súvislosti s obdobím potrebným na odstránenie týchto ťažkostí.

42

Pokiaľ ide o tvrdenie Bulharskej republiky, podľa ktorého jej politická nestabilita zabránila prebrať smernicu 2019/1161 v požadovaných lehotách, Komisia pripomína, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a najmä rozsudkami z 23. novembra 2000, Komisia/Francúzsko ( C‑319/99 , EU:C:2000:649 , bod 10 ); zo 7. decembra 2000, Komisia/Taliansko ( C‑423/99 , EU:C:2000:681 , bod 10 ); zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí) ( C‑550/18 , EU:C:2020:564 , bod 85 ), a z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva) ( C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 77 ), sa členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku ako na dôvod nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie, akým je neprebratie smernice v lehote, ktorú stanovuje.

43

V každom prípade parlamentná kríza, na ktorú odkazuje Bulharská republika, sa začala v apríli 2021, len štyri mesiace pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2019/1161.

44

Komisia okrem toho uvádza, že hoci Bulharská republika tvrdí, že vnútroštátne právo už obsahovalo niektoré vymedzenia pojmov zavedené touto smernicou, v tejto súvislosti predložila vysvetľujúci dokument až vo svojom vyjadrení k žalobe.

48

Bulharská republika vo svojej duplike tvrdí, že na – rozdiel tvrdenia Komisie – tak v rámci konania pred podaním žaloby, ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe tento členský štát poskytol konkrétne, objektívne a presné informácie o vývoji procesu vykonávania ustanovení smernice 2019/1161.

49

Pokiaľ ide o pandémiu COVID‑19, Bulharská republika tvrdí, že vzhľadom na to, že legislatívny proces je zdĺhavý, nebolo možné uskutočniť prebratie tejto smernice bezprostredne po skončení tejto pandémie.

50

Tento členský štát tiež odkazuje na dlhotrvajúce obdobia, počas ktorých neexistoval legislatívny orgán príslušný na prijatie legislatívnych aktov potrebných na prebratie ustanovení uvedenej smernice.

Článok 2 ods. 2 smernice 2019/1161 stanovuje, že členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

54

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má existencia nesplnenia povinnosti hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie, pričom Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny [rozsudky z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 15 , ako aj z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 28 a citovaná judikatúra].

55

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku zo 6. apríla 2022 Bulharská republika neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie úplného súladu so smernicou 2019/1161 a následne tieto ustanovenia neoznámila Komisii.

56

V druhom rade tento členský štát tvrdí, že bolo objektívne nemožné zabezpečiť prebratie smernice 2019/1161 jednak z dôvodu politickej nestability v Bulharsku spôsobenej častými zmenami vlády, ako aj rozpustením Národného zhromaždenia, a jednak z dôvodu pandémie COVID‑19, ktorá spôsobila oneskorenia v legislatívnych prácach, pričom aj tieto dva prvky predstavujú prípady vyššej moci.

60

Tvrdenie Bulharskej republiky týkajúce sa politickej nestability nemožno uznať, a to v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku ako na dôvod nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie, akým je neprebratie smernice v stanovenej lehote [rozsudky z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 19 a citovaná judikatúra, ako aj z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 33 ].

61

Pokiaľ ide o tvrdenie Bulharskej republiky týkajúce sa pandémie COVID‑19, stačí pripomenúť, že hoci pojem „vyššia moc“ nepredpokladá absolútnu nemožnosť splniť povinnosti vyplývajúce z práva Únie, vyžaduje si, aby predmetné nesplnenie povinnosti bolo spôsobené neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od toho, kto sa ňu odvoláva, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek vynaloženiu všetkej náležitej starostlivosti, pričom na situáciu vyššej moci sa možno odvolávať len v súvislosti s obdobím potrebným na odstránenie týchto ťažkostí [rozsudky z 8. júna 2023, Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku), C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 81 , a z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 36 ].

1. Argumentácia účastníkov konania

64

Komisia usudzuje, že predmetné nesplnenie povinnosti patrí do pôsobnosti článku 260 ods. 3 ZFEÚ a že na prejednávanú vec je uplatniteľné oznámenie z roku 2023.

65

Pripomína, že podľa bodu 2 tohto oznámenia musia finančné sankcie uložené podľa článku 260 ZFEÚ vychádzať z troch kritérií, a to zo závažnosti nesplnenia povinnosti, jeho trvania, ako aj potreby zabezpečiť, aby samotná finančná sankcia odrádzala od ďalšieho neplnenia povinností.

66

69

Komisia pripomína, že povinnosť prijať vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice a povinnosť oznámiť tieto opatrenia Komisii predstavujú podstatné povinnosti členských štátov s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie a že nesplnenie týchto povinností treba preto považovať za závažné. V tejto súvislosti cituje rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva) ( C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 64 a citovaná judikatúra).

70

Čo sa týka v druhom rade dĺžky trvania porušenia, Komisia vysvetľuje, že sa rovná, pokiaľ ide o výpočet paušálnej pokuty, počtu dní trvania porušenia. Toto obdobie sa vypočíta podľa bodu 4.2.1 oznámenia z roku 2023 a zodpovedá počtu dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie predmetnej smernice do dňa skončenia porušenia. V prejednávanej veci Komisia spresňuje, že treba zohľadniť obdobie od 3. augusta 2021, keďže lehota na prebratie smernice 2019/1161 uplynula 2. augusta 2021, do 4. januára 2024, keďže smernica 2019/1161 bola do bulharského práva úplne prebratá 5. januára 2024, čo zodpovedá obdobiu 885 dní.

71

Pokiaľ ide v treťom rade o odrádzajúci účinok sankcie pri zohľadnení platobnej schopnosti členských štátov, Komisia uvádza, že ho vyjadruje „faktor n“ stanovený pre každý členský štát v bode 3 prílohy I k oznámeniu z roku 2023. Spôsob jeho výpočtu, ktorý bol revidovaný týmto oznámením, je v súčasnosti založený hlavne na HDP členských štátov a subsidiárne na počte ich obyvateľov. Podľa tohto bodu 3 má faktor n pre Bulharskú republiku hodnotu 0,18.

75

Tento členský štát dodáva, že hoci existujúca bulharská právna úprava výslovne neodkazuje na smernicu 2019/1161, nebráni to jednotlivcom, aby sa dovolávali práv vyplývajúcich z tejto právnej úpravy, ktorá zodpovedá požiadavkám tejto smernice.

76

Táto posledná uvedená okolnosť by sa tiež mala zohľadniť v rámci skúmania závažnosti údajného nesplnenia povinnosti a v prípade, že by návrh Komisie podaný podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ Súdny dvor nezamietol v celom rozsahu, mala by viesť k stanoveniu výšky paušálnej pokuty na najnižšej možnej úrovni.

77

Komisia vo svojej replike tvrdí, že – ako uviedla v rámci skúmania nesplnenia povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ – Bulharská republika sa nemôže odvolávať na tvrdenie založené na situácii vyššej moci s cieľom zbaviť sa svojej platobnej povinnosti.

81

Bulharská republika tvrdí, že absencia individualizácie v prístupe Komisie neumožňuje dosiahnuť sledovaný odrádzajúci účinok a môže viesť k zníženiu kvality prebratia vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty by boli nabádané k tomu, aby prebrali smernice v stanovenej lehote bez ohľadu na to, čo nastane.

82

Takýto prístup je podľa nej okrem toho v rozpore so zásadou proporcionality a povinnosťou lojálnej spolupráce.

83

Bulharská republika vo svojej odpovedi na akt čiastočného späťvzatia zo strany Komisie tvrdí, že Súdny dvor v bodoch 78 a 79 rozsudku z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch) ( C‑147/23 , EU:C:2024:346 ), rozhodol, že táto inštitúcia sa s cieľom odôvodniť automatické uplatnenie jednotného koeficientu závažnosti v prípade neprebratia smernice v celom rozsahu a následne neoznámenia opatrení potrebných na jej prebratie, nemôže odvolávať na zásadu rovnosti členských štátov pred Zmluvami, ako je zakotvená v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Účinky nesplnenia povinností členských štátov na existujúce súkromné a verejné záujmy sa totiž môžu líšiť nielen v závislosti od členského štátu, ale aj v závislosti od normatívneho obsahu neprebratej smernice. V dôsledku toho sa Komisia nemôže zbaviť svojej povinnosti posúdiť v každom členskom štáte a pre každý konkrétny prípad účinky zisteného porušenia na súkromné a verejné záujmy tým, že sa obmedzí na automatické uplatnenie určitého koeficientu závažnosti pri stanovení peňažných sankcií s prihliadnutím na prípadné poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti.

Keďže, ako vyplýva z bodu 63 tohto rozsudku, je preukázané, že do uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku zo 6. apríla 2022 Bulharská republika neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie ustanovení smernice 2019/1161 do svojho vnútroštátneho práva a následne ich Komisii ani neoznámila, takto konštatované nesplnenie povinnosti patrí do pôsobnosti článku 260 ods. 3 ZFEÚ.

87

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely posúdenia vhodnosti uloženia peňažnej sankcie je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23 , EU:C:2024:346 , bod 62 a citovaná judikatúra].

88

Treba usúdiť, že všetky právne a skutkové okolnosti súvisiace s konštatovaným nesplnením povinnosti, a to skutočnosť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku zo 6. apríla 2022, a dokonca aj v čase podania návrhu, na základe ktorého sa začalo toto konanie, vôbec neboli oznámené zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie tejto smernice, sú ukazovateľom toho, že účinná prevencia budúceho opakovania analogických porušení práva Únie si vyžaduje prijatie odrádzajúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty [pozri analogicky rozsudky z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (Smernica o osobných údajoch – oblasť trestného práva), C‑658/19 , EU:C:2021:138 , bod 70 , a z 29. februára 2024, Komisia/Írsko (Služby audiovizuálnych médií), C‑679/22 , EU:C:2024:178 , bod 73 ].

92

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že smernica 2019/1161 je – ako sa uvádza v jej odôvodneniach 2, 5, 8, 12 a 33 – dôležitým nástrojom práva Únie, keďže jej cieľom je zaviesť dynamiku dopytu po ekologických vozidlách na podporu prechodu na nízkoemisnú mobilitu s cieľom jednak znížiť emisie CO 2 z vozidiel a znižovať znečistenie ovzdušia a hlukové zaťaženie, a zároveň podporovať dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a jednak zlepšiť tak kvalitu ovzdušia v mestách a iných znečistených oblastiach a zároveň podporovať konkurencieschopnosť a rast priemyslu Únie na svetových trhoch, ktoré sa čoraz viac orientujú na vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami.

93

Neprebratie ustanovení tejto smernice pritom nutne zasahuje do dodržiavania práva Únie a jeho jednotného a účinného uplatňovania.

94

Je pravda, ako bolo pripomenuté v bode 56 tohto rozsudku, že Bulharská republika vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdila, že niektoré z pojmov vymedzených smernicou 2019/1161 už existovali v skoršej vnútroštátnej právnej úprave, najmä pojmy „verejní obstarávatelia“, „obstarávateľské subjekty“ a „vozidlo cestnej dopravy“ upravené v tejto smernici.

98

Neprijatie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na úplné prebratie tejto smernice je preto veľmi závažné.

99

Pokiaľ ide ďalej o dĺžku trvania porušenia, je nesporné, že Bulharská republika ku dňu uplynutia lehoty na prebratie stanovenej v článku 2 smernice 2019/1161, teda k 2. augustu 2021, neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia tejto smernice a následne tieto ustanovenia ani neoznámila Komisii.

100

Ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, Bulharská republika úplne prebrala smernicu 2019/1161 5. januára 2024, a tak predmetné nesplnenie povinnosti trvalo 885 dní.

O trovách

104

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Bulharskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Bulharská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.

Bulharská republika si neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy, do uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Európskej komisie zo 6. apríla 2022 a následne neoznámením týchto predpisov Komisii nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 ods. 1 tejto smernice.