C-543/23

62023CJ0543

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 4. septembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Učitelia, ktorí získali odbornú prax v určitých školských zariadeniach, ktorých fungovanie a organizácia nepatria do pôsobnosti štátu – Prijímanie do zamestnania na dobu neurčitú v štátnych školách – Stanovenie praxe na účely určenia odmeňovania – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje započítanie období služby odpracovaných v niektorých školách, ktorých fungovanie a organizácia nepatria do pôsobnosti štátu – Rozdielne zaobchádzanie založené na inom kritériu, ako je určitá alebo neurčitá povaha pracovnoprávneho vzťahu – Články 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie – Uplatniteľnosť – Nevykonávanie práva Únie“

Vo veci C‑543/23 [Gnattai] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale di Padova (Súd v Padove, Taliansko) zo 14. augusta 2023 a doručený Súdnemu dvoru 28. augusta 2023, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia N. Jääskinen, A. Arabadžiev (spravodajca), M. Condinanzi a R. Frendo,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: G. Chiapponi, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. marca 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Delaude a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 5. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 157 ZFEÚ, článkov 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368), smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod ( Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22 ; Mim. vyd. 20/001, s. 23), smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79), článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako aj Európskej sociálnej charty podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 v revidovanom znení (ďalej len „Európska sociálna charta“).

4

Doložka 2 rámcovej dohody, nazvaná „Pôsobnosť“, v bode 1 uvádza:

„Táto dohoda sa vzťahuje na pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch.“

5

Doložka 3 rámcovej dohody s názvom „Vymedzenia“ znie:

„1.

Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

…

4.

Nároky vyplývajúce z celkového počtu odpracovaných rokov, ktoré súvisia s osobitnými pracovnoprávnymi podmienkami, sú u pracovníkov na dobu určitú rovnaké ako u stálych pracovníkov, pokiaľ rozdielne nároky vyplývajúce z rovnakého počtu odpracovaných rokov nie sú objektívne zdôvodnené.“

Talianske právo

7

„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 33 druhého odseku Ústavy, národný vzdelávací systém tvoria štátne školy a rovnocenné súkromné a obecné školy. Republika si stanovuje prioritný cieľ rozšíriť ponuku vzdelávania a všeobecne podporovať zodpovedajúci dopyt po celoživotnom vzdelávaní už od detstva.

2. Na všetky účely platných predpisov, najmä pokiaľ ide o oprávnenie udeľovať právne platné doklady o vzdelaní, sa pod ‚rovnocennými školami‘ rozumejú neštátne – vrátane obecných – vzdelávacie inštitúcie, ktoré od predškolského veku spĺňajú všeobecné predpisy v oblasti vzdelávania, sú v súlade so vzdelávacími potrebami rodín a spĺňajú požiadavky na kvalitu a efektívnosť uvedené v odsekoch 4, 5 a 6.

3. Rovnocenné súkromné školy majú zaručenú neobmedzenú slobodu, pokiaľ ide o kultúrnu a pedagogicko‑didaktickú orientáciu. S prihliadnutím na výchovnú koncepciu školy sa vyučovanie orientuje na liberálne princípy zakotvené v Ústave. Keďže rovnocenné školy poskytujú verejnú službu, prijímajú všetky osoby, ktoré akceptujú ich vzdelávaciu koncepciu a požiadajú o zápis, vrátane žiakov a študentov s postihnutím. Vzdelávacia koncepcia môže určovať kultúrnu alebo náboženskú orientáciu. Mimoškolské aktivity, ktoré predpokladajú alebo vyžadujú príslušnosť k určitej ideológii alebo náboženskému vyznaniu, však nie sú pre žiakov povinné.

4. Rovnoprávnosť sa udeľuje mimovládnym školám, ktoré o ňu požiadajú, výslovne sa zaviažu vykonávať ustanovenia odsekov 2 a 3 a splnia tieto požiadavky:

a)

majú koncepciu vzdelávania, ktorá je v súlade s princípmi Ústavy, a plán vzdelávacieho programu, ktorý je v súlade s platnými pravidlami a predpismi; predložia osvedčenie s menom osoby zodpovednej za správu a zverejnia svoju bilanciu;

e)

uplatňujú všetky platné predpisy týkajúce sa integrácie postihnutých alebo znevýhodnených žiakov;

f)

organizujú ucelené vzdelávacie kurzy; rovnocennosť nemožno udeliť pre jednotlivé triedy s výnimkou prípadov, keď sa zavádzajú nové ucelené vzdelávacie kurzy, v ktorých sa musí začať prvou triedou;

g)

učitelia majú osvedčenie o spôsobilosti;

AR, učiteľ s kvalifikáciou na vyučovanie talianskeho jazyka, histórie a geografie, pracoval v „rovnocennej“ škole v zmysle článku 1 ods. 2 zákona č. 62/2000 v období od roku 2002 do roku 2007 na základe piatich zmlúv na dobu určitú.

11

Dňa 1. septembra 2008 ho ministerstvo školstva prijalo na dobu neurčitú na výkon povolania učiteľa na štátnej škole. V rámci obnovenia služobného postupu tohto učiteľa, ku ktorému došlo pri tomto prijatí, ho toto ministerstvo zaradilo do platového pásma zodpovedajúceho „nulovému počtu odpracovaných rokov“. Toto ministerstvo totiž v podstate zastávalo názor, že článok 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 neumožňoval zohľadniť na účely výpočtu odpracovaných rokov žalobcu vo veci samej roky odpracované v tejto rovnocennej škole.

12

AR podal na Tribunale di Padova (Súd v Padove, Taliansko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhal, aby ministerstvo školstva zohľadnilo roky, ktoré odpracoval na základe svojho zamestnania v rovnocennej škole, pričom tvrdil, že článok 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 predstavuje porušenie doložky 4 rámcovej dohody, ako aj článkov 20 a 21 Charty.

13

16

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti nezohľadnenia odbornej praxe získanej v rovnocenných školách na účely stanovenia odmeny tých istých učiteľov s doložkou 4 rámcovej dohody.

17

Toto nezohľadnenie by totiž znamenalo, že s učiteľmi, ktorí pracovali v rámci vzťahov na dobu určitú v rovnocenných školách, by sa zaobchádzalo menej priaznivo ako s učiteľmi, ktorí ukončili rovnaké obdobie práce na základe zmlúv na dobu neurčitú v štátnych školách a ich pedagogická prax sa zohľadňuje na účely určenia ich odmeny, a to z dôvodu, že títo prví uvedení učitelia neuspeli vo výberovom konaní na prijatie do verejnej služby.

18

Situácie týchto dvoch kategórií učiteľov sú pritom porovnateľné, keďže neexistuje žiadny rozdiel medzi zamestnaním, vzdelaním, úlohami a pracovnými povinnosťami učiteľa na dobu neurčitú vykonávajúceho svoje úlohy v štátnej škole a učiteľa na dobu určitú vykonávajúceho svoje úlohy v rovnocennej škole a Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) uznal, že tieto dve kategórie škôl sú «v plnom rozsahu“ rovnaké.

22

Okrem toho tento článok 485 je v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania, keďže zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi učiteľmi rovnocenných škôl a učiteľmi štátnych škôl na dobu určitú.

23

Podľa vnútroštátneho súdu sa Charta uplatňuje na prejednávanú vec, keďže na jednej strane jej cieľom je určiť, či nezohľadnenie práce na dobu určitú vykonávanej v rovnocenných školách, stanovené v článku 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, je v súlade s cieľom sledovaným rámcovou dohodou, ktorým je zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením dodržiavania zásady nediskriminácie, a na druhej strane je žalobca vo veci samej „pracovníkom na dobu určitú“ v zmysle doložky 3 bodu 1 tejto rámcovej dohody. Okrem toho právny akt vnútroštátneho práva je aktom, ktorý „vykonáva právo Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, keďže sa týka oblasti patriacej do právomoci Európskej únie. Prejednávaná vec, ktorá sa týka podmienok, za ktorých sa započítavajú odpracované obdobia učiteľov na dobu určitú na účely určenia ich odmeny pri prijatí do zamestnania ministerstvom školstva ako pedagogických pracovníkov na dobu neurčitú, nepochybne patrí pod „vykonávanie práva Únie“ v zmysle tohto článku 51 ods. 1, keďže sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody. V tejto súvislosti treba preskúmať zlučiteľnosť článku 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie v oblasti podmienok zamestnávania, ako sú zakotvené tiež v článku 157 ZFEÚ, v článku 14 EDĽP, v Európskej sociálnej charte, ako aj v smerniciach 2000/43 a 2000/78.

2.

Majú sa v rámci pôsobnosti smernice 1999/70 všeobecné zásady platného práva Únie týkajúce sa rovnosti, rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie v zamestnaní, ktoré sú zakotvené aj v článkoch 20 a 21 Charty, v článku 14 [EDĽP] (relevantné podľa článku 52 Charty), v [Európskej sociálnej charte], v článku 157 ZFEÚ a v [smerniciach 2000/43 a 2000/78], vykladať v tom zmysle, že bránia takej právnej úprave, aká je obsiahnutá v článku 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, ktorá vyžaduje, aby sa pri obnovení služobného postupu na účely odmeňovania zohľadňovala výlučne pedagogická práca vykonávaná ako zamestnanec ministerstva [školstva] alebo v paritných školách, v štátom uznaných stredných školách, dotovaných alebo podporovaných školách, ľudových školách a dievčenských internátnych školách, pričom v rámci obnovenia služobného postupu (po prijatí na dobu neurčitú ministerstvom školstva) sa zaobchádza menej priaznivo a diskriminačne s učiteľmi rovnocenných škôl so zmluvami na dobu určitú, ktorým sa neposkytuje príplatok za odpracované roky, ktorý sa však poskytuje učiteľom zamestnaným na dobu určitú v štátnych, obecných, paritných, štátom uznaných stredných, dotovaných alebo podporovaných školách a dievčenských internátnych školách, ktorí sú v porovnateľnej situácii ako učitelia rovnocenných škôl, pokiaľ ide o povahu ich práce, funkcie, prácu a odborné povinnosti, ako aj podmienky vzdelávania a pracovnoprávne podmienky v porovnaní s učiteľmi rovnocenných škôl uvedených v zákone č. 62/2000, vykonávajú rovnaké povinnosti a na základe nadobudnutej pedagogickej skúsenosti majú rovnaké disciplinárne, pedagogické, metodicko‑didaktické, organizačné a interpersonálne a výskumné znalosti ako učitelia rovnocenných škôl?

O prípustnosti tretej otázky

25

Na úvod treba uviesť, že Komisia vo svojich písomných pripomienkach okrem iného tvrdí, že tretia otázka je neprípustná, keďže vnútroštátny súd nepreukázal nijakú súvislosť medzi článkom 21 Charty uvedeným v tejto otázke a vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej.

26

Táto otázka sa okrem toho týka aj rozdielneho zaobchádzania medzi učiteľmi zamestnanými na dobu určitú v rovnocenných školách v zmysle článku 1 ods. 2 zákona č. 62/2000 na jednej strane a učiteľmi, ktorí sú tiež zamestnaní na dobu určitú v súkromných školách, ktoré predchádzali vytvoreniu rovnocenných škôl, a v štátnych školách na druhej strane. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že zásada zákazu diskriminácie bola touto rámcovou dohodou vykonávaná a vyjadrená len v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, s vylúčením rozdielov v zaobchádzaní medzi určitými kategóriami zamestnancov na dobu určitú.

27

30

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd dostatočne vysvetlil súvislosť, ktorú vidí medzi vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej a zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakotvenými v článkoch 20 a 21 Charty, a spresnil dôvody, pre ktoré sa domnieva, že je potrebný výklad týchto zásad.

31

Z toho vyplýva, že tretia otázka je prípustná.

O veci samej

32

V prejednávanej veci v rozsahu, v akom sa prvá a tretia otázka týkajú takéhoto rozdielneho zaobchádzania, ich treba preskúmať výlučne z hľadiska tejto smernice a rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Vernaza Ayovi, C‑96/17 , EU:C:2018:603 , bod 20 , ako aj analogicky rozsudok z 15. mája 2025, Melbán a Sergamo, C‑623/23 a C‑626/23 , EU:C:2025:358 , bod 49 ).

36

V dôsledku toho treba konštatovať, že svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 4 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely stanovenia odpracovaných rokov a odmeňovania učiteľov pri ich prijatí do zamestnania na dobu neurčitú v štátnych školách nestanovuje zohľadnenie období služby, ktoré títo učitelia predtým odpracovali v rámci zamestnania na dobu určitú v určitých školách, ktorých fungovanie a organizácia nepatria do pôsobnosti štátu, ale ktoré sa podľa tejto právnej úpravy považujú za štátne školy, hoci uvedená právna úprava stanovuje, že obdobia služby, ktoré odpracovali učitelia zamestnaní na štátnych školách, najmä na dobu neurčitú, sa zohľadňujú na účely určenia počtu ich odpracovaných rokov a ich odmeňovania.

37

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť rámcovej dohody na učiteľa nachádzajúceho sa v situácii AR, treba pripomenúť, že táto rámcová dohoda sa uplatňuje na všetkých pracovníkov vykonávajúcich činnosti odmeňované v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý ich zaväzuje k zamestnávateľovi. Skutočnosť, že dotknutá osoba nadobudla postavenie pracovníka na dobu neurčitú, nevylučuje jej možnosť za určitých okolností sa odvolávať na zásadu nediskriminácie stanovenú v doložke 4 rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2012, Valenza a i., C‑302/11 až C‑305/11 , EU:C:2012:646 , body 33 a 34 , ako aj z 19. septembra 2024, Consiglio nazionale delle Ricerche, C‑439/23 , EU:C:2024:773 , bod 38 ).

41

V tejto súvislosti z judikatúry citovanej v bode 34 tohto rozsudku vyplýva, že doložka 4 rámcovej dohody zaviedla a konkretizovala zásadu zákazu diskriminácie, len pokiaľ ide o rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii.

42

Účelom tejto doložky je totiž zabezpečiť uplatňovanie zásady nediskriminácie vo vzťahu k zamestnancom na dobu určitú, aby sa zabránilo tomu, že zamestnávateľ bude pracovný pomer takejto povahy využívať na to, aby týchto zamestnancov zbavil práv, ktoré sa priznávajú zamestnancom v pracovných pomeroch na dobu neurčitú [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18 , EU:C:2020:26 , bod 35 , ako aj z 15. decembra 2022, Presidenza del Consiglio dei Ministri a i. (Univerzitní výskumní pracovníci), C‑40/20 a C‑173/20 , EU:C:2022:985 , bod 88 ].

43

Z toho vyplýva, že na rozdielne zaobchádzanie, ktoré je založené na inom kritériu, než je dĺžka trvania pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú alebo neurčitú, sa nevzťahuje zákaz uvedený v doložke 4 rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18 , EU:C:2020:26 , body 53 až 54 , ako aj citovanú judikatúru).

47

Túto okolnosť navyše potvrdzuje samotný žalobca vo veci samej, ktorý vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tvrdí, že vnútroštátne právo neumožňuje zohľadniť „ani prácu vykonávanú na dobu určitú, ani prácu vykonávanú na dobu neurčitú v rovnocenných školách“.

48

Na druhej strane z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom tiež v podstate vyplýva, že okrem skutočnosti, že vnútroštátne právo stanovuje, že práca vykonávaná učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú v štátnych školách a zodpovedajúca prax sa premietajú do ich odmeňovania, článok 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 umožňuje, aby sa obdobia zamestnania, ktoré učitelia odpracovali v týchto školách ako učitelia na dobu určitú, zohľadnili v rámci obnovenia ich profesijnej kariéry pri ich prijatí do zamestnania na dobu neurčitú ministerstvom školstva.

49

Aj za predpokladu, že by sa bolo možné domnievať, že učitelia, ktorí boli zamestnaní na dobu určitú v „rovnocenných“ školách v zmysle článku 1 ods. 2 zákona č. 62/2000 predtým, ako ich ministerstvo školstva prijalo do zamestnania na dobu neurčitú, a učitelia zamestnaní na dobu neurčitú v štátnych školách pracujú «v tom istom zariadení“ v zmysle doložky 3 bodu 2 rámcovej dohody a že tieto dve skupiny zamestnancov sa vzhľadom na kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora nachádzajú v porovnateľnej situácii, takže týchto posledných uvedených učiteľov možno kvalifikovať ako „porovnateľných stálych pracovníkov“ v zmysle tejto doložky 3 bodu 2, treba za týchto okolností konštatovať, že na také rozdielne zaobchádzanie, aké vyplýva z článku 485 tohto legislatívneho dekrétu, sa nevzťahuje zákaz uvedený v doložke 4 tejto rámcovej dohody.

Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodnúť o druhej otázke v rozsahu, v akom sa týka výkladu ustanovení EDĽP a Európskej sociálnej charty.

53

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 28 a 29 tohto rozsudku treba ďalej uviesť, ako to urobila Komisia, že vnútroštátny súd neuviedol s požadovanou presnosťou a jasnosťou dôvody, pre ktoré sa domnieva, že výklad článku 157 ZFEÚ, ako aj smerníc 2000/43 a 2000/78 považuje za nevyhnutný alebo užitočný na vyriešenie sporu vo veci samej, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmito ustanoveniami práva Únie a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na tento spor.

54

Druhá otázka je preto neprípustná v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 157 ZFEÚ, ako aj smerníc 2000/43 a 2000/78.

55

58

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „vykonanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty predpokladá existenciu súvisu medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorý presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (rozsudok z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18 , EU:C:2020:26 , bod 58 a citovaná judikatúra).

59

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora na určenie toho, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje „vykonanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, je nutné spomedzi iných kritérií preskúmať, či je jej cieľom vykonanie ustanovenia práva Únie, aká je povaha tejto právnej úpravy a či táto právna úprava sleduje iné ciele než tie, ktoré zahŕňa právo Únie, hoci môže toto právo nepriamo ovplyvniť, ako aj to, či existuje osobitné ustanovenie práva Únie v tejto oblasti alebo také, ktoré by ho mohlo ovplyvniť (rozsudok z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18 , EU:C:2020:26 , bod 59 a citovaná judikatúra).

60

Ako vyplýva z preskúmania prvej a tretej prejudiciálnej otázky, v prejednávanej veci doložka 4 rámcovej dohody nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, pokiaľ rozdielne zaobchádzanie, ktoré zavádza toto vnútroštátne ustanovenie, nie je založené na určitej alebo neurčitej povahe trvania pracovnoprávneho vzťahu dotknutých pracovníkov. Ako uviedla generálna advokátka v bode 50 svojich návrhov, neexistuje teda priama súvislosť medzi uplatnením tohto článku 485 a zákazom diskriminácie uvedeným v tejto doložke.

64

Za týchto okolností treba prijať záver, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na druhú otázku.

O štvrtej otázke

65

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že tomuto súdu ukladá povinnosť neuplatniť článok 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 v prípade, že by sa toto vnútroštátne ustanovenie považovalo za nezlučiteľné s týmto právom.

66

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely určenia dĺžky praxe a odmeňovania učiteľov pri ich prijatí do zamestnania na dobu neurčitú v štátnej škole nestanovuje zohľadnenie období služby, ktoré títo učitelia predtým odpracovali v rámci zamestnania na dobu určitú alebo dobu neurčitú v určitých školských zariadeniach, ktorých fungovanie a organizácia nepatria do pôsobnosti štátu, ale ktoré sa podľa tejto právnej úpravy považujú za rovnocenné štátne školy, hoci táto právna úprava stanovuje, že obdobia služby, ktoré odpracovali učitelia zamestnaní v štátnych školách, najmä na dobu neurčitú, sa zohľadňujú na účely určenia dĺžky ich praxe a ich odmeňovania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.