C-554/23

Fertilizers Europe , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Beck, advocaat, a L. Ruessmann, avocat,

odvolateľ vo veci C‑554/23 P,

ďalší účastníci konania:

AO Nevinnomysskij Azot , so sídlom v Nevinnomyssku (Rusko),

AO Novomoskovskaja Akcionernaja Kompania NAK „Azot“ , so sídlom v Novomoskovsku (Rusko),

v zastúpení: A. de Moncuit, E. Gergondet, N. Mizulin, A. Nosowicz, avocats, a P. Vander Schueren, advocaat,

ďalší účastníci konania:

AO Nevinnomysskij Azot , so sídlom v Nevinnomyssku,

AO Novomoskovskaja Akcionernaja Kompania NAK „Azot“ , so sídlom v Novomoskovsku,

v zastúpení: A. de Moncuit, E. Gergondet, N. Mizulin, A. Nosowicz, avocats, a P. Vander Schueren, advocaat,

žalobkyne v prvostupňovom konaní,

Fertilizers Europe , so sídlom v Bruseli, v zastúpení: J. Beck, advocaat, a L. Ruessmann, avocat,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. novembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Fertilizers Europe a Európska komisia sa svojimi odvolaniami domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 5. júla 2023, Nevinnomysskij Azot a NAK Azot/Komisia ( T‑126/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:376 ), ktorým Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2100 z 15. decembra 2020, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku ( Ú. v. EÚ L 425, 2020, s. 21 , ďalej len „sporné nariadenie“).

Právny rámec

Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018 ( Ú. v. EÚ L 143, 2018, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie 2016/1036“), s názvom „Zásady“ stanovuje:

„Antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v [Európskej ú]nii spôsobuje ujmu.“

4

Článok 2 ods. 1 a 3 nariadenia 2016/1036 uvádza:

„1. Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.

Tam, kde vývozca v krajine vývozu podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.

Článok 5 ods. 3 a 9 nariadenia 2016/1036 uvádza:

„3. Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

…

9. Ak sa ukáže, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní odo dňa podania podnetu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie . Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy sťažnosti obvykle do 21 dní odo dňa podania sťažnosti Komisii.“

6

Podľa článku 11 ods. 1, 2, 5 a 6 tohto nariadenia:

Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie vo vhodnom čase v poslednom roku uplatňovania opatrení, ktoré sú vymedzené v tomto odseku. Následne sú výrobcovia z Únie oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s druhým pododsekom. Taktiež sa uverejní oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení podľa tohto odseku.

…

5. Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4.

Revízne prešetrovania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revízne prešetrovania podľa odsekov 2 a 3 vždy ukončia do 15 mesiacov od ich začatia.

Revízne prešetrovania podľa odseku 4 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov od dátumu ich začatia.

Ak sa revízne prešetrovanie vykonávané podľa odseku 2 začne, pokiaľ počas toho istého konania prebieha revízne prešetrovanie podľa odseku 3, revízne prešetrovanie podľa odseku 3 sa ukončí v rovnaký čas ako preskúmanie podľa odseku 2.

zostanú nezmenené počas prešetrovania podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.

V Úradnom vestníku Európskej únie sa následne uverejní oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovania opatrení podľa tohto odseku.

…

6. Revízne prešetrovania podľa tohto článku začína Komisia. Komisia rozhodne, či začať revízne prešetrovania podľa odseku 2 tohto článku v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 Komisia zároveň poskytne členským štátom informácie, hneď ako hospodársky subjekt alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie revízneho prešetrovania podľa odsekov 3 a 4 tohto článku, a Komisia dokončí jej analýzu alebo hneď ako sama Komisia určí, že by sa malo revízne prešetriť, či je naďalej potrebné zachovať uložené opatrenia.

Tam, kde je to na základe revízneho prešetrovania opodstatnené, opatrenia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 zrušia alebo zachovajú v súlade s odsekom 2 alebo zrušia, zachovajú alebo zmenia v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku.

Ak sú opatrenia zrušené pre individuálnych vývozcov, nie však pre krajinu ako celok, takíto vývozcovia sú naďalej účastníkmi konania a možno ich automaticky opätovne prešetriť v rámci ktoréhokoľvek následného revízneho prešetrovania, ktoré sa uskutoční vo vzťahu k tejto krajine v súlade s týmto článkom.“

Po prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti príslušných opatrení, ako aj po prvom predbežnom preskúmaní bolo nariadením Rady (ES) č. 658/2002 z 15. apríla 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku ( Ú. v. ES L 102, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/041, s. 67), zachované konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku. Po druhom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týchto opatrení a druhom predbežnom preskúmaní boli tieto opatrenia zachované v účinnosti nariadením Rady (ES) č 661/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku ( Ú. v. EÚ L 185, 2008, s. 1 ). Po treťom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedených opatrení Komisia tieto opatrenia zachovala v účinnosti svojím vykonávacím nariadením (EÚ) č. 999/2014 z 23. septembra 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ( Ú. v. EÚ L 280, 2014, s. 19 ). Po priebežnom revíznom prešetrovaní a v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia 2016/1036 Komisia prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1722 zo 14. novembra 2018, ktorým sa po priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 999/2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku ( Ú. v. EÚ L 287, 2018, s. 3 ).

13

Dňa 23. septembra 2019 Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku ( Ú. v. EÚ C 318, 2019, s. 6 ), keďže sa domnievala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie takého revízneho prešetrovania a na vykonanie prešetrovania.

14

Na základe tohto prešetrovania Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, ak by uplynula platnosť týchto antidumpingových opatrení. Prijatím sporného nariadenia Komisia v dôsledku toho predĺžila uvedené opatrenia na obdobie piatich rokov.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

15

Pokiaľ ide o právne kritériá uplatniteľné na obsah žiadosti o revízne prešetrovanie, Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 65 až 67 napadnutého rozsudku najmä konštatoval, že „z doslovného výkladu článku 11 ods. 2 nariadenia [2016/1036] vyplýva, že žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorú musia predložiť výrobcovia z Únie alebo v ich mene najneskôr tri mesiace pred uplynutím päťročného obdobia, po ktorého uplynutí platnosť antidumpingových opatrení uplynie [(ďalej len ‚zákonná lehota‘)], už musí obsahovať dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy“, keďže štvrtý pododsek tohto ustanovenia, ktorý stanovuje túto zákonnú lehotu, v ktorej musí byť táto žiadosť podaná, výslovne odkazuje na tento článok 11 ods. 2 druhý pododsek, ktorý spresňuje podmienky týkajúce sa obsahu uvedenej žiadosti umožňujúce začať revízne prešetrovanie.

17

V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku konštatoval, že tento výklad je nevyhnutný na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby dôkazy predložené Komisii v zákonnej lehote boli dostatočné na preukázanie pravdepodobného pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v prípade uplynutia platnosti dotknutých antidumpingových opatrení. Konštatoval tak, že zavedenie tejto lehoty prispieva k zabezpečeniu istoty právnych situácií tým, že umožňuje hospodárskym subjektom na trhu včas zistiť, či tieto opatrenia môžu byť zachované, ako aj Komisii disponovať primeranou lehotou na posúdenie dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a ubezpečiť sa o ich dostatočnej a relevantnej povahe, aby sa zabránilo neoprávnenému zachovaniu antidumpingového opatrenia po uplynutí predpísanej lehoty.

21

Pokiaľ ide o dostatočnosť dôkazov uvedených v pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie a povahu dodatočných informácií, Všeobecný súd v bodoch 105 a 140 uvedeného rozsudku na jednej strane rozhodol, že informácie, ktoré Komisia v prejednávanej veci získala po uplynutí zákonnej lehoty, treba považovať nie za obyčajné objasnenie týchto dôkazov, ale za nové dôkazy, a na druhej strane, že zo sporného nariadenia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že dôkazy uvedené v pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie neboli dostatočné na preskúmanie dotknutých antidumpingových opatrení.

22

V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 142 toho istého rozsudku dospel k záveru, že sporné nariadenie treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné výhrady uvedené spoločnosťami „Azot“.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania a konanie pred Súdnym dvorom

23

uložil spoločnostiam „Azot“ povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v tomto odvolacom konaní a v konaní pred Všeobecným súdom.

24

Svojím odvolaním vo veci C‑568/23 P Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a v zostávajúcej časti zamietol návrhy predložené v prvostupňovom konaní a

–

zamietol odvolania v celom ich rozsahu a potvrdil napadnutý rozsudok,

–

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a

–

uložil Komisii a Fertilizers Europe povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré tieto spoločnosti vynaložili v rámci tohto odvolacieho konania a konania pred Všeobecným súdom.

O odvolaniach

29

Fertilizers Europe svojím prvým a druhým odvolacím dôvodom a Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 65 až 67 a 71 až 104 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil článok 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 9 tohto nariadenia v tom zmysle, že Komisia nemôže vychádzať pri skúmaní otázky, či existujú dostatočné dôkazy na vykonanie revízneho prešetrovania antidumpingových opatrení, ktorých platnosť sa blíži k uplynutiu, len zo žiadosti o revízne prešetrovanie podanej výrobcami z Únie v zákonnej lehote stanovenej v článku 11 ods. 2 štvrtom pododseku nariadenia 2016/1036, ktorá je nanajvýš doplnená informáciami, ktoré len potvrdzujú dôkazy obsiahnuté v tejto žiadosti.

30

V prvom rade, pokiaľ ide o doslovný výklad článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036, Fertilizers Europe sa domnieva, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 65 až 67 napadnutého rozsudku, zo znenia tohto článku 11 ods. 2 druhého a štvrtého pododseku nevyhnutne nevyplýva, že žiadosť o revízne prešetrovanie podaná v zákonnej lehote musí už obsahovať dostatok dôkazov na odôvodnenie toho, aby sa vykonalo revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti dotknutých antidumpingových opatrení.

31

Podľa Komisie je článok 11 ods. 2 štvrtý pododsek nariadenia 2016/1036 neutrálny, pokiaľ ide o otázku, či Komisia musí obmedziť svoje posúdenie na dôkazy predložené v zákonnej lehote. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v napadnutom rozsudku, z výrazu „v súlade s druhým pododsekom“ uvedeného v tomto ustanovení najmä nemožno vyvodiť, že Komisia je povinná preskúmať dostatočnosť dôkazov odôvodňujúcich alebo neodôvodňujúcich začatie revízneho prešetrovania výlučne na základe žiadosti podanej v zákonnej lehote. Okrem toho tento článok 11 ods. 2 druhý pododsek stanovuje len právne kritérium vyžadované na to, aby Komisia mohla vykonať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti dotknutých antidumpingových opatrení, bez toho, aby výslovne alebo implicitne obmedzovalo všeobecné právomoci, ktorými disponuje Komisia v rámci svojho posúdenia odôvodnenosti takéhoto prešetrovania.

35

Odvolateľky sa tiež domnievajú, že článok 5 ods. 3 a 9 nariadenia 2016/1036 v spojení s jeho článkom 11 ods. 5 zavádza v súvislosti so žiadosťami o revízne prešetrovanie podanými podľa článku 11 ods. 2 tohto nariadenia konanie o doplňujúcich informáciách, ktoré umožňuje predloženie dodatočných a nových dôkazov po uplynutí zákonnej lehoty.

36

Po tretie Fertilizers Europe tvrdí, že výklad tohto článku 11 ods. 2, ktorý podal Všeobecný súd, ohrozuje prežitie priemyselných odvetví Únie, a preto je v rozpore s cieľom sledovaným nariadením 2016/1036, ktorým je ochrana výrobného odvetvia Únie pred nekalým dovozom z tretích krajín. Tento výklad by tiež viedol k porušeniu procesných práv výrobcov Únie, konkrétne zásady právnej istoty a dodržiavania práva na obhajobu pri posudzovaní žiadosti o revízne prešetrovanie, ktorú podali, pričom úroveň podrobnosti potrebných dôkazov sa v jednotlivých veciach líši a závisí od skutkových okolností.

37

Okrem toho cieľom konania o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti konečných antidumpingových opatrení, stanoveného nariadením 2016/1036, je zabezpečiť, aby zachovanie dotknutých antidumpingových opatrení bolo riadne odôvodnené na základe informácií zhromaždených počas ich revízneho prešetrovania, a nielen na základe žiadosti o revízne prešetrovanie. Článok 11 ods. 2 tohto nariadenia je teda koherentný a v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných, ak by sa dostatočnosť dôkazov posudzovala v čase začatia tohto revízneho prešetrovania bez toho, aby k predloženiu týchto dôkazov muselo dôjsť v konkrétnej lehote.

41

V prvom rade tieto spoločnosti v podstate tvrdia, že Všeobecný súd správne vyložil článok 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 vzhľadom na jeho znenie a kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí. Konkrétne právo výrobcov z Únie podať žiadosť o revízne prešetrovanie sa riadi štvrtým pododsekom uvedeného ustanovenia, ktorý odkazuje na druhý pododsek tohto článku 11 ods. 2 Uvedené spoločnosti sa domnievajú, že žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorá musí byť podaná pred uplynutím zákonnej lehoty, musí jednak obsahovať dostatok dôkazov a jednak musí byť spôsobilá nasvedčovať pravdepodobnosti dumpingu spôsobujúceho ujmu. Táto lehota je dostatočná na to, aby umožnila týmto výrobcom zhromaždiť relevantné dôkazy a Komisii vykonať ich dôkladné posúdenie, pričom treba zabrániť tomu, aby boli antidumpingové opatrenia neoprávnene zachované počas príliš dlhého obdobia. Podľa ich názoru, ak by normotvorca Únie chcel obmedziť povinnosti uvedených výrobcov, urobil by tak výslovne.

42

V druhom rade spoločnosti „Azot“ tvrdia, že hoci druhý pododsek článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 nespresňuje, v ktorom okamihu musia výrobcovia z Únie predložiť dostatok dôkazov v rámci ich žiadosti o revízne prešetrovanie, toto ustanovenie nemožno vykladať oddelene od tohto článku 11 ods. 2 štvrtého pododseku, ktorý presne stanovuje lehotu na tento účel.

43

V treťom rade spoločnosti „Azot“ tvrdia, že výklad článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036, ktorý podal Všeobecný súd, rešpektuje práva všetkých zainteresovaných strán a nemá za následok obmedzenie povinností a právomocí Komisie, ktorá má za predpokladu dodržania procesných lehôt právomoc posúdiť dostatočnosť dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie. V tomto rámci sa však Komisia nemôže odvolávať na pravidlá upravujúce iné druhy preskúmaní alebo prešetrovaní alebo právomoci, ktoré jej umožňujú konať ex offo , a táto inštitúcia by mala dodržiavať tak príslušné procesné pravidlá, ako aj všeobecné zásady Únie, takže by sa nemala usilovať napraviť nedostatočnosť dôkazov predložených výrobcami z Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie.

46

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie predmetných ustanovení, treba uviesť, že podľa článku 11 ods. 2 druhého pododseku prvej vety nariadenia 2016/1036 „revízne prešetrovanie [opatrení] pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy“.

47

Okrem toho článok 11 ods. 2 štvrtý pododsek druhá veta nariadenia 2016/1036 stanovuje, že výrobcovia z Únie sú oprávnení podať žiadosť o revízne prešetrovanie „v súlade s druhým pododsekom“ tohto článku 11 ods. 2 najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti dotknutých antidumpingových opatrení.

48

Zo znenia ustanovení uvedených v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku vyplýva, že Komisia je povinná vykonať revízne prešetrovanie antidumpingových opatrení, ak žiadosť o revízne prešetrovanie jednak obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti dotknutých antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy v súlade s článkom 11 ods. 2 druhým pododsekom prvou vetou nariadenia 2016/1036, a jednak je podaná najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti týchto opatrení.

52

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 65 až 67 napadnutého rozsudku, znenie článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 nemožno vykladať tak, že jednoznačne preukazuje dôvodnosť reštriktívnej koncepcie právomocí Komisie, ku ktorej dospel v tomto rozsudku.

53

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 11 ods. 2 druhý pododsek prvá veta a článok 11 ods. 2 štvrtý pododsek druhá veta nariadenia 2016/1036, treba zohľadniť, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 44 až 50 svojich návrhov, celý tento článok 11 ods. 2 a odsek 1 uvedeného článku.

54

Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia 2016/1036 antidumpingové opatrenie má zostať v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom je to potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu. Okrem toho z tohto článku 11 ods. 2 tretieho pododseku vyplýva, že závery revízneho prešetrovania vedeného Komisiou musia zohľadňovať všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné, alebo nepravdepodobné, že zrušenie opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu predmetného dumpingu a ujmy.

Podľa článku 11 ods. 2 prvého pododseku druhej vety tohto nariadenia „takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene, a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania“. Komisia tak má právomoc vykonať prešetrovanie antidumpingových opatrení bez ohľadu na to, či výrobcovia z Únie podali žiadosť o revízne prešetrovanie, a to kedykoľvek pred uplynutím platnosti týchto opatrení. V dôsledku toho domnievať sa, že Komisia je pri rozhodovaní o žiadosti o revízne prešetrovanie viazaná dôkazmi uvedenými v tejto žiadosti, ktoré boli predložené najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti uvedených opatrení, by ju v prípade, že disponuje novšími dôkazmi, mohlo prinútiť k zamietnutiu uvedenej žiadosti, hoci stále môže ex offo rozhodnúť o vykonaní takého revízneho prešetrovania. Takýto výsledok by mohol ohroziť účinnosť vedených konaní bez toho, aby sa zmenil ich výsledok.

57

Pokiaľ ide v treťom rade o cieľ nariadenia 2016/1036, treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 tohto nariadenia, nazvaného „Zásady“, „antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Únii spôsobuje ujmu“. Schopnosť Komisie zabezpečiť úplné dosiahnutie tohto cieľa by však bola narušená, ak by, ako sa domnieval Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, na účely rozhodnutia, či je potrebné vykonať revízne prešetrovanie antidumpingových opatrení, táto inštitúcia nemohla pred dátumom uplynutia platnosti týchto opatrení zohľadniť všetky dôkazy súvisiace s otázkou, či je pravdepodobné alebo nepravdepodobné, že zrušenie uvedených opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu predmetného dumpingu a ujmy.

61

Z vyššie uvedeného bez toho, aby bolo potrebné zaujať stanovisko k právomociam, ktoré by Komisia prípadne mohla vyvodzovať z článku 5 nariadenia 2016/1036, vyplýva, že článok 11 ods. 2 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že Komisia je oprávnená zohľadniť dôkazy, ktoré na jej žiadosť predložili výrobcovia z Únie v období troch mesiacov pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení, s cieľom rozhodnúť, či je potrebné vykonať revízne prešetrovanie týchto antidumpingových opatrení.

62

Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 104 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v odôvodnení 20 sporného nariadenia tvrdila, že nie je relevantné, či pôvodná žiadosť o revízne prešetrovanie bola doplnená o dodatočné informácie, a že začatie revízneho prešetrovania bolo možné odôvodniť na základe konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie.

63

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba vyhovieť prvému a druhému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑554/23 P, ako aj prvému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑568/23 P. Keďže nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036, postačuje na to, aby bol výrok napadnutého rozsudku zbavený základu, treba zrušiť tento rozsudok bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretí a štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑554/23 P, ako aj druhý odvolací dôvod vo veci C‑568/23 P.

Všeobecný súd nepreskúmal výhradu uvedenú v rámci prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej sa Komisia v spornom nariadení nesprávne domnievala, že konsolidovaná žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti dotknutých antidumpingových opatrení.

67

Keďže preskúmanie tejto výhrady predpokladá vykonanie komplexného posúdenia skutkového stavu, pre ktoré Súdny dvor nemá k dispozícii potrebné skutkové okolnosti, stav konania nedovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok, a preto je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu.

O trovách

68

Vzhľadom na to, že vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.