← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·27.2.2025

C-517/23

ECLI:EU:C:2025:122

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0517

62023CJ0517

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 27. februára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Humánne lieky – Smernica 2001/83/ES – Článok 86 ods. 1 – Pojem ‚reklama liekov‘ – Článok 87 ods. 3 – Reklama liekov viazaných na lekársky predpis – Reklama na celý sortiment liekov lekárne – Poukážky na určitú sumu peňazí alebo percentuálnu zľavu na ďalší nákup iných produktov – Zníženia cien a platieb s okamžitým účinkom – Voľný pohyb tovaru – Článok 34 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Elektronický obchod – Smernica 2000/31/ES – Článok 3 ods. 2 a článok 3 ods. 4 písm. a) – Obmedzenie – Odôvodnenie – Ochrana spotrebiteľov“

Vo veci C‑517/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 13. júla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 10. augusta 2023, ktorý súvisí s konaním:

Apothekerkammer Nordrhein

proti

DocMorris NV,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory (spravodajca), sudcovia I. Jarukaitis, predseda štvrtej komory, D. Gratsias, E. Regan a Z. Csehi,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: N. Mundhenke, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. júna 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Apothekerkammer Nordrhein, v zastúpení: M. Douglas, Rechtsanwalt, a A. Bongers‑Gehlert, Rechtsanwältin,

DocMorris NV, v zastúpení: M. Plesser, Rechtsanwalt, A. Robert, avocate, a K. Wodarz, Rechtsanwältin,

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

Európska komisia, v zastúpení: E. Mathieu, M. Noll‑Ehlers a A. Spina, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. októbra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 86 ods. 1 a článku 87 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/ES z 8. júna 2011 ( Ú. v. EÚ L 174, 2011, s. 74 ) (ďalej len „smernica 2001/83“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Apothekerkammer Nordrhein (Lekárnická komora Severného Porýnia, Nemecko) a spoločnosťou DocMorris NV, založenou podľa holandského práva, ktorá prevádzkuje zásielkovú lekáreň usadenú v Holandsku, vo veci návrhu na náhradu škody podaného touto spoločnosťou, ktorý sa zakladá na tom, že Lekárnická komora Severného Porýnia získala od nemeckého súdu predbežné opatrenia na zastavenie činnosti, ktoré boli od začiatku nedôvodné.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2001/83

3

Podľa odôvodnení 2, 45 a 50 smernice 2001/83:

„(2)

Základným cieľom všetkých pravidiel, ktorými sa riadi výroba, distribúcia a používanie liekov musí byť ochrana verejného zdravotníctva [zdravia – neoficiálny preklad ].

(45)

Reklama na verejnosti, dokonca aj liekov dostupných bez lekárskeho predpisu, môže v prípadoch prílišného alebo nesprávneho užívania ovplyvniť verejné zdravie. Preto, ak je reklama liekov na verejnosti povolená, musí spĺňať niektoré základné kritériá, ktoré je potrebné definovať.

(50)

Osoby oprávnené na predpisovanie liekov musia byť schopné vykonávať tieto funkcie objektívne bez toho, aby boli priamo alebo nepriamo ovplyvnené finančnými podnetmi.“

4

Článok 85c ods. 1 tejto smernice znie takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy zakazujúce ponuku predaja liekov na predpis verejnosti na diaľku prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa na predaj liekov na diaľku verejnosti prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti, ako je vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov [ Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 337], ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, vzťahovali tieto podmienky:

…“

5

Článok 86 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto hlavy, ‚reklama liekov‘ zahŕňa akúkoľvek formu podomového oboznamovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby lieku; rozumie sa ňou najmä:

reklama liekov u širokej verejnosti,

…“

6

Článok 87 ods. 3 tej istej smernice stanovuje:

„Reklama liekov:

musí podporovať racionálne používanie lieku prostredníctvom objektívnej prezentácie a bez zveličovania jeho vlastností,

nesmie byť zavádzajúca.“

7

Podľa článku 88 ods. 1 a 2 smernice 2001/83:

„1. Členské štáty zakážu reklamu liekov pre širokú verejnosť v prípade tých liekov, ktoré:

a)

sa smú vydávať len na základe lekárskeho predpisu, v súlade s hlavou VI;

2. Lieky môžu byť predmetom reklamy pre širokú verejnosť, ak sú vzhľadom na svoje zloženie a účel určené na užívanie bez zásahu praktického lekára pri určovaní diagnózy alebo pri liečbe alebo sledovaní liečby, v prípade potreby, s poučením od lekárnika.“

Smernica 2000/31/ES

8

Článok 1 ods. 1 a 2 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) ( Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 13/025, s. 399), stanovuje:

„1. Táto smernica sa snaží prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi.

2. Táto smernica harmonizuje, v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 1, určité vnútroštátne ustanovenia o službách informačnej spoločnosti týkajúce sa vnútorného trhu, sídla poskytovateľov služieb, komerčných oznámení, elektronických zmlúv, zodpovednosti sprostredkovateľov, spravovacích poriadkov, mimosúdneho riešenia sporov a spolupráce medzi členskými štátmi.“

9

Článok 2 tejto smernice v písmene h) stanovuje:

„Na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:

h)

‚koordinovaná oblasť‘: požiadavky ustanovené v právnych systémoch členských štátov uplatniteľné na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti alebo na služby informačnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či sú všeobecnej povahy alebo či sú pre ne špeciálne navrhnuté.

i)

Koordinovaná oblasť sa týka požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ služieb spĺňať pokiaľ ide o:

začatie činnosti súvisiacej so službou informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa kvalifikácie, udeľovania oprávnení alebo oznamovania,

vykonávanie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa správania sa poskytovateľa služieb, požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby, vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na reklamu a zmluvy alebo požiadavky týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa služieb.

ii)

Koordinovaná oblasť sa nevzťahuje na požiadavky ako napríklad:

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovar ako taký,

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na dodávku tovaru,

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.“

10

Článok 3 ods. 2 a 4 uvedenej smernice stanovuje:

„2. Členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na výnimku z odseku 2 v súvislosti s určitou danou službou informačnej spoločnosti [Členské štáty môžu pre určitú službu informačnej spoločnosti prijať opatrenia odchyľujúce sa od odseku 2 – neoficiálny preklad ], ak sú splnené tieto podmienky:

a)

opatrenia sú:

i)

nevyhnutné pre jeden z týchto dôvodov:

verejného záujmu, najmä z dôvodu prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, vrátane ochrany neplnoletých osôb a boja proti všetkým formám podnecovania nenávisti z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva alebo štátnej príslušnosti a hanobenia ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,

ochrany zdravia obyvateľstva,

verejnej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu,

ochrany spotrebiteľov, vrátane investorov;

ii)

prijaté proti určitej službe informačnej spoločnosti, ktorá škodí cieľom uvedeným v bode i) alebo, ktorá predstavuje skutočné a závažné riziko poškodenia týchto cieľov;

iii)

primerané týmto cieľom;

b)

pred prijatím predmetných opatrení a bez dopadu na súdne konania, vrátane predbežných konaní a aktov vykonávaných v rámci vyšetrovania trestných činov, členský štát:

požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia a tento takéto opatrenia neprijal, alebo boli neprimerané,

oznámi [Európskej k]omisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj úmysel prijať takéto opatrenia.“

Nemecké právo

11

Ustanovenie § 7 ods. 1 prvej vety Gesetz über die Werbung auf dem Gebiete des Heilwesens (Heilmittelwerbegesetz) (zákon o reklame na lieky), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „HWG“), stanovuje:

„Zakazuje sa ponúkať, oznamovať alebo poskytovať výhody a iné reklamné dary (tovary alebo služby), alebo v prípade zdravotníckych pracovníkov ich prijímať, pokiaľ:

1. takéto výhody a reklamné dary nie sú predmety minimálnej hodnoty… Výhody a reklamné dary na lieky sú zakázané, pokiaľ sú poskytované v rozpore s cenovými ustanoveniami platnými na základe [Arzneimittelgesetz (zákon o liekoch)].

2. tieto výhody a reklamné dary

a)

sa poskytujú v určitej peňažnej sume alebo sa vypočítavajú určitým spôsobom…

Výhody a reklamné dary na lieky podľa písmena a) sú zakázané, pokiaľ sú poskytované v rozpore s cenovými ustanoveniami platnými na základe zákona o liekoch…

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

DocMorris prevádzkuje zásielkovú lekáreň usadenú v Holandsku, ktorá dodáva zákazníkom v Nemecku lieky viazané na lekársky predpis, ako aj lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis.

13

Od roku 2012 uskutočňovala rôzne reklamné činnosti na nákup liekov viazaných na lekársky predpis, ktoré boli súčasťou celého jej sortimentu.

14

Keďže sa Lekárnická komora Severného Porýnia domnievala, že tieto reklamné činnosti porušujú systém stanovených cien, ktorý sa podľa nemeckej právnej úpravy týkajúcej sa liekov uplatňuje na lieky viazané na lekársky predpis, v rokoch 2013 až 2015 získala predbežné opatrenia na zastavenie uvedených reklamných činností, ktoré boli nariadené v rámci predbežných opatrení, ktoré vydal prostredníctvom uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom, Nemecko).

15

V prvom rade Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) vydal 8. mája 2013 uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenia proti reklamnej činnosti, v rámci ktorej sa zákazníkom spoločnosti DocMorris ponúkal za zaslanie lekárskeho predpisu a účasť na kontrole liekov bonus vo výške od 2,50 eura do 20 eur za predpis.

16

V druhom rade tento súd vydal 26. septembra 2013 uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenia proti reklamnej činnosti, ktorá stanovovala systém sponzorstva. Ak známy zákazníka spoločnosti DocMorris zaslal lekársky predpis, tento zákazník získal poukážku v hodnote približne 150 eur platnú na pobyt v hoteli alebo na ponuku členstva v Allgemeiner Deutscher Automobil‑Club (nemecký automobilový klub) za zníženú cenu. Tento známy získal tiež poukážku v hodnote 5 eur na objednávku liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, ako aj produktov pre zdravie a starostlivosť.

17

V treťom rade uvedený súd 5. novembra 2013 vydal uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenia proti reklamnej činnosti, ktorá poskytovala okamžitú zľavu vo výške 10 eur pri zaslaní lekárskeho predpisu.

18

Vo štvrtom rade ten istý súd vydal 4. novembra 2014 uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenia proti reklamnej činnosti, v rámci ktorej sa zákazníkom spoločnosti DocMorris po zaslaní lekárskeho predpisu ponúkali poukážky v hodnote 10 eur na ďalší nákup liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis, ako aj produktov pre zdravie a starostlivosť.

19

V piatom a poslednom rade Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) vydal 29. septembra 2015 uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenia proti reklamnej činnosti, v rámci ktorej bola zákazníkovi po zaslaní lekárskeho predpisu ponúknutá zľava v hodnote 5 eur, ktorá bola priamo odpočítaná od fakturovanej sumy za predpísané lieky.

20

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2016, Deutsche Parkinson Vereinigung ( C‑148/15 , EU:C:2016:776 ), Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) rozsudkami z 21. a 22. marca 2017 rozhodol o zrušení štyroch z týchto piatich uznesení, pričom uznesenie prijaté 26. septembra 2013 týkajúce sa systému sponzorstva zostalo platné.

21

Po zrušení týchto štyroch uznesení DocMorris podala proti Lekárnickej komore Severného Porýnia návrh na náhradu škody z dôvodu, že predbežné opatrenia, v rámci ktorých jej boli uložené vysoké pokuty, boli od začiatku nedôvodné.

22

Súd prvého stupňa, Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), tento návrh zamietol.

23

Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), na ktorý bolo podané odvolanie, však čiastočným rozsudkom vo veci samej zmenil rozsudok Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf), vyhovel návrhu spoločnosti DocMorris na náhradu škody vo výške približne 18,5 milióna eur, ako aj v podstate jej návrhu na určenie dodatočnej škody vyplývajúcej z výkonu predbežných opatrení a povolil podanie opravného prostriedku „Revision“ proti jeho vlastnému rozsudku.

24

Lekárnická komora Severného Porýnia tak podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), vnútroštátny súd, v ktorom trvá na svojich návrhoch na zamietnutie návrhu na náhradu škody v celom rozsahu.

25

Vnútroštátny súd poznamenáva, že iba dve z reklamných činností, o ktoré ide v spore, o ktorom rozhoduje, a to tie, ktoré boli predmetom uznesení z 5. novembra 2013 a 29. septembra 2015, patria do pôsobnosti § 7 ods. 1 druhej polovice prvej vety bodu 2 prvej časti písm. a) HWG, a teda sú zákonné, keďže sa týkajú výhod alebo reklamných darov vo forme určitej peňažnej sumy alebo sa vypočítavajú určitým spôsobom. Zastáva však názor, že reklamné činnosti, ktoré boli predmetom uznesení z 8. mája 2013, 26. septembra 2013 a 4. novembra 2014, nepatria do pôsobnosti tohto ustanovenia HWG, a preto sú nezákonné.

26

S cieľom zabezpečiť výklad príslušných ustanovení HWG v súlade so smernicou 2001/83 sa vnútroštátny súd pýta, či reklamné činnosti, o ktoré ide v spore, ktorý prejednáva, a ktoré sa týkajú nákupu liekov viazaných na lekársky predpis, ktoré sú súčasťou celého sortimentu produktov lekárne, patria do pôsobnosti tejto smernice. S odkazom najmä na rozsudky Súdneho dvora z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov) ( C‑649/18 , EU:C:2020:764 ); z 15. júla 2021, DocMorris ( C‑190/20 , EU:C:2021:609 ), a z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA ( C‑530/20 , EU:C:2022:1014 ), sa pýta, či tieto činnosti spadajú pod pojem „reklama liekov“, v zmysle článku 86 ods. 1 uvedenej smernice, alebo naopak majú za cieľ len ovplyvniť výber lekárne, od ktorej zákazník kupuje liek viazaný na takýto predpis, v dôsledku čoho takáto voľba nepatrí do pôsobnosti tej istej smernice.

27

Za predpokladu, že by sa uplatnila smernica 2001/83, sa vnútroštátny súd ešte pýta, či táto smernica bráni výkladu relevantných ustanovení HWG, podľa ktorého sú zakázané reklamné činnosti na nákup liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na ďalší nákup iných produktov, zatiaľ čo reklamné činnosti uskutočnené prostredníctvom reklamných darov vo forme zníženia ceny a platieb s okamžitým účinkom sú povolené.

28

Podľa vnútroštátneho súdu reklamné dary vo forme poukážok vytvárajú riziko neprimeraného vplyvu na klienta dotknutej lekárne, keďže takéto reklamné činnosti smerujú k podpore ďalšieho nákupu iných produktov. Toto riziko narúša cieľ ochrany sledovaný príslušnými ustanoveniami HWG, ktorým je boj proti nekritickej samoliečbe, nadmernej spotrebe a nesprávnemu používaniu terapeutických produktov, ktoré môžu byť nebezpečné pre zdravie.

29

Naopak, ako vyplýva z bodu 25 tohto rozsudku, reklamné činnosti vykonávané prostredníctvom reklamných darov vo forme zníženia ceny a platieb s okamžitým účinkom sú podľa príslušných ustanovení HWG povolené. Vnútroštátny súd sa však pýta, či je povolenie takýchto reklamných činností v súlade so smernicou 2001/83.

30

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Patrí reklama na kúpu liekov viazaných na lekársky predpis z celého sortimentu produktov lekárne do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa reklamy liekov, ako sú stanovené v smernici 2001/83 (hlavy VIII a VIIIa, články 86 až 100)?

2.

V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

Je v súlade s ustanoveniami hlavy VIII, a najmä s článkom 87 ods. 3 smernice 2001/83, ak sa vnútroštátne ustanovenie, v prejednávanej veci § 7 ods. 1 druhá polovica prvej vety bod 2 prvá časť písm. a) [HWG], vykladá v tom zmysle, že zakazuje reklamu na celý sortiment liekov viazaných na lekársky predpis lekárne s oprávnením na zásielkový predaj so sídlom v inom členskom štáte, ktorá využíva reklamné dary vo forme poukážok na určitú sumu peňazí alebo percentuálnu zľavu na ďalší nákup iných produktov?

3.

V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

Je v súlade s ustanoveniami hlavy VIII, a najmä s článkom 87 ods. 3 smernice 2001/83/ES, ak sa vnútroštátne ustanovenie [v prejednávanej veci § 7 ods. 1 druhá polovica prvej vety bod 2 prvá časť písm. a) HWG] vykladá v tom zmysle, že povoľuje reklamu na celý sortiment liekov viazaných na lekársky predpis lekárne s oprávnením na zásielkový predaj so sídlom v inom členskom štáte, ktorá využíva reklamné dary vo forme zníženia ceny a platieb s okamžitým účinkom?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

O pojme „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83

31

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 86 ods. 1 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že reklamné činnosti na nákup liekov viazaných na lekársky predpis z celého sortimentu produktov lekárne patria pod pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia.

32

Článok 86 ods. 1 smernice 2001/83 definuje pojem „reklama liekov“ veľmi široko ako „akúkoľvek formu podomového oboznamovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby lieku“, pričom sa ňou rozumie najmä „reklama liekov u širokej verejnosti“, ktorá nie je výslovne vylúčená článkom 86 ods. 2 smernice 2001/83 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 32 ).

33

Vzhľadom na to, že toto ustanovenie nijako neodkazuje na vnútroštátne právne poriadky, treba tento pojem považovať za autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne, s prihliadnutím nielen na znenie uvedeného ustanovenia, ale aj jeho kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 31 ).

34

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že z doslovného, systematického a teleologického výkladu článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 vyplýva, že pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na akúkoľvek formu podomového oboznamovania uvedenú v bode 32 tohto rozsudku, ktorá sa týka tak určitého lieku, ako aj neurčených liekov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 47 ).

35

Okrem toho zo znenia článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 vyplýva, že účel správy je základnou charakteristickou črtou pojmu „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia a určujúcim prvkom na odlíšenie reklamy od jednoduchej informácie. Ak správa smeruje k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby lieku, stáva sa reklamou v zmysle smernice 2001/83 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 52 ).

36

Pod pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 naopak nespadá reklamná činnosť, ktorej cieľom nie je ovplyvniť výber zákazníka pre určitý liek, ale výber, ktorý predchádza výberu lieku, a to výber lekárne, od ktorej tento zákazník kupuje tento liek (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , body 21 a 22 , ako aj z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 50 ).

37

Z uvedeného vyplýva, že na určenie, či reklamná činnosť na nákup liekov viazaných na lekársky predpis z celého sortimentu produktov lekárne spadá pod pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83, treba určiť, či táto činnosť smeruje k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby liekov, hoci aj neurčených, alebo či smeruje len k ovplyvneniu výberu lekárne, od ktorej zákazník kupuje lieky viazané na lekársky predpis.

38

Konkrétne, pokiaľ ide o také reklamné činnosti, ako sú reklamné činnosti vo veci samej, treba ich vzhľadom na vyššie uvedené rozlišovať podľa toho, či sa reklamná správa obmedzuje na lieky viazané na lekársky predpis, alebo či sa táto správa týka aj liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis.

39

Na jednej strane takú reklamnú činnosť, o akú ide v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013, v rámci ktorej sa zákazníkom spoločnosti DocMorris ponúkal za zaslanie lekárskeho predpisu a účasť na kontrole liekov bonus vo výške 2,50 eura až 20 eur za predpis, treba v podstate považovať za reklamnú činnosť, ktorá vedie k platbe. To isté platí pre také reklamné činnosti, ako sú reklamné činnosti uvedené v uzneseniach tohto súdu z 5. novembra 2013 a 29. septembra 2015, ktoré vedú k zníženiu ceny alebo platby s okamžitým účinkom.

40

Z uvedeného vyplýva, že správa vyplývajúca z týchto reklamných činností sa týka neurčených liekov viazaných na lekársky predpis bez toho, aby sa týkala iných druhov liekov.

41

Nemožno sa však domnievať, že správa vyplývajúca z uvedených činností podporuje predpisovanie alebo spotrebu neurčených liekov viazaných na lekársky predpis, keďže rozhodnutie predpisovať takéto lieky patrí do výlučnej zodpovednosti lekára. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 50 smernice 2001/83, lekár predpisujúci liek je povinný z deontologického hľadiska nepredpísať daný liek, ak sa tento liek nehodí na liečebné účely jeho pacienta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2010, Association of the British Pharmaceutical Industry, C‑62/09 , EU:C:2010:219 , bod 40 ). Ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, keď pacient dostane lekársky predpis, jedinou voľbou, ktorú ešte musí vykonať v súvislosti s liekom viazaným na lekársky predpis, je voľba lekárne, v ktorej si tento liek kúpi.

42

Z uvedeného vyplýva, že reklamné činnosti spomenuté v bode 39 tohto rozsudku sa týkajú výberu lekárne, v ktorej si pacient kúpi liek viazaný na lekársky predpis, v dôsledku čoho sa na tieto činnosti nevzťahuje pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , body 21 a 22 ).

43

Na druhej strane taká reklamná činnosť, o akú ide v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 26. septembra 2013, sa netýka len liekov viazaných na lekársky predpis, ale týka sa aj iných produktov, najmä liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis. Táto reklamná činnosť totiž stanovovala systém sponzorstva, podľa ktorého, ak známy zákazníka spoločnosti DocMorris zaslal lekársky predpis, tento zákazník získal poukážku na pobyt v hoteli alebo na ponuku členstva v nemeckom automobilovom klube za zníženú cenu, zatiaľ čo jeho známemu sa ponúkla poukážka na objednanie liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, ako aj produktov pre zdravie a starostlivosť. To isté platí pre takú reklamnú činnosť, ako je reklamná praktika, ktorej sa týka uznesenie tohto súdu zo 4. novembra 2014, ktorá tiež stanovila, že po zaslaní lekárskeho predpisu sa zákazníkom spoločnosti DocMorris ponúknu poukážky na ďalší nákup liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, ako aj produktov pre zdravie a starostlivosť.

44

Na rozdiel od reklamných činností uvedených v bode 39 tohto rozsudku teda reklamné činnosti uvedené v predchádzajúcom bode podporujú nákup liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. V prípade neexistencie povinnosti obrátiť sa na lekára predpisujúceho liek, môže príjemca poukážok, ktorého láka ekonomická výhoda, ktorú tieto poukážky ponúkajú, tieto poukážky použiť na získanie liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, za zníženú cenu.

45

Treba konštatovať, že keďže tieto reklamné aktivity podporujú spotrebu liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, spadajú pod pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83.

46

Takéto konštatovanie nemôže spochybniť skutočnosť, že poukážky ponúkané v rámci reklamných činností, ktoré sú uvedené v bode 43 tohto rozsudku, môžu byť použité aj na nákup iných produktov, ako sú lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, napr. produkty pre zdravie a starostlivosť, pričom tieto produkty možno považovať za produkty, na ktoré sa tiež vzťahujú tieto reklamné činnosti.

47

V prvom rade Súdny dvor už rozhodol, že pod pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 patria reklamné činnosti, ktoré nabádajú k nákupu liekov tým, že uvádzajú predaj v kombinácii s predajom iných produktov predávaných lekárňou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , body 53 a 54 ).

48

V druhom rade z odôvodnenia 2 smernice 2001/83 vyplýva, že jej hlavným cieľom je ochrana verejného zdravia. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že reklama na lieky je schopná poškodiť verejné zdravie vzhľadom na riziká, ktoré môžu nastať pri predávkovaní alebo nesprávnom použití liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 40 ).

49

Treba totiž zdôrazniť veľmi zvláštnu povahu liekov, ktorých terapeutické účinky ich podstatne odlišujú od iných tovarov. Tieto terapeutické účinky spôsobujú, že pokiaľ sa lieky používajú v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné, alebo pokiaľ sa užívajú nesprávne, môžu vážne poškodiť zdravie bez toho, aby si to pacient mohol pri ich podávaní uvedomiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 41 ).

50

Základný cieľ ochrany verejného zdravia by bol pritom do značnej miery ohrozený, ak by sa článok 86 ods. 1 smernice 2001/83 vykladal v tom zmysle, že reklamná činnosť, ktorej cieľom je podpora nákupu liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, nespadá pod pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia, a preto sa na ňu nevzťahujú zákazy, podmienky a obmedzenia stanovené touto smernicou v oblasti reklamy, ak sa správa vyplývajúca z tejto reklamnej činnosti týka aj iných produktov, než sú lieky.

51

V treťom rade vzhľadom na to, že pojem „reklama liekov“ je v článku 86 ods. 1 smernice 2001/83 definovaná veľmi široko, tento pojem zahŕňa reklamné činnosti, ktoré sú určené zákazníkovi lekárne a ktorých cieľom je prostredníctvom systému sponzorstva podporiť spotrebu liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, prostredníctvom známych tohto zákazníka. Keďže „reklama liekov u širokej verejnosti“ je v súlade so znením tohto ustanovenia formou „reklamy liekov“, tento posledný uvedený pojem sa vzťahuje na reklamné činnosti, ktorých cieľom je, aby sa správa, ktorú sprostredkúvajú, šírila medzi členmi tejto verejnosti.

52

Vo štvrtom rade treba rozlišovať medzi reklamnou činnosťou, ktorou sa zavádza systém sponzorstva, ktorej sa týka uznesenie Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 26. septembra 2013, a reklamnou činnosťou, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris ( C‑190/20 , EU:C:2021:609 ). Táto vec sa týkala reklamnej činnosti lekárne vykonávanej vo forme reklamnej hry umožňujúcej účastníkom získať iné predmety dennej potreby než lieky, pričom účasť na tejto hre bola podmienená zaslaním objednávky na liek viazaný na lekársky predpis. Správa vyplývajúca z reklamnej akcie, o ktorú išlo v uvedenej veci, sa teda vôbec netýkala liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis.

53

Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu je reklamná akcia uvedená v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013 nezákonná podľa § 7 ods. 1 prvej vety HWG, keďže takáto reklamná činnosť ponúka zákazníkom lekárne, ktorí zašlú svoj lekársky predpis a zúčastnia sa na kontrole liekov, bonus vo výške od 2,50 eura do 20 eur, bez toho, aby bolo možné zistiť presnú výšku tohto bonusu.

54

Z bodu 42 tohto rozsudku však vyplýva, že takáto reklamná činnosť nespadá pod pojem „reklama liekov“ v zmysle článku 86 ods. 1 smernice 2001/83.

55

Za týchto podmienok treba ešte overiť, či vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava stanovená v § 7 ods. 1 prvej vete HWG, ktorá zakazuje uvedenú reklamnú činnosť, nie je nezlučiteľná s inými ustanoveniami práva Únie.

56

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž platí, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. V dôsledku toho, hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd svoje otázky obmedzil iba na výklad určitého ustanovenia práva Únie, táto okolnosť nebráni Súdnemu dvoru podať vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol, alebo neuviedol v znení svojich otázok. V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prináleží zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, abstrahovať prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu vo veci samej (rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 23 ).

57

V tejto súvislosti zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, jasne nevyplýva, či sa reklamná činnosť uvedená v bode 53 tohto rozsudku uskutočňuje výlučne prostredníctvom hmotných nosičov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 26 ), alebo naopak, ak sa uskutočňuje v rôznych formách, a to jednak prostredníctvom internetovej stránky dotknutej lekárne, ako aj prostredníctvom hmotných nosičov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 48 ].

58

V prvom prípade, keďže konečným cieľom tejto reklamnej činnosti je propagácia predaja neurčených liekov viazaných na lekársky predpis, treba odkázať na ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , body 31 a 32 ).

59

V druhom prípade, ktorý je uvedený v bode 57 tohto rozsudku, keďže reklamná činnosť je poskytovaná aj elektronicky, patrí do ‚koordinovanej oblasti‘ v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2000/31, keďže cieľom tejto činnosti ako celku je nezávisle od postupu, ktorým sa v konkrétnom prípade uskutočňuje, prilákať na internetovú stránku dotknutej lekárne potenciálnych spotrebiteľov a podporiť online predaj jej výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 55 ].

60

Treba preto preskúmať, či sa článok 34 ZFEÚ a relevantné ustanovenia smernice 2000/31 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely ochrany spotrebiteľov zakazuje reklamnú činnosť, v rámci ktorej sa zákazníkom lekárne usadenej v inom členskom štáte, ktorí zašlú svoj lekársky predpis a zúčastnia sa na kontrole liekov, ponúka bonus vo výške od 2,50 eura do 20 eur, bez toho, aby bolo možné zistiť presnú výšku tohto bonusu.

O článku 34 ZFEÚ

61

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa zákaz opatrení s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia stanovený v článku 34 ZFEÚ vzťahuje na akúkoľvek právnu úpravu členských štátov, ktorá môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne narušiť obchod medzi členskými štátmi (pozri najmä rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74 , EU:C:1974:82 , bod 5 ; z 19. októbra 2016, Deutsche Parkinson Vereinigung, C‑148/15 , EU:C:2016:776 , bod 22 , a z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 34 ).

62

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že vnútroštátne ustanovenie, akým je § 7 ods. 1 prvá veta HWG, na ktorom je založený zákaz reklamnej činnosti uvedený v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013 a ktorého cieľom je regulovať ponuku výhod a iných reklamných darov s peňažnou hodnotou v oblasti predaja liekov, treba považovať za ustanovenie, ktoré „upravuje spôsoby predaja“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 37 ).

63

Ako však vyplýva z rozsudku z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard ( C‑267/91 a C‑268/91 , EU:C:1993:905 ), takýto spôsob predaja môže byť vyňatý z pôsobnosti článku 34 ZFEÚ len vtedy, ak spĺňa dve podmienky, pokiaľ sa jednak uplatňuje na všetky dotknuté subjekty vykonávajúce svoju činnosť na štátnom území a jednak pokiaľ ovplyvňuje rovnakým spôsobom tak z právneho, ako aj faktického hľadiska uvádzanie domácich výrobkov a výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , body 35 a 38 ).

64

Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, treba uviesť, že v prejednávanej veci sa HWG uplatňuje bez rozdielu na všetky lekárne, ktoré predávajú lieky na nemeckom území bez ohľadu na to, či sú usadené na území Spolkovej republiky Nemecko, alebo v inom členskom štáte (rozsudok z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 39 ).

65

Pokiaľ ide o druhú podmienku, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že cenová súťaž môže predstavovať dôležitejší konkurenčný parameter pre zásielkové lekárne než pre tradičné lekárne, keďže tento parameter podmieňuje ich možnosť priamo vstúpiť na nemecký trh a zostať na ňom konkurencieschopný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2016, Deutsche Parkinson Vereinigung, C‑148/15 , EU:C:2016:776 , bod 24 ).

66

V prejednávanej veci reklamná činnosť, v rámci ktorej sa zákazníkom zásielkovej lekárne ponúka za zaslanie lekárskeho predpisu a účasť na kontrole liekov bonus od 2,50 eura až 20 eur za predpis, má za cieľ vytvoriť cenovú súťaž s tradičnými lekárňami.

67

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že zákaz tejto reklamnej činnosti, tak ako ho stanovuje nemecká právna úprava, postihuje lekárne usadené v inom členskom štáte ako v Spolkovej republike Nemecko vo väčšej miere ako lekárne usadené na nemeckom území, čo by mohlo brániť v prístupe na trh výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov v porovnaní s domácimi výrobkami, v dôsledku čoho takýto zákaz predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie.

68

Takáto prekážka však môže byť platne odôvodnená len vtedy, ak je spôsobilá zaručiť uskutočnenie sledovaného legitímneho cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (rozsudok z 19. októbra 2016, Deutsche Parkinson Vereinigung, C‑148/15 , EU:C:2016:776 , bod 34 ).

69

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že cieľom ochrany, ktorý sleduje § 7 ods. 1 HWG, je predchádzať pri nákupe liekov riziku, hoci len abstraktnému, že príjemcovia reklamy budú neprimerane ovplyvnení. Reklamná činnosť uvedená v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013 porušuje tento cieľ, keďže z dôvodu uvedenia rozpätia môžu príjemcovia reklamnej správy nadhodnotiť výšku bonusu priznaného v každom jednotlivom prípade.

70

Z uvedeného vyplýva, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom zákaz tejto reklamnej činnosti spadá pod ochranu spotrebiteľov, ktorá predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť prekážku voľného pohybu tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, Vilniaus energija, C‑423/13 , EU:C:2014:2186 , bod 50 ).

71

Na jednej strane, pokiaľ ide o schopnosť vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, dosiahnuť cieľ ochrany spotrebiteľov, treba konštatovať, že táto právna úprava umožňuje vyhnúť sa tomu, aby spotrebitelia nadhodnocovali výšku bonusu. Riziko nadhodnotenia tohto bonusu totiž môže byť významné pre spotrebiteľov, ktorí kupujú drahé lieky alebo ktorí ich musia kupovať pravidelne, keďže trpia chronickým ochorením.

72

Na druhej strane táto právna úprava nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu tohto cieľa, keďže zakazuje reklamnú činnosť uvedenú v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013, ktorým sa stanovuje rozpätie výšky bonusu bez toho, aby bola spotrebiteľom oznámená metóda výpočtu bonusu, ktorý ponúka dotknutá lekáreň. Aj priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudky z 13. januára 2000, Estée Lauder, C‑220/98 , EU:C:2000:8 , bod 27 , a zo 16. januára 2014, Juvelta, C‑481/12 , EU:C:2014:11 , bod 23 ), tak nebude môcť vypočítať presnú výšku tohto bonusu.

73

Z uvedeného vyplýva, že článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje reklamnú činnosť, v rámci ktorej sa zákazníkom zásielkovej lekárne ponúka bonus vo výške od 2,50 eura do 20 eur za lekársky predpis bez toho, aby bolo možné zistiť presnú výšku tohto bonusu.

O smernici 2000/31

74

Treba poznamenať, že článok 85c ods. 1 smernice 2001/83 stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby sa predaj liekov na diaľku verejnosti ponúkal prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti v súlade so sériou podmienok uvedených v tejto smernici. Touto povinnosťou však nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú ponuku predaja liekov na predpis verejnosti na diaľku prostredníctvom týchto služieb.

75

Z uvedeného vyplýva, že ak členský štát miesta určenia povolí takúto ponuku, čo sa zdá byť prípad prejednávanej veci, tento členský štát nemôže, pokiaľ ide o tieto služby, v zásade podľa článku 3 ods. 2 smernice 2000/31 obmedziť voľný pohyb služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 60 ].

76

V prejednávanej veci zákaz reklamnej činnosti, ako je reklamná činnosť uvedená v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013, uložený členským štátom, môže obmedziť možnosť lekárne usadenej v inom členskom štáte oboznámiť sa so svojimi potenciálnymi zákazníkmi v tomto prvom členskom štáte a propagovať službu online predaja svojich produktov, ktorú ponúka týmto zákazníkom [rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 61 ].

77

V dôsledku toho treba takýto zákaz vnímať ako obmedzenie slobodného poskytovania služieb informačnej spoločnosti.

78

Podľa článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2000/31 však členské štáty môžu pre určitú službu informačnej spoločnosti prijať opatrenia odchyľujúce sa od odseku 2 tohto článku, a to pod podmienkou, že tieto opatrenia sú po prvé nevyhnutné na zabezpečenie verejného poriadku, ochrany verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo ochrany spotrebiteľov, po druhé, že sú prijaté proti určitej službe informačnej spoločnosti, ktorá škodí týmto cieľom alebo ktorá predstavuje skutočné a závažné riziko poškodenia týchto cieľov, a po tretie, že sú primerané týmto cieľom [rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 63 ].

79

Pokiaľ ide o podmienky nevyhnutnosti a proporcionality stanovené v článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2000/31, treba na účely posúdenia súladu predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie zohľadniť judikatúru týkajúcu sa článkov 34 a 56 ZFEÚ, keďže tieto podmienky sa vo veľkej miere prekrývajú s podmienkami, ktorým je podriadený akýkoľvek zásah do základných slobôd zaručených v týchto článkoch Zmluvy o FEÚ [rozsudok z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov), C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 64 ].

80

Z rovnakých dôvodov, aké už boli uvedené v bodoch 70 až 72 tohto rozsudku, treba uviesť, že článok 3 ods. 4 písm. a) smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje takú reklamnú činnosť, aká je uvedená v uznesení Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) z 8. mája 2013.

81

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 86 ods. 1 smernice 2001/83 sa má vykladať v tom zmysle, že:

pod pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia nepatria reklamné činnosti vykonávané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis vo forme zníženia ceny a platieb,

pod tento pojem patria reklamné činnosti vykonávané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na ďalší nákup liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis.

Článok 34 ZFEÚ a článok 3 ods. 4 písm. a) smernice 2000/31 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely ochrany spotrebiteľov zakazuje reklamnú činnosť, v rámci ktorej sa zákazníkom lekárne usadenej v inom členskom štáte, ktorí zašlú svoj lekársky predpis a zúčastnia sa na kontrole liekov, ponúka peňažný bonus bez toho, aby bolo možné zistiť presnú výšku tohto bonusu.

O druhej otázke

82

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku treba konštatovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 87 ods. 3 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje reklamné činnosti zamerané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na určitú sumu peňazí alebo percentuálnu zľavu na ďalší nákup iných produktov, ako sú lieky, ktoré nie sú viazané na takýto lekársky predpis.

83

Ako bolo uvedené v bodoch 48 až 49 tohto rozsudku, keďže reklama liekov môže poškodiť verejné zdravie, a to aj vtedy, keď sa týka liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, takáto reklama je predmetom zákazov, podmienok a obmedzení stanovených smernicou 2001/83 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 59 ).

84

Okrem toho táto smernica vykonala úplnú harmonizáciu v oblasti reklamy liekov. V dôsledku toho v prípade, keď členské štáty nemajú explicitne priznanú právomoc stanoviť rozdielne pravidlá, jediné požiadavky, ktorým môžu členské štáty podriadiť reklamu na lieky, sú tie, ktoré sú stanovené uvedenou smernicou (rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 60 ).

85

Ako bolo uvedené v bode 45 tohto rozsudku, reklamné činnosti, ktoré sú predmetom tejto prejudiciálnej otázky, hoci sú zamerané na nákup liekov viazaných na lekársky predpis, podporujú len spotrebu liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis. Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že ich účelom je podpora spotreby tohto posledného uvedeného typu liekov, článok 88 ods. 1 písm. a) smernice 2001/83 sa na ne neuplatňuje.

86

Pokiaľ ide o reklamnú činnosť pre širokú verejnosť na lieky, ktorá podporuje spotrebu liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, medzi podmienky a obmedzenia upravujúce zásadné povolenie tejto reklamy v článku 88 ods. 2 smernice 2001/83 patria najmä podmienky a obmedzenia stanovené v článku 87 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 61 ).

87

Aj keď teda z článku 88 ods. 2 smernice 2001/83 vyplýva, že reklama liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, je povolená, členské štáty musia s cieľom predchádzať vzniku rizík pre verejné zdravie v súlade so základným cieľom ochrany verejného zdravia, ktorý je zakotvený v odôvodneniach 2 a 45 tejto smernice, zakázať zahrnutie prvkov, ktoré sú spôsobilé podporiť iracionálne používanie liekov, do reklamy určenej širokej verejnosti na tieto lieky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 63 ).

88

V tejto súvislosti článok 87 ods. 3 smernice 2001/83 vyžaduje, aby reklama podporovala racionálne používanie lieku prostredníctvom objektívnej prezentácie a bez zveličovania jeho vlastností a aby nebola klamlivá. V tomto ustanovení sa opakuje potreba vyjadrená v odôvodnení 45 tejto smernice zabrániť nadmernej a nesprávnej reklame, ktorá by mohla ovplyvniť verejné zdravie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2007, Gintec, C‑374/05 , EU:C:2007:654 , bod 55 ).

89

Pokiaľ ide o lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, Súdny dvor už rozhodol, že konečný spotrebiteľ sám bez pomoci lekára posudzuje užitočnosť alebo potrebu kúpiť takéto lieky. Tento spotrebiteľ však nevyhnutne nedisponuje osobitnými a objektívnymi poznatkami, ktoré by mu umožnili posúdiť ich terapeutickú hodnotu. Reklama teda môže mať zvlášť významný vplyv na posúdenie a výber vykonaný uvedeným spotrebiteľom, a to tak pokiaľ ide o kvalitu lieku, ako aj o množstvo, ktoré sa má kúpiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 65 ).

90

Reklama, ktorá spotrebiteľa zbavuje objektívneho posúdenia potreby použiť liek, tak podporuje iracionálne a nadmerné používanie tohto lieku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 67 a citovanú judikatúru).

91

V prejednávanej veci môže spotrebiteľ použitím poukážok, o ktoré ide vo veci samej, získať za zníženú cenu produkty z celého sortimentu produktov dotknutej lekárne, s výnimkou liekov viazaných na lekársky predpis. Spotrebiteľ si môže napríklad vybrať medzi nákupom liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis, a nákupom iných spotrebných výrobkov, ako sú produkty pre zdravie a starostlivosť. Reklamné činnosti, ktorých sa týka táto prejudiciálna otázka, tak prirovnávajú lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, k iným spotrebným výrobkom ponúkaným lekárňou.

92

Takéto prirovnanie však môže viesť k iracionálnemu a nadmernému používaniu liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 68 ), keďže zakrýva veľmi zvláštnu povahu liekov, ktorých terapeutické účinky ich podstatne odlišujú od iných tovarov. Toto prirovnanie odrádza spotrebiteľa od objektívneho posúdenia potreby použiť uvedené lieky.

93

Za týchto podmienok treba konštatovať, že taký zákaz, aký stanovuje právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, tým, že bráni šíreniu reklamných prvkov, ktoré podporujú iracionálne a nadmerné používanie liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, zodpovedá základnému cieľu ochrany verejného zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2022, EUROAPTIEKA, C‑530/20 , EU:C:2022:1014 , bod 69 ).

94

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku treba konštatovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 87 ods. 3 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje reklamné činnosti zamerané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na určitú sumu peňazí alebo percentuálnu zľavu na ďalší nákup iných produktov, ako sú lieky, ktoré nie sú viazané na takýto lekársky predpis.

O tretej otázke

95

S prihliadnutím na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

O trovách

96

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 86 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pod pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia nepatria reklamné činnosti vykonávané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis vo forme zníženia ceny a platieb,

pod tento pojem patria reklamné činnosti vykonávané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na ďalší nákup liekov, ktoré nie sú viazané na takýto predpis.

Článok 34 ZFEÚ a článok 3 ods. 4 písm. a) smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode),

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely ochrany spotrebiteľov zakazuje reklamnú činnosť, v rámci ktorej sa zákazníkom lekárne usadenej v inom členskom štáte, ktorí zašlú svoj lekársky predpis a zúčastnia sa na kontrole liekov, ponúka peňažný bonus bez toho, aby bolo možné zistiť presnú výšku tohto bonusu.

2.

Článok 87 ods. 3 smernice 2001/83, zmenenej smernicou 2011/62,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje reklamné činnosti zamerané na nákup neurčených liekov viazaných na lekársky predpis prostredníctvom reklamných darov vo forme poukážok na určitú sumu peňazí alebo percentuálnu zľavu na ďalší nákup iných produktov, ako sú lieky, ktoré nie sú viazané na takýto lekársky predpis.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-517/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik