C-506/23

Network One Distribution SRL

proti

Agenžia Nažională de Administrare Fiscală – Direcžia Generală Regională a Finanželor Publice Bucureşti,

Agenžia Nažională de Administrare Fiscală – Direcžia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili,

Autoritatea Vamală Română – Direcžia Regională Vamală Bucureşti,

Ministerul Finanželor – Direcžia Generală de Solužionare a Contestažiilor,

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, R. I. Hažieganu a A. Wellman, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Moro, M. Salyková a E. A. Stamate, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Právo Únie

Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95

3

Druhá hlava nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 340), nazvaná „Správne opatrenia a sankcie“, obsahuje článok 4, ktorý stanovuje:

„1. Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

–

Článok 5 tohto nariadenia stanovuje:

„1. Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

…

b)

zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku;

…

„1. Konečné antidumpingové clo sa týmto ukladá na dovozy cestných bicyklov a ostatných bicyklov (vrátane dodávkových trojkoliek, ale s výnimkou jednokoliek) bez motora, patriacich pod číselné znaky KN 87120030 a ex87120070 (kódy TARIC 8712007091 a 8712007099), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

…

4. Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.“

Colný kódex

6

Článok 42 colného kódexu, nazvaný „Uplatňovanie sankcií“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

7

Článok 114 tohto kódexu, nazvaný „Úroky z omeškania“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. K sume dovozného alebo vývozného cla sa odo dňa uplynutia lehoty určenej na zaplatenie do dňa zaplatenia cla účtuje úrok z omeškania.

V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie , ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o dva percentuálne body.

V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najbližšej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o dva percentuálne body.

2. Ak colný dlh vznikol na základe článku 79 alebo 82 alebo ak sa colný dlh oznámil v dôsledku kontroly po prepustení, úrok z omeškania sa vymeria zo sumy dovozného alebo vývozného cla odo dňa, keď colný dlh vznikol, až do dňa jeho oznámenia.

33. penále z omeškania – pridružená daňová povinnosť, ktorá predstavuje sankciu za nezaplatenie hlavnej daňovej povinnosti dlžníkom v lehote splatnosti.“

9

Článok 173 ods. 1 tohto poriadku stanovuje:

„V prípade, že dlžník nezaplatí v lehote splatnosti hlavné daňové povinnosti, po uplynutí uvedenej lehoty je povinný zaplatiť úroky a penále z omeškania.“

10

Článok 174 ods. 1 a 5 uvedeného poriadku stanovuje:

2. Sadzba penále z omeškania je 0,01 % za každý deň omeškania.

3. Penále z omeškania nezbavuje povinnosti platiť úroky.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12

V období od 18. marca 2016 do 28. septembra 2017 Network One doviezla do Rumunska klasické bicykle, elektrobicykle a ich diely, v súvislosti s ktorými predložila rumunským colným orgánom vyhlásenia na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu v období od 30. marca 2016 do 28. septembra 2017. Tieto vyhlásenia uvádzali, že Thajsko je krajinou pôvodu tovaru, ktorý doviezla.

13

Táto spoločnosť následne podala sťažnosť proti uvedenej zápisnici o kontrole a rozhodnutiu na účely nápravy stavu, ktorú Direcția Generală de Administrare a Marilor Contribuabili – Serviciul soluționare contestații (Generálne riaditeľstvo pre správu významných daňových a colných dlžníkov – Služba pre riešenie právnych sporov, Rumunsko) zamietlo správnym rozhodnutím z 25. júna 2020.

17

Dňa 7. decembra 2020 podala Network One žalobu na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) proti tomuto rozhodnutiu, ako aj proti rozhodnutiu na účely nápravy stavu. Táto spoločnosť v tejto súvislosti najmä tvrdila, že článok 114 colného kódexu zjednotil úroky a penále do jedinej sadzby, a namietala proti uplatneniu dodatočného penále, ktoré stanovuje Daňový poriadok, keďže toto penále vyplývalo z tej istej hlavnej daňovej povinnosti. Network One v tejto súvislosti tvrdila, že tento postup je v rozpore s uvedeným článkom 114 colného kódexu, keďže vedie k neodôvodenému zvýšeniu uloženého penále. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo 6. apríla 2021.

18

Network One podala na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, odvolanie proti tomuto rozsudku.

19

Hoci nariadenie č. 502/2013 nestanovuje žiadnu sankciu v prípade porušenia jeho ustanovení, vo svojom článku 1 ods. 4 pritom stanovuje, že v zásade sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa ciel, čo v prejednávanej veci umožňuje uplatnenie článku 114 colného kódexu. Okrem toho práve na základe tohto článku colné orgány uložili okrem antidumpingového cla aj „penále z omeškania“ odo dňa vzniku colného dlhu až do dňa jeho oznámenia.

23

V treťom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že jeho pochybnosti o tom, či podľa článku 114 colného kódexu možno kumulatívne uložiť úroky z omeškania a penále z omeškania, ak colný dlh nebol zaplatený v stanovenej lehote, neboli rozptýlené judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), ktoré bolo zrušené a nahradené colným kódexom.

24

Za týchto okolností Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa právo Európskej únie a najmä článok 114 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že bráni správnej praxi, ktorá za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, v súvislosti so sumou antidumpingového cla, ukladá daňovníkovi okrem penále z omeškania, ako je stanovené v článku 114 tohto [kódexu], aj penále z omeškania osobitne stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave (Daňový poriadok)[?]“

V tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou sa nemôže formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Potreba jednotného uplatňovania, a teda výkladu aktu Únie totiž vylučuje, aby bol tento akt posudzovaný izolovane v jednej zo svojich jazykových verzií, ale naopak vyžaduje, aby bolo predmetné ustanovenie vykladané v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou, najmä v zmysle všetkých jazykových verzií [rozsudok z 21. marca 2024, CBR (Hemianopia), C‑703/22 , EU:C:2024:261 , bod 34 a citovaná judikatúra].

28

Na jednej strane, pokiaľ ide o celkovú štruktúru a účel colného kódexu, treba pritom poznamenať, že jeho cieľom nie je stanoviť sankciu alebo penále v prípade nedodržania colných predpisov. Z článku 42 ods. 1 tohto kódexu totiž vyplýva, že ustanovenie takýchto sankcií prináleží členským štátom.

29

Na druhej strane a v každom prípade v mnohých jazykových verziách článok 114 colného kódexu odkazuje skôr na pojem „úrok z omeškania“ než na pojem „penále z omeškania“, ako je to najmä v španielskej („Intereses demora“), nemeckej („Verzugszinsen“), anglickej („Interest on arrears“), francúzskej („Intérêts de retard“), talianskej („Interesse di mora“), holandskej („Vertragingsrente“), poľskej („Odsetki za zwłokę“), portugalskej („Juros de mora“), fínskej („Viivästyskorko“) alebo švédskej („Dröjsmålsränta“) jazykovej verzii tohto článku.

33

Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, odsek 1 článku 42 colného kódexu v podstate stanovuje, že prináleží členským štátom sankcionovať nedodržanie colných predpisov a že uložené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Odsek 2 tohto článku okrem iného spresňuje, že tieto sankcie môžu mať, ako je to v prejednávanej veci, najmä formu peňažnej platby uloženej colnými orgánmi.

34

V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného pripomenul, že pri neexistencii zosúladenia právnych predpisov Únie v oblasti sankcií použiteľných v prípade nedodržania podmienok, ktoré sú stanovené režimom zavedeným týmito právnymi predpismi, majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich vhodné. Pri výkone svojej právomoci sú však povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18 , EU:C:2020:157 , bod 42 a citovaná judikatúra).

35

Súdny dvor predovšetkým spresnil, že administratívne alebo represívne opatrenia, ktoré umožňuje dotknutá vnútroštátna právna, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, a okrem toho nemôžu byť neprimerané týmto cieľom (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18 , EU:C:2020:157 , bod 43 a citovaná judikatúra).

39

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 114 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej správnej praxi, na základe ktorej možno okrem úrokov z omeškania stanovených v tomto článku uložiť aj penále z omeškania stanovené vnútroštátnou právnou úpravou.

O trovách

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: