C-501/23

DL

proti

Land Berlin,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory N. Piçarra, predsedníčka tretej komory, vykonávajúca funkciu sudcu ôsmej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa) a sudca N. Jääskinen,

generálna advokátka: L. Medina,

Európska komisia, v zastúpení: C. Vollrath a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19 ) v spojení s článkom 2 bodom 10 tohto nariadenia.

Toto nariadenie umožňuje začatie hlavného insolvenčného konania v členskom štáte, ktorý je centrom hlavných záujmov dlžníka. Uvedené konanie má univerzálny rozsah a jeho cieľom je obsiahnuť všetok majetok dlžníka. Na ochranu rôznych záujmov toto nariadenie umožňuje začať vedľajšie insolvenčné konania, ktoré by prebiehali súčasne s hlavným insolvenčným konaním. Vedľajšie insolvenčné konania sa môžu začínať v členskom štáte, v ktorom má dlžník nejaký podnik. Účinky vedľajšieho insolvenčného konania sú obmedzené na majetok, ktorý sa nachádza na území tohto štátu. Potrebu jednotnosti na úrovni [Európskej únie] zabezpečujú povinné pravidlá na koordináciu s hlavným insolvenčným konaním.

(24)

Ak sa v súvislosti s právnickou osobou alebo spoločnosťou začalo hlavné insolvenčné konanie v inom členskom štáte, ako je členský štát jej registrovaného sídla, malo by byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie možné začať vedľajšie insolvenčné konanie v členskom štáte registrovaného sídla, a to za predpokladu, že dlžník v tomto štáte vykonáva hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku.

…

(28)

Pri určovaní, či je centrum hlavných záujmov dlžníka zistiteľné tretími stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov. To si môže v prípade zmeny centra hlavných záujmov vyžadovať včasné informovanie veriteľov o novom mieste, z ktorého dlžník vykonáva svoju činnosť, napríklad upozornením na zmenu adresy v obchodnej korešpondencii alebo zverejnením tohto nového miesta prostredníctvom iných vhodných prostriedkov.

Článok 2 bod 10 tohto nariadenia definuje „podnik“ ako „akékoľvek miesto prevádzky, na ktorom dlžník vykonáva alebo vykonával počas obdobia troch mesiacov pred podaním žiadosti o začatie hlavného insolvenčného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku“.

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Medzinárodná právomoc“, stanovuje:

„1. Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len ‚hlavné insolvenčné konanie‘). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Dňa 18. augusta 2020 podala spolková krajina Berlín na Amtsgericht Charlottenburg (Okresný súd Charlottenburg, Nemecko) žiadosť o začatie insolvenčného konania voči DL (ďalej len „dlžník“). V čase podania žiadosti mal dlžník pobyt v Berlíne (Nemecko), Monaku, Los Angeles (Spojené štáty) a na ostrove Saint‑Barthélemy (Francúzske Antily). Bol predsedom dozornej rady Landbell AG, akciovej spoločnosti podľa nemeckého práva so sídlom v Mainzi (Nemecko). Jej majetok pozostával z bankového účtu v Monaku, ako aj majetkovej účasti v spoločnostiach podľa monackého práva, aktív, depozitu cenných papierov a majetkovej účasti v spoločnostiach v Nemecku.

7

Uznesením z 27. júla 2021 Amtsgericht Charlottenburg (Okresný súd Charlottenburg) zamietol túto žiadosť ako neprípustnú z dôvodu nedostatku miestnej príslušnosti.

8

Dňa 29. júna 2022 Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko), ktorý rozhodoval o „okamžitej sťažnosti“ („sofortige Beschwerde“) Finanzamt Wilmersdorf (Daňový úrad Wilmersdorf, Nemecko) ako veriteľa, zrušil toto uznesenie a vrátil vec Amtsgericht Charlottenburg (Okresný súd Charlottenburg), ktorý pôvodne začal vo veci konať. Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) totiž uviedol, že centrum hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na mieste, na ktorom dlžník vykonáva svoju samostatne zárobkovú činnosť ako predseda dozornej rady.

9

12

V tejto súvislosti po prvé uvádza, že podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, majú právomoc začať insolvenčné konanie. Podľa tohto ustanovenia „centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami“. V osobitnom prípade, keď je dlžníkom samostatne zárobkovo činná osoba, stanovuje článok 3 ods. 1 tretí pododsek uvedeného nariadenia vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej je centrom hlavných záujmov tejto osoby „hlavné miesto podnikania“. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa v súlade s článkom 3 ods. 1 štvrtým pododsekom prvou vetou toho istého nariadenia predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak.

13

Vnútroštátny súd sa rovnako ako Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) domnieva, že dlžník v čase podania žiadosti o začatie insolvenčného konania bol „samostatne zárobkovo činn[ou] osob[ou]“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku prvej vety nariadenia 2015/848.

14

Podľa vnútroštátneho súdu sa tieto pojmy majú v práve Únie vykladať autonómne. Samostatne zárobková činnosť sa vyznačuje jednak tým, že dotknutá osoba svoje činnosti vykonáva vo svojom vlastnom mene, na svoj vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť a že jednak znáša hospodárske riziko spojené s výkonom tejto činnosti. Táto osoba koná na vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť, slobodne si organizuje spôsob výkonu svojej práce a poberá honoráre tvoriace jej príjmy.

18

Podľa vnútroštátneho súdu, ak by sa táto požiadavka vyžadovala, bolo by potrebné vychádzať z toho, že dlžník nemá „podnik“ v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia 2015/848. Vzniká tak otázka, či miesto, kde sa vykonáva samostatná zárobková činnosť, možno v súlade s článkom 3 ods. 1 tretím pododsekom prvou vetou tohto nariadenia považovať za miesto, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ak sa nepreukáže opak.

19

V prípade kladnej odpovede na túto druhú otázku by skutočnosť, že centrum hlavných záujmov dlžníka sa tiež nachádza na nemeckom území, predstavovala v súlade s článkom 3 ods. 1 tretím pododsekom prvou vetou nariadenia 2015/848 vyvrátiteľnú domnienku.

20

Naopak v prípade zápornej odpovede na dve predchádzajúce otázky tak vzniká otázka, či sa uplatní domnienka uvedená v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku prvej vete tohto nariadenia a či fyzická osoba, ktorá na účely svojej samostatne zárobkovej činnosti nevedie „podnik“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku prvej vety toho istého nariadenia, spadá pod pojem „ak[ákoľvek] in[á] fyzick[á] osob[a]“ uvedený v prvom ustanovení.

2.

Pokiaľ je odpoveď na prvú otázku záporná: Má sa článok 3 ods. 1 tretí pododsek prvá veta nariadenia [2015/848] vykladať v tom zmysle, že vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba nevedie podnik v zmysle článku 2 bodu 10 [tohto] nariadenia, až kým sa nepreukáže opak, sa predpokladá, že za centrum jej hlavných záujmov sa považuje miesto, na ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť?

3.

Pokiaľ je odpoveď na druhú otázku záporná: Má sa článok 3 ods. 1 nariadenia [2015/848] vykladať v tom zmysle, že v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nevedie podnik v zmysle článku 2 bodu 10 tohto nariadenia, ak sa nepreukáže opak, sa podľa článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku prvej vety uvedeného nariadenia, predpokladá, že centrum jej hlavných záujmov je miesto obvyklého pobytu?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

26

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 13 tohto rozsudku, vnútroštátny súd výslovne uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, ktorú konštatoval Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), podľa ktorej bol dlžník v čase podania žiadosti o začatie insolvenčného konania „samostatne zárobkovo činn[ou] osob[ou]“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia 2015/848. Z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že svojimi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či domnienku uvedenú v tomto ustanovení možno uplatniť na tohto dlžníka, hoci jeho činnosť, kvalifikovaná ako činnosť „samostatne zárobkovo činnej osoby“, si nevyžaduje žiadne ľudské zdroje alebo majetok, či už v rámci nemeckého územia, alebo na inom mieste.

27

Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať na základe predpokladu, z ktorého vychádza tento súd, a to, že dlžník bol v čase podania žiadosti o začatie insolvenčného konania „samostatne zárobkovou činn[ou] osob[ou]“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia 2015/848. Tento predpoklad je súčasťou skutkového základu konania vo veci samej, ktorý Súdnemu dvoru neprináleží preverovať.

O prvej otázke

28

V prejednávanej veci vnútroštátny súd vykladá pojem „hlavné miesto podnikania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia 2015/848 s prihliadnutím na pojem „podnik“ definovaný v článku 2 bode 10 tohto nariadenia. Pýta sa, či vzhľadom na túto definíciu toto miesto predstavuje aj „podnik“ v prípade neexistencie ľudských zdrojov a majetku.

32

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v nemeckom znení nariadenia 2015/848 existuje jazyková blízkosť medzi pojmami „établissement“ („Niederlassung“) a „lieu d’activité principal“ („Hauptniederlassung“).

33

Ako však tvrdí Európska komisia vo svojich pripomienkach, táto blízkosť neexistuje v iných jazykových verziách tohto nariadenia, ktoré používajú sémanticky odlišné pojmy, ako je najmä anglická („establishment“ a „principal place of business“), španielska („establecimiento“ a „centro principal de actividad“), francúzska („établissement“ a „lieu d’activité principal“), talianska („dipendenza“ a „sede principale di attività“), poľská („oddział“ a „główne miejsce wykonywania tej działalności“) alebo švédska verzia („driftställe“ a „huvudsakligt verksamhetsställe“).

34

Okrem toho z článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/848 vyplýva, že ak sa insolvenčné konanie začalo podľa odseku 1 tohto článku, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie insolvenčné konanie.

38

Normotvorca Únie sa teda rozhodol jasne rozlišovať medzi hlavným insolvenčným konaním uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia 2015/848 na jednej strane a vedľajším insolvenčným konaním uvedeným v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia na druhej strane. Ako pritom vyplýva z odôvodnení 23, 24, 37 a 38 uvedeného nariadenia, prítomnosť „podniku“, ako je definovaná v článku 2 bode 10 toho istého nariadenia, v členskom štáte predstavuje rozhodujúce kritérium výlučne pre začatie vedľajšieho insolvenčného konania v tomto členskom štáte. Tento pojem preto nemôže byť relevantný v rámci článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

39

Takýto výklad je v druhom rade v súlade s cieľom nariadenia 2015/848, ktorým je zabezpečiť právnu istotu a predvídateľnosť určenia súdu, ktorý má právomoc, použitím objektívnych kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Novo Banco, C‑253/19 , EU:C:2020:585 , bod 20 ).

40

43

Ako vyplýva z článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2015/848, všeobecným hraničným ukazovateľom na určenie medzinárodnej právomoci na účely začatia insolvenčného konania je centrum hlavných záujmov dlžníka. V osobitnom prípade, keď je dlžníkom samostatne zárobkovo činná osoba, článok 3 ods. 1 tretí pododsek tohto nariadenia stanovuje vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej centrom hlavných záujmov je hlavné miesto podnikania tejto osoby.

44

V prvom rade Súdny dvor rozhodol, že „centrum hlavných záujmov“ v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia 2015/848 sa musí určiť na základe celkového posúdenia všetkých kritérií, ktoré sú objektívne a zistiteľné tretími stranami, najmä veriteľmi, ktoré môžu určiť skutočné miesto, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Novo Banco, C‑253/19 , EU:C:2020:585 , bod 22 ).

45

Zo samotného znenia článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2015/848 vyplýva, že na jednej strane predchádzajúce úvahy platia bez rozdielu pre každého dlžníka, či už ide o spoločnosti, právnické osoby alebo fyzické osoby, a na druhej strane, že použitím pojmu „záujmy“ v tomto ustanovení bolo zámerom normotvorcu Únie pokryť všetky hospodárske činnosti vo všeobecnosti.

49

V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že samostatne zárobková činnosť dotknutej osoby nevyžaduje žiadny majetok alebo ľudské zdroje, nemôže sama osebe stačiť na vyvrátenie tejto domnienky.

50

Hoci umiestnenie majetku dlžníka alebo prípadných ľudských zdrojov použitých na výkon samostatnej zárobkovej činnosti dotknutej osoby predstavujú objektívne kritériá a zistiteľné tretími stranami, ktoré sa majú zohľadniť pri určení miesta, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov, domnienku uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku možno vyvrátiť len na základe celkového posúdenia všetkých objektívnych kritérií a zistiteľných tretími stranami (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Novo Banco, C‑253/19 , EU:C:2020:585 , bod 28 ).

51

Okrem toho by táto domnienka bola zbavená potrebného účinku, ak by sa mala vykladať v tom zmysle, že nevyhnutne vyžaduje prítomnosť majetku alebo ľudských zdrojov v hlavnom mieste podnikania dotknutej osoby. Ako totiž v podstate uviedla Komisia vo svojich pripomienkach, samostatne zárobkovú činnosť možno svojou povahou vykonávať bez takéhoto majetku alebo ľudských zdrojov, takže takáto požiadavka by z pôsobnosti uvedenej domnienky vylučovala veľký počet osôb vykonávajúcich takúto činnosť.

O tretej otázke

55

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

O trovách

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia 2015/848

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, predpokladá sa, ak sa nepreukáže opak, že centrum hlavných záujmov tejto osoby sa nachádza v hlavnom mieste podnikania uvedenej osoby, hoci táto činnosť nevyžaduje žiadne ľudské zdroje alebo majetok.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.