C-534/23

62023CJ0534

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 3. júla 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Verejné obstarávanie Európskou úniou – Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046 – Zákazka na poskytovanie služieb jazykovej prípravy – Povinnosť predkladať ponuky prostredníctvom elektronickej aplikácie eSubmission – Použitie hypertextového odkazu uchádzačom na internetové sídlo obsahujúce dokumenty opisujúce ponuku – Odmietnutie správneho orgánu zohľadniť tieto dokumenty – Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery – Článok 41 Charty základných práv Európskej únie – Objektívna nestrannosť – Povinnosť odôvodnenia – Metóda porovnávacieho hodnotenia ponúk“

V spojených veciach C‑534/23 P a C‑539/23 P,

ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. a 23. augusta 2023,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

a

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne I. Herranz Elizalde a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, neskôr M. Morales Puerta a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľ vo veci C‑539/23 P,

ďalší účastníci konania:

Instituto Cervantes , so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: E. van Nuffel d’Heynsbroeck, avocat,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

…“

3

Podľa článku 67 tejto smernice:

„1. … Verejní obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní verejných zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2. Ponuka, ktorá je z pohľadu verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti… a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, vrátane kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych aspektov súvisiacich s predmetom dotknutej verejnej zákazky. …

…“

6

Článok 149 uvedeného nariadenia, nazvaný „Predloženie dokumentov súvisiacich so žiadosťou“, ktorý patrí do oddielu 3 („Informačné systémy a elektronická verejná správa“) kapitoly 2 („Pravidlá uplatniteľné na priame a nepriame riadenie“) hlavy V („Spoločné pravidlá“) toho istého nariadenia, v odseku 1 stanovoval:

„Mechanizmy predkladania dokumentov súvisiacich so žiadosťou stanoví zodpovedný povoľujúci úradník, ktorý môže zvoliť výlučný spôsob ich predkladania.

Zvolené spôsoby komunikácie majú taký charakter, aby sa zabezpečila skutočná hospodárska súťaž a splnenie týchto podmienok:

a)

každý takýto predložený dokument obsahuje všetky informácie potrebné na jeho vyhodnotenie;

7

Článok 160 nariadenia 2018/1046, nazvaný „Zásady vzťahujúce sa na zákazky a rozsah pôsobnosti“, patril do kapitoly 1 („Spoločné ustanovenia“) hlavy VII („Verejné obstarávanie a koncesie“) a v odseku 1 stanovoval:

„Pri všetkých zákazkách financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu sa dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.“

8

Článok 167 tohto nariadenia, nazvaný „Zadávanie zákaziek“, ktorý patrí tiež do kapitoly 1 v odseku 4, stanovoval:

„Verejný obstarávateľ zadáva zákazky na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, pričom vychádza z jednej z troch metód zadávania: na základe najnižšej ceny, najnižších nákladov alebo najlepšieho pomeru ceny a kvality.

meno uchádzača alebo uchádzačov v prípade rámcovej zmluvy, ktorému alebo ktorým sa zákazka zadala, a s výnimkou prípadu osobitnej zákazky zadanej na základe rámcovej zmluvy s opätovným otvorením súťaže aj charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky a zaplatenú cenu, resp. hodnotu zákazky;

b)

informácie o pokroku v rokovaní a dialógu s uchádzačmi.

…“

10

Podľa bodu 16 s názvom „Súťažné podklady“ prílohy I toho istého nariadenia:

a)

kritériá vylúčenia a podmienky účasti;

b)

kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívnu váhu…

…“

Rokovací poriadok Všeobecného súdu

2. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka musí obsahovať:

…

c) v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov.

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu

13

Kvalita, za ktorú bola maximálna známka 100 bodov, sa mala posudzovať na základe dvoch kritérií, a to kritéria č. 1 nazvaného „Kvalita ponúkaných kurzov“ (maximálna známka 70 bodov) a kritéria č. 2 nazvaného „Kontrola kvality a monitorovanie prác“ (maximálna známka 30 bodov).

17

Každé z týchto dvoch kritérií bolo rozdelené na tri podkritériá, a to:

–

podkritérium 1.1: „Obsah“ (30 bodov),

–

podkritérium 2.2: „Kontrola kvality“ (15 bodov) a

–

podkritérium 2.3: „Riadenie postupov“ (9 bodov).

18

Súťažné podklady spresňovali, že na to, aby boli ponuky v súlade s minimálnymi požiadavkami, musia získať aspoň „minimálny počet bodov“ za každé kritérium a podkritérium, ktoré bolo spresnené v týchto súťažných podkladoch. Okrem toho ponuky museli získať aspoň celkový počet bodov 70 zo 100.

19

Dňa 10. marca 2021 vypracoval výbor zriadený na tento účel správu o vyhodnotení ponúk. Dodávateľmi navrhnutými pre časť č. 3 boli zoskupenie CLL na prvom mieste a IC na druhom mieste.

23

Dňa 19. apríla 2021 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na odporúčania hodnotiaceho výboru. V ten istý deň zaslala IC list, v ktorom ho najmä informovala, že jeho ponuka na časť 3 bola vybratá na zadanie rámcovej zmluvy a že sa umiestnil na druhom mieste s kvalitatívnym skóre 82 bodov zo 100, cenou ponuky 2670560 eur a celkovým počtom 87,40 zo 100 bodov. Komisia okrem toho spresnila, že pred podpísaním rámcovej zmluvy uplatní desaťdňovú čakaciu lehotu.

24

Príloha pripojená k tomuto listu spresňovala vo forme hodnotiacej tabuľky dôvody hodnotenia ponuky IC vzhľadom na kvalitatívne kritériá uvedené v súťažných podkladoch.

25

podkritérium 1.1: 28/30 pre zoskupenie CLL a 22/30 pre IC,

–

podkritérium 1.2: 27/30 pre zoskupenie CLL a 21/30 pre IC,

–

podkritérium 1.3: 10/10 tak pre zoskupenie CLL, ako aj IC,

–

Komisia e‑mailom z 10. mája 2021 v odpovedi na žiadosť IC, ktorý namietal nedostatočnosť oznámenia vzhľadom na požiadavky článku 170 ods. 3 nariadenia 2018/1046, spresnila dôvody posúdenia ponuky zoskupenia CLL z hľadiska kritérií kvality. Tento e‑mail obsahoval v prílohe hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa ponuky tohto zoskupenia. Táto tabuľka obsahovala poznámky hodnotiaceho výboru pre každé z kritérií a podkritérií uvedených v súťažných podkladoch. V uvedenom e‑maile sa Komisia tiež zaviazala dodržať novú čakaciu lehotu desať kalendárnych dní pred podpísaním rámcovej zmluvy.

29

Listom z 25. mája 2021 Komisia poskytla dodatočné vysvetlenia, pričom v zostávajúcej časti odkázala na už poskytnuté informácie a uviedla, že čakacia lehota už uplynula.

30

V hodnotiacej tabuľke oznámenej 19. apríla 2021, ako aj vo vyššie uvedených oznámeniach z 10. a 25. mája 2021 Komisia informovala IC, že časti jeho ponuky, ktoré IC na účely opísania svojej ponuky sprístupnil len prostredníctvom hypertextových odkazov začlenených do tejto ponuky, nevyhodnotila. Komisia spresnila, že tieto časti ponuky zamietla z dôvodu, že používanie hypertextových odkazov nebolo v súlade so súťažnými podkladmi a že v prípade použitia takýchto odkazov existovalo riziko zmeny po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. Keďže časti ponuky, ktoré boli sprístupnené prostredníctvom hypertextových odkazov, zodpovedali dokumentom, ktorých predloženie požadovali súťažné podklady, Komisia sa domnievala, že tieto dokumenty chýbajú (ďalej len „nedostatok dokumentácie“).

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

34

Táto námietka bola zamietnutá v napadnutom rozsudku, keďže IC získal informácie týkajúce sa posúdenia kvality ponuky zoskupenia CLL až prostredníctvom oznámenia z 10. mája 2021. Až od tohto dátumu teda IC mohol účinne uplatniť svoje právo podať žalobu a začala plynúť lehota na podanie žaloby stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.

35

Pokiaľ ide o vec samu, IC, podporovaný Španielskym kráľovstvom, uviedol päť žalobných dôvodov na podporu svojej žaloby.

36

Svojím prvým žalobným dôvodom vytýkal Komisii nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia, keďže nebolo možné zistiť relatívne výhody ponuky zoskupenia CLL.

40

Piaty žalobný dôvod sa zakladal na porušení viacerých zásad týkajúcich sa verejného obstarávania, konkrétne zásady otvorenia verejného obstarávania čo najširšej hospodárskej súťaži, zásady transparentnosti a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže Komisia zadala všetky časti zákazky tomu istému uchádzačovi, konkrétne zoskupeniu CLL.

41

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol každý z týchto žalobných dôvodov a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu.

Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

42

uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

43

Svojím odvolaním vo veci C‑539/23 P Španielske kráľovstvo navrhuje:

–

zrušiť napadnutý rozsudok,

–

zamietnuť odvolania a

–

uložiť IC a Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

45

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 20. novembra 2023 boli veci C‑534/23 P a C‑539/23 P spojené.

O odvolaniach

O prvom odvolacom dôvode IC a druhom odvolacom dôvode Španielskeho kráľovstva

Argumentácia účastníkov konania

49

IC na úvod pripomína, že v rámci svojho tretieho žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom tvrdil, že sa mohol legitímne domnievať, že každá ponuka predložená prostredníctvom aplikácie eSubmission môže obsahovať hypertextové odkazy na dokumenty opisujúce ponuku, dostupné na internetovom sídle. Práve na základe tejto legitímnej dôvery uviedol prostredníctvom hypertextových odkazov odkazy na viaceré dokumenty relevantné pre vyhodnotenie jeho ponuky, ako sú dokumenty opisujúce, ako sa pri plnení tejto zákazky na služby jazykovej prípravy zabezpečí interakcia na diaľku medzi žiakom a učiteľom.

50

IC tiež uvádza, že v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že aj iní uchádzači zahrnuli do svojich ponúk hypertextové odkazy.

54

IC kritizuje aj bod 144 napadnutého rozsudku, v ktorom sa spomína prezentácia IT manažéra IC na pojednávaní pred Všeobecným súdom, z ktorého vyplynulo, že dokumenty opisujúce ponuku môže IC z technického hľadiska ešte zmeniť. Podľa IC je táto skutočnosť irelevantná, pretože je dôležité len určiť, či tieto dokumenty boli zmenené, a nie či mohli byť zmenené. Keďže akákoľvek zmena zanecháva stopy v informačnom systéme, IC mohol preukázať, že tieto dokumenty nezmenil po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk.

55

V každom prípade je neprijateľné, aby verejný obstarávateľ odmietol dokumenty len z dôvodu, že nie je schopný určiť, či sú tieto dokumenty zahrnuté. Dokumenty predložené na podporu ponuky možno vylúčiť len v prípade preukázanej nezrovnalosti, a nie len na základe jednoduchej domnienky o nezrovnalosti.

56

IC spresňuje, že sa predtým zúčastnil na postupe verejného obstarávania HR/2020/OP/0004, v prípade ktorého súťažné podklady vyžadovali predloženie ponúk prostredníctvom aplikácie eSubmission v znení zodpovedajúcom podmienkam použitým v súťažných podkladoch, o ktoré ide v prejednávanej veci. V tomto konaní ponuka predložená IC prostredníctvom tejto aplikácie obsahovala hypertextový odkaz na prílohy. V posúdení tejto ponuky, ktorú Komisia oznámila spoločnosti IC 7. septembra 2020, bol pritom obsah týchto príloh opísaný a vyhodnotený.

60

Napokon IC síce pripúšťa, že použitie hypertextových odkazov v ponuke v prejednávanej veci možno považovať za nesprávne, tvrdí však, že značný počet uchádzačov bol na základe predchádzajúcej praxe Komisie vedený k tomu, aby sa dopustil tohto pochybenia. Táto skutočnosť je podstatná na účely konštatovania existencie „legitímnej dôvery“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

61

IC dodáva, že požiadal Všeobecný súd, aby uložil Komisii povinnosť predložiť informácie umožňujúce určiť, či aj iní uchádzači v rámci svojich ponúk použili hypertextové odkazy a či Komisia systematicky odmietala zohľadniť dokumenty, na ktoré tieto odkazy odkazovali. Podľa IC na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 150 napadnutého rozsudku na účely odôvodnenia zamietnutia tohto návrhu na vykonanie dokazovania, boli tieto informácie nevyhnutné na rozhodnutie o tvrdení založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

62

V tejto súvislosti IC poznamenáva, že zásada ochrany legitímnej dôvery je dôsledkom zásady právnej istoty. Je teda nevyhnutné, aby pravidlá formulované verejným obstarávateľom na účely zadania verejnej zákazky boli jasné a presné a aby ich uplatnenie bolo pre uchádzačov predvídateľné. Túto požiadavku však nemožno považovať za splnenú, ak si viacerí uchádzači vykladali pravidlo, akým je povinnosť predložiť ponuky prostredníctvom aplikácie eSubmission, v inom zmysle, než je ten, ktorý bol zamýšľaný Komisiou.

66

Španielske kráľovstvo v prvom rade vytýka Všeobecnému súdu, že svoju analýzu obmedzil na možnosť, že dokumenty pripojené k ponuke prostredníctvom hypertextových odkazov môžu byť po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk zmenené. Transformoval tak hypotézu prípadného rizika protiprávneho konania na neprekonateľnú prekážku, ktorá úplne bráni používaniu hypertextových odkazov na predloženie dokumentov opisujúcich ponuku.

67

Aj za predpokladu, že by použitie takýchto odkazov bolo protiprávne, Všeobecný súd v bode 147 napadnutého rozsudku nesprávne vyvodil z rozsudku z 10. októbra 2013, Manova ( C‑336/12 , EU:C:2013:647 ), ktorý sa týka možnosti opraviť alebo doplniť ponuku na účely objasnenia alebo opravy zjavných vecných chýb, že Komisia nebola povinná vyzvať IC, aby opätovne predložil dokumenty tým, že ich nahrá do aplikácie eSubmission. Na rozdiel od toho, čo rozhodol Všeobecný súd, túto judikatúru bolo možné analogicky uplatniť na účely záveru, že je potrebné umožniť IC, aby prostredníctvom aplikácie eSubmission priamo predložil dokumenty, ktoré pôvodne sprístupnil prostredníctvom hypertextových odkazov, alebo aby preukázal, že tieto dokumenty neboli po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk zmenené.

68

Ďalej Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že na jednej strane skutočnosť, že Komisia v rámci postupu verejného obstarávania HR/2020/OP/0004 súhlasila s predložením dokumentov prostredníctvom hypertextových odkazov, a na druhej strane skutočnosť, že Komisia, ako vyplýva z bodu 133 napadnutého rozsudku, posúdila v rámci podkritéria 1.3 online platformy uchádzačov, ktoré sa nachádzajú na externých serveroch a sú prístupné prostredníctvom takýchto odkazov, sú irelevantné. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd nesprávne uspokojil s tým, že v bode 145 napadnutého rozsudku uviedol, že IC získal maximálny počet bodov za toto podkritérium 1.3.

V prvom rade treba pripomenúť, že možnosť dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery má každá osoba, u ktorej správny orgán Únie vzbudil odôvodnené očakávania. Uisteniami spôsobilými vyvolať uvedené očakávania sú bez ohľadu na formu, akou boli oznámené, informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa, neviažu sa na splnenie žiadnej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2024, Coppo Gavazzi a i./Parlament, C‑725/20 P , EU:C:2024:766 , bod 95 a citovanú judikatúru).

72

Naproti tomu, pokiaľ je pozorný a obozretný subjekt schopný predvídať prijatie opatrenia Únie spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok z 19. septembra 2024, Coppo Gavazzi a i./Parlament, C‑725/20 P , EU:C:2024:766 , bod 96 a citovanú judikatúru).

73

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku konštatoval, že v predmetnom postupe verejného obstarávania každý primerane informovaný a primerane obozretný uchádzač si bol vedomý toho, že mu nie je dovolené uviesť na podporu svojej ponuky hypertextové odkazy na dokumenty dostupné na internetovom sídle, ktoré zostávajú pod jeho kontrolou, a teda technicky ich možno po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk zmeniť.

74

V tejto súvislosti je irelevantná okolnosť zdôraznená Španielskym kráľovstvom, že podľa podkritéria 1.3 uvedeného v súťažných podkladoch, ktoré sa týka „online platforiem“, bolo potrebné posúdiť prvok, ktorý je modifikovateľný par excellence, a to platformu online jazykového vzdelávania, ktorú navrhol uchádzač. Prejednávaný spor sa totiž netýka uplatnenia podkritéria 1.3, ale otázky, či prvky zahrnuté do ponuky na účely zdokumentovania obsahu a pedagogiky navrhovaného jazykového vzdelávania (podkritériá 1.1 a 1.2) museli byť nahraté do aplikácie eSubmission alebo mohli byť sprístupnené prostredníctvom hypertextových odkazov.

78

81

Ďalej v rozsahu, v akom IC a Španielske kráľovstvo namietajú porušenie zásady právnej istoty, ktorej dôsledkom je zásada ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenúť, že táto prvá zásada vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné, aby ich uplatnenie mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídať. Každá právna úprava musí dotknutým osobám umožniť jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Jumbocarry Trading, C‑39/20 , EU:C:2021:435 , bod 48 a citovanú judikatúru).

82

Treba však dospieť k záveru, že pravidlá v oblasti predkladania dokumentov na podporu ponuky predloženej v rámci verejného obstarávania Únie sú dostatočne jasné a presné.

83

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s bodom 16.2 prílohy I k nariadeniu 2018/1046 musia byť podmienky predkladania ponúk uvedené vo výzve na predkladanie ponúk. V prejednávanej veci je nesporné, že táto výzva stanovovala, že ponuky musia byť predložené prostredníctvom aplikácie eSubmission a že na tento účel sa uchádzači musia riadiť pokynmi uvedenými v praktickej príručke k tejto aplikácii. Tento pokyn bol zopakovaný vo vyššie uvedenej pasáži nachádzajúcej sa na strane 79 súťažných podkladov, ktorá odkazovala na tieto pokyny, ktoré spresňujú, že každý dokument predložený na podporu ponuky musí byť nahraný do vyhradenej oblasti aplikácie eSubmission.

86

Uvedené normy, ako aj úvahy o riadnej správe vecí verejných môžu odôvodniť, že pokyn nahrať dokumenty predložené na podporu ponuky sa uplatňuje na všetky tieto dokumenty bez toho, aby boli stanovené výnimky pre niektoré kategórie dokumentov, ktorých neskoršia zmena by bola z technických alebo právnych dôvodov mimoriadne ťažká, či dokonca nemožná. Preto aj za predpokladu, že by tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na nezmeniteľnosti dokumentov zaregistrovaných pod číslom ISBN ( International Standard Book Number ) bolo správne a, ako tvrdí tento členský štát, Všeobecný súd ho nesprávne vyložil, takáto okolnosť nemôže spochybniť odôvodnenie, ktoré je samo osebe rozhodujúce a ktorým sa riadi napadnutý rozsudok, podľa ktorého IC nemohol očakávať, že Komisia posúdi dokumenty, ktoré neboli nahrané do aplikácie eSubmission, ale boli sprístupnené len prostredníctvom hypertextových odkazov.

87

Keďže Všeobecný súd bez toho, aby porušil zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, dospel k záveru, že vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby celý spis predložený každým uchádzačom zostal nezmenený, dokumenty sprístupnené prostredníctvom hypertextových odkazov nemohli byť zohľadnené pri hodnotení ponúk, v bodoch 143, 144, 146 a 147 napadnutého rozsudku tiež správne konštatoval, že Komisia nebola povinná preskúmať a požadovať dôkazy od uchádzačov, ktorí využili hypertextové odkazy, či dokumenty sprístupnené prostredníctvom takýchto odkazov zostali po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk nezmenené.

88

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 147 napadnutého rozsudku správne uviedol, že judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 10. októbra 2013, Manova ( C‑336/12 , EU:C:2013:647 ), nemožno chápať v tom zmysle, že Komisia mala IC vyzvať, aby správne predložil predmetné dokumenty. Tento rozsudok sa totiž týka možnosti verejného obstarávateľa vyzvať uchádzača, aby odstránil nedostatky pri predložení svojej ponuky tým, že predloží dokumenty opisujúce situáciu tohto uchádzača. Okrem toho, že dokumenty dotknuté vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa na rozdiel od prejednávanej veci netýkali samotnej ponuky, ten istý rozsudok nezavádza povinnosť verejného obstarávateľa požiadať o odstránenie nedostatkov.

91

IC pripomína, že svojím druhým žalobným dôvodom uvedeným pred Všeobecným súdom vytýkal Komisii, že nevykonala porovnávacie preskúmanie kvality konkurenčných ponúk. Táto inštitúcia sa totiž obmedzila na to, že pristúpila k izolovanému hodnoteniu každej z ponúk a zoradila tieto ponuky podľa výsledkov dosiahnutých na základe týchto izolovaných hodnotení.

92

Všeobecný súd zamietol tento žalobný dôvod, pričom v podstate uviedol, že porovnanie ponúk nevyžaduje porovnanie návrhov uchádzačov s cieľom identifikovať vlastnosti a výhody jedných vo vzťahu k ostatným.

93

Toto odôvodnenie sa odráža najmä v bode 165 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že ponuka zoskupenia CLL bola posúdená z hľadiska kritérií hodnotenia ponúk uvedených v súťažných podkladoch, rovnako ako ponuka IC, takže nič neumožňuje domnievať sa, že Komisia nesplnila požiadavku určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

97

Zamietnutie druhého žalobného dôvodu je okrem toho poznačené rozporuplným odôvodnením.

98

V tejto súvislosti IC poznamenáva, že v bode 174 napadnutého rozsudku sa konštatuje, že „Komisia porovnala technické návrhy. V tomto zmysle Komisia skutočne konštatovala, že ponuka [IC] vykazuje chybu, pokiaľ ide o samoštúdium. V prejednávanej veci treba konštatovať, že ponuka bola vyhodnotená ako menej kvalitná než ponuka zoskupenia CLL, keďže v nej nebolo špecifikované samoštúdium“. Podľa IC Všeobecný súd týmto vyjadrením naznačil, že verejný obstarávateľ musí posúdiť navzájom si konkurujúce návrhy, čo je v rozpore s ostatnými dôvodmi napadnutého rozsudku, ktoré vedú k zamietnutiu druhého žalobného dôvodu. V zásade by sa malo vychádzať z toho, že v bode 174 Všeobecný súd konštatoval, že Komisia skutočne porovnala konkurenčné ponuky medzi sebou. Toto konštatovanie by bolo v takomto prípade v rozpore s ostatnými konštatovaniami Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku a v každom prípade by predstavovalo skreslenie skutkových okolností, pretože Komisia v skutočnosti neporovnala konkurenčné technické návrhy s cieľom určiť ich vlastnosti a relatívne výhody.

99

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

Je pravda, ako zdôrazňuje IC, že táto metóda vyžaduje objektívne porovnanie „relatívnej hodnoty“ ponúk. Táto požiadavka vyplýva najmä z odôvodnenia 90 smernice 2014/24, ktoré je relevantné pre výklad pôsobnosti článku 67 tejto smernice, pričom samotný článok 67 je, ako vyplýva z odôvodnenia 106 nariadenia 2018/1046, relevantný pre výklad článku 167 ods. 4 tohto nariadenia.

103

Na rozdiel od toho, čo tvrdí IC, však posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého sa v prejednávanej veci uskutočnilo takéto objektívne porovnanie v závislosti od relatívnej hodnoty ponúk, nie je poznačené nesprávnym právnym posúdením alebo skreslením skutkových okolností.

104

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 165 a 166 napadnutého rozsudku konštatoval, že každá z ponúk zoskupenia CLL a IC bola vyhodnotená vzhľadom na kritériá stanovené v súťažných podkladoch. Ako bolo pripomenuté v bodoch 23 a 26 tohto rozsudku, tieto hodnotenia viedli k celkovému skóre 88,89 bodu zo 100 v prípade zoskupenia CLL a 87,40 bodu zo 100 v prípade IC.

105

IC nepodložil ani svoje tvrdenie, že posúdenie hodnoty ponuky zoskupenia CLL bolo jednotné pre všetky časti dotknutej verejnej zákazky. Hoci sa ukázalo, že všetky časti tejto zákazky boli na prvom mieste zadané zoskupeniu CLL, zo skutočností konštatovaných Všeobecným súdom ani zo skutočností uvedených IC nevyplýva, že skóre získané uchádzačmi zaradenými na druhom mieste za jednotlivé časti uvedenej zákazky boli rovnaké. Nič teda neumožňuje usudzovať, že „relatívna hodnota“ ponuky zoskupenia CLL bola jednotná pre všetky časti.

109

V dôsledku toho žiadne z tvrdení, ktoré IC uviedol na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu, neumožňuje preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo skreslil skutkový stav, keď v bode 165 napadnutého rozsudku konštatoval, že nič neumožňuje domnievať sa, že Komisia nedodržala požiadavku určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania.

110

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod IC je nedôvodný.

O prvom odvolacom dôvode Španielskeho kráľovstva

Sporné rozhodnutie však neumožňuje zistiť, z akých presných dôvodov boli tieto známky pridelené ponuke IC.

114

Poskytnutie prístupu k hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje komentáre k rôznym prvkom podkritéria bez uvedenia bodov pridaných alebo odpočítaných za každý z týchto prvkov, je nedostatočné.

115

Je pravda, že Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku správne pripomenul, že na splnenie povinnosti odôvodnenia stačí, aby vylúčený uchádzač mohol pochopiť, prečo je vybraná ponuka lepšia ako neúspešná ponuka. V prejednávanej veci však Všeobecný súd nesprávne opomenul konštatovať, že sporné rozhodnutie práve neumožňovalo IC pochopiť, prečo bola ponuka zoskupenia CLL hodnotená priaznivejšie.

116

Všeobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci sú súťažné podklady menej podrobné ako súťažné podklady vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. apríla 2016, European Dynamics Luxembourg a i./EUIPO ( T‑556/11 , EU:T:2016:248 ). Podľa Španielskeho kráľovstva je toto odôvodnenie Všeobecného súdu z právneho hľadiska nesprávne, pretože sa rovná tvrdeniu, že práve presnosť, s akou sú súťažné podklady vypracované, určuje rozsah povinnosti odôvodnenia. Rozsah tejto povinnosti však nemôže závisieť od súťažných podkladov. V prejednávanej veci mal Všeobecný súd považovať za rozhodujúcu skutočnosť konštatovanú v bodoch 76 až 78 a 90 napadnutého rozsudku, že každé podkritérium obsahovalo rôzne prvky a že tieto prvky boli predmetom osobitného posúdenia prostredníctvom pozitívnych alebo negatívnych komentárov.

120

V konečnom dôsledku je podľa Španielskeho kráľovstva potrebné, aby rozhodnutie prijaté správnym orgánom uvádzalo skutočne prisúdenú váhu pri posudzovaní každého z prvkov, ktoré boli predmetom nezávislého posúdenia.

121

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

125

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že od verejného obstarávateľa nemožno žiadať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola prijatá, oznámil jednak okrem dôvodov zamietnutia tejto ponuky aj detailné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail jeho ponuky v rámci jej posudzovania, a jednak v rámci oznámenia charakteristík a výhod týkajúcich sa úspešnej ponuky podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a ponuky vylúčeného uchádzača (rozsudok z 3. mája 2018, EUIPO/European Dynamics Luxembourg a i., C‑376/16 P , EU:C:2018:299 , bod 57 a citovaná judikatúra).

126

Okrem toho povinnosť odôvodnenia v zásade nevyžaduje, aby sa každému negatívnemu alebo pozitívnemu komentáru pri hodnotení pripisovala osobitná váha. Pokiaľ teda dokumentácia k zadávaciemu konaniu obsahuje číselne vyjadrenú dôležitosť pripísanú kritériám alebo podkritériám, zásada transparentnosti vyžaduje číselné hodnotenie týchto kritérií a podkritérií (rozsudok z 3. mája 2018, EUIPO/European Dynamics Luxembourg a i., C‑376/16 P , EU:C:2018:299 , bod 63 ).

127

V prejednávanej veci je nesporné, že súťažné podklady stanovovali váhu bodov na úrovni kritérií a podkritérií, ale že v rámci každého podkritéria tiež rozlišovali rôzne prvky, ktoré jednotlivo neboli individuálne sprevádzané osobitnou bodovou váhou.

O treťom odvolacom dôvode Španielskeho kráľovstva

Argumentácia účastníkov konania

131

Španielske kráľovstvo uvádza, že druhý žalobný dôvod, ktorý podal IC na Všeobecnom súde, sa týkal absencie porovnania medzi ponukami zoskupenia CLL a IC a že svojím piatym žalobným dôvodom IC vytýkal Komisii, že zadala všetky časti zákazky jedinému poskytovateľovi služieb.

132

Tento členský štát pripomína, že na podporu týchto žalobných dôvodov sa IC pred Všeobecným súdom dovolával porušenia zásady rovnosti zaobchádzania tým, že konkrétnym spôsobom ilustroval rozdielne zaobchádzanie, ktorému bol vystavený.

136

Po druhé Španielske kráľovstvo tvrdí, že pred Všeobecným súdom uviedlo skutočnosť, že Komisia sa pri hodnotení podkritéria 1.1 pozitívne vyjadrila k ponuke zoskupenia CLL, pokiaľ ide o určité digitálne nástroje ponúkané týmto zoskupením, zatiaľ čo v súvislosti s digitálnymi nástrojmi navrhnutými v ponuke IC sa táto inštitúcia obmedzila na to, že bez ich posúdenia uviedla, že táto ponuka vymenúva takéto nástroje.

137

Všeobecný súd v bodoch 179 a 180 napadnutého rozsudku zamietol toto tvrdenie, pričom sa domnieval, že pokiaľ ide o digitálne nástroje, komentár týkajúci sa ponuky IC bol rovnocenný s komentárom týkajúcim sa ponuky zoskupenia CLL. Takéto posúdenie Všeobecného súdu je nesprávne, pretože Komisia v súvislosti s týmto prvkom podkritéria 1.1 opomenula formulovať hodnotenie ponuky IC.

138

V skutočnosti vzhľadom na nepodanie návrhu na vykonanie dokazovania, ktorého cieľom by bolo prinútiť Komisiu, aby sa k tejto otázke vyjadrila, Všeobecný súd nemohol vedieť, či Komisia udelila rovnakú známku zoskupeniu CLL a IC za uvedený prvok podkritéria 1.1.

142

Všeobecný súd tým, že v bode 178 napadnutého rozsudku zamietol toto tvrdenie z dôvodu, že prijatie tohto tvrdenia „by znamenalo ešte priaznivejšie zaobchádzanie [s IC]“, skreslil uvedené tvrdenie. V prípade neexistencie tohto skreslenia by Všeobecný súd mohol konštatovať, že rozdielne zaobchádzanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je neprijateľné, pretože ak by Komisia posúdila metódy štúdia navrhnuté zoskupením CLL, mohla by dospieť k negatívnemu hodnoteniu týchto metód.

143

Po štvrté Španielske kráľovstvo uvádza, že pred Všeobecným súdom tvrdilo, že Komisia sa vo svojom posúdení ponuky zoskupenia CLL týkajúcej sa prvku „organizácia obsahu“ uvedeného v podkritériu 1.1 obmedzila na formálnu analýzu vedúcu k pripomienke, že táto organizácia je podrobná a má veľmi jasnú štruktúru, zatiaľ čo vo svojom posúdení ponuky IC sa vyjadrila k obsahu kurzov.

144

V bode 182 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne zamietol toto tvrdenie z dôvodu, že Komisia uviedla pozitívny komentár k obsahu kurzov, hoci Španielske kráľovstvo spochybnilo skutočnosť, že Komisia nevykonala žiadne posúdenie, pokiaľ ide o organizáciu tohto obsahu.

Ako uvádza Španielske kráľovstvo, body napadnutého rozsudku, ktoré spochybňuje svojím tretím odvolacím dôvodom, zodpovedajú tvrdeniam, ktoré uviedol na podporu druhého a piateho žalobného dôvodu IC, v ktorých kritizoval najmä skutočnosť, že všetky časti dotknutej verejnej zákazky boli zadané zoskupeniu CLL. Tento priaznivý výsledok pre zoskupenie CLL bol dôsledkom nedostatkov, či dokonca svojvoľného zaobchádzania pri porovnávaní ponúk. Podľa týchto tvrdení Španielskeho kráľovstva predložených Všeobecnému súdu z tabuliek hodnotenia ponúk zoskupenia CLL a IC týkajúcich sa časti č. 3 vyplývalo, že hodnotenie ponuky zoskupenia CLL nebolo v niektorých aspektoch také dôkladné ako hodnotenie ponuky IC, avšak v iných aspektoch bolo podrobnejšie.

148

V tejto súvislosti treba uviesť, že skutočnosť, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o obsah alebo stupeň podrobnosti, medzi komentármi hodnotiaceho výboru k rôznym ponukám, nie je sama osebe nepriamym dôkazom o existencii nerovnosti zaobchádzania alebo svojvoľného zaobchádzania. Keďže sa ponuky navzájom líšia, vedú k formulácii komentárov, ktoré môžu byť v niektorých aspektoch podrobnejšie vo vzťahu k jednému uchádzačovi ako vo vzťahu k druhému.

149

Hoci je pravda, že existenciu nerovnosti zaobchádzania alebo svojvoľného zaobchádzania treba konštatovať, ak sú predložené presné a zhodujúce sa nepriame dôkazy o takomto protiprávnom správaní, treba konštatovať, že z bodov napadnutého rozsudku, ktorých sa týka tretí odvolací dôvod Španielskeho kráľovstva, nevyplýva, že takéto nepriame dôkazy boli nájdené v tabuľke hodnotenia ponúk zoskupenia CLL a IC týkajúcej sa časti 3.

153

Naopak v rozsahu, v akom Španielske kráľovstvo tvrdí, že zamietnutie jeho návrhu na vykonanie dokazovania v bode 150 napadnutého rozsudku je založené na nesprávnom výklade článku 88 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a zbavuje tak článok 145 ods. 2 písm. c) tohto rokovacieho poriadku potrebného účinku, tento členský štát vznáša právnu otázku.

154

Článok 88 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, že dôkazné prostriedky možno vykonať buď bez návrhu, alebo na návrh hlavného účastníka konania.

155

Ako jednoznačne vyplýva z tohto ustanovenia, vedľajší účastníci konania nie sú oprávnení podať na Všeobecný súd návrhy na vykonanie dokazovania.

O štvrtom odvolacom dôvode Španielskeho kráľovstva

Argumentácia účastníkov konania

159

Španielske kráľovstvo pripomína, že právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty zahŕňa najmä požiadavky objektívnej nestrannosti a transparentnosti. Všeobecný súd tým, že zamietol piaty žalobný dôvod IC, porušil tieto požiadavky.

160

V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo tvrdí, že v postupe verejného obstarávania, ktorý sa zakladá na kritériu vyhodnotenia ponúk na základe najlepšieho pomeru kvalita/cena, sa posúdenie kvality ponuky musí vykonať oddelene od posúdenia ceny. Takéto oddelenie zaručuje, že hodnotenie kvality nebude ovplyvnené cenou. Tým sa zabráni tomu, že sa drahšia ponuka už z tohto dôvodu bude považovať za lepšiu.

164

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

165

Základné právo na riadnu správu vecí verejných uvedené v článku 41 Charty zahŕňa podľa odseku 1 tohto ustanovenia právo na nestranné vybavovanie svojich záležitostí. Táto požiadavka nestrannosti má subjektívny aj objektívny prvok. V súlade s týmto druhým prvkom musí každá inštitúcia, orgán, úrad a agentúra Únie poskytovať dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností, pokiaľ ide o prípadnú zaujatosť (rozsudok zo 14. marca 2024, D & A Pharma/Komisia a EMA, C‑291/22 P , EU:C:2024:228 , body 72 a 73 , ako aj citovaná judikatúra).

166

Uvedené posúdenie Všeobecného súdu pritom riadne umožnilo zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na porušení požiadavky nestrannosti. Aj za predpokladu, že by obava tohto členského štátu týkajúca sa prípadnej preferencie v prospech najdrahšej ponuky bola akokoľvek relevantná, nič to nemení na tom, že rozlišovanie medzi hodnotením založeným na cene a hodnotením založeným na kvalite, aké je uvedené v súťažných podkladoch, poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o takúto prípadnú preferenciu.

170

V dôsledku toho v rozsahu, v akom je štvrtý odvolací dôvod Španielskeho kráľovstva založený na porušení požiadavky objektívnej nestrannosti, musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

171

Napokon Španielske kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd porušil požiadavku transparentnosti, avšak bez toho, aby v tejto súvislosti uviedlo akúkoľvek osobitnú argumentáciu. Podľa ustálenej judikatúry však z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, inak sú odvolanie alebo predmetný odvolací dôvod neprípustné (rozsudok zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P , EU:C:2024:821 , body 57 a 58 ). Z toho vyplýva, že výhrada Španielskeho kráľovstva založená na porušení požiadavky transparentnosti je neprípustná.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

175

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

176

Keďže Komisia navrhla uložiť IC a Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania a títo nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou v rámci odvolaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: