C-485/23

62023CJ0485

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 26. júna 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba podaná treťou osobou – Prípustnosť – Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ – Aktívna legitimácia“

Vo veci C‑485/23 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. júla 2023,

E.ON SE , so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne C. Barth, C. Grave, D.‑J. dos Santos Goncalves a R. Seifert, Rechtsanwälte, neskôr C. Barth, A. Fuchs, C. Grave a D.‑J. dos Santos Goncalves, Rechtsanwälte,

RWE AG , so sídlom v Essene, v zastúpení: pôvodne U. Scholz, J. Siegmund a J. Ziebarth, Rechtsanwälte, neskôr U. Scholz, J. Siegmund a M. von Armansperg, Rechtsanwälte,

vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer (spravodajca) a B. Smulders,

generálna advokátka: L. Medina,

Spoločnosť enercity AG sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. mája 2023, enercity/Komisia ( T‑321/20 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:253 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jej žalobu na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2019) 1711 final z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets) ( Ú. v. EÚ C 111, 2020, s. 1 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 2 až 14 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť takto.

Kontext koncentrácie

3

Koncentrácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, je súčasťou komplexnej výmeny aktív medzi spoločnosťami RWE a E.ON, ktorú oba dotknuté podniky oznámili 11. a 12. marca 2018 (ďalej len „celková koncentrácia“). Prvou koncentráciou, teda koncentráciou, o ktorú ide v prejednávanej veci, chce RWE nadobudnúť výlučnú alebo spoločnú kontrolu nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti E.ON. Druhá koncentrácia spočíva v tom, že E.ON nadobudne výlučnú kontrolu nad distribučnými a maloobchodnými činnosťami, ako aj nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti innogy, kontrolovanej spoločnosťou RWE. Pokiaľ ide o tretiu koncentráciu, podľa nej má RWE nadobudnúť 16,67 % akcií spoločnosti E.ON.

7

Odvolateľka zaslala 24. júla 2018 Európskej komisii list, v ktorom vyjadrila, že si želá zúčastniť sa na konaní týkajúcom sa prvej a druhej koncentrácie, a teda dostať príslušné dokumenty.

8

Dňa 3. októbra 2018 sa uskutočnilo stretnutie odvolateľky s Komisiou.

9

12

Komisia 31. januára 2019 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie predbežné oznámenie o koncentrácii (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets) ( Ú. v. EÚ C 38, 2019, s. 22 ; ďalej len „koncentrácia M.8871“) v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

13

V rámci skúmania koncentrácie M.8871 Komisia vykonala prieskum trhu, a preto zaslala niektorým podnikom vrátane odvolateľky dotazník, na ktorý odvolateľka odpovedala 4. februára 2019.

14

Listom z 28. januára 2019 odvolateľka požiadala úradníka povereného vypočutím, aby jej priznal postavenie dotknutej tretej osoby na účely jej vypočutia v rámci konania týkajúceho sa koncentrácie M.8871. Úradník poverený vypočutím tejto žiadosti vyhovel listom zo 7. februára 2019.

17

Odvolateľka uviedla šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na porušení jej práva na účinnú súdnu ochranu, druhý na porušení jej práva byť vypočutá, tretí na nesprávnom rozdelení analýzy celkovej koncentrácie, štvrtý na zjavne nesprávnych posúdeniach, piaty na porušení povinnosti náležitej starostlivosti a šiesty na zneužití právomoci.

18

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú z toho dôvodu, že odvolateľka nebola osobne dotknutá sporným rozhodnutím v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a v dôsledku toho nemala aktívnu legitimáciu.

19

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 28 až 58 napadnutého rozsudku preskúmal rozsah a význam účasti odvolateľky na správnom konaní týkajúcom sa koncentrácie M.8871 a v podstate uviedol, že hoci pripomienky, ktoré uviedla odvolateľka, mali určitý význam a Komisia sa nimi zaoberala, neboli určujúce pre posúdenie účinkov uvedenej koncentrácie na relevantný trh. Všeobecný súd tak po tom, čo zamietol určité tvrdenia odvolateľky smerujúce k spochybneniu tohto posúdenia, dospel k záveru, že odvolateľka sa aktívne nezúčastnila na správnej fáze konania týkajúceho sa koncentrácie M.8871. Všeobecný súd okrem iného vzhľadom na neexistenciu osobitných okolností týkajúcich sa ovplyvnenia postavenia odvolateľky na trhu touto koncentráciou rozhodol, že odvolateľka nie je sporným rozhodnutím osobne dotknutá v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Rozhodnutím z 19. septembra 2023 predseda Súdneho dvora po vypočutí účastníkov konania o tomto návrhu na prerušenie konania, ako aj o prípadnom spojení deviatich odvolaní – vrátane tohto odvolania – vo veciach C‑464/23 P, C‑465/23 P, C‑466/23 P, C‑467/23 P, C‑468/23 P, C‑469/23 P, C‑470/23 P, C‑484/23 P a C‑485/23 P, ktoré boli podané proti rozsudkom Všeobecného súdu vo veciach T‑312/20, T‑313/20, T‑314/20, T‑315/20, T‑317/20, T‑318/20, T‑319/20, T‑320/20 a T‑321/20, zamietol uvedený návrh na prerušenie konania a nariadil len spojenie odvolaní vo veciach C‑464/23 P, C‑465/23 P, C‑467/23 P, C‑468/23 P a C‑470/23 P, týkajúcich sa rozsudkov Všeobecného súdu, ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej, s vylúčením štyroch ďalších odvolaní vrátane tohto odvolania, ktoré boli podané proti rozsudkom, ktorými Všeobecný súd rozhodol, že žaloby boli neprípustné.

23

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

25

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody založené na nesprávnom výklade článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (prvý odvolací dôvod), porušení zásady a pravidiel právneho štátu (druhý odvolací dôvod), nesprávnom rozdelení správnych konaní (tretí odvolací dôvod) a nesprávnych posúdeniach v rámci zohľadnenia dohody Investor Relationship Agreement (dohoda o vzťahoch medzi investormi), uzavretej medzi spoločnosťami RWE a E.ON (štvrtý odvolací dôvod).

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odkázal len na stupeň účasti odvolateľky na konaní a následne dospel k záveru, že jej účasť na správnom konaní bola bezvýznamná a že jej príspevok nemohol ovplyvniť výsledok tohto konania. Nesprávnosť takéhoto posúdenia podľa odvolateľky potvrdzuje skutočnosť, že Komisia môže na základe posúdenia skutočného vplyvu na výsledok konania rozhodnúť o aktívnej legitimácii. V skutočnosti stačí, aby príspevok dotknutého žalobcu bol čo len spôsobilý ovplyvniť výsledok konania. Okrem toho sa odvolateľka domnieva, že – ako preukazujú odôvodnenia 68 a 69 sporného rozhodnutia – Komisia zohľadnila pochybnosti, ktoré vyjadrila odvolateľka, takže odvolateľka ovplyvnila výsledok konania. V dôsledku toho stanovisko Všeobecného súdu týkajúce sa nedostatočnosti príspevku odvolateľky nemá žiadny právny ani skutkový základ.

28

Všeobecný súd navyše podľa odvolateľky nezohľadnil skutočnosť, že účasť odvolateľky na konaní týkajúcom sa koncentrácie M.8871 sa mala preskúmať spoločne s jej účasťou na konaní týkajúcom sa koncentrácie M.8870.

29

Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia odvolateľky.

– Posúdenie Súdnym dvorom

V prípade rozhodnutia vyhlasujúceho koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom a pokiaľ ide o tretí podnik, treba to, či je osobne dotknutý, posúdiť v závislosti od súboru súhlasných nepriamych dôkazov alebo skutočností, ktoré sa môžu týkať tak účasti tohto podniku na správnom konaní, ako aj ovplyvnenia jeho postavenia na trhu. Ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 29 napadnutého rozsudku, aj keď obyčajná účasť na konaní určite sama osebe nepostačuje na preukázanie, že rozhodnutie sa žalobcu osobne týka, najmä v oblasti koncentrácií, ktorých podrobné preskúmanie si vyžaduje pravidelný kontakt s veľkým počtom podnikov, faktom zostáva, že aktívna účasť na tomto konaní predstavuje skutočnosť, ktorú judikatúra v oblasti hospodárskej súťaže, vrátane osobitnej oblasti preskúmavania koncentrácií, pravidelne zohľadňuje spolu s inými osobitnými okolnosťami na účely preukázania prípustnosti žaloby. Okrem toho súčasné a budúce postavenie podniku, ktorý nie je účastníkom koncentrácie, na trhu, ktorý môže byť ovplyvnený touto koncentráciou, musí byť podstatne ovplyvnené, aby tento podnik mohol byť osobne dotknutý rozhodnutím, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť uvedenej koncentrácie s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95 , EU:C:1998:148 , body 54 až 56 , ako aj citovanú judikatúru).

33

Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa posúdenia Všeobecného súdu, podľa ktorého bola účasť odvolateľky na správnom konaní príliš nepatrná na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako aktívnu, toto posúdenie neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie.

37

Všeobecný súd okrem toho v bodoch 37 a 38 napadnutého rozsudku v súvislosti s úvahami vyjadrenými odvolateľkou týkajúcimi sa koncentrácie M.8871, uvedenými na uvedenej strane jej prezentácie, uviedol, že tieto úvahy neboli určujúce, keďže Komisia ich preskúmala len pre úplnosť po tom, čo táto inštitúcia už dospela k záveru o neexistencii vážnych pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť transakcie M.8871 s vnútorným trhom.

38

Všeobecný súd napokon v bodoch 41 až 48 napadnutého rozsudku – bez toho, aby to bolo spochybnené – dospel k záveru, že odvolateľka skutočne dostala dotazník o prieskume trhu, ale naň neodpovedala, a v bode 50 tohto rozsudku správne poznamenal, že odpoveď na takýto dotazník nemožno v žiadnom prípade považovať za skutočnosť postačujúcu na individualizáciu hospodárskeho subjektu.

39

V rozsahu, v akom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že z odôvodnení 68 a 69 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila jej pripomienky v priebehu správneho konania, treba konštatovať, že v týchto odôvodneniach Komisia odpovedala na obavy niektorých subjektov, ktoré sú vo vzťahu ku koncentrácii tretími stranami, pričom nebolo preukázané, že odvolateľka patrí medzi tieto subjekty.

43

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd primerane a dôkladne overil otázku jej účasti na správnom konaní a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vo svojom závere, podľa ktorého táto účasť nepredstavovala „aktívnu“ účasť v zmysle judikatúry uvedenej v bode 32 vyššie.

44

Za týchto okolností treba prvú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

O tretej časti

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

48

Hoci podľa ustálenej judikatúry platí, že podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa musia vykladať s prihliadnutím na základné právo na účinnú súdnu ochranu, taký výklad nesmie viesť k vylúčeniu podmienok výslovne stanovených v uvedenej Zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P , EU:C:2002:462 , bod 44 , a z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo‑Quéré, C‑263/02 P , EU:C:2004:210 , bod 36 ).

49

Odvolateľka sa teda na účely tvrdenia o existencii aktívnej legitimácie, ktorú mal Všeobecný súd konštatovať, nesprávne odvoláva na údajné porušenie článku 47 Charty základných práv.

50

52

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil okolnosť, že vzhľadom na to, že sa spoliehala na list úradníka povereného vypočutím zo 7. februára 2019, v ktorom jej bolo okrem iného oznámené, že jej bude poskytnutá lehota na predloženie písomných pripomienok, neprijala iné opatrenia aktívnej účasti počas 19 dní pred prijatím sporného rozhodnutia. Bez tohto listu by naďalej predkladala tvrdenia, ako už oznámila vo svojom e‑maile z 28. januára 2019.

53

56

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku poznamenal, že odvolateľka na pojednávaní pred ním uviedla, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v rozhodnutí úradníka povereného vypočutím zo 7. februára 2019 jej Komisia nestanovila lehotu, aby mohla predložiť svoje písomné pripomienky ku koncentrácii M.8871. V bode 54 uvedeného rozsudku Všeobecný súd preskúmal toto tvrdenie a po tom, čo predovšetkým konštatoval, že toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené na pojednávaní, ho zamietol ako zjavne neprípustné.

57

Hoci odvolateľka pred Súdnym dvorom vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal jej argumentáciu v tejto súvislosti z vecného hľadiska, v skutočnosti sa obmedzuje na zopakovanie podstaty tejto argumentácie bez toho, aby preukázala, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že uvedená argumentácia, tak ako bola pred ním uvedená, je zjavne neprípustná.

58

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa pritom v odvolaní nemôžu opakovať len tie isté žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré už boli predložené Všeobecnému súdu, ale musia sa predložiť aj tvrdenia o tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C‑202/07 P , EU:C:2009:214 , bod 69 a citovaná judikatúra).

61

Podľa odvolateľky to v prejednávanej veci nie je inak. Ak by bol napadnutý rozsudok potvrdený, Komisia by v budúcnosti mohla v závislosti od možností účasti na správnom konaní, ktoré priznáva, povoliť dotknutým osobám uplatniť opravný prostriedok alebo uplatnenie opravného prostriedok odmietnuť.

62

Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia odvolateľky.

– Posúdenie Súdnym dvorom

63

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil existenciu iných osobitných okolností, než je účasť na konaní, ktoré odvolateľka uviedla pred Všeobecným súdom, takže v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

66

Spresňuje, že jednou z týchto osobitných okolností je ovplyvnenie jej postavenia na trhu, pretože je jedným z hlavných konkurentov spoločností RWE a E.ON v jej trhovom segmente. Napokon práve z dôvodu takejto situácie hospodárskej súťaže a z toho vyplývajúceho ovplyvnenia postavenia na trhu Všeobecný súd vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia ( T‑177/04 , EU:T:2006:187 ), pripustil existenciu osobnej dotknutosti. V prejednávanej veci je odvolateľka hlavným dodávateľom energie v regióne Hannover (Nemecko) a jeho okolí a patrí medzi prvých dodávateľov zelenej elektrickej energie v Nemecku. Okrem toho vyrába takmer desaťkrát viac elektrickej energie než podnik, ktorý podal žalobu proti spornému rozhodnutiu vo veci T‑312/20 a v ktorého prípade Všeobecný súd pripustil existenciu osobnej dotknutosti jeho postavenia na trhu. Tieto skutočnosti preukazujú, že samotná skutočnosť zásahu do postavenia odvolateľky na trhu postačuje na preukázanie jej osobnej dotknutosti.

67

Súdny dvor napokon podľa odvolateľky pripustil, že existujú okolnosti umožňujúce konštatovať individualizáciu, najmä ak je v prípade skupiny dotknutých osôb v čase prijatia predmetného rozhodnutia známy počet osôb, ktoré ju tvoria, a ich totožnosť. V prejednávanej veci pritom odvolateľka túto podmienku spĺňa. Ako už uviedla pred Všeobecným súdom, mnoho okolností ju odlišuje od ostatných osôb a individualizuje jej situáciu obdobným spôsobom ako situáciu osoby, ktorej je rozhodnutie určené. Medzi tieto okolnosti patrí skutočnosť, že jej bolo priznané postavenie dotknutej tretej osoby v konaní týkajúcom sa koncentrácie M.8871. Všeobecný súd však nezohľadnil skutočnosť, že podľa vedomostí odvolateľky získalo v tomto rámci takéto postavenie len 18 podnikov.

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy Všeobecného súdu (rozsudok z 11. júna 2015, EMA/Komisia, C‑100/14 P , EU:C:2015:382 , bod 67 a citovaná judikatúra), pričom povinnosť odôvodnenia, ktorá Všeobecnému súdu prináleží podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, mu neukladá povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia vyjadrené účastníkmi konania. Hoci odôvodnenie teda môže byť implicitné, musí umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, prečo Všeobecný súd nevyhovel ich tvrdeniam, a Súdnemu dvoru poskytnúť dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 18. júna 2020, Primart/EUIPO, C‑702/18 P , EU:C:2020:489 , bod 61 a citovaná judikatúra).

71

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva jednak to, že v rámci odvolania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie, či Všeobecný súd odpovedal z právneho hľadiska dostatočne na všetky tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, a jednak to, že dôvod založený na neodpovedaní Všeobecného súdu na tvrdenia predložené v prvostupňovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia (rozsudok zo 14. septembra 2023, Land Rheinland‑Pfalz/Deutsche Lufthansa, C‑466/21 P , EU:C:2023:666 , bod 93 a citovaná judikatúra).

72

Ako však odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania, v žalobe uviedla určité skutočnosti týkajúce sa údajne podstatného ovplyvnenia jej postavenia na trhu v nadväznosti na koncentráciu M.8871, ktoré podľa nej mohli preukázať, že sporné rozhodnutie sa jej osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

76

Treba konštatovať, že Všeobecný súd tým, že sa obmedzil na konštatovanie, že neexistujú osobitné okolnosti týkajúce sa ovplyvnenia postavenia odvolateľky na trhu, neposkytol žiadne odôvodnenie, a to ani stručné, ktoré by jednak odvolateľke umožnilo pochopiť, či tvrdenia, ktoré uviedla na podporu svojho stanoviska, že jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené, boli preskúmané, a v prípade, že boli, z akých dôvodov boli považované za nespôsobilé preukázať takéto ovplyvnenie, a jednak by poskytlo Súdnemu dvoru dostatok podkladov na uskutočnenie jeho preskúmania, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 70 vyššie.

77

Za týchto okolností Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia, ktorá mu prináleží podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

78

81

V prejednávanej veci ide o tento prípad.

82

Treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 32 vyššie, že na účely posúdenia aktívnej legitimácie odvolateľky musí byť súčasné a budúce postavenie podniku, ktorý je vo vzťahu ku koncentrácii na trhu, ktorý môže byť touto koncentráciou ovplyvnený, treťou stranou, podstatne ovplyvnené, aby tento podnik mohol byť osobne dotknutý rozhodnutím, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť uvedenej koncentrácie s vnútorným trhom. V tejto súvislosti samotná okolnosť, že akt, akým je sporné rozhodnutie, je spôsobilý mať určitý vplyv na súťažné vzťahy na relevantnom trhu a že dotknutý podnik sa nachádza v určitom súťažnom vzťahu s podnikom, ktorý má z tohto aktu prospech, nemôže v nijakom prípade stačiť na to, aby mohol byť daný podnik považovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P , EU:C:2007:698 , bod 32 ).

83

Treba však konštatovať, že úvahy, ktoré odvolateľka uviedla vo svojej žalobe podanej na Všeobecný súd, spočívajú – v rozsahu, v akom sa týkajú jej postavenia na trhu – v podstate v tom, že uvádzajú jej obrat v porovnaní s obratom iných výrobcov energie v Nemecku, jej kvantitatívny význam ako regionálneho dodávateľa elektrickej energie, jej počet zamestnancov, ako aj niektoré jej činnosti na trhu, ktoré vykonáva ako konkurent účastníkov koncentrácie M.8871, avšak bez toho, aby nimi odvolateľka preukázala, ako ju uvedené okolnosti a činnosti, či už ako konkurenta alebo investora, môžu individualizovať obdobným spôsobom ako osoby, ktorým je sporné rozhodnutie určené. Uvedené okolnosti a činnosti totiž môžu charakterizovať ktoréhokoľvek iného výrobcu energie v Nemecku a neumožňujú odvolateľku osobitne odlíšiť od jej ostatných konkurentov na trhu.

87

Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnúť o treťom a štvrtom odvolacom dôvode, ktoré obsahujú vecné tvrdenia založené na nesprávnom predpoklade, že žaloba v prvostupňovom konaní bola prípustná.

O trovách

88

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Článok 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

89

2.

Žaloba spoločnosti enercity AG na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2019) 1711 final z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets), sa zamieta ako neprípustná.

3.

Spoločnosti enercity AG, E.ON SE, RWE AG, ako aj Európska komisia sú povinné znášať svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v rámci konania na prvom stupni a konania o odvolaní.

4.

Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.