C-525/23

62023CJ0525

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 13. novembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Smernica (EÚ) 2016/801 – Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely dobrovoľníckej služby – Zamietnutie obnovenia povolenia na pobyt – Článok 7 ods. 1 písm. e) – Dostatočné zdroje – Dodatočné podmienky vyplývajúce z judikatúry vnútroštátneho najvyššieho súdu – Dôkaz – Zásada prednosti práva Únie“

Vo veci C‑525/23[Oti] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) z 26. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 14. augusta 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. novembra 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi OS a Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság (Národné generálne riaditeľstvo cudzineckej polície, Maďarsko, ďalej len „národné riaditeľstvo“) vo veci zamietnutia jeho žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt v Maďarsku na účely výkonu dobrovoľníckej služby.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2003/109/ES

3

4

Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46), nazvaný „Právo pobytu na viac ako tri mesiace“, v odseku 1 stanovuje:

„Všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak:

…

b)

majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu, a ak majú komplexné krytie zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte…

(3)

Táto smernica by mala prispieť k cieľu Štokholmského programu týkajúcemu sa aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Prisťahovalectvo z krajín mimo Únie je zdrojom vysokokvalifikovaných osôb, a najmä študentov a výskumných pracovníkov, o ktorých je čoraz väčší záujem. Zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní kľúčového aktíva Únie, ľudského kapitálu a pri zabezpečení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

…

(20)

Touto smernicou by sa mali podporiť ciele Európskej dobrovoľníckej služby rozvíjať solidaritu, vzájomné porozumenie a toleranciu medzi mladými ľuďmi a spoločnosťami, v ktorých žijú, a zároveň prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti a podporiť aktívne občianstvo mladých ľudí. S cieľom zabezpečiť prístup k Európskej dobrovoľníckej službe v celej Únii by členské štáty mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely Európskej dobrovoľníckej služby.

(21)

…

(54)

V súlade s článkom 79 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. S výskumnými pracovníkmi by sa malo zaobchádzať rovnako ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 a 4 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte ( Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 1 )], s výhradou možnosti tohto členského štátu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v osobitných prípadoch stanovených v tejto smernici. …

…

(61)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané [Chartou] v súlade s článkom 6 [ZEÚ].“

7

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely výskumu, štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe. Členské štáty sa môžu tiež rozhodnúť, že budú ustanovenia tejto smernice uplatňovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely výmenného programu žiakov, vzdelávacieho projektu, inej dobrovoľníckej služby ako Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair.“

8

Článok 4 tej istej smernice s názvom „Výhodnejšie ustanovenia“ v odseku 1 stanovuje:

„Táto smernica sa nedotýka výhodnejších ustanovení:

„1. Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania listinných dôkazov preukáže, že príslušník tretej krajiny spĺňa:

a)

všeobecné podmienky stanovené v článku 7 a

b)

podľa príslušných osobitných podmienok v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16.

…

c)

predloží dôkaz o tom, že má alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, že požiadal o zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu; poistenie musí byť platné počas obdobia plánovaného pobytu;

…

e)

na požiadanie dotknutého členského štátu predloží dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálneho zabezpečenia [sociálnej pomoci – neoficiálny preklad ] členského štátu, ako aj na cestu späť. Posúdenie dostatočných zdrojov musí byť založené na individuálnom preskúmaní prípadu a zohľadňujú sa pri ňom zdroje, ktoré vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov.“

11

dostupné zdroje na pokrytie nákladov štátneho príslušníka tretej krajiny na živobytie a na ubytovanie a minimálne finančné zabezpečenie slúžiace ako vreckové počas pobytu a

…“

12

Článok 34 tej istej smernice, nazvaný „Procesné záruky a transparentnosť“, v odseku 3 stanovuje:

„Ak sú informácie alebo dokumentácia poskytnuté na podporu žiadosti neúplné, príslušné orgány v primeranej lehote upovedomia žiadateľa o ďalších informáciách, ktoré sa vyžadujú, a určia primeranú lehotu na ich poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v odsekoch 1 a 2 sa pozastaví dovtedy, kým príslušné orgány nedostanú požadované dodatočné informácie. Ak sa dodatočné informácie alebo doklady v stanovenej lehote neposkytnú, žiadosť môže byť zamietnutá.“

Maďarské právo

maloleté dieťa (vrátane osvojeného dieťaťa alebo dieťaťa zvereného do opatery) štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho manželského partnera;

dc)

maloleté dieťa (vrátane osvojeného dieťaťa alebo dieťaťa zvereného do opatery) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je v jeho starostlivosti a vo vzťahu ku ktorému vykonáva rodičovské práva a povinnosti;

dd)

maloleté dieťa (vrátane osvojeného dieťa alebo dieťaťa zvereného do opatery) manželského partnera štátneho príslušníka tretej krajiny alebo maďarského štátneho príslušníka, ktoré je v starostlivosti uvedeného manželského partnera a vo vzťahu ku ktorému vykonáva rodičovské práva a povinnosti;

de)

„Ak si to vyžaduje objasnenie skutkového stavu, orgán cudzineckej polície môže dotknutú osobu vyzvať, aby urobila vyhlásenie. Vyhlásenie je možné urobiť ústne aj písomne. Ak je vyhlásenie urobené ústne, orgán cudzineckej polície, ktorému bola vec predložená, vyhotoví zápisnicu. …“

16

Ustanovenie § 29 ods. 5 a 6 a harmadik országbeli állampolgárok beutazásáról és tartózkodásáról szóló 2007. évi II. törvény végrehajtásáról szóló 114/2007. (V. 24.) Korm. rendelet (dekrét vlády č. 114/2007, ktorým sa vykonáva zákon č. II z roku 2007 o vstupe a pobyte štátnych príslušníkov tretích krajín, Magyar Közlöny 2007/65, ďalej len „dekrét č. 114/2007“) stanovuje:

„5. Štátny príslušník tretej krajiny má dostatočné zdroje na pobyt dlhší ako 90 dní, ak je schopný uhradiť sám, alebo mu rodinný príslušník zabezpečí, prostredníctvom legálne nadobudnutých príjmov alebo majetku, ktoré má k dispozícii, náklady na živobytie, ubytovanie, cestu späť a v prípade potreby zdravotnú starostlivosť.

6. V rámci konania o udelení víza na pobyt dlhší ako 90 dní a povolenia na pobyt možno existenciu zdrojov na živobytie preukázať najmä týmito spôsobmi:

a)

platným pozývacím listom riadne schváleným správnym orgánom;

e)

dokladom preukazujúcim rezervovanie a zaplatenie ubytovania a stravy;

f)

verejnou alebo súkromnou listinou osvedčujúcou existenciu majetku, majetkových práv alebo hodnôt v Maďarsku, ktoré zaručujú živobytie;

g)

akýmkoľvek iným hodnoverným dôkazom.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17

OS, štátny príslušník tretej krajiny, bol držiteľom povolenia na pobyt v Maďarsku na účely štúdia, ktoré platilo do 30. júna 2020. Dňa 5. júna 2020 podal žiadosť o obnovenie svojho povolenia na pobyt (ďalej len „žiadosť o obnovenie“) na Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Budapesti és Pest megyei Regionális Igazgatóságá (Národné generálne riaditeľstvo cudzineckej polície, regionálne riaditeľstvo Budapešť a kraj Pest, Maďarsko, ďalej len „regionálne riaditeľstvo“), v ktorej ako účel svojho pobytu uviedol dobrovoľnícku službu, ktorú formálne pomenoval „na iný účel“. Okrem toho uviedol, že jeho strýko, britský štátny príslušník, mu zaručí potrebné zdroje počas jeho pobytu v Maďarsku.

18

Na preukázanie účelu svojho pobytu OS priložil k žiadosti o obnovenie zmluvu, ktorú 1. júna 2020 uzavrel so združením so sídlom v Maďarsku s názvom „Mahatma Gandhi Emberi Jogi Egyesület“, podľa ktorej bude od 15. júna 2020 vykonávať pre toto združenie dobrovoľnícku činnosť na dobu neurčitú. K žiadosti o obnovenie boli tiež priložené podrobné výpisy z bankového účtu za posledných šesť mesiacov uvádzajúce meno OS, vyhlásenie jeho strýka potvrdzujúce, že bude znášať náklady na jeho pobyt, ako aj dokumenty preukazujúce príjmy jeho strýka.

22

Vnútroštátny súd žalobe OS vyhovel. Domnieval sa najmä, že § 29 ods. 5 a 6 dekrétu č. 114/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že zdroje na živobytie, ktoré má mať dotknutý žiadateľ o povolenie na pobyt k dispozícii, môžu pochádzať z legálne nadobudnutých príjmov alebo majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o vlastné príjmy tohto žiadateľa alebo o príjmy, ktoré mu poskytol jeho rodinný príslušník.

23

V tejto súvislosti tento súd tiež rozhodol, že keďže zákon č. II z roku 2007 nedefinuje pojem „príjmy“, je potrebné zohľadniť rozsah tohto pojmu vo vnútroštátnom daňovom práve. V tejto oblasti však neexistuje žiadne rozlíšenie podľa zdroja príjmov, takže tieto príjmy možno získať nielen od zamestnávateľa, ale aj od inej fyzickej osoby z akéhokoľvek právneho titulu, ako je to v prejednávanej veci, v prípade finančnej podpory, ktorú OS dostáva od svojho strýka. Uvedený súd dospel k záveru, že národné riaditeľstvo konalo protiprávne, keď nezohľadnilo príjem deklarovaný OS len z toho dôvodu, že nepochádzal od jeho rodinného príslušníka. Ten istý súd preto zrušil rozhodnutie národného riaditeľstva a nariadil, aby regionálne riaditeľstvo opätovne posúdilo žiadosť o obnovenie.

24

Toto rozhodnutie zrušil Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), ktorý rozhodol, že hoci zdroje potrebné pre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny na zabezpečenie jeho živobytia počas jeho pobytu mu môže skutočne poskytnúť osoba, ktorá nie je „rodinným príslušníkom“ v zmysle § 2 písm. d) zákona č. II z roku 2007, je potrebné, aby tento štátny príslušník preukázal, že bude môcť disponovať týmito zdrojmi neobmedzene, ako keby išlo o vlastný príjem alebo majetok. V prejednávanej veci sa však vyhlásenia OS v tejto súvislosti líšili, keďže OS označil finančnú pomoc poskytnutú jeho strýkom buď ako pôžičku, alebo ako dar.

28

Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad týchto overení, ktoré nariadil Kúria (Najvyšší súd), s právom Únie. Ide totiž o kritériá, ktoré dopĺňajú kritériá stanovené v smernici 2016/801, najmä v jej článku 7 ods. 1 písm. e), bez toho, aby žiadateľ mohol v prípade potreby opraviť svoje vyhlásenia a predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa týchto kritérií.

29

Tento súd zastáva názor, že hoci žiadateľ o povolenie na pobyt musí v súlade s podmienkou stanovenou v tomto článku 7 ods. 1 písm. e) spôsobom požadovaným dotknutým členským štátom preukázať, že počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich nákladov na živobytie bez toho, aby využil systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu (ďalej len „podmienka dostatočných zdrojov“), voľnosť, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní tohto ustanovenia, sa týka predovšetkým spôsobov skúmania dôkazov a len výnimočne znamená doplnenie ďalších kritérií ku kritériám stanoveným v uvedenom ustanovení. Inými slovami, uvedený súd sa pýta, aký je rozsah voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty, pokiaľ ide o podmienku dostatočných zdrojov, a presnejšie, či na účely preskúmania tejto podmienky musia zohľadniť len ustanovenia článku 7 ods. 1 tejto smernice a len skutkové okolnosti relevantné na účely overenia, či sú splnené podmienky vyplývajúce z týchto ustanovení, alebo či je možné, aby vnútroštátny zákonodarca stanovil dodatočné požiadavky, ako sú koherentné vyhlásenia týkajúce sa právneho titulu, na základe ktorého sa finančná podpora poskytuje, alebo dôkaz o možnosti budúceho trvalého a neobmedzeného použitia sumy, ktorú žiadateľovi poskytla tretia osoba.

32

Napokon si vnútroštátny súd kladie otázku, či právo na účinný prostriedok nápravy a požiadavka spravodlivého procesu v spojení s odôvodnením 42 smernice 2016/801 bránia konaniu o posúdení žiadosti o povolenie na pobyt, ktoré ukladá príslušným orgánom povinnosť overiť vyhlásenie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny týkajúce sa právneho titulu, na základe ktorého mu bola poskytnutá finančná podpora, a podporné dokumenty pripojené k tomuto vyhláseniu, bez toho, aby bol tento štátny príslušník tretej krajiny v priebehu správneho konania upozornený, že na to, aby sa podmienka dostatočných zdrojov považovala za splnenú, je nevyhnutné, aby jeho vyhlásenia, ako aj vyhlásenia osoby, ktorá mu poskytuje finančnú podporu, boli koherentné alebo že na účely preukázania tejto podmienky môže byť vyzvaný, aby v tejto súvislosti predložil dodatočné vyhlásenia a podporné dokumenty.

33

Za týchto okolností Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu a dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

3.

V rozsahu, v akom je na účely uznania, že žiadateľ o pobyt disponuje zdrojmi na živobytie, tiež potrebné vyhlásenie a podporné dokumenty týkajúce sa vyššie uvedených podmienok, má sa článok 7 ods. 1 písm. e) [smernice 2016/801] – vzhľadom na požiadavku spravodlivého zaobchádzania stanovenú v článku 79 ZFEÚ, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces uznané v článku 47 Charty, požiadavku právnej istoty, ktorá je uvedená v odôvodnení 2 [tejto smernice], a znenie odôvodnení 41 a 42 [tejto smernice] v súvislosti s procesnými zárukami – vykladať v tom zmysle, že prax členského štátu je v súlade s ustanoveniami právnej úpravy len vtedy, ak je k výzve, ktorá je adresovaná žiadateľovi, aby koherentne a konzistentne uviedol a preukázal [povahu príjmu] v súlade s dodatočnými podmienkami, ktoré sa považujú za nevyhnutné, priložené upozornenie na právne dôsledky, a žiadosť o povolenie na pobyt možno zamietnuť z dôvodu, že žiadateľ nepredložil dôkazy týkajúce sa podmienok stanovených v judikatúre, len ak tým boli dodržané práva dotknutej osoby a procesné záruky?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

34

Maďarská vláda sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že spor vo veci samej nepatrí do pôsobnosti smernice 2016/801.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh predložený vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 12. septembra 2024, Sagrario, C‑63/23 , EU:C:2024:739 , bod 66 a citovaná judikatúra).

39

V prejednávanej veci, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ako maďarská vláda uznala na pojednávaní pred Súdnym dvorom, sa však spor vo veci samej týka rozhodnutia, ktorým príslušné orgány zamietli žiadosť o obnovenie podanú OS z dôvodu, že podmienka dostatočných zdrojov stanovená smernicou 2016/801, tak ako bola prebratá do maďarského právneho poriadku, nebola splnená, čo je podmienka, ktorá je predmetom otázok, ktoré vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru.

40

Za týchto podmienok nie je zjavné, že by požadovaný výklad práva Únie nemal žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.

po prvé článok 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice bráni vnútroštátnej praxi, ktorá v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o povolenie na pobyt na účely dobrovoľnej služby, vyžaduje na to, aby sa podmienka dostatočných zdrojov stanovená v tomto ustanovení považovala za splnenú, aby s výhradou, že príslušné vyhlásenia sú koherentné, tento štátny príslušník preukázal, že sú splnené určité osobitné kritériá týkajúce sa označenia týchto zdrojov ako príjmu alebo majetku, právneho titulu, na základe ktorého uvedené zdroje získal, ako aj skutočnosti, že ich bude mať trvalo a neobmedzene k dispozícii, ako keby boli jeho vlastné, a

–

po druhé vzhľadom na zásadu prednosti práva Únie je to tak aj v prípade, ak tieto požiadavky vyplývajú z judikatúry vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutia majú povahu záväzného precedensu.

43

Po prvé, pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa spájajú s vydaním povolenia na pobyt na základe smernice 2016/801, treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 3 tejto smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o vstup na územie členského štátu, má právo na povolenie na pobyt v tomto štáte, ak spĺňa jednak všeobecné podmienky stanovené v článku 7 tejto smernice a jednak osobitné podmienky uplatniteľné v závislosti od druhu podanej žiadosti, v prejednávanej veci podmienky stanovené v článku 14 uvedenej smernice pre žiadosti o prijatie na účely dobrovoľníckej služby.

44

V prejednávanej veci uvedený článok 7 ods. 1 písm. e) stanovuje, že na požiadanie dotknutého členského štátu musí štátny príslušník tretej krajiny predložiť dôkaz, že počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu, ako aj nákladov na cestu späť. Toto ustanovenie tiež stanovuje, že posúdenie dostatočných zdrojov musí byť založené na individuálnom preskúmaní prípadu a zohľadňujú sa pri ňom zdroje, ktoré vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov.

48

Keďže tento článok 7 ods. 1 písm. e) neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov, pojem „zdroje“ uvedený v tomto ustanovení treba považovať za autonómny pojem práva Únie a vykladať na jej území jednotne, bez ohľadu na kvalifikácie používané v členských štátoch, pričom sa zohľadní znenie uvedeného ustanovenia, ako aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri analogicky rozsudok z 3. októbra 2019, X (Osoby s dlhodobým pobytom – Stabilné, pravidelné a dostatočné zdroje), C‑302/18 , EU:C:2019:830 , bod 26 , ako aj citovanú judikatúru].

49

Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801, toto ustanovenie uvádza, ako vyplýva z bodu 47 tohto rozsudku, niekoľko zdrojov, ktoré možno zohľadniť, ako napríklad grant, štipendium alebo vyhlásenie o prevzatí finančného záväzku organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby. Demonštratívna povaha tohto zoznamu vyjadrená pojmom „okrem iného“ naznačuje, že normotvorca Únie mal v úmysle priznať pojmu „zdroje“ široký rozsah, a v dôsledku toho sa nedomnieval, že na účely posúdenia, či je splnená podmienka dostatočných zdrojov, treba vylúčiť určité zdroje.

53

Po druhé takýto výklad je podporený kontextom, do ktorého patrí smernica 2016/801 a ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú nástroje práva Únie, ktoré podmieňujú právo na pobyt na území členského štátu splnením podmienky „zdrojov“, ktorá je podobná podmienke stanovenej v článku 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice.

54

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 stanovuje, že všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, najmä ak majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu.

55

V tejto súvislosti, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pojem „majú dostatočné zdroje“ uvedený v tomto ustanovení sa má vykladať v tom zmysle, že postačuje, aby občania Únie mali také zdroje, bez toho aby toto ustanovenie obsahovalo nejakú požiadavku, pokiaľ ide o ich pôvod, pričom tieto zdroje môže poskytnúť okrem iného štátny príslušník tretej krajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Singh a i., C‑218/14 , EU:C:2015:476 , bod 74 , ako aj citovanú judikatúru).

59

Súdny dvor konkrétne rozhodol, že pojem „zdroje“ uvedený v článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2003/109 sa netýka len „vlastných zdrojov“ žiadateľa o postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ale môže sa vzťahovať aj na zdroje, ktoré tomuto žiadateľovi poskytla tretia osoba, pokiaľ sa vzhľadom na individuálnu situáciu dotknutého žiadateľa považujú za spĺňajúce podmienky stanovené v tomto ustanovení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, X (Osoby s dlhodobým pobytom – Stabilné, pravidelné a dostatočné zdroje), C‑302/18 , EU:C:2019:830 , bod 44 ].

60

Článok 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 a článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2003/109, tak ako ich vykladá Súdny dvor, teda potvrdzujú, že na účely analogického posúdenia, či je splnená podmienka dostatočných zdrojov stanovená v článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801, zdroje relevantné v tejto súvislosti nezávisia od splnenia určitých osobitných kritérií týkajúcich sa identifikácie týchto zdrojov ako príjmov alebo majetku, právneho titulu, na základe ktorého dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal tieto zdroje, ako aj od toho, či ich má k dispozícii trvalo a neobmedzene, ako by boli jeho vlastné.

61

Po tretie tento výklad článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801 podporujú tiež ciele sledované touto smernicou.

65

Na dosiahnutie tohto posledného uvedeného cieľa pritom stačí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o povolenie na pobyt najmä na účely dobrovoľníckej služby, predložil dôkaz o tom, že počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje. V tejto súvislosti nie sú relevantné osobitné kritériá týkajúce sa otázky, či tieto zdroje predstavujú príjem alebo majetok, právneho titulu, na základe ktorého môže tento štátny príslušník uplatňovať svoje práva, alebo skutočnosti, že uvedený štátny príslušník disponuje týmito zdrojmi trvalo a neobmedzene, ako keby boli jeho vlastné. Podriadiť uvedené zdroje splneniu takýchto kritérií na účely posúdenia, či je podmienka dostatočných zdrojov splnená, by znamenalo zaviesť dodatočné podmienky k podmienkam stanoveným v článku 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice, a tým brániť dosiahnutiu cieľov, ktoré uvedená smernica sleduje.

66

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že vyhlásenia OS týkajúce sa zdrojov, o ktoré ide vo veci samej, sa líšili, keďže tieto zdroje dotknutá osoba označila raz ako pôžičku, inokedy ako dar. Treba však uviesť, že s výhradou overenia zo strany vnútroštátneho súdu skutočnosť, že OS by prípadne musel vrátiť sumy poskytnuté jeho strýkom po ukončení dobrovoľníckej služby, nemá vplyv na to, či bude mať počas plánovaného pobytu na území dotknutého členského štátu na tento účel dostatočné zdroje.

67

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že otázka, či je splnená podmienka dostatočných zdrojov, nemôže závisieť od toho, či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny preukáže, že sú splnené určité osobitné kritériá týkajúce sa označenia týchto zdrojov ako príjmu alebo majetku, právneho titulu, na základe ktorého nadobudol tieto zdroje, ako aj skutočnosti, že s nimi trvalo a neobmedzene disponuje, ako by boli jeho vlastné, keďže by to znamenalo, že podmienka dostatočných zdrojov by podliehala požiadavkám, ktoré prekračujú rámec požiadaviek stanovených v článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801.

71

V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že Súdny dvor rozhodol, že v prípade žiadateľa o povolenie na pobyt na účely štúdia podľa smernice 2016/801 môžu nezrovnalosti vo vyhláseniach týkajúcich sa jeho študijného plánu predstavovať jednu z objektívnych okolností prispievajúcich k zisteniu zneužívajúceho konania, za predpokladu sú dostatočne zjavné a posudzujú sa v zmysle všetkých konkrétnych okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23 , EU:C:2024:647 , bod 53 ).

72

Z týchto úvah vyplýva, že v rámci žiadosti o prijatie na základe smernice 2016/801 nezrovnalosti vo vyhláseniach týkajúcich sa zdrojov, ktoré bude mať dotknutý štátny príslušník tretej krajiny k dispozícii, môžu predstavovať indíciu umožňujúcu identifikovať situáciu, v ktorej podmienky stanovené touto smernicou, najmä pokiaľ ide o vydanie povolenia na pobyt na účely dobrovoľnej služby, nie sú splnené.

73

Pokiaľ ide o takéto nezrovnalosti, členským štátom nemožno uložiť povinnosť, aby vopred upozornili štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podali žiadosť o vstup na ich územie, na to, že nezrovnalosti vo vyhláseniach uskutočnených na podporu ich žiadosti môže viesť k zamietnutiu udelenia požadovaného povolenia na pobyt.

77

Ak by bolo požadované povolenie na pobyt zamietnuté len z toho dôvodu, že vyhlásenia týkajúce sa zdrojov, ktoré bude mať žiadateľ počas plánovaného pobytu k dispozícii, sa počas správneho konania menili, znamenalo by to, v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 5 ods. 3 smernice 2016/801, že takéto udelenie povolenia na pobyt by podliehalo dodatočným podmienkam nad rámec podmienok stanovených touto smernicou, čo, ako bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, členské štáty nemôžu urobiť.

78

Po tretie sa vnútroštátny súd pýta, aký dopad má vo veci samej zásada prednosti práva Únie, pokiaľ požiadavky týkajúce sa jednak označenia zdrojov deklarovaných dotknutým štátnym príslušníkom tretej krajiny ako príjmy alebo majetok, na základe ktorých nadobudol tieto zdroje, ako aj skutočnosti, že ich bude mať trvalo a neobmedzene k dispozícii, ako keby boli jeho vlastné, a jednak koherentnosti jeho vyhlásení v týchto rôznych ohľadoch, vyplývajú z judikatúry vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutia majú povahu záväzného precedensu.

79

Podľa ustálenej judikatúry zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada preto ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie, pričom právo členských štátov nemôže mať vplyv na účinok priznaný týmto rôznym normám na území týchto štátov. Z toho vyplýva, že na základe zásady prednosti práva Únie skutočnosť, že sa členský štát odvoláva na ustanovenia vnútroštátneho práva, hoci aj ústavnej povahy, nemôže podľa zásady prednosti práva Únie zasahovať do jednoty a účinnosti práva Únie (rozsudok z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , bod 23 a citovaná judikatúra).

83

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801 a zásada prednosti práva Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–

po prvé článok 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice bráni vnútroštátnej praxi, ktorá v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o povolenie na pobyt na účely dobrovoľnej služby, vyžaduje na to, aby sa podmienka dostatočných zdrojov stanovená v tomto ustanovení považovala za splnenú, aby s výhradou, že príslušné vyhlásenia sú koherentné, tento štátny príslušník preukázal, že sú splnené určité osobitné kritériá týkajúce sa označenia týchto zdrojov ako príjmu alebo majetku, právneho titulu, na základe ktorého nadobudol uvedené zdroje, ako aj skutočnosti, že ich bude mať trvalo a neobmedzene k dispozícii, ako keby boli jeho vlastné, a

–

po druhé vzhľadom na zásadu prednosti práva Únie je to tak aj v prípade, ak tieto požiadavky vyplývajú z judikatúry vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutia majú povahu záväzného precedensu.

–

po prvé článok 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice bráni vnútroštátnej praxi, ktorá v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o povolenie na pobyt na účely dobrovoľnej služby, vyžaduje na to, aby sa podmienka dostatočných zdrojov stanovená v tomto ustanovení považovala za splnenú, aby s výhradou, že príslušné vyhlásenia sú koherentné, tento štátny príslušník preukázal, že sú splnené určité osobitné kritériá týkajúce sa označenia týchto zdrojov ako príjmu alebo majetku, právneho titulu, na základe ktorého nadobudol uvedené zdroje, ako aj skutočnosti, že ich bude mať trvalo a neobmedzene k dispozícii, ako keby boli jeho vlastné, a

–

po druhé vzhľadom na zásadu prednosti práva Únie je to tak aj v prípade, ak tieto požiadavky vyplývajú z judikatúry vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutia majú povahu záväzného precedensu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.