← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·21.5.2026

C-483/23

ECLI:EU:C:2026:408

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0483

62023CJ0483

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 21. mája 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na vojenskú agresiu voči UkrajineNariadenie (EÚ) č. 269/2014Článok 2 ods. 1 – Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Zriadenie trustu – Zriaďovateľ trustu zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 – Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vložených do trustu – Pojmy ‚patriť‘ a ‚kontrola‘“

Vo veci C‑483/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) z 11. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 26. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

A,

B,

C,

D,

T,

proti

Ministero dell’Economia e delle Finanze,

Comitato di Sicurezza Finanziaria,

Agenzia del Demanio,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia I. Ziemele (spravodajkyňa), A. Kumin a S. Gervasoni,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: G. Chiapponi, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. mája 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

A, B, C, D a T, v zastúpení: F. Centonze, F. Ciancio, G. Lovaste, M. Magnano, A. Neri, A. Saccucci a F. Sciaudone, avvocati,

talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino a G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Gentili a L. Paolucci, avvocati dello Stato,

belgická vláda, v zastúpení: A. De Brouwer, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, splnomocnený zástupca,

francúzska vláda, v zastúpení: B. Fodda, E. Timmermans a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a A. Hanje, splnomocnené zástupkyne,

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: D. Bianchi, M. Carpus‑Carcea, H. Krämer a L. Puccio, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. júla 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/330 z 25. februára 2022 ( Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 269/2014“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi A, B, C, D a T na jednej strane a Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) (ďalej len „ministerstvo“), Comitato di Sicurezza Finanziaria (Výbor pre finančnú bezpečnosť, Taliansko) a Agenzia del Demanio (Úrad pre správu štátneho majetku, Taliansko) na strane druhej vo veci zmrazenia obchodných podielov a majetku spoločností A, B, C a D.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre inštitút trustu a o jeho uznávaní, uzavretého v Haagu 1. júla 1985 (ďalej len „Haagsky dohovor“), podpísaného a ratifikovaného Talianskou republikou, stanovuje:

„Na účely tohto dohovor pojem ‚trust‘ označuje právne vzťahy založené osobou zriaďovateľa – na základe úkonov medzi živými alebo pre prípad smrti – tým, že v záujme beneficienta alebo na určitý účel umiestni majetok pod kontrolu správcu.

Trust má tieto znaky:

a)

majetok, ktorý je súčasťou trustu, predstavuje oddelený majetok a netvorí súčasť majetku správcu;

b)

nositeľom vlastníckeho práva k majetku, ktorý je súčasťou trustu, je správca alebo iná osoba v mene správcu;

c)

správca má právomoc a povinnosť, za ktoré zodpovedá, spravovať a riadiť majetok alebo nakladať s ním v súlade s podmienkami trustu a osobitnými povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon.

Skutočnosť, že zriaďovateľ si ponechá určité výhradné práva a právomoci a že správca môže mať určité práva ako beneficient, nie je nevyhnutne nezlučiteľná s existenciou trustu.“

4

V článku 6 prvého odseku tohto dohovoru sa uvádza:

„Trust sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolí zriaďovateľ. Táto voľba musí byť výslovná alebo vyplývať z ustanovení listiny, ktorou sa zriaďuje trust alebo preukazuje jeho existencia, v prípade potreby vykladanými so zreteľom na okolnosti prípadu.“

5

Článok 11 uvedeného dohovoru stanovuje:

„Ako trust sa uzná trust zriadený v súlade s právnym poriadkom, ktorý je uvedený v predchádzajúcej kapitole.

Z tohto uznania prinajmenšom vyplýva, že majetok, ktorý je súčasťou trustu, je odlišný od osobného majetku správcu a že správca môže konať ako žalobca alebo žalovaný a môže vystupovať v postavení správcu pred notárom alebo ktoroukoľvek osobou, ktorá vykonáva verejnú funkciu.

Pokiaľ to rozhodné právo pre trust vyžaduje alebo stanovuje, z tohto uznania najmä vyplýva, že:

a)

osobní veritelia správcu nemôžu využiť zabezpečovacie opatrenia vzťahujúce sa na majetok, ktorý je súčasťou trustu;

b)

majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetku správcu v prípade jeho platobnej neschopnosti alebo úpadku;

c)

majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetkového režimu manželov ani do dedičstva po správcovi;

d)

sa možno domáhať vydania majetku, ktorý je súčasťou trustu, v prípade, že správca v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z trustu zmiešal majetok, ktorý je súčasťou trustu, so svojím osobným majetkom alebo previedol vlastnícke právo k nemu.

Práva a povinnosti tretej osoby, ktorá má v držbe majetok, ktorý je súčasťou trustu, sa však naďalej riadia právom, ktorý určujú kolízne normy platné v mieste sídla súdu, ktorý vo veci koná.“

Právo Únie

Rozhodnutie 2014/145/SZBP

6

V odôvodneniach 1, 4 a 5 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16 ), sa uvádza:

„(1)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov [Európskej ú]nie 6. marca 2014 dôrazne odsúdili nevyprovokované narušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti zo strany Ruskej federácie a Ruskú federáciu vyzvali, aby bezodkladne stiahla svoje ozbrojené sily do oblastí ich stáleho rozmiestnenia v súlade s príslušnými dohodami. … Hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa domnievajú, že rozhodnutie Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky uskutočniť referendum o budúcom štatúte tohto územia je v rozpore s ukrajinskou ústavou, a preto nezákonné.

(4)

Za súčasných okolností by sa mal uplatniť zákaz cestovania a zmrazenie aktív na osoby zodpovedné za konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a to aj za konanie o budúcom statuse ktorejkoľvek časti územia, ktoré sú v rozpore s ukrajinskou ústavou, a na osoby, subjekty alebo orgány s nimi spojené.

(5)

Na vykonanie určitých opatrení je potrebná ďalšia činnosť Únie.“

Rozhodnutie (SZBP) 2022/337

7

V reakcii na agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine 24. februára 2022 a vzhľadom na závažnosť situácie prijala Rada Európskej únie 28. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/337, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1 ), ktorým sa na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2014/145, doplnilo 26 osôb a 1 subjekt.

Nariadenie č. 269/2014

8

V odôvodneniach 4 až 6 nariadenia č. 269/2014 sa uvádza:

„(4)

Dňa 17. marca 2014 Rada prijala rozhodnutie 2014/145/SZBP, v ktorom sa stanovujú cestovné obmedzenia a zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov určitých osôb zodpovedných za konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, vrátane konania týkajúceho sa budúceho štatútu akejkoľvek časti tohto územia, ktoré je v rozpore s ukrajinskou ústavou, a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov s nimi súvisiacich. Tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány sú uvedené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(5)

Niektoré z uvedených opatrení patria do rozsahu pôsobnosti zmluvy, a preto sú na ich vykonávanie potrebné právne predpisy na úrovni Únie, najmä v záujme zaručenia ich jednotného uplatňovania vo všetkých členských štátoch.

(6)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj právo na ochranu osobných údajov. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.“

9

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

d)

‚hospodárske zdroje‘ sú aktíva každého druhu, hmotné aj nehmotné, hnuteľné aj nehnuteľné, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, ale možno ich použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb;

e)

‚zmrazenie hospodárskych zdrojov‘ je zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo založenie;

f)

‚zmrazenie finančných prostriedkov‘ je zabránenie akémukoľvek pohybu, prevodu, úprave, použitiu finančných prostriedkov, prístupu k nim alebo manipulácii s nimi akýmkoľvek spôsobom, ktoré by mali za následok akúkoľvek zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, charakteru, miesta určenia alebo akúkoľvek inú zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov, vrátane spravovania portfólií;

g)

‚finančné prostriedky‘ sú finančné aktíva a výhody každého druhu, ktoré zahŕňajú, nie však výlučne:

i)

hotovosť, šeky, peňažné pohľadávky, zmenky, peňažné poukážky a iné platobné nástroje;

ii)

vklady vo finančných inštitúciách alebo iných subjektoch, zostatky na účtoch, pohľadávky a dlhopisy;

iii)

verejne alebo súkromne obchodovateľné cenné papiere a dlhové nástroje vrátane akcií a majetkových podielov, certifikátov zastupujúcich cenné papiere, dlhopisov, zmeniek, záruk, dlžobných úpisov a zmlúv o finančných derivátoch;

iv)

úroky, dividendy alebo iné príjmy z aktív alebo hodnoty akumulované alebo vytvárané aktívami;

v)

úvery, práva na započítanie pohľadávok, záruky, záruky na plnenie alebo iné finančné záväzky;

vi)

akreditívy, nákladné listy, kúpne zmluvy a

vii)

dokumenty preukazujúce podiel na finančných prostriedkoch alebo finančných zdrojoch;

…“

10

Článok 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe [ktoré sú vo vlastníctve, v držbe – neoficiálny preklad ] alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.

2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ani sa neposkytnú v ich prospech.“

11

Článok 3 ods. 1 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Príloha I zahŕňa:

a)

fyzické osoby, ktoré sú zodpovedné za konanie alebo politiky, ktorými sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, alebo stabilita či bezpečnosť na Ukrajine, alebo ktorými sa kladú prekážky v práci medzinárodných organizácií na Ukrajine, takéto konanie alebo politiky podporujú alebo ich vykonávajú;

d)

fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny, alebo z nich majú prospech;

e)

fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré uskutočňujú transakcie so skupinami separatistov v donbaskom regióne Ukrajiny;

f)

fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech; alebo

g)

popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny[;]

a fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú s nimi spojené.“

12

V článku 9 nariadenia č. 269/2014 sa uvádza:

„Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je obchádzanie opatrení uvedených v článku 2.“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/336

13

Dňa 28. februára 2022 Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/336, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1 ), ktorým sa na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, doplnilo 26 osôb a 1 subjekt.

14

V odôvodneniach 5 až 11 tohto vykonávacieho nariadenia sa uvádza:

„(5)

Rada 24. januára 2022 schválila závery, v ktorých odsúdila pokračujúce agresívne kroky a hrozby Ruska voči Ukrajine a vyzvala Rusko, aby zmiernilo napätie, dodržiavalo medzinárodné právo a konštruktívne sa zapájalo do dialógu prostredníctvom zavedených medzinárodných mechanizmov. Rada opätovne potvrdila, že Únia je plne odhodlaná dodržiavať základné zásady, z ktorých vychádza európska bezpečnosť a ktoré sú zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov (ďalej len ‚OSN‘) a zakladajúcich dokumentoch Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vrátane Helsinského záverečného aktu a Parížskej charty. Tieto základné zásady zahŕňajú najmä zvrchovanú rovnosť a územnú celistvosť štátov, neporušiteľnosť hraníc, zdržanie sa hrozby silou alebo použitia sily a slobodu štátov zvoliť si alebo zmeniť svoje vlastné bezpečnostné mechanizmy. Rada uviedla, že o uvedených zásadách sa nevyjednáva, ani nie sú predmetom revízie ani opätovného výkladu a že ich porušovanie zo strany Ruska je prekážkou spoločného a nedeliteľného bezpečnostného priestoru v Európe a ohrozuje mier a stabilitu na európskom kontinente. Rada pripomínajúc závery Európskej rady zo 16. decembra 2021 zdôraznila, že akákoľvek ďalšia vojenská agresia zo strany Ruska voči Ukrajine bude mať ďalekosiahle dôsledky a cena za ňu bude vysoká vrátane širokej škály odvetvových a individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sa prijmú v koordinácii s partnermi.

(6)

Vysoký predstaviteľ vydal 19. februára 2022 vyhlásenie v mene Únie, v ktorom vyjadril znepokojenie nad veľkým hromadením ruských ozbrojených síl na Ukrajine a v jej okolí, a naliehavo vyzval Rusko, aby sa zapojilo do zmysluplného dialógu a snažilo sa o diplomatické riešenie, prejavilo zdržanlivosť a zmiernilo napätie výrazným stiahnutím vojenských síl z blízkosti ukrajinských hraníc. …

(7)

Prezident Ruskej federácie 21. februára 2022 podpísal dekrét o uznaní ‚nezávislosti a zvrchovanosti‘ tých častí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou, a nariadil nasadenie ruských ozbrojených síl do týchto častí.

(8)

Vysoký predstaviteľ vydal 22. februára 2022 vyhlásenie, v ktorom v mene Únie odsúdil uvedené protiprávne konanie, ktoré ďalej oslabuje zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a je vážnym porušením medzinárodného práva a medzinárodných dohôd vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Parížskej charty a Budapeštianskeho memoranda, ako aj dohôd z Minska a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015). Vysoký predstaviteľ naliehavo vyzval Rusko ako stranu konfliktu, aby zrušilo uvedené uznanie, plnilo záväzky, dodržiavalo medzinárodné právo a vrátilo sa k diskusiám v rámci normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny. Oznámil, že Únia bude reagovať na tieto najnovšie porušovania zo strany Ruska urýchleným prijatím dodatočných reštriktívnych opatrení.

(9)

Prezident Ruskej federácie 24. februára 2022 ohlásil vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali útočiť na Ukrajinu. Tento útok je flagrantným porušením územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

(10)

Vysoký predstaviteľ vydal 24. februára 2022 v mene Únie vyhlásenie, v ktorom čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu a zapojenie Bieloruska do tejto agresie voči Ukrajine. Vysoký predstaviteľ uviedol, že reakcia Únie bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia.

(11)

Európska rada 24. februára 2022 čo najdôraznejšie odsúdila nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Rusko svojimi protiprávnymi vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu. Európska rada sa v úzkej koordinácii s našimi partnermi a spojencami dohodla na ďalších reštriktívnych opatreniach, ktoré budú mať pre Rusko za jeho konanie ďalekosiahle a vážne dôsledky.“

Smernica 2015/849

15

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 ( Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 43 ) (ďalej len „smernica 2015/849“), v odôvodnení 14 uvádza:

„Potreba presných a aktuálnych informácií o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom pre vysledovanie páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli byť schopní ukryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. …“

16

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

6.

‚konečný užívateľ výhod‘ je akákoľvek fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) skutočne ovláda(‑jú) alebo vykonáva(‑jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(‑é) osoba(‑y), v mene ktorej(‑ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:

b)

v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:

i)

zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor);

ii)

správca/správcovia (trustee);

iii)

protektor/protektori, ak sú určení;

iv)

beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;

v)

akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;

…“

Najlepšie postupy

17

Rada vypracovala dokument o najlepších postupoch, ktoré sa majú zaviesť medzi jednotlivými členskými štátmi v súvislosti s vykonávaním reštriktívnych opatrení, ktorý bol aktualizovaný najmä 4. mája 2018 (dokument 8519/18), 27. júna 2022 (dokument 10572/22) a 3. júla 2024 (dokument 11623/24).

18

Dokument Rady 11623/24 s názvom „Najlepšie postupy [Európskej únie] na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, v znení z 3. júla 2024 (ďalej len „najlepšie postupy“) v bode 3 stanovuje, že tieto postupy sa majú považovať za neúplné odporúčania všeobecnej povahy na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nie sú právne záväzné a nemali by sa chápať tak, že odporúčajú akúkoľvek činnosť, ktorá by nebola v súlade s platnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov.

19

Oddiel B najlepších postupov obsahuje časť III, nazvanú „Rozsah pôsobnosti finančných reštriktívnych opatrení“, ktorá obsahuje body 34 a 35, ktoré znejú takto:

„34.

Zmrazenie sa vzťahuje na všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria označeným osobám alebo subjektom, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou. Držba alebo kontrola by sa mala vykladať ako všetky situácie, v ktorých môže označená osoba alebo subjekt bez toho, aby mala vlastnícke právo, zákonne disponovať finančnými prostriedkami alebo hospodárskymi zdrojmi, ktoré nevlastní, alebo ich prevádzať, a to bez toho, aby na to potrebovala súhlas zákonného vlastníka. …

35.

Zmrazením by v zásade nemali byť dotknuté finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré nepatria označeným osobám alebo subjektom alebo nie sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou. … V rovnakom duchu sa to nevzťahuje na finančné prostriedky a hospodárske zdroje neoznačeného subjektu, ktorý má iný právny štatút ako označená osoba [právnu subjektivitu odlišnú od označenej osoby – neoficiálny preklad ], pokiaľ nie sú pod kontrolou označenej osoby alebo subjektu alebo v jej držbe. Napriek tomu sa to však plne vzťahuje na finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v spoluvlastníctve označenej a neoznačenej osoby alebo subjektu.“

20

Uvedený oddiel B zahŕňa aj časť VIII, ktorá obsahuje najmä body 62 až 67 najlepších postupov, podľa ktorých:

„Odôvodnenie

62.

Finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným na zozname, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa musia zmraziť. Za podmienok uvedených v bode 35 sem patria aktíva vo vlastníctve subjektov, ktoré nie sú uvedené na zozname a ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou osôb alebo subjektov uvedených na zozname.

Vlastníctvo

63.

Kritériom, ktoré sa má zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú vlastnené inou osobou alebo subjektom, je vlastníctvo viac ako 50 % vlastníckych práv subjektu alebo majoritná kapitálová účasť v ňom… Ak je toto kritérium splnené, na právnickú osobu alebo subjekt sa nahliada tak, že je vo vlastníctve inej osoby alebo subjektu.

Pri určovaní vlastníctva by sa malo zohľadniť aj súhrnné vlastníctvo subjektu. Ak napríklad jedna označená osoba vlastní 30 % subjektu a iná označená osoba vlastní 25 % subjektu, subjekt by sa mal v zásade považovať za vlastnený označenými osobami.

Kontrola

64.

Medzi kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení toho, či právnická osoba alebo subjekt sú kontrolované inou osobou alebo subjektom, a to samostatne alebo na základe dohody s iným akcionárom alebo inou treťou stranou, by mohli okrem iného patriť:

a)

mať právo alebo vykonávať právomoc menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takejto právnickej osoby alebo subjektu;

b)

vymenovať iba na základe výkonu svojho hlasovacieho práva väčšinu členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo subjektu, ktorí zastávali funkciu v súčasnom finančnom roku a počas predchádzajúceho finančného roka;

c)

kontrolovať, a to samostatne alebo podľa dohody s ostatnými akcionármi alebo členmi právnickej osoby alebo subjektu, väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov tejto právnickej osoby alebo subjektu;

d)

mať právo uplatňovať dominantný vplyv na právnickú osobu alebo subjekt podľa dohody uzavretej s touto právnickou osobou alebo subjektom alebo podľa ustanovenia v jej zakladacej listine alebo stanovách obchodnej spoločnosti, ak právo, ktorým sa riadi táto právnická osoba alebo subjekt, povoľuje, aby sa podriadila takejto dohode alebo ustanoveniu;

e)

mať právomoc uplatňovať právo na vykonávanie dominantného vplyvu uvedeného v bode d) bez toho, aby bola daná osoba držiteľom takéhoto práva [napríklad prostredníctvom schránkovej spoločnosti];

f)

mať právo používať všetky aktíva alebo časť aktív právnickej osoby alebo subjektu;

g)

riadiť podnik právnickej osoby alebo subjektu na zjednotenom základe pri zverejňovaní konsolidovaných účtov;

h)

zdieľať spoločne a nerozdielne finančné záväzky právnickej osoby alebo subjektu alebo ručiť za ne.

65.

Ak je ktorékoľvek z týchto kritérií splnené, právnická osoba alebo subjekt sa považujú za kontrolované inou osobou alebo subjektom, pokiaľ sa v jednotlivých prípadoch nepodarí preukázať opak.

66.

Splnenie uvedených kritérií vlastníctva alebo kontroly sa môže prípad od prípadu vyvrátiť.

67.

V nasledujúcich príkladoch sú opísané okolnosti, ktoré sa môžu považovať za skutočnosti naznačujúce, že označená osoba alebo subjekt má kontrolu nad neoznačeným subjektom. Zoznam príkladov nie je vyčerpávajúci a je určený len na názorné usmernenie:

e)

Používanie trustov, schránkových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným

Subjekt je súčasťou

zbytočne zložitej podnikovej štruktúry, ktorá môže zahŕňať subjekty, ako sú schránkové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a/alebo trusty prepojené s označenou osobou. Niektoré z týchto subjektov boli zriadené alebo zmenili svoju identitu krátko pred prijatím sankčného režimu alebo označením osoby alebo po ňom (ak to umožňujú príslušné nariadenia Rady) a/alebo nevykonávajú žiadnu dôveryhodnú podnikateľskú činnosť.

Jeden alebo viacero trustov sa používa ako príjemca (príjemcovia) aktív od subjektu, ktorý vlastní alebo kontroluje označená osoba. Správa trustov zahŕňa odborníkov z jurisdikcie, v ktorej boli trusty zriadené.“

Talianske právo

21

V talianskom právnom poriadku je možnosť použiť nástroj trustu stanovená v legge n. 364 – Ratifica ed esecuzione della convenzione sulla legge applicabile ai trusts e sul loro riconoscimento, adottata a L’Aja il 1 o luglio 1985 (zákon č. 364 zo 16. októbra 1989 o ratifikácii a vykonávaní dohovoru o rozhodnom práve pre inštitút trustu a o jeho uznávaní, uzavretého v Haagu 1. júla 1985) (GURI č. 261 z 8. novembra 1989, riadna príloha č. 84).

22

Podľa článku 3 ods. 6 decreto legislativo n. 109 – Misure per prevenire, contrastare e reprimere il finanziamento del terrorismo e l’attività dei Paesi che minacciano la pace e la sicurezza internazionale, in attuazione della direttiva 2005/60/CE (legislatívny dekrét č. 109 z 22. júna 2007 o opatreniach na prevenciu, predchádzanie a potláčanie financovania terorizmu a aktivít krajín ohrozujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, ktorým sa preberá smernica 2005/60/ES) (GURI č. 172 z 26. júla 2007), v znení decreto legislativo n. 90 – Attuazione della direttiva (UE) 2015/849 relativa alla prevenzione dell’uso del sistema finanziario a scopo di riciclaggio dei proventi di attività criminose e di finanziamento del terrorismo e recante modifica delle direttive 2005/60/CE e 2006/70/CE e attuazione del regolamento (UE) n. 2015/847 riguardante i dati informativi che accompagnano i trasferimenti di fondi e che abroga il regolamento (CE) n. 1781/2006 [legislatívny dekrét č. 90 z 25. mája 2017, ktorým sa preberá smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušujú smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES, a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006] (GURI č. 140 z 19. júna 2017, riadna príloha č. 28) (ďalej len „legislatívny dekrét č. 109/2007“), je Comitato di Sicurezza Finanziaria (Výbor pre finančnú bezpečnosť, Taliansko) poverený prijatím opatrení na zmrazenie, o ktorých rozhodli Organizácia Spojených národov (OSN), Európska únia a ministerstvo podľa platnej právnej úpravy.

23

Článok 5 legislatívneho dekrétu č. 109/2007 stanovuje, že zmrazené finančné prostriedky nemožno prevádzať, postúpiť ani akýmkoľvek spôsobom využívať a že je zakázané priamo alebo nepriamo sprístupňovať finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje označeným osobám alebo subjektom alebo ich užívať v ich prospech.

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

24

Spoločnosti A a B, založené v septembri 1970 a v marci 1983, pôsobia v odvetví nehnuteľností, zatiaľ čo spoločnosti C a D, ktoré boli založené v júni 2014, poskytujú, a to prvá z nich služby prenájmu automobilov a autoservisu a druhá z nich sezónne turistické služby.

25

Spoločnosti A, B, C a D sú kontrolované materskou spoločnosťou so sídlom na Bermudách, ktorá bola vložená do trustu, o ktorý ide vo veci samej, ktorej súčasným administrátorom (správcom), je T, správcovská spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva.

26

Z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že trust, o ktorý ide vo veci samej, bol zriadený zriaďovateľom ( settlor ) na základe listiny z 18. júla 2007, ktorá bola zmenená 22. decembra 2014, a že sa riadi bermudským právom. Jeho štruktúra tiež stanovuje funkciu protektora ( protector ), ktorú vykonáva tretia osoba, ktorá je zodpovedná za dohľad nad správnym vykonávaním plánu stanoveného v listine o zriadení trustu, ako aj funkciu menovateľa (appointor) , ktorý je poverený menovať ďalších protektorov popri pôvodnom protektorovi alebo namiesto neho v prípade skončenia jeho funkcie.

27

Hlavnou úlohou správcu je riadiť a spravovať majetok vložený do trustu v súlade s ustanoveniami jeho zriaďovacej listiny a zákona, ktorým sa riadi trust, ako aj previesť tento majetok na beneficientov po uplynutí doby trvania trustu alebo v súlade s podmienkami trustu. Podľa informácií prekladajúceho vnútroštátneho súdu nie je správca na základe listiny o zriadení trustu oprávnený, okrem výnimiek stanovených v tejto listine, scudziť majetok vložený trustu bez písomného súhlasu protektora, čo podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu potvrdzuje, že nedisponuje všetkými právami, ktoré vo všeobecnosti patria vlastníkovi majetku.

28

Z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu tiež vyplýva, že zriaďovateľ pôvodne patril medzi beneficientov trustu so svojou sestrou, synovcom a potomkami, ktorí ku dňu rozhodnutia prekladajúceho vnútroštátneho súdu nežili, ako aj s inými beneficientami.

29

Aktom z 19. decembra 2017 boli sestra a synovec zriaďovateľa vylúčení z okruhu beneficientov trustu.

30

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že aktom zo 7. februára 2022 bol zriaďovateľ vylúčený z okruhu beneficientov trustu a že ku dňu rozhodnutia prekladajúceho vnútroštátneho súdu z listiny o zriadení trustu nevyplýva, že by zriaďovateľ mohol byť opätovne zaradený medzi beneficientov trustu ani že by mal právomoc spravovať alebo používať finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu, keďže táto správa je zverená správcovi. Vzhľadom na to, že zriaďovateľ bol s konečnou platnosťou vylúčený z okruhu beneficientov trustu, podľa listiny o zriadení trustu už nemá právo na prevod zdrojov vložených do trustu.

31

Z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu okrem toho vyplýva, že ku dňu tohto rozhodnutia nebol žiadny iný beneficient trustu vylúčený z okruhu beneficientov trustu.

32

Rozhodnutím 2022/337 a vykonávacím nariadením 2022/336 Rada zaradila zriaďovateľa na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.

33

Rozhodnutím, ktoré bolo oznámené 16. marca 2022 právnemu zástupcovi spoločností A, B, C a D, Výbor pre finančnú bezpečnosť podľa článku 2 nariadenia č. 269/2014 a legislatívneho dekrétu č. 109/2007 vyhlásil, že sa zmrazujú obchodné podiely a majetok vo vlastníctve týchto spoločností v rozsahu, v akom „ich nepriamo možno pripísať [zriaďovateľovi]“. Tento výbor sa domnieval, že hospodárske zdroje, ktoré možno v Taliansku pripísať týmto spoločnostiam ako spoločnostiam, ktoré sú úplne kontrolované materskou spoločnosťou, sú v skutočnosti podstatne pripísateľné zriaďovateľovi, keďže podľa informácií poskytnutých Guardia di Finanza (Colná a finančná polícia, Taliansko), ktoré pochádzajú z oznámení zaslaných tomuto orgánu talianskou bankou, bol tento zriaďovateľ konečným užívateľom výhod uvedených spoločností.

34

Dňa 11. mája 2022 spoločnosti A, B, C, D a T podali žalobu na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhali zrušenia uvedeného rozhodnutia o zmrazení, pričom tvrdili, že vzhľadom na to, že zriaďovateľ bol vylúčený z okruhu beneficientov trustu, vklad materskej spoločnosti do trustu má za následok úplné oddelenie spoločností A, B, C a D od majetku zriaďovateľa a jeho sféry vplyvu. Vlastníctvo majetku týchto spoločností je prevedené na správcu až do jeho prevodu na beneficientov trustu a zriaďovateľ nemá žiadnu priamu alebo nepriamu právomoc spravovať alebo kontrolovať tento majetok.

35

Ministerstvo tvrdí, že vklad do trustu, ktorý nemá prevodný účinok, nespôsobuje úplné prerušenie väzby medzi zriaďovateľom a majetkom a právnymi vzťahmi vloženými do trustu. Takýto výklad potvrdzuje článok 3 bod 6 písm. b) bod i) smernice 2015/849. Okrem toho, hoci by sa zriaďovateľ v súčasnosti už nepovažoval za beneficienta trustu, mohol by napriek tomu získať späť vlastníctvo alebo nakladanie s majetkom vloženým do trustu, ak by sa tento majetok v stanovenej lehote nepreviedol na beneficientov trustu, napríklad v prípade, že sa ho beneficienti zrieknu alebo dôjde k predčasnému zániku trustu.

36

Predkladajúci vnútroštátny súd si kladie otázku, či sa má článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vykladať v tom zmysle, že majetok, hospodárske zdroje a právne vzťahy, ktoré sú predmetom vkladu do trustu zo strany zriaďovateľa zaradeného na zoznam uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu, možno považovať za „patriace“ zriaďovateľovi v zmysle tohto ustanovenia, hoci nie je ich užívateľom ani správcom, ani konečným beneficientom, alebo za patriace osobe, ktorá je „spojená“ so zriaďovateľom, alebo v konečnom dôsledku za „kontrolované“ samotným zriaďovateľom.

37

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že trust predstavuje predbežnú zmenu formálneho vlastníka majetku, a nie skutočný prevod vlastníctva v materiálnom zmysle. Zriadenie trustu nie je určené na rozšírenie majetkových práv správcu, keďže majetok a práva vložené do trustu sú oddelené od majetku správcu, ale jeho hlavným cieľom je uspokojiť záujem zriaďovateľa oddelením jeho osobného majetku od súboru majetku a práv vložených do trustu, čím sa zároveň oslobodia od nákladov na správu, ktoré sú spolu s formálnym vložením tohto majetku a práv prevedené na správcu.

38

Formálny zápis majetku vloženého do trustu v mene správcu však nemožno úplne opomenúť, keďže v súlade s článkom 2 Haagskeho dohovoru je tento zápis jedným zo znakov trustu. Správca, ktorý je osobou odlišnou od zriaďovateľa, je totiž oprávnený nakladať s týmto majetkom, čo predstavuje hlavnú výsadu vlastníka, s výhradou dodržania obmedzení stanovených v listine o zriadení trustu, a previesť majetok na beneficientov v súlade s touto listinou.

39

Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že pojem „patriť“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 by sa mohol vzťahovať nielen na úplné a výlučné vlastníctvo majetku, ale aj na „atypické“ alebo „hybridné“ situácie, ako je vklad majetku do trustu, ktorý by sa mohol kvalifikovať ako „podstatne alebo nepriamo patriace“. Tento vklad nemá za následok definitívne prerušenie vzťahu „prináležania“ medzi majetkom vloženým do trustu a zriaďovateľom, ktorý je objektívne schopný vykonávať na tento majetok podstatný vplyv. Takýto vplyv vyplýva z možnosti získať späť formálne vlastníctvo k tomuto majetku v prípade predčasného zániku trustu alebo odmietnutia beneficientov prijať prevod uvedeného majetku, ako aj zo skutočnosti, že zriadením trustu a zverením správy a kontroly tohto trustu osobám, ktoré majú jeho dôveru a ktoré si sám vybral, môže zriaďovateľ vopred usmerňovať jeho použitie a konečné miesto určenia. Naproti tomu správca sa nemôže považovať za skutočného vlastníka majetku vloženého do trustu, pretože nemá plnú a neobmedzenú právomoc nakladať s týmto majetkom, ktorou sa zvyčajne vyznačuje vlastnícke právo.

40

Takýto výklad pojmu „patriť“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 by bol v súlade s cieľom sledovaným týmto článkom 2 a zohľadňoval by skutočnosť, že trust, aspoň dovtedy, kým majetok, ktorý je doň vložený, nebude definitívne pridelený tretím osobám, predstavuje mechanizmus, ktorý je ľahko použiteľný na to, aby sa vyhol opatreniam na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov stanoveným právom Únie. Okrem toho ho potvrdzuje článok 3 bod 6 písm. b) smernice 2015/849, ktorý sa týka situácie, keď si zriaďovateľ trustu spolu najmä so správcom alebo beneficientami trustu zachováva významnú väzbu s majetkom vloženým do trustu, ktorého správu môže nejakým spôsobom ovplyvňovať.

41

Okrem toho prekladajúci vnútroštátny súd usudzuje, že ak by sa podľa Súdneho dvora v situácii, o akú ide vo veci samej, pojem „patriť“ nemohol vzťahovať na situáciu zriaďovateľa, zostávalo by overiť, či zriaďovateľa možno považovať za osobu „spojenú“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 alebo za osobu vykonávajúcu „kontrolu“ nad majetkom vloženým do trustu v zmysle toho istého ustanovenia. V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že možno konštatovať, že zriaďovateľ môže vykonávať rozhodujúci vplyv na majetok vložený do trustu, ktorý vyplýva z právomoci zriadiť trust, a v tomto rámci menovať osoby poverené správou trustu a dohľadom nad ním, určiť konečný plán trustu a stanoviť pravidlá pre prevod majetku, ako aj pravidlá týkajúce sa možnosti získať späť vlastníctvo majetku vloženého do trustu.

42

Predkladajúci vnútroštátny súd dodáva, že na určenie, či zriaďovateľ „kontroluje“ majetok vložený do trustu, je irelevantná skutočnosť, že podľa listiny o zriadení trustu počas obdobia jeho platnosti sa z bežných alebo mimoriadnych dôvodov osoby poverené správou trustu, najmä správca alebo protektor, môžu zmeniť, keďže osoby, ktoré by ho prípadne nahradili, budú konať podľa pravidiel stanovených zriaďovateľom v listine o zriadení trustu.

43

Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre región Lazio) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 2 ods. 1 nariadenia [č. 269/2014] vykladať v tom zmysle, že opatrenie na zmrazenie možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu zriaďovateľ uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená na zozname), ktorý sa má považovať za osobu, ktorej tento majetok alebo zdroje patria?

2.

V prípade zápornej odpovede [na prvú otázku], má sa článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vykladať v tom zmysle, že opatrenie na zmrazenie možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu zriaďovateľ uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená na zozname), ktorý sa má považovať za osobu spojenú s osobou, ktorej tento majetok alebo zdroje patria?

3.

V prípade zápornej odpovede [na druhú otázku], má sa článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vykladať v tom zmysle, že opatrenie na zmrazenie možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu zriaďovateľ uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená na zozname), ktorý sa má považovať za osobu, ktorá vykonáva kontrolu nad týmto majetkom alebo zdrojmi?“

44

Talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že podľa článku 275 prvého odseku ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vykladať nariadenie č. 269/2014, ktoré bolo prijaté na základe ustanovení týkajúcich sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, najmä článku 215 ZFEÚ a ustanovení stanovených v kapitole 2 hlavy V Zmluvy o EÚ.

45

Na otázku Súdneho dvora týkajúcu sa zachovania námietky nedostatku právomoci najmä vzhľadom na rozsudok z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions ( C‑351/22 , EU:C:2024:723 , body 39 a 40 ), táto vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom uvedenú námietku výslovne vzala späť.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

46

Svojimi otázkami sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vykladať v tom zmysle, že opatrenie na zmrazenie možno prijať vo vzťahu k finančným prostriedkom alebo hospodárskym zdrojom, ktoré do trustu vložil zriaďovateľ zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.

47

Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na pôsobnosť článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v kontexte, v ktorom talianske orgány na základe tohto ustanovenia vyhlásili, že sa zmrazujú obchodné podiely a majetok patriaci štyrom talianskym spoločnostiam kontrolovaným materskou spoločnosťou so sídlom na Bermudách, ktoré do neodvolateľného trustu zriadeného podľa bermudského práva vložil zriaďovateľ zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

48

V prvom rade treba pripomenúť, že Talianska republika ratifikovala Haagsky dohovor.

49

Podľa článku 2 tohto dohovoru pojem „trust“ označuje právne vzťahy založené osobou zriaďovateľa – na základe úkonov medzi živými alebo pre prípad smrti – tým, že v záujme beneficienta alebo na určitý účel umiestni majetok pod kontrolu správcu.

50

Z článku 2 uvedeného dohovoru okrem toho vyplýva, že znakmi trustu je to, že majetok, ktorý je súčasťou trustu, predstavuje oddelený majetok a netvorí súčasť majetku správcu, že nositeľom vlastníckeho práva k majetku, ktorý je súčasťou trustu, je správca alebo iná osoba v mene správcu a že správca má právomoc a povinnosť, za ktoré zodpovedá, spravovať a riadiť majetok alebo nakladať s ním v súlade s podmienkami trustu a osobitnými povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon. Uvedený článok 2 tiež stanovuje, že skutočnosť, že zriaďovateľ si ponechá určité výhradné práva a právomoci a že správca môže mať určité práva ako beneficient, nie je nevyhnutne nezlučiteľná s existenciou trustu.

51

Prekladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že trust, o ktorý ide vo veci samej, bol zriadený v súlade s obvyklou schémou, podľa ktorej je nositeľom vlastníckeho práva k majetku, ktorý do trustu vložil zriaďovateľ, správca, ktorý ho spravuje a riadi v súlade s listinou o zriadení trustu, ktorá musí rešpektovať zákon, ktorý sa na trust vzťahuje, a vykonáva jeho konečný prevod na beneficientov, ktorí nadobudnú plné vlastnícke právo k tomuto majetku ku dňu prevodu.

52

V druhom rade z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že zriaďovateľ vložil do trustu materskú spoločnosť, ktorá úplne kontroluje spoločnosti A, B, C a D, v dôsledku čoho tieto spoločnosti sú tiež pod kontrolou trustu. Zriaďovateľ nemá žiadnu právomoc spravovať majetok a právne vzťahy, ktoré sú predmetom vkladu do trustu, keďže táto právomoc je zverená správcovi, a nemá žiadne právo na prevod majetku v jeho prospech na základe zriaďovacej listiny, pretože bol s konečnou platnosťou vylúčený z okruhu beneficientov trustu. Zriaďovateľ nie je užívateľom majetku a právnych vzťahov vložených do trustu a nevykonáva iné funkcie, ako je funkcia protektora. Až do prevodu majetku a právnych vzťahov na beneficientov by však mohol znovu nadobudnúť vlastnícke právo k nim v prípade predčasného zániku trustu alebo odmietnutia beneficientov prijať prevod uvedeného majetku a právnych vzťahov.

53

Na otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom je potrebné odpovedať práve s prihliadnutím na tieto skutkové zistenia, ktorých správnosť neprináleží Súdnemu dvoru overovať v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 1978, Oehlschläger, 104/77 , EU:C:1978:69 , bod 4 , a z 19. júna 2025, Bulgarian posts, C‑785/23 , EU:C:2025:462 , bod 40 ).

54

V treťom rade z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že talianske orgány sa domnievali, že hospodárske zdroje spoločností A, B, C a D vložených do trustu ako spoločností plne kontrolovaných materskou spoločnosťou, sú v skutočnosti podstatne pripísateľné zriaďovateľovi, keďže podľa informácií, ktoré mali tieto orgány k dispozícii, bol zriaďovateľ „konečným užívateľom výhod“ týchto spoločností, čo odôvodnilo prijatie opatrení na zmrazenie na základe článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.

55

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci sa pojem „konečný užívateľ výhod“ neobjavuje v ustanoveniach nariadenia č. 269/2014, je obsiahnutý najmä v smernici 2015/849.

56

Táto smernica v článku 3 bode 6 písm. b) stanovuje, že na účely tejto smernice „konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) skutočne ovláda(‑jú) alebo vykonáva(‑jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(‑é) osoba(‑y), v mene ktorej(‑ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň v prípade správy zvereného majetku (trust): zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor), správca/správcovia (trustee), protektor/protektori, ak sú určení; beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje; ako aj akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami.

57

Takáto definícia, ktorá pripúšťa, že iné osoby zapojené do trustu, než je správca, ako je zriaďovateľ, beneficienti alebo protektor, môžu vlastniť majetok vložený do trustu alebo ho kontrolovať, je síce uvedená na účely uplatnenia smernice 2015/849, ale napriek tomu odráža uznanie podstatnej vlastnosti trustu zo strany normotvorcu Únie, a to oddelenie zákonného a skutočného vlastníctva majetku trustu.

58

Takéto oddelenie má pritom účinky, ktoré treba zohľadniť nielen v oblasti predchádzania zneužitiu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ale aj v oblasti reštriktívnych opatrení prijatých na základe nariadenia č. 269/2014.

59

Treba však uviesť, že prvá a tretia otázka sa týkajú pojmov „patriť“ a „kontrola“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 a týkajú sa tak vzťahu medzi zriaďovateľom trustu a majetkom a zdrojmi vloženými do trustu, zatiaľ čo druhá otázka sa týka pojmu „spojená“ osoba a týka sa vzťahu medzi zriaďovateľom a touto osobou. Predtým, ako sa prípadne poskytne odpoveď na druhú otázku, je teda potrebné preskúmať spoločne prvú a tretiu otázku.

O prvej a tretej otázke

60

Svojou prvou a treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré do trustu vložil jeho zriaďovateľ, ktorý je zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa majú považovať za „patriace“ tomuto zriaďovateľovi alebo za ním „kontrolované“ v zmysle tohto ustanovenia.

61

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 stanovuje, že sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, ako sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú.

62

Hoci pojmy „hospodárske zdroje“, „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „finančné prostriedky“ sú vymedzené v článku 1 písm. d) až g) nariadenia č. 269/2014, toto nariadenie neobsahuje definíciu pojmov použitých v jeho článku 2 ods. 1, ktoré sa týkajú vzťahu medzi osobou zaradenou na zoznam uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu a finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, ktoré sa majú zmraziť, ani neodkazuje na vnútroštátne právo na účely určenia ich rozsahu.

63

Podľa ustálenej judikatúry tak z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že ustanovenie práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje samostatný a jednotný výklad v celej Únii, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované príslušnou právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82 , EU:C:1984:11 , bod 11 , a z 11. septembra 2025, Banco Santander (Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular III), C‑687/23 , EU:C:2025:687 , bod 46 , ako aj citovaná judikatúra].

64

Pokiaľ ide o znenie článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, treba konštatovať, že znenie tohto ustanovenia sa v jeho rôznych jazykových verziách líši. Ako uvádza generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, niektoré z rôznych jazykových verzií tohto ustanovenia, ako sú napríklad nemecká, anglická, francúzska, talianska, lotyšská a rumunská jazyková verzia („Eigentum, Besitz, gehalten oder kontrolliert werden“; „belonging to, owned, held or controlled“; „appartenenti a, posseduti, detenuti o controllati“; „īpašumā, valdījumā, turējumā vai pārziņā“, a „aparțin, se află în proprietatea ori posesia sau sunt controlate“), sa týkajú štyroch druhov vzťahov medzi osobou, subjektom alebo orgánom zaradeným na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu a dotknutým majetkom, ako aj hospodárskymi zdrojmi, zatiaľ čo španielska jazyková verzia uvedeného ustanovenia stanovuje len tri druhy vzťahov medzi nimi („propiedad, tenencia o control“).

65

Okrem toho z porovnania jazykových verzií, ktoré sa týkajú štyroch druhov vzťahov, vyplýva, že každý pojem použitý v jednej z týchto verzií nemusí nevyhnutne zodpovedať rovnakému pojmu v inej z týchto verzií. Zatiaľ čo nemecká, anglická, francúzska, talianska a lotyšská verzia odkazujú na pojmy „vlastníctvo“, „držba“ a „kontrola“ („Eigentum, Besitz, gehalten oder kontrolliert werden“; „belonging to, owned, held or controlled“; „appartenenti a, posseduti, detenuti o controllati“, a „īpašumā, valdījumā, turējumā vai pārziņā“), rumunská jazyková verzia používa pojmy „aparțin, se află în Proprietatea ori posesia sau sunt controlate“, ktoré zrejme vylučujú pojem „držba“.

66

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že potreba jednotného výkladu ustanovení práva Únie vylučuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa tento text vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch (rozsudky z 5. decembra 1967, van der Vecht, 19/67 , EU:C:1967:49 , s. 456, a z 9. októbra 2025, On Air Media Professionals a Different Media, C‑416/24 a C‑417/24 , EU:C:2025:765 , bod 37 , ako aj citovaná judikatúra).

67

Z ustálenej judikatúry však tiež vyplýva, že všetkým jazykovým verziám textu práva Únie sa v zásade musí priznať rovnaká hodnota (rozsudky z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C‑296/95 , EU:C:1998:152 , bod 36 , ako aj z 9. októbra 2025, On Air Media Professionals a Different Media, C‑416/24 a C‑417/24 , EU:C:2025:765 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

68

V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77 , EU:C:1977:172 , bod 14 , a z 9. októbra 2025, On Air Media Professionals a Different Media, C‑416/24 a C‑417/24 , EU:C:2025:765 , bod 39 , ako aj citovaná judikatúra).

69

Zo znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v jeho rôznych jazykových verziách však možno vyvodiť, že toto ustanovenie sa týka rôznych právnych vzťahov medzi osobou alebo subjektom zaradenými na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu a predmetnými finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, a to od najširšieho právneho vzťahu, ktorým je vlastníctvo, až po situácie, v ktorých môže osoba, subjekt alebo orgán priamo alebo nepriamo vykonávať faktickú moc nad uvedenými finančnými prostriedkami a zdrojmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 69 ), alebo z nich má prospech.

70

Uvedené ustanovenie sa teda vzťahuje na všetky právne a skutkové situácie, v ktorých má osoba moc, ktorá jej umožňuje použiť dotknuté finančné prostriedky a hospodárske zdroje, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv.

71

Na účely zabezpečenia potrebného účinku toho istého ustanovenia sa má pojem „patriť“ vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na situácie, v ktorých možno takúto moc nad dotknutými finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi právne doložiť, ale aj na situácie, v ktorých osoba alebo subjekt túto moc má fakticky, a to napriek tomu, že z právneho hľadiska je držiteľom uvedenej moci iná osoba alebo iný subjekt.

72

Rovnako pojem „kontrola“ zahŕňa všetky situácie, v ktorých je fyzická alebo právnická osoba schopná ovplyvniť rozhodnutie inej osoby, a to dokonca aj pri neexistencii akejkoľvek právnej alebo majetkovej väzby alebo väzby z dôvodu podielu na základnom imaní medzi týmito osobami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , body 71 a 75 ).

73

Z uvedeného vyplýva, že v situácii týkajúcej sa finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré do trustu vložil zriaďovateľ zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, okolnosť, že nositeľom vlastníckeho práva k týmto finančným prostriedkom a týmto hospodárskym zdrojom je správca, nebráni tomu, aby sa uvedené finančné prostriedky a uvedené zdroje považovali za patriace uvedenému zriaďovateľovi alebo za ním kontrolované, ak má tento zriaďovateľ moc, ktorá mu umožňuje použiť tieto prostriedky a zdroje, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom a týmto hospodárskym zdrojom, ktoré do tohto trustu vložil ten istý zriaďovateľ.

74

Takýto výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 je podporený tak kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí, ako aj cieľmi sledovanými týmto nariadením.

75

Pokiaľ ide o kontext, treba po prvé uviesť, že článok 1 písm. e) a f) nariadenia č. 269/2014 vymedzuje pojmy „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ a „zmrazenie finančných prostriedkov“ široko (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2021, Bank Sepah, C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 45 ).

76

V článku 1 písm. f) nariadenia č. 269/2014 je totiž pojem „zmrazenie finančných prostriedkov“ vymedzený ako „zabránenie akémukoľvek pohybu, prevodu, úprave, použitiu finančných prostriedkov, prístupu k nim alebo manipulácii s nimi akýmkoľvek spôsobom, ktoré by mali za následok akúkoľvek zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, charakteru, miesta určenia alebo akúkoľvek inú zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov, vrátane spravovania portfólií“.

77

Z tejto definície vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov má za cieľ čo najviac obmedziť operácie, ktoré možno uskutočniť vo vzťahu k zmrazeným finančným prostriedkom, čo potvrdzuje vysoký počet uvedených prípadov a použitie pojmu „každý“. Pokiaľ ide o prostriedky určené na obmedzenie týchto činností, normotvorca Únie ich tiež definuje extenzívne (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2021, Bank Sepah, C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 43 ).

78

Predchádzajúce úvahy platia, aj pokiaľ ide o pojem „zmrazenie hospodárskych zdrojov“. Tento pojem je totiž definovaný v článku 1 písm. e) nariadenia č. 269/2014 ako „zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo [zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti]“ (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2021, Bank Sepah, C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 44 ).

79

Takáto definícia pojmov „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ a „zmrazenie finančných prostriedkov“ by bola zbavená potrebného účinku, ak by sa väzby medzi osobami a subjektmi na jednej strane a finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie, na strane druhej vykladali tak, že vylučujú situácie, ktoré v skutočnosti zodpovedajú situáciám prináležania alebo kontroly, ale ktoré z formálneho hľadiska nemôžu byť takto kvalifikované.

80

Po druhé článok 2 ods. 2 nariadenia č. 269/2014 stanovuje, že žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I k tomuto nariadeniu, ani sa neposkytnú v ich prospech.

81

Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že aj tento zákaz sprístupnenia je tiež formulovaný obzvlášť široko, čo potvrdzuje použitie slov „priamo alebo nepriamo“, a rozhodnúť, že v dôsledku toho zahŕňa akýkoľvek úkon, ktorého vykonanie je nevyhnutné na to, aby podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva mohla osoba zaradená na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 skutočne získať oprávnenie plne nakladať s dotknutými finančnými prostriedkami alebo hospodárskymi zdrojmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. januára 2019, SH, C‑168/17 , EU:C:2019:36 , bod 51 citovanú judikatúru).

82

Po tretie podľa článku 9 nariadenia č. 269/2014 sa zakazuje vedome a úmyselne sa zúčastňovať na činnostiach, ktorých cieľom alebo dôsledkom je obchádzanie opatrení uvedených v článku 2 tohto nariadenia.

83

Článok 9 nariadenia č. 269/2014 sa týka činností, ktorých cieľom alebo dôsledkom je vyňatie ich pôvodcu z uplatňovania opatrení stanovených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia a ktoré nemožno považovať za úkony sprístupnenia zakázané článkom 2 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i., C‑72/11 , EU:C:2011:874 , body 60 a 61 ).

84

Článok 2 ods. 2 a článok 9 nariadenia č. 269/2014 spolu s článkom 2 ods. 1 tohto nariadenia predstavujú koherentný systém ustanovení, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov stanovených týmto nariadením.

85

Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia sa preto má vykladať tak, aby nebol spochybnený potrebný účinok článku 2 ods. 2 a článku 9 toho istého nariadenia.

86

V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 57 tohto rozsudku, ako aj generálnym advokátom v bodoch 39 až 45 a 73 svojich návrhov, zriadenie trustu umožňuje oddeliť právne a skutočné držanie majetku trustu.

87

Toto oddelenie, ako aj ďalšie znaky trustu, a to súkromná povaha tohto mechanizmu, jednoduchosť a pružnosť jeho zriadenia a jeho zmeny, ktoré môžu viesť k nepriehľadnosti a štrukturálnej zložitosti takéhoto mechanizmu, umožňujú jeho použitie nielen na legitímne účely, ale aj na zakrytie vzťahu medzi beneficientom a finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi vloženými do trustu.

88

Výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v tom zmysle, že dotknuté finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa považujú za patriace zriaďovateľovi trustu alebo za ním kontrolované, ak má tento zriaďovateľ naďalej moc, ktorá mu umožňuje použiť finančné prostriedky a hospodárske zdroje, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom, umožňuje zabrániť tomu, aby sa trust využíval s cieľom obísť opatrenia uvedené v tomto ustanovení, a musí sa teda považovať za zlučiteľný s článkom 9 nariadenia č. 269/2014.

89

Pokiaľ ide o ciele tohto nariadenia, treba na jednej strane pripomenúť, že toto nariadenie bolo prijaté po tom, čo Ruská federácia v roku 2014 porušila zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a že bolo odvtedy viackrát zmenené v reakcii na vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine 24. februára 2022.

90

Na druhej strane v nadväznosti na túto vojenskú agresiu sa prijalo vykonávacie nariadenia 2022/336, ktorými bol okrem iného zriaďovateľ trustu, o ktorý ide v tejto veci, zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014. Ako pripomína odôvodnenie 11 vykonávacieho nariadenia 2022/336, Ruská federácia svojimi protiprávnymi vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu.

91

Význam cieľov sledovaných nariadením č. 269/2014, a to ochrany územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj ukončenia porušovania medzinárodného práva a zásad Charty Organizácie Spojených národov Ruskou federáciou, ktoré sú súčasťou širšieho cieľa zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie uvedenými v článku 21 ZEÚ, môže nielen odôvodniť negatívne dôsledky, hoci aj značné, pre určité hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 150 ), ale tiež vyžaduje, aby sa toto nariadenie vykladalo spôsobom, ktorý zaručí účinnosť reštriktívnych opatrení zavedených týmto nariadením a zabráni tomu, aby bol účinok týchto opatrení neutralizovaný alebo aby sa uvedené opatrenia obchádzali.

92

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu jeho zriaďovateľom, ktorý je zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, možno považovať za patriace tomuto zriaďovateľovi alebo za ním kontrolované, čo v dôsledku toho odôvodňuje prípadné prijatie opatrení na zmrazenie týchto finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

93

V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že zriaďovateľ nemá právomoc spravovať finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustov a nie je ich užívateľom.

94

Súdnemu dvoru síce neprináleží, aby v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ takéto posúdenie predkladajúceho vnútroštátneho súdu spochybnil, je však potrebné v záujme poskytnutia užitočnej odpovede tomuto súdu konštatovať, že na účely určenia, či v situáciách, o ktoré ide vo veci samej, si zriaďovateľ zachoval moc, ktorá mu umožňuje použiť finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom a týmto hospodárskym zdrojom, avšak predkladajúci vnútroštátny súd sa môže odvolávať na právo uplatniteľné na trust, avšak bez toho, aby sa obmedzil výlučne na toto právo.

95

Z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že trust, o ktorý ide vo veci samej, je zriadený podľa bermudského práva a riadi sa ním. V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bodoch 89 až 91 svojich návrhov, tento súd môže zohľadniť výhradné práva a právomoci, ktoré toto právo priznáva zriaďovateľovi, ako je možnosť úplne alebo sčasti zrušiť trust, právomoc dávať správcovi záväzné pokyny, pokiaľ ide o nákup, držbu, predaj alebo iné obchodné alebo investičné transakcie týkajúce sa majetku trustu, alebo v súvislosti s akoukoľvek investíciou alebo reinvestíciou tohto majetku, ako aj na účely výkonu akýchkoľvek právomocí alebo práv vyplývajúcich z uvedeného majetku, možnosť určiť, pridať, odvolať alebo nahradiť akéhokoľvek správcu alebo protektora, možnosť doplniť, odstrániť alebo vylúčiť beneficienta alebo kategóriu beneficientov, ako aj možnosť stanoviť, že samotný zriaďovateľ bude spolubeneficientom trustu.

96

Tieto výhradné práva a právomoci by mohli naznačovať, že zriaďovateľ má vplyv na finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom, a to bez ohľadu na to, či sú tieto výhradné práva a právomoci výslovne uvedené v listine o zriadení trustu alebo v jej dodatkoch.

97

Vzhľadom na to, že listina o zriadení trustu ani jej dodatky nepodliehajú povinnosti zverejnenia, môže byť na základe tejto listiny ťažké určiť skutočnú povahu právneho vzťahu, na ktorý sa tento mechanizmus vzťahuje, keďže platné znenia tejto zriaďovacej listiny a jej dodatkov nemusia byť sprístupnené a v každom prípade môžu byť zmenené.

98

Zriaďovateľ môže vykonávať vplyv na finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu alebo na rozhodnutia, ktoré správca vykonal vo vzťahu k nim, ako aj tieto finančné prostriedky a tieto hospodárske zdroje použiť, mať z nich prospech alebo s nimi nakladať, bez toho, aby tento vplyv alebo táto možnosť boli formalizované v právnych aktoch, čo musí predkladajúci vnútroštátny súd tiež zohľadniť.

99

V tejto súvislosti musí predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť najmä vzťahy medzi zriaďovateľom na jednej strane a inými osobami zapojenými do trustu, ako je správca alebo protektor, na strane druhej, a najmä určiť, či zriaďovateľ poveril funkciou správcu alebo funkciou protektora pre neho dôveryhodné osoby, ktoré sú s ním spojené profesijnými alebo osobnými väzbami a ktoré sa môžu riadiť pokynmi alebo návrhmi zriaďovateľa, pokiaľ ide o správu trustu a jeho majetku.

100

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 116 svojich návrhov, určenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vložených do trustu na činnosti, ktorých jedinými alebo hlavnými príjemcami alebo beneficientami sú zriaďovateľ alebo osoby či subjekty, ktoré mu patria, ktoré kontroluje alebo ktoré sú s ním spojené, môže predstavovať indíciu o vplyve zriaďovateľa na trust a na majetok a zdroje, ktoré doň boli vložené, ako aj o možnosti zriaďovateľa mať z nich prospech alebo s nimi nakladať.

101

V tejto súvislosti, ak by predkladajúci vnútroštátny súd konštatoval, že zriaďovateľ nie je užívateľom majetku a právnych vzťahov vložených do trustu, bolo by ešte potrebné overiť, či spoločnosti prevedené do trustu neposkytujú majetok alebo služby subjektom, ktoré sú vo výlučnom alebo väčšinovom vlastníctve zriaďovateľa alebo ním kontrolované.

102

Napokon treba uviesť, že použitie zbytočne zložitých štruktúr, ako aj trustov spojených s osobou zaradenou na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 môže samo osebe predstavovať indíciu o kontrole takejto osoby nad subjektom, ktorý nie je zaradený na tomto zozname. Takéto konštatovanie sa okrem toho odráža v najlepších postupoch, najmä v bodoch 63, 64 a 67 týchto postupoch.

103

Je totiž potrebné spresniť, že predkladajúci vnútroštátny súd by mohol konštatovať vplyv zriaďovateľa na finančné prostriedky a hospodárske zdroje vložené do trustu, ak by zriaďovateľ priamo alebo nepriamo vlastnil väčšinu základného imania alebo hlasovacích práv správcu alebo mal právo vymenovať alebo vylúčiť väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu správcu, alebo aj právo vykonávať rozhodujúci vplyv na správcu najmä na základe dohody uzatvorenej medzi nimi, a to aj prostredníctvom schránkových spoločností.

104

Indíciou o kontrole osôb zaradených na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 nad subjektmi, ktoré nie sú uvedené na tomto zozname, je teda skutočnosť, že niektoré z týchto subjektov boli zriadené alebo zmenili identitu krátko pred prijatím sankčného režimu alebo označením osoby a/alebo nevykonávajú žiadnu dôveryhodnú obchodnú činnosť, skutočnosť, že jeden alebo viacero trustov sa využívajú ako príjemcovia aktív subjektu, ktorý vlastní alebo kontroluje označená osoba, ako aj skutočnosť, že do správy trustov sú zapojení odborníci z jurisdikcie, v ktorej boli trusty zriadené.

105

Okrem toho v situáciách, keď sa podobne ako v situácii, o ktorú ide vo veci samej, do trustu prevádzajú spoločnosti, možno konštatovať vplyv zriaďovateľa trustu na tieto spoločnosti najmä vtedy, keď správca nie je členom štatutárneho orgánu týchto spoločností, ale len vlastníkom ich základného imania. V takom prípade prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil právomoci členov štatutárnych orgánov uvedených spoločností, ako aj vzťahy medzi týmito členmi a zriaďovateľom.

106

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré do trustu vložil jeho zriaďovateľ, ktorý je zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa majú považovať za „patriace“ tomuto zriaďovateľovi alebo za ním „kontrolované“ v zmysle tohto ustanovenia, za predpokladu, že tento zriaďovateľ má naďalej moc, ktorá mu umožňuje použiť tieto finančné prostriedky a tieto hospodárske zdroje, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k uvedeným finančným prostriedkom a uvedeným hospodárskym zdrojom.

O druhej otázke

107

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú a tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

108

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/330 z 25. februára 2022,

sa má vykladať v tom zmysle, že

finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré do trustu vložil jeho zriaďovateľ, ktorý je zaradený na zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa majú považovať za „patriace“ tomuto zriaďovateľovi alebo za ním „kontrolované“ v zmysle tohto ustanovenia, za predpokladu, že tento zriaďovateľ má naďalej moc, ktorá mu umožňuje použiť tieto finančné prostriedky a tieto hospodárske zdroje, mať z nich prospech, nakladať s nimi alebo mať na ne vplyv alebo na rozhodnutia vykonané správcom vo vzťahu k uvedeným finančným prostriedkom a uvedeným hospodárskym zdrojom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-483/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik