C-481/23

62023CJ0481

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 10. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Článok 4 body 4 a 6 – Dôvody pre nepovinné nevykonanie – Podmienka, podľa ktorej činy spadajú do právomoci vykonávajúceho členského štátu podľa jeho vlastného trestného práva – Neprávoplatné odsúdenie – Európsky zatykač vydaný na účely vedenia trestného stíhania“

Vo veci C‑481/23 [Sangas] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko) z 24. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 26. júla 2023, ktorý súvisí s konaním o výkone európskeho zatykača vydaného na:

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Ministerio Fiscal, v zastúpení: R. de Miguel Morante, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz, H. Leupold a J. Vondung, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Článok 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, nazvaný „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“, stanovuje:

„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody – neoficiálny preklad ].

2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

…“

4

V článku 3 tohto rámcového rozhodnutia sa uvádzajú dôvody pre povinné nevykonanie európskeho zatykača.

…

6.

ak európsky zatykač bol vydaný pre účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody – neoficiálny preklad ], ak sa požadovaná osoba zdržiava alebo je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte a tento štát sa zaviaže, že vykoná rozsudok [tento trest – neoficiálny preklad ] alebo ochranné opatrenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi;

…“

6

Článok 4a tohto rámcového rozhodnutia stanovuje ďalšie okolnosti, za ktorých vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť vykonať európsky zatykač, zatiaľ čo článok 5 tohto rámcového rozhodnutia sa týka záruk, ktoré musí členský štát, ktorý tento zatykač vydal, poskytnúť v osobitných prípadoch.

ak bol európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody, pokiaľ je vyžiadaná osoba rumunským občanom alebo má trvalý pobyt, legálne a nepretržite sa zdržiava v Rumunsku aspoň päť rokov a namieta proti výkonu trestu alebo ochranného opatrenia vo vydávajúcom členskom štáte;

…

g)

pokiaľ podľa rumunského práva došlo k premlčaniu trestnej zodpovednosti za trestný čin, ktorý viedol k vydaniu európskeho zatykača alebo výkonu uloženého trestu, ak skutky patria do právomoci rumunských orgánov;

…

3. Ak sa uplatňuje len prípad uvedený v odseku 2 písm. c), rumunský vykonávajúci súdny orgán pred vydaním rozhodnutia uvedeného v článku 109 požiada vydávajúci súdny orgán o overenú kópiu odsudzujúceho rozsudku, ako aj o všetky ďalšie potrebné informácie, pričom súdnemu orgánu, ktorý vydal zatykač, oznámi dôvod, pre ktorý sa tieto dokumenty požadujú. O uznaní cudzieho odsudzujúceho trestného rozsudku rozhoduje incidenčne súd, na ktorom prebieha konanie o výkone európskeho zatykača. Ak rumunský vykonávajúci súdny orgán uzná cudzí odsudzujúci trestný rozsudok, zatykač na účely výkonu trestu sa vydá v deň vydania rozhodnutia uvedeného v článku 109.“

V nadväznosti na oznámenie o tom, že obvinený podal proti rozsudku z 21. februára 2022 kasačný opravný prostriedok, mu bolo odopreté povolenie vycestovať do Rumunska. V každom prípade po tom, čo bol obvinený lokalizovaný na chorvátskej hranici smerom do Rumunska, vnútroštátny súd prijal 6. apríla 2022 rozhodnutie týkajúce sa tohto obvineného, ku ktorému bol pripojený európsky zatykač a medzinárodný zatykač na obvineného, nariaďujúce pátranie po ňom, jeho zatknutie a vzatie do predbežnej väzby (ďalej len „rozhodnutie zo 6. apríla 2022“).

11

Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko) listom zo 4. apríla 2023 zaslal kópiu rozsudku, ktorým odmietol vykonať tento európsky zatykač.

12

Z tohto rozsudku vyplýva, že je pravda, že na európsky zatykač vydaný na obvineného sa nevzťahoval žiadny z dôvodov pre povinné nevykonanie, stanovených v článku 3 rámcového rozhodnutia 2002/584. Pokiaľ však ide o dôvody pre nepovinné nevykonanie stanovené v článku 4 tohto rámcového rozhodnutia, Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia) jednak konštatoval, že obvinený predložil dôkazy potvrdzujúce nepretržitý a legálny pobyt na rumunskom území počas obdobia najmenej piatich rokov, a jednak že obvinený vyhlásil, že si nepraje byť odovzdaný španielskym súdnym orgánom, čo je rovnocenné s odmietnutím výkonu trestu v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, a teda že existuje dôvod umožňujúci odmietnutie odovzdania dotknutej osoby.

13

16

Pokiaľ pritom ide o premlčanie trestného stíhania podľa rumunského práva, vnútroštátny súd poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí odovzdania obvineného bolo prijaté na základe uplatnenia pravidiel premlčania trestných činov podľa rumunského práva, pričom však všetky skutky, o ktoré ide vo veci samej, boli spáchané v Španielsku a predstavovali trestné činy daňového podvodu poškodzujúceho hospodárske záujmy Španielskeho kráľovstva, z čoho podľa názoru tohto súdu znamená, že rumunské súdne orgány v žiadnom prípade nemajú právomoc rozhodovať o týchto trestných činoch, a preto sa nemôžu odvolávať na článok 4 bod 4 rámcového rozhodnutia 2002/584.

17

19

Za týchto okolností Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Keďže článok 4 [rámcového rozhodnutia 2002/584] medzi dôvodmi pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača vo svojom bode 6 uvádza, že ak európsky zatykač bol vydaný pre účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody, ak sa vyžiadaná osoba zdržiava alebo je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte a tento štát sa zaviaže, že vykoná tento trest alebo ochranné opatrenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi:

a)

Je prípustné rozšíriť uplatnenie tohto dôvodu pre nepovinné odmietnutie odovzdania na prípady, v ktorých ešte nebolo vydané konečné rozhodnutie proti vyžiadanej osobe?

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že súdny orgán vykonávajúci európsky zatykač môže odmietnuť vykonať tento zatykač na základe tohto ustanovenia vtedy, keď uvedený zatykač nebol vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody, obvinený ešte nebol právoplatne odsúdený a vykonávajúci členský štát sa nezaviazal vykonať v súlade so svojím vnútroštátnym právom trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s pozbavením osobnej slobody, ktoré by mohli byť s konečnou platnosťou uložené tejto osobe.

21

V tejto súvislosti treba uviesť, že tak ako stanovuje článok 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, európsky zatykač sa môže týkať dvoch situácií. Tento zatýkací rozkaz môže byť vydaný po prvé na účely vedenia trestného stíhania alebo po druhé na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody (rozsudok z 21. októbra 2010, B., C‑306/09 , EU:C:2010:626 , bod 49 ).

22

Systematika rámcového rozhodnutia 2002/584 síce vychádza zo zásady vzájomného uznávania, avšak toto uznávanie v každom prípade neznamená absolútnu povinnosť vykonať vydaný zatykač, keďže v tomto rámcovom rozhodnutí sa výslovne uvádzajú dôvody pre povinné nevykonanie (článok 3) a dôvody pre nepovinné nevykonanie (články 4 a 4a) európskeho zatykača, ako aj záruky, ktoré členský štát, ktorý zatykač vydal, musí poskytnúť v osobitných prípadoch (článok 5) [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, B., C‑306/09 , EU:C:2010:626 , bod 50 , ako aj z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU , EU:C:2018:586 , bod 42 a citovanú judikatúru].

26

V prejednávanej veci však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že obvinený bol síce rozsudkom z 21. februára 2022 v prvostupňovom konaní odsúdený na viacero trestov ako páchateľ troch daňových trestných činov a trestného činu prania špinavých peňazí, avšak proti tomuto rozsudku podal kasačný opravný prostriedok, a teda na španielskych súdoch stále prebieha trestné konanie týkajúce sa tohto odsúdenia. Z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, pritom vyplýva, že podľa španielskeho práva nie je uvedený rozsudok vykonateľný, a to z dôvodu podania tohto opravného prostriedku.

27

Okrem toho z týchto informácií vyplýva, že rozhodnutím vnútroštátneho súdu, z ktorého vychádza európsky zatykač, o ktorý ide vo veci samej, nie je rozsudok z 21. februára 2022, ale rozhodnutie zo 6. apríla 2022, ktorým bolo nariadené pátranie po obvinenom, jeho zatknutie a vzatie do predbežnej väzby. Tento súd totiž prijal toto posledné uvedené rozhodnutie vzhľadom na to, že obžalovaný nedodržal preventívne opatrenia, ktoré sa na neho vzťahovali v rámci trestného konania začatého proti nemu. Konkrétne v čase, keď bol obvinený podmienečne prepustený na slobodu s výslovným zákazom opustiť španielske územie a povinnosťou dostaviť sa na pojednávania, bol lokalizovaný na chorvátskej hranici smerom do Rumunska. Rozhodnutie zo 6. apríla 2022 a európsky zatykač vydaný na jeho základe boli teda prijaté s cieľom zabezpečiť prítomnosť obvineného v priebehu tohto konania.

28

V dôsledku uvedeného, ako tvrdí Ministerio Fiscal (prokuratúra, Španielsko), španielska vláda, ako aj Európska komisia, a ako v podstate poznamenáva vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, európsky zatykač, o ktorý ide vo veci samej, nebol vydaný „na účely výkonu [trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody]“ v zmysle článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, ale na účely druhej situácie stanovenej v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 a pripomenutej v bode 21 tohto rozsudku, t. j. na účely vedenia trestného stíhania.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 bod 4 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že súdny orgán vykonávajúci európsky zatykač môže odmietnuť vykonať tento zatykač na základe tohto ustanovenia aj vtedy, keď skutky nepatria do právomoci vykonávajúceho členského štátu podľa jeho vlastného trestného práva z dôvodu, že trestné stíhanie alebo trest by v prípade, že by sa uplatnila právna úprava tohto členského štátu, boli premlčané.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 bod 4 rámcového rozhodnutia 2002/584 umožňuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu odmietnuť vykonať európsky zatykač vtedy, keď je trestné stíhanie vyžiadanej osoby premlčané podľa práva vykonávajúceho členského štátu a príslušné činy spadajú do právomoci členského štátu podľa jeho vlastného trestného práva.

33

Zo samotného znenia článku 4 bodu 4 rámcového rozhodnutia 2002/584 teda vyplýva, že obidve tieto podmienky, ktoré stanovuje, sa uplatňujú kumulatívne. Z uvedeného vyplýva, že vykonávajúci súdny orgán sa nemôže odvolávať na dôvod pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, v prípade, že skutky, ktoré sú predmetom trestného stíhania alebo trestu, nespadajú do právomoci tohto členského štátu podľa jeho vlastného trestného práva, a to platí aj v situácii, v ktorej trestné stíhanie alebo trest by v prípade, že by sa uplatnila právna úprava tohto členského štátu, boli premlčané.

34

Článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súdny orgán vykonávajúci európsky zatykač nemôže odmietnuť vykonať tento zatykač na základe tohto ustanovenia vtedy, keď uvedený zatykač nebol vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody.

2.

Článok 4 bod 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tom zmysle, že: