C-503/23

62023CJ0503

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 7. novembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Únie – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Článok 18 – Colný zástupca – Slobodné poskytovanie služieb – Smernica 2006/123/ES – Články 10 a 15 – Centrá colnej pomoci – Územné obmedzenie činnosti – Obmedzenie – Odôvodnenie“

Vo veci C‑503/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale Amministrativo Regionale per il Piemonte (Regionálny správny súd Piemont, Taliansko) z 26. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. augusta 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Centro di Assistenza Doganale (Cad) Mellano Srl, v zastúpení: S. Mellano, avvocata,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 56 až 62 ZFEÚ, článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „colný kódex“), ako aj článkov 10 a 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi centrom colnej pomoci (CAD), Centro di Assistenza Doganale (Cad) Mellano Srl (ďalej len „Cad Mellano“) a Agenzia delle Dogane e dei Monopoli – Agenzia delle Dogane – Direzione Interregionale per la Liguria (Agentúra pre clá a monopoly – colný úrad – miestne riaditeľstvo pre región Ligúria, Taliansko) vo veci, v ktorej táto agentúra zamietla žiadosť Cad Mellano o vydanie povolenia na vykonávanie jeho činností mimo územného obvodu colného úradu, v ktorom má svoje sídlo.

Právny rámec

Článok 18 tohto kódexu, nazvaný „Colný zástupca“, znie:

„1. Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.

Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

2. Colný zástupca musí byť usadený na colnom území Únie.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, od tejto požiadavky sa upustí, ak colný zástupca koná na účet osôb, ktoré nie sú povinné byť usadené na colnom území Únie.

3. Členský štát môže v súlade s právom Únie určiť podmienky, za ktorých môže colný zástupca poskytovať služby v členskom štáte, v ktorom je usadený. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie miernejších kritérií zo strany dotknutého členského štátu, je však colný zástupca, ktorý spĺňa kritériá ustanovené v článku 39 písm. a) až d), oprávnený poskytovať takéto služby aj v členskom štáte, v ktorom nie je usadený.

b)

preukázanie vysokého stupňa kontroly nad operáciami a tokom tovaru zo strany žiadateľa prostredníctvom systému riadenia obchodnej a prípadne prepravnej evidencie, ktorý umožňuje náležité colné kontroly;

c)

finančná spôsobilosť, ktorá sa považuje za preukázanú, ak je žiadateľ s náležitým ohľadom na typické črty druhu dotknutej podnikateľskej činnosti v dobrej finančnej situácii, ktorá mu umožňuje plniť si záväzky;

d)

vzhľadom na povolenie uvedené v článku 38 ods. 2 písm. a) praktické normy pre odbornú spôsobilosť alebo odbornú kvalifikáciu priamo spojenú s vykonávanou činnosťou; a

Konkurencieschopný trh so službami je nevyhnutný na podporu hospodárskeho rastu a na tvorbu pracovných miest v Európskej únii. Mnohé prekážky v rámci vnútorného trhu v súčasnosti bránia poskytovateľom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), rozširovať svoje činnosti za hranice svojho štátu a využívať v plnom rozsahu výhody vnútorného trhu. Táto skutočnosť oslabuje konkurencieschopnosť poskytovateľov z Európskej únie vo svete. Voľný trh, ktorý vyžaduje od členských štátov zrušenie obmedzení týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb, a zároveň zvyšovanie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov, by spotrebiteľom umožnil širší výber a lepšie služby za nižšie ceny.

…

(5)

Preto je potrebné odstrániť prekážky týkajúce sa slobody poskytovateľov usadiť sa v členských štátoch a voľného pohybu služieb medzi členskými štátmi a zaručiť príjemcom a poskytovateľom právnu istotu potrebnú na praktický výkon týchto dvoch základných slobôd uvedených v zmluve. Keďže prekážky na vnútornom trhu so službami majú vplyv na prevádzkovateľov, ktorí sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo ktorí poskytujú službu v inom členskom štáte bez toho, aby tam boli usadení, je potrebné umožniť poskytovateľom, aby mohli vyvíjať svoje činnosti v oblasti služieb na vnútornom trhu buď usadením sa v členskom štáte, alebo využívaním voľného pohybu služieb. Poskytovatelia by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma slobodami v závislosti od svojej stratégie rastu v každom členskom štáte.

(6)

Tieto prekážky nemožno odstrániť len spoliehaním sa na priamu uplatniteľnosť článkov 43 a 49 zmluvy, keďže na jednej strane riešenie jednotlivých prípadov prostredníctvom konaní o porušení a nesplnení povinností voči dotknutému členskému štátu by bolo pre vnútroštátne orgány aj inštitúcie Spoločenstva, najmä po rozšírení, veľmi zložité a na druhej strane si zrušenie mnohých prekážok vyžaduje predchádzajúcu koordináciu vnútroštátnych právnych systémov vrátane vytvorenia administratívnej spolupráce. Legislatívny nástroj Spoločenstva umožňuje vytvoriť skutočný vnútorný trh so službami, ako to uznali Európsky parlament a Rada [Európskej únie].

7

Podľa článku 1 ods. 1 smernice 2006/123:

„Táto smernica stanovuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú výkon slobody poskytovateľov usadiť sa a voľný pohyb služieb, pričom sa zachová vysoká úroveň kvality služieb.“

8

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

Článok 4 tej istej smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, uvádza:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

‚služba‘ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu, v zmysle článku 50 zmluvy;

…

6.

11

Článok 10 smernice 2006/123 s názvom „Podmienky pre udeľovanie povolení“ znie:

„1. Systémy udeľovania povolení sa zakladajú na kritériách, ktoré zabraňujú tomu, aby príslušné orgány vykonávali svoju hodnotiacu právomoc svojvoľným spôsobom.

2. Kritériá uvedené v odseku 1 musia byť:

a)

nediskriminačné;

…“

12

Článok 15 tejto smernice spresňuje:

„1. Členské štáty skúmajú, či sa podľa ich právnych systémov uplatňujú niektoré z požiadaviek uvedených v odseku 2, a zabezpečujú, aby všetky takéto požiadavky boli zlučiteľné s podmienkami ustanovenými v odseku 3. Členské štáty prispôsobia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia tak, aby boli zlučiteľné s týmito podmienkami.

2. Členské štáty skúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie splnením niektorej z týchto nediskriminačných požiadaviek:

a)

a)

nediskriminácia: požiadavky nesmú byť priamo ani nepriamo diskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade spoločností, vzhľadom na umiestnenie ich sídla;

b)

nevyhnutnosť: požiadavky musia byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

proporcionalita: požiadavky musia slúžiť na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa; nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa; a nesmie byť možné nahradiť tieto požiadavky inými menej obmedzujúcimi opatreniami, ktorými sa dosiahnu rovnaké výsledky.

prijímať alebo vydávať colné vyhlásenia, osvedčiť ich obsah po získaní a formálnej kontrole príslušných obchodných dokladov, vrátane prijatia programov a výberových kritérií na úplnú alebo čiastočnú kontrolu tovaru;

b)

osvedčiť údaje získané a spracované v súlade s odsekom 1e písm. a), b) a c) na účely splnenia formalít vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva.

1g Daňový úrad má právomoc požadovať od spoločností oprávnených vykonávať činnosti colnej pomoci, a to aj odchylne od akéhokoľvek ustanovenia stanov alebo iných právnych predpisov, údaje a doklady, ktoré majú k dispozícii. Dekrét ministra financií, ktorý sa prijme najneskôr do 31. júla 1992…, stanovuje ustanovenia potrebné na vykonanie odseku 1f, vrátane ustanovení týkajúcich sa spoločností uvedených v tom istom odseku 1f, a najmä kritérií a podmienok ich zápisu do registra stanoveného na tento účel, vydania povolenia ministrom financií na plnenie úloh, ktorými sú poverené, ako aj ustanovenia týkajúce sa kontrol a dohľadu, vrátane inšpekcie zo strany daňového úradu…“

14

Článok 1 decreto ministeriale n. 549 – Regolamento recante la costituzione dei centri di assistenza doganale (dekrét ministra č. 549 – nariadenie, ktorým sa zriaďujú centrá colnej pomoci) z 11. decembra 1992 (GURI č. 17, z 22. januára 1993, s. 16, ďalej len „dekrét ministra č. 549/1992“), stanovuje:

2. Okrem toho musí byť predložený doklad vydaný príslušným colným úradom na území, kde sa nachádzajú kancelárie [CAD], ktorý po vykonaní inšpekcie potvrdzuje, že skutočne existuje zariadenie vybavené priestormi a vybavením, ktoré sú vhodné na vykonávanie činnosti colnej pomoci, ako aj systém účtovnej evidencie a uchovávania záznamov. Každé zariadenie, ktoré sa má neskôr využívať na činnosť [CAD], musí byť tiež oznámené príslušnému colnému úradu na účely požadovanej inšpekcie.

…“

16

Článok 3 dekrétu ministra č. 549/1992 znie:

„1. Na ústrednom riaditeľstve colných služieb colného úradu a oddelenia nepriamych daní sa zriadi osobitný register, do ktorého sa musia povinne zapísať spoločnosti uvedené v článku 1 ods. 1 po získaní predchádzajúceho povolenia ministra financií. V zápise sa uvádzajú identifikačné údaje, číslo povolenia, daňový identifikačný kód a identifikačné číslo [na účely dane z pridanej hodnoty (DPH)] spoločnosti, ako aj pridelenie poradového čísla.

…

„1. Aby sa zabezpečilo riadne vedenie záznamov zo strany [CAD], riadny výkon uskutočnených transakcií a dodržiavanie stanovených povinností, dohľad, vrátane inšpekcie, ktorý sa má vykonávať nad [CAD], spočíva v krížovej kontrole prostredníctvom výberu vzoriek medzi transakciami vyplývajúcimi zo záznamov, písomností a akýchkoľvek iných dokumentov v držbe [CAD] a úkonmi colných úradov a užívateľov, ktorí v týchto [CAD] pôsobili. Tento dohľad sa vykonáva aspoň raz ročne.

…

3. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek iná zákonná povinnosť, ak sa pri dohľade odhalia nezrovnalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti inej finančnej služby alebo inej správy, dotknutým orgánom sa zašle formálne oznámenie.“

19

Článok 3 legge n. 213 – Norme di adeguamento dell’attività degli spedizionieri doganali alle mutate esigenze dei traffici e dell’interscambio internazionale delle merci (zákon č. 213 o ustanoveniach prispôsobujúcich činnosť colných zástupcov vývoju potrieb vyplývajúcich z medzinárodnej prepravy a obchodu s tovarom) z 25. júla 2000 (GURI č. 178, z 1. augusta 2000, s. 5) stanovuje:

„…

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

21

Cad Mellano je CAD, ktorého činnosť spočíva v poskytovaní služieb colného zastúpenia svojim zákazníkom. Z tohto dôvodu mu Direzione Territoriale II per la Liguria, il Piemonte e la Valle d’Aosta (Oblastné riaditeľstvo II pre Ligúriu, Piemont a údolie Aoste, Taliansko), príslušné pre obvod, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, udelilo povolenie. Na účely uplatnenia zjednodušených postupov má Cad Mellano v tomto colnom obvode schválené priestory, ktoré mu umožňujú vykonávať colné transakcie s tovarom bez toho, aby ho musel prepraviť cez colnicu alebo do priestorov dovozcu.

22

V roku 2021 Cad Mellano uzavrel s nemeckou spoločnosťou ALFA zmluvu o vydávaní colných dokladov na dovoz a vývoz zo Spojeného kráľovstva a do neho.

23

V prvom rade tento súd vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992 s článkom 18 ods. 3 colného kódexu. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia totiž ak colný zástupca spĺňa kritériá stanovené v článku 39 písm. a) až d) tohto kódexu, musí byť oprávnený poskytovať svoje služby v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je usadený. A fortiori by takýto zástupca mal mať možnosť vykonávať svoju činnosť na celom území členského štátu, v ktorom je usadený.

27

V druhom rade článok 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992 by mohol byť v rozpore s článkom 10 ods. 4 smernice 2006/123. Toto posledné ustanovenie totiž umožňuje poskytovateľovi prístup k činnosti v oblasti služieb alebo vykonávanie tejto činnosti na celom území štátu, „čo zahŕňa zakladanie obchodných zástupcov, dcérskych spoločností, pobočiek alebo kancelárií“ s výnimkou prípadov, v ktorých obmedzenie povolenia pre každú prevádzkareň na určitú časť územia je opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu. Na jednej strane sa zdá, že v spore vo veci samej neexistuje odôvodnenie takéhoto obmedzenia. Na druhej strane sporné vnútroštátne ustanovenie má za následok zákaz CAD mať viac ako jednu prevádzkareň na vnútroštátnom území. Takýto zákaz však nie je ani nevyhnutný, ani primeraný.

28

V treťom rade obmedzenie výkonu činnosti CAD by mohlo byť v rozpore s článkami 56 až 62 ZFEÚ. Tieto CAD, ktoré pôsobia vo forme kapitálových spoločností, sa totiž nachádzajú v objektívne nepriaznivej situácii v porovnaní s colnými zástupcami, ktorí napriek tomu, že vykonávajú rovnakú činnosť ako CAD, nepodliehajú žiadnemu územnému obmedzeniu.

2.

Majú sa články 10 a 15 smernice [2006/123] vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992) a praxi vnútroštátnych orgánov obmedzujúcich pôsobnosť CAD… na ‚schválené miesto‘ v územnom obvode regionálneho, medziregionálneho alebo medziprovinčného [colného] riaditeľstva, v ktorom majú svoje sídlo, pričom vylučujú rozšírenie tejto pôsobnosti na celé územie štátu a zároveň takúto celoštátnu pôsobnosť vyhradzujú len colným zástupcom?

3.

Majú sa články 56 až 62 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992) a praxi vnútroštátnych orgánov obmedzujúcich pôsobnosť CAD… na ‚schválené miesto‘ v územnom obvode regionálneho, medziregionálneho alebo medziprovinčného [colného] riaditeľstva, v ktorom majú svoje sídlo, pričom vylučujú rozšírenie tejto pôsobnosti na celé územie štátu a zároveň takúto celoštátnu pôsobnosť vyhradzujú len colným zástupcom?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

31

34

V prejednávanej veci vnútroštátny súd dostatočne jasne vysvetlil právny a skutkový kontext, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k otázke týkajúcej sa výkladu určitých ustanovení práva Únie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby mohol vydať svoj rozsudok. Nie je zjavné, že by požadovaný výklad nesúvisel so sporom vo veci samej alebo že by nastolený problém mal hypotetickú povahu.

35

Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením uvádzaným talianskou vládou. Hoci je pravda, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere v súlade s požiadavkami práva Únie, aby sa zabezpečila plná účinnosť tohto práva, nič to nemení na tom, že v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prináleží vykladať ustanovenia práva Únie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania s cieľom poskytnúť všetky informácie, ktoré umožnia vnútroštátnemu súdu posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátneho práva s týmito ustanoveniami. Vnútroštátny súd svojimi prejudiciálnymi otázkami žiada Súdny dvor práve o výkladové prvky práva Únie umožňujúce posúdiť zlučiteľnosť niektorých vnútroštátnych právnych predpisov s týmto právom, ale nevyzýva Súdny dvor, aby sám rozhodol o tejto zlučiteľnosti.

36

Za týchto podmienok je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

39

Podľa znenia článku 18 ods. 3 prvej vety colného kódexu môžu členské štáty v súlade s právom Únie určiť podmienky, za ktorých môže colný zástupca poskytovať služby v členskom štáte, v ktorom je usadený.

40

Pokiaľ ide o poskytovanie služieb colným zástupcom usadeným v inom členskom štáte, článok 18 ods. 3 druhá veta tohto kódexu stanovuje, že bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie miernejších kritérií zo strany dotknutého členského štátu, je takýto zástupca oprávnený poskytovať tieto služby aj v členskom štáte, v ktorom nie je usadený, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 39 písm. a) až d) uvedeného kódexu.

41

Podľa týchto kritérií tak colný zástupca musí preukázať, že sa nedopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných a daňových predpisov, vysoký stupeň kontroly nad operáciami a tokom tovaru prostredníctvom systému riadenia obchodnej evidencie, že je finančne spôsobilý a v dobrej finančnej situácii, aby si mohol plniť svoje záväzky, pričom sa náležite zohľadnia charakteristiky príslušného druhu hospodárskej činnosti, a že spĺňa praktické normy odbornej spôsobilosti alebo kvalifikácie priamo spojené s vykonávanou činnosťou.

O druhej a tretej otázke

45

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 10 a 15 smernice 2006/123, ako aj články 56 až 62 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje výkon činnosti colných zástupcov organizovaných vo forme kapitálovej spoločnosti, ktorej výlučným predmetom činnosti je poskytovanie služieb colnej pomoci, na územný obvod colného úradu, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

46

Po prvé z odôvodnenia 6 smernice 2006/123 vyplýva, že prekážky slobody poskytovať služby nemožno odstrániť len priamym uplatnením článku 56 ZFEÚ najmä z dôvodu veľmi zložitého riešenia jednotlivých prípadov prekážok tejto slobody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko, C‑729/17 , EU:C:2019:534 , bod 53 ).

47

Takáto okolnosť však nemôže vylúčiť uplatniteľnosť ustanovení kapitoly III smernice 2006/123, ktorá obsahuje jej články 10 a 15, keďže ustanovenia tejto kapitoly sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú aj na situáciu, ktorej všetky relevantné okolnosti sa obmedzujú na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu (rozsudok z 13. januára 2022, Minister Sprawiedliwości, C‑55/20 , EU:C:2022:6 , bod 89 a citovaná judikatúra). Úplná realizácia vnútorného trhu so službami si totiž predovšetkým vyžaduje odstránenie prekážok, ktorým čelia poskytovatelia služieb pri usadzovaní sa v členských štátoch, a to či už v ich vlastnom členskom štáte, alebo v inom členskom štáte, a ktoré môžu mať vplyv na ich schopnosť poskytovať služby príjemcom v celej Únii (rozsudok z 30. januára 2018, X a Visser, C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2018:44 , bod 105 ).

51

Na účely poskytnutia odpovede na otázky vnútroštátneho súdu je preto potrebné vykladať ustanovenia smernice 2006/123 v rozsahu, v akom sú uplatniteľné na skutkové okolnosti vo veci samej.

O pôsobnosti smernice 2006/123

52

Na úvod treba pripomenúť, že článok 3 ods. 1 smernice 2006/123 stanovuje, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanoveniami aktu, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, majú ustanovenia takého aktu prednosť.

56

Článok 2 ods. 2 uvedenej smernice z jej pôsobnosti vylučuje rad činností. Článok 2 ods. 3 tej istej smernice okrem toho spresňuje, že táto smernica sa nevzťahuje na oblasť daní.

57

V prejednávanej veci, ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, colní zástupcovia organizovaní vo forme kapitálových spoločností so sídlom na talianskom území, na ktorých sa vzťahuje územné obmedzenie stanovené v článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992, za odplatu poskytujú asistenčné služby pri plnení colných formalít.

58

Takéto služby patria do samotného cieľa smernice 2006/123, ako vyplýva z jej článku 2 ods. 1, keďže títo colní zástupcovia sú poskytovateľmi poskytujúcimi svoje služby v členskom štáte, v ktorom sú usadení. Okrem toho činnosť colného zástupcu zodpovedá samotnému pojmu „služby“, ako je definovaný v článku 4 bode 1 tejto smernice, keďže ide o samostatnú zárobkovú hospodársku činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu.

62

Za týchto podmienok činnosť colných zástupcov organizovaných vo forme kapitálových spoločností so sídlom v Taliansku, na ktorú sa vzťahuje územné obmedzenie stanovené v článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992, patrí do pôsobnosti smernice 2006/123.

63

Takýto výklad pôsobnosti smernice 2006/123 je podporený cieľmi tejto smernice, ktoré, ako vyplýva z jej článku 1 smernice 2006/123 v spojení s jej odôvodneniami 2 a 5, spočívajú v stanovení všeobecných ustanovení, ktorých cieľom je odstrániť obmedzenia slobody poskytovateľov služieb usadiť sa v členských štátoch, ako aj obmedzenia voľného pohybu služieb medzi členskými štátmi, aby sa prispelo k dosiahnutiu slobodného a konkurenčného vnútorného trhu (rozsudok z 30. januára 2018, X a Visser, C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2018:44 , bod 104 , ako aj citovaná judikatúra).

64

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom upravuje výkon činnosti colných zástupcov organizovaných vo forme kapitálových spoločností so sídlom na talianskom území, patrí do pôsobnosti smernice 2006/123.

Článok 4 bod 6 smernice 2006/123 definuje pojem „systém udeľovania povolení“, najmä v zmysle článku 10 ods. 1 tejto smernice, ako každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu.

68

Článok 15 ods. 1 a 2 uvedenej smernice, ktorý patrí do oddielu 2 kapitoly III tejto smernice, ktorý sa týka zakázaných požiadaviek alebo požiadaviek podliehajúcich hodnoteniu, uvádza požiadavky, ktorými môžu členské štáty podmieniť prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie za podmienok stanovených v odseku 3 tohto článku 15.

69

Pojem „požiadavka“ uvedený v článku 15 ods. 1 a 2 smernice 2006/123 je v článku 4 bode 7 tejto smernice definovaný ako akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka alebo obmedzenie ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov alebo v dôsledku judikatúry, administratívnej praxe, pravidiel profesijných orgánov alebo kolektívnych pravidiel profesijných združení či iných profesijných organizácií, ktoré boli prijaté v rámci výkonu ich právnej autonómie.

70

73

Podľa článku 15 ods. 2 písm. a) smernice 2006/123 členské štáty preskúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie okrem iného dodržaním územného obmedzenia.

74

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že územné obmedzenie povolenia na výkon určitej činnosti spočívajúcej v poskytovaní služieb je podľa článku 15 tejto smernice obmedzením slobody poskytovateľov služieb usadiť sa (rozsudok z 23. decembra 2015, Hiebler, C‑293/14 , EU:C:2015:843 , bod 49 ).

75

Článok 15 ods. 2 písm. a) smernice 2006/123 totiž výslovne kvalifikuje „územné obmedzenia“ výkonu určitej činnosti spočívajúcej v poskytovaní služieb ako „požiadavky“ v zmysle článku 4 bodu 7 tejto smernice, ktoré predstavujú podmienky, ktoré majú vplyv na slobodu poskytovateľov služieb usadiť sa (rozsudok z 23. decembra 2015, Hiebler, C‑293/14 , EU:C:2015:843 , bod 51 ).

79

Preto obmedzenie, ktoré vyplýva z požiadavky stanovenej v článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992, možno vzhľadom na podmienky stanovené v článku 15 ods. 3 smernice 2006/123 pripustiť, ak toto obmedzenie nie je priamo alebo nepriamo diskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade spoločností, vzhľadom na umiestnenie ich sídla, ak je opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu a je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa bez toho, aby išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, pričom iné menej obmedzujúce opatrenia nesmú umožňovať dosiahnutie rovnakého výsledku.

80

Pokiaľ ide po prvé o dodržanie podmienky zákazu diskriminácie, ako je pripomenutá v článku 15 ods. 3 písm. a) smernice 2006/123, je nesporné, že požiadavka stanovená v článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992 sa uplatňuje bez diskriminácie vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo vzhľadom na umiestnenie sídla, keďže túto požiadavku musia splniť všetci colní zástupcovia, ktorí chcú využiť zjednodušený postup nazývaný „schválené miesto“ bez ohľadu na to, či majú sídlo v Taliansku alebo v inom členskom štáte.

81

Pokiaľ ide po druhé o otázku, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, je opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu v zmysle článku 15 ods. 3 písm. b) smernice 2006/123, talianska vláda sa odvoláva na cieľ zabezpečiť účinnosť colných kontrol s cieľom predchádzať colným podvodom a chrániť príjemcov služieb colnej pomoci.

85

Vnútroštátnemu súdu, ktorý je jediný príslušný na posúdenie skutkového stavu v konaní vo veci samej, napokon prináleží, aby rozhodol, či určité opatrenie spĺňa túto podmienku. S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď však Súdny dvor môže poskytnúť tomuto súdu usmernenia na základe informácií vyplývajúcich zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených písomných pripomienok, ktoré tomuto súdu umožnia rozhodnúť (rozsudok z 19. januára 2023, CNAE a i., C‑292/21 , EU:C:2023:32 , bod 63 , ako aj citovaná judikatúra).

86

Pokiaľ ide v prvom rade o vhodnosť opatrenia, akým je opatrenie stanovené v článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992, na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabezpečení účinnosti kontrol, zo skutočností predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že územné obmedzenie, ktorému podliehajú CAD, umožňuje zachovať geografickú väzbu medzi miestom, kde CAD vykonávajú svoju činnosť, a colným úradom, v ktorého územnom obvode majú svoje sídlo.

87

V tejto súvislosti sa treba domnievať, že geografická blízkosť príslušného colného úradu, ako aj informácie, ktoré má k dispozícii ako orgán, ktorý schválil miesto na účely dokončenia colných postupov, môžu v zásade zvýšiť účinnosť kontrol na mieste tým, že umožňujú, ako uvádza talianska vláda, zabezpečiť preventívnu a stálu kontrolu.

91

V rozsahu, v akom talianska vláda v tejto súvislosti uvádza, že colní zástupcovia nemôžu využiť zjednodušené colné konanie nazývané „schválené miesto“, keďže sú povinní vybaviť colné formality v priestoroch svojich zákazníkov, nič to nemení na skutočnosti, že výhoda vyplývajúca z tohto konania spočíva v skutočnosti, že tovar sa nemusí fyzicky predložiť v priestoroch colných orgánov. Zdá sa, že colní zástupcovia majú tiež takúto výhodu, pretože môžu tovar podrobiť colným formalitám z priestorov svojich zákazníkov.

92

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, tým, že sa CAD zakazuje využívať „schválené miesta“ nachádzajúce sa v územnom obvode iného colného úradu, než je obvod, v ktorom majú svoje sídlo, sú na to, aby mohli používať takéto miesta, nútení premiestniť svoje sídlo do územného obvodu tohto colného úradu alebo sa vo forme európskych zoskupení hospodárskych záujmov spojiť s partnerskými spoločnosťami so sídlom v uvedenom obvode.

93

Ako však vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, možno uvažovať o menej obmedzujúcich opatreniach, než je územné obmedzenie vyplývajúce z článku 3 ods. 3 dekrétu ministra č. 549/1992, s cieľom zabezpečiť účinnosť colných kontrol na účely predchádzania colným podvodom a ochrany príjemcov služieb colnej pomoci.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 18 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje výkon činnosti colných zástupcov organizovaných vo forme kapitálovej spoločnosti, ktorej výlučným predmetom činnosti je poskytovanie služieb colnej pomoci, na územný obvod colného úradu, v ktorom má táto spoločnosť sídlo, pokiaľ je takáto právna úprava v súlade s právom Únie.