C-518/23

Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

proti

NEW Niederrhein Energie und Wasser GmbH,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia A. Kumin (spravodajca) a I. Ziemele,

generálny advokát: M. Szpunar,

NEW Niederrhein Energie und Wasser GmbH, v zastúpení: T. Höch, Rechtsanwalt,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Kienapfel, P. Ondrůšek a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Odôvodnenia 6, 7, 14 a 18 smernice 2005/29 stanovujú:

„(6)

Táto smernica preto aproximuje právne predpisy členských štátov o nekalých obchodných praktikách vrátane nekalej reklamy, ktoré priamo poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov, a tým nepriamo poškodzujú ekonomické záujmy oprávnených účastníkov hospodárskej súťaže. V súlade so zásadou proporcionality táto smernica ochraňuje spotrebiteľov pred následkami takýchto nekalých obchodných praktík, ak sú podstatné, uznáva však, že v niektorých prípadoch môže byť dosah na spotrebiteľov zanedbateľný. …

(7)

Táto smernica sa zaoberá obchodnými praktikami, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom. …

Je vhodné chrániť všetkých spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami. Súdny dvor však považoval za potrebné skúmať pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy… účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho vykladal Súdny dvor, obsahuje však i ustanovenia zamerané na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči nekalým obchodným praktikám. … Pojem priemerného spotrebiteľa sa pritom nezakladá na štatistickom zistení. Vnútroštátne súdy a orgány budú musieť sami na základe vlastnej úvahy určiť, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade.“

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

d)

Článok 7 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

2. Za klamlivé opomenutie sa taktiež považuje, ak obchodník skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, vzhľadom na okolnosti popísané v uvedenom odseku, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ak už nie je zrejmý z kontextu, a tam, kde v jednom alebo druhom prípade toto spôsobí alebo je pravdepodobné, že spôsobí, že priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

3. Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky ukladá priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, sa vezmú do úvahy tieto obmedzenia a akékoľvek opatrenia prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami.

4. V prípade výzvy na kúpu sa za podstatné považujú nasledujúce informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu:

…

7

Podľa § 5a ods. 1 a 3 UWG:

„1. Nekalo koná tiež ktokoľvek, kto uvedie spotrebiteľa alebo iného účastníka trhu do omylu tým, že opomenie podstatnú informáciu,

(1)

ktorú spotrebiteľ alebo iný účastník trhu potrebuje na základe daných okolností, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a

(2)

všetky opatrenia, ktoré obchodník prijal na poskytnutie informácií spotrebiteľovi alebo inému účastníkovi trhu prostredníctvom iných prostriedkov než komunikačným prostriedkom zvoleným pre obchodnú praktiku.“

8

V § 5b ods. 1 UWG sa stanovuje:

„Ak sa produkty alebo služby ponúkajú spolu s uvedením ich vlastností a ich ceny primeraným spôsobom vzhľadom na použitý komunikačný prostriedok tak, aby priemerný spotrebiteľ mohol uzavrieť transakciu, potom sa následne uvedené informácie považujú za podstatné v zmysle § 5a ods. 1, pokiaľ priamo nevyplývajú z kontextu:

…

(3)

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spotrebu uvedených zákazníkov, pokiaľ ide o elektrickú energiu používanú na vykurovacie účely a elektrickú energiu používanú na iné účely, možno účtovať samostatne alebo spoločne. V prípade spoločného účtovania sa používa merač na dvojitú sadzbu s dvoma počítadlami zaznamenávajúcimi spotrebu elektrickej energie, jedným na zníženú sadzbu za hodiny mimo špičky a druhým na plnú sadzbu uplatňovanú počas ostatných hodín dňa.

11

Vnútroštátny súd spresňuje, že zákazníci môžu počas hodín uplatňovania zníženej sadzby spotrebúvať okrem elektrickej energie používanej na vykurovanie aj elektrickú energiu používanú na iné účely, pričom túto poslednú uvedenú spotrebu nemožno zaznamenať oddelene. Niektorí správcovia a prevádzkovatelia distribučných sietí elektrickej energie v tejto situácii ukladajú dodávateľom elektrickej energie tzv. „kompenzačné“ množstvo (ďalej len „kompenzačné množstvo“), ktoré zodpovedá vyúčtovaniu plnej sadzby za časť spotreby elektrickej energie vyúčtovanej zníženou sadzbou a má podobu paušálnej percentuálnej sadzby.

12

NEW Niederrhein Energie und Wasser, ktorá prenáša na svojich zákazníkov kompenzačné množstvo stanovené prevádzkovateľmi distribučných sietí elektrickej energie, na svojom internetovom sídle www.new‑energie.de poskytuje verejnosti simulátor sadzieb elektrickej energie. Tento simulátor môžu používať aj osoby, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu používanú na vykurovanie a majú merač na dvojitú sadzbu. Záujemcovia musia na tento účel uviesť svoje poštové smerovacie číslo, ako aj množstvá elektrickej energie, ktoré spotrebovali alebo ktoré zodpovedajú ich potrebám v rámci zníženej sadzby a plnej sadzby. Tento simulátor potom vypočíta cenovú ponuku, ktorú môžu prijať, a teda uzavrieť zmluvu o dodávke elektrickej energie so spoločnosťou NEW Niederrhein Energie und Wasser.

16

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že všeobecné podmienky predaja žalovanej vo veci samej, oboznámenie s ktorými musí dotknutá osoba potvrdiť počas procesu prijímania ponuky na internete týkajúcej sa dodávky elektrickej energie používanej najmä na vykurovanie, spresňujú, že práve prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete elektrickej energie určuje nočný časový úsek a percentuálny podiel stanovený ako kompenzačné množstvo. Tiež sa v nich uvádza, že toto kompenzačné množstvo bolo prevádzkovateľom siete pre zemepisnú oblasť, do ktorej patrí sídlo žalovanej vo veci samej, stanovené na 25 %.

17

Vnútroštátny súd sa domnieva, že reklama na ponuku dodávky elektrickej energie, ktorá vyplýva z toho, že dodávateľ poskytol online simulátor sadzby, predstavuje „výzvu na kúpu“ v zmysle relevantnej nemeckej právnej úpravy, ktorou sa preberá najmä článok 7 ods. 4 smernice 2005/29.

18

Vzhľadom na to, že konečné obchodné rozhodnutie spotrebiteľa, teda rozhodnutie uzavrieť zmluvu o dodávke elektrickej energie, vychádza zo začatia zmluvného procesu, skutočnosť, že žalovaná vo veci samej vo svojich všeobecných podmienkach predaja uviedla percentuálny podiel stanovený ako uplatniteľné kompenzačné množstvo, nie je podľa tohto súdu vhodná na splnenie informačnej povinnosti, ktorá jej prináleží, predovšetkým z časového hľadiska. Najmä informácie o spôsobe výpočtu fakturovanej ceny by sa mali poskytnúť v rámci použitia simulátora, pričom by sa malo uviesť presné percento stanovené z dôvodu kompenzačného množstva uplatniteľného na dotknutú osobu. Zahrnutie tohto percentuálneho podielu do výpočtu ceny elektrickej energie by tak umožňovalo spotrebiteľom porovnať ponuku žalovanej vo veci samej s ponukou iných dodávateľov.

22

Uvedený súd však uvádza, že výraz „spôsob, ktorým sa [cena] vypočíta“, uvedený v článku 7 ods. 4 písm. c) smernice 2005/29, možno vykladať aj v tom zmysle, že všeobecné informovanie spotrebiteľa o relevantných prvkoch výpočtu ceny by sa mohlo ukázať ako dostatočné.

23

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má byť informácia o spôsobe výpočtu ceny, ktorú má poskytnúť obchodník podľa článku 7 ods. 1 a ods. 4 písm. c) [smernice 2005/29], v prípade, že stanovenie ceny závisí od spotreby, podaná tak, že spotrebiteľ na základe tejto informácie môže sám vypočítať cenu, ak pozná svoju spotrebu?“

O prejudiciálnej otázke

27

Keďže vnútroštátny súd sa domnieva, že reklama na ponuku dodávky elektrickej energie prostredníctvom simulátora sadzieb, ktorý je spotrebiteľovi poskytnutý na internetovom sídle dodávateľa elektrickej energie, predstavuje „výzvu na kúpu“ v zmysle článku 2 písm. i) smernice 2005/29, treba uviesť, že v tomto ustanovení sa tento pojem definuje ako „akákoľvek obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov produktu a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, a tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu“.

28

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že výzva na kúpu ako osobitná forma reklamy podlieha zosilnenej informačnej povinnosti v zmysle článku 7 ods. 4 smernice 2005/29 v spojení s odôvodnením 14 tejto smernice (rozsudok z 12. mája 2011, Ving Sverige, C‑122/10 , EU:C:2011:299 , bod 28 ).

29

Každá výzva na kúpu teda musí obsahovať určitý počet kľúčových informácií vymenovaných v článku 7 ods. 4 smernice 2005/29, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii. Tieto informácie zahŕňajú v súlade s písmenom c) tohto ustanovenia cenu vrátane daní, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta.

33

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že taká podstatná informácia, akou je údaj o uplatnení percentuálneho zvýšenia z dôvodu kompenzačného množstva, musí byť uvedená vo výzve na kúpu, o akú ide vo veci samej, ak ju priemerný spotrebiteľ vzhľadom na kontext potrebuje na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii.

34

Treba uviesť, že na účely výkladu ustanovení smernice 2005/29 má pojem „spotrebiteľ“ prvoradý význam. V rámci tejto smernice je hodnotiacim kritériom priemerný spotrebiteľ, ktorý je pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný (rozsudok z 12. mája 2011, Ving Sverige, C‑122/10 , EU:C:2011:299 , bod 22 ).

35

Pokiaľ teda ide o to, či je reklama nekalá, vnútroštátne súdy musia zohľadniť vnímanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný (rozsudok z 12. mája 2011, Ving Sverige, C‑122/10 , EU:C:2011:299 , bod 23 a citovaná judikatúra).

39

Miera informovanosti, pokiaľ ide o spôsob výpočtu ceny, preto nemôže znamenať, že spotrebiteľ musí byť na základe tejto informácie schopný sám vypočítať túto cenu a dospieť tak ku konečnému vyčíslenému výsledku.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2005/29 neobsahuje žiadne presné požiadavky, pokiaľ ide o stupeň a nosič, ktorý musí mať podstatná informácia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. februára 2017, Carrefour Hypermarchés, C‑562/15 , EU:C:2017:95 , bod 37 ).

41

Informácia o spôsobe, akým je cena vypočítaná v zmysle článku 7 ods. 4 písm. c) tejto smernice, tak môže mať podobu napríklad rozpätia percentuálnych podielov alebo presného, ale podmieneného percentuálneho podielu pri jej uplatnení, alebo aj percentuálneho podielu stanoveného vopred, ale s uvedením, že jeho úroveň sa môže časom meniť z dôvodu premenlivých prvkov nezávislých od vôle obchodníka.

45

V druhom rade v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2005/29 klamlivá povaha obchodnej praktiky sa musí posudzovať najmä so zreteľom na skutkové súvislosti tejto praktiky, všetky jej črty, ako aj obmedzenia vlastné použitému komunikačnému prostriedku. Článok 7 ods. 3 tejto smernice stanovuje na účely určenia, či došlo k opomenutiu informácií, že sa musia zohľadniť limity použitého prostriedku komunikácie v priestore a čase, ako aj opatrenia prijaté obchodníkom, aby dal tieto informácie k dispozícii spotrebiteľovi inými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2011, Ving Sverige, C‑122/10 , EU:C:2011:299 , body 53 a 54 ).

46

Z týchto ustanovení vyplýva, že rozsah informácie o spôsobe, akým sa cena vypočíta a ktorý musí byť poskytnutý obchodníkom v rámci výzvy na kúpu, sa musí posúdiť najmä v závislosti od skutkového kontextu, do ktorého patrí táto výzva na kúpu, a od použitého nosiča komunikácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2011, Ving Sverige, C‑122/10 , EU:C:2011:299 , bod 55 , a z 26. októbra 2016, Canal Digital Danmark, C‑611/14 , EU:C:2016:800 , bod 27 ).

47

Vnútroštátny súd uvádza, že nie je preukázané ani zjavné, že komunikačný prostriedok použitý na účely dotknutej obchodnej praktiky, teda simulátor sadzieb dostupný na internetovom sídle žalovanej vo veci samej, ukladá priestorové alebo časové obmedzenia.

51

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že v skutkovom kontexte, do ktorého patrí výzva na kúpu, o ktorú ide vo veci samej, sa nemožno domnievať, s výhradou overenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, že táto výzva obsahuje „klamlivé opomenutie“ v zmysle článku 7 ods. 1 a 4 smernice 2005/29, pokiaľ odkaz na všeobecné podmienky predaja, v ktorých sú uvedené údaje o percentuálnom podiele zrazenom na základe kompenzačného množstva, je zobrazený viditeľne a pokiaľ prijatie ponuky spotrebiteľom je technicky podmienené potvrdením podaným zo strany tohto spotrebiteľa o oboznámení sa s týmito podmienkami, čo umožňuje zabezpečiť, že tento spotrebiteľ prijme kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii.

52

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 a ods. 4 písm. c) smernice 2005/29 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade výzvy na kúpu uskutočnenej prostredníctvom online obchodnej komunikácie informácia o spôsobe, akým sa cena vypočíta, nemusí nevyhnutne obsahovať presné percento pohyblivej zložky, akou je kompenzačné množstvo, ktoré dodávateľ elektrickej energie uplatňuje na dotknutého spotrebiteľa, tak aby tento spotrebiteľ mohol, ak pozná svoju spotrebu elektrickej energie, samostatne vypočítať túto cenu, pokiaľ táto komunikácia uvádza principiálnu uplatniteľnosť takéhoto percentuálneho podielu v spojitosti s uvedením prípadnej výšky a prvkami, ktoré na tento percentuálny podiel majú vplyv, čo tak priemernému spotrebiteľovi umožní prijať kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii.

v prípade výzvy na kúpu uskutočnenej prostredníctvom online obchodnej komunikácie informácia o spôsobe, akým sa cena vypočíta, nemusí nevyhnutne obsahovať presné percento pohyblivej zložky, akou je kompenzačné množstvo, ktoré dodávateľ elektrickej energie uplatňuje na dotknutého spotrebiteľa, tak aby tento spotrebiteľ mohol, ak pozná svoju spotrebu elektrickej energie, samostatne vypočítať túto cenu, pokiaľ táto komunikácia uvádza principiálnu uplatniteľnosť takéhoto percentuálneho podielu v spojitosti s uvedením prípadnej výšky a prvkami, ktoré na tento percentuálny podiel majú vplyv, čo tak priemernému spotrebiteľovi umožní prijať kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.