C-560/23

62023CJ0560

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Článok 29 ods. 1 – Lehota na odovzdanie – Určenie začiatku plynutia šesťmesačnej lehoty – Podanie opravného prostriedku s odkladným účinkom na súd – Nová okolnosť oznámená súdnemu orgánu rozhodujúcemu o tomto opravnom prostriedku – Zrušenie pôvodného rozhodnutia o odovzdaní a vrátenie veci príslušnému správnemu orgánu – Prijatie druhého rozhodnutia o odovzdaní, ktoré je tiež predmetom žaloby o neplatnosť – Vplyv na výpočet lehoty na odovzdanie“

Vo veci C‑560/23 [Tang] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov, Dánsko) z 8. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 8. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. februára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

H (ved DRC Dansk Flygtningehjælp), v zastúpení: M. Melin a C. Vester Kofoed, poradcovia, za právnej pomoci J. Goldschmidt, advokat,

–

švajčiarska vláda, v zastúpení: L. Lanzrein a V. Michel, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Katsimerou, B. Schima a C. Vang, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. mája 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska nie je nariadenie Dublin III pre Dánske kráľovstvo záväzné.

4

Podľa článku 2 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru ( Ú. v. EÚ L 66, 2006, s. 38 ), ktorá bola schválená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 2006/188/ES z 21. februára 2006 ( Ú. v. EÚ L 66, 2006, s. 37 ), sa však nariadenie Dublin III uplatňuje na vzťahy medzi Európskou úniou a Dánskym kráľovstvom.

5

Podľa článku 48 prvého odseku nariadenie Dublin III zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov ( Ú. v. EÚ L 50, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 109), ktoré v súlade so svojím článkom 24 nahradilo Dohovor určujúci štát zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl podaných v jednom členskom štáte Európskych spoločenstiev podpísaný v Dubline 15. júna 1990 ( Ú. v. ES C 254, 1997, s. 1 ).

Takáto metóda by mala byť založená na objektívnych a spravodlivých kritériách ako pre členské štáty, tak aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup k postupom na udelenie medzinárodnej ochrany a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

…

(19)

S cieľom zaručiť účinnú ochranu práv dotknutých osôb by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o odovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok nápravy predovšetkým v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie [ďalej len ‚Charta‘]. S cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy voči takýmto rozhodnutiam zahŕňať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva.“

7

Článok 18 tohto nariadenia, nazvaný „Povinnosti zodpovedného členského štátu“, stanovuje:

Článok 27 uvedeného nariadenia s názvom „Opravné prostriedky“ stanovuje:

„1. Žiadateľ alebo iná osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) má právo na účinný opravný prostriedok vo forme odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo vo forme vecného [skutkového – neoficiálny preklad ] alebo právneho preskúmania tohto rozhodnutia, a to na súde.

…

3. Na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že:

a)

na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo

9

Článok 29 toho istého nariadenia, nazvaný „Modality a lehoty“, stanovuje:

„1. Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

…

2. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

Dňa 19. júla 2021 prijal Cudzinecký úrad rozhodnutie o odovzdaní H do Rumunska podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia Dublin III. V ten istý deň podal H proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov, Dánsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci. Tento opravný prostriedok mal odkladný účinok v súlade s článkom 27 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia.

14

Dňa 28. februára 2022 Rumunsko informovalo všetky členské štáty, že od 1. marca 2022 pozastaví všetky odovzdania smerujúce do krajiny, ktorú sú vykonávané podľa nariadenia Dublin III, vzhľadom na konflikt na Ukrajine a zvýšený prílev utečencov do Rumunska.

15

Dňa 15. marca 2022 vnútroštátny súd vrátil vec Cudzineckému úradu na opätovné preskúmanie, aby tento úrad najmä zaujal stanovisko k vplyvu všeobecného oznámenia rumunských orgánov uvedeného v predchádzajúcom bode na rozhodnutie o odovzdaní H do Rumunska.

19

Dňa 2. februára 2023 H podal návrh na opätovné začatie konania z dôvodu, že šesťmesačná lehota stanovená v článku 29 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Dublin III, v rámci ktorej sa má uskutočniť odovzdanie žiadateľa o azyl zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu, už uplynula v deň, keď Cudzinecký úrad prijal 8. apríla 2022 druhé rozhodnutie o odovzdaní. Podľa neho tak Dánske kráľovstvo bolo teraz zodpovedné za vecné preskúmanie jeho žiadosti o azyl v súlade s článkom 29 ods. 2 tohto nariadenia.

20

Po opätovnom začatí konania vnútroštátny súd znova potvrdil platnosť rozhodnutia Cudzineckého úradu z 8. apríla 2022. Usúdil, že táto šesťmesačná lehota začala plynúť až od jeho konečného rozhodnutia z 2. decembra 2022.

21

Na žiadosť DRC Dansk Flygtningehjælp (Dánska rada pre utečencov, Dánsko) sa vnútroštátny súd rozhodol opätovne začať konanie, aby preskúmal výklad pravidiel týkajúcich sa lehoty stanovenej v článku 29 ods. 1 a 2 nariadenia Dublin III v spojení s jeho článkom 27.

„Majú sa pravidlá [týkajúce sa výpočtu lehôt] uvedené v článku 29 ods. 1 a 2 [nariadenia Dublin III] vykladať v tom zmysle, že šesťmesačná lehota upravená v druhom prípade uvedenom v článku 29 ods. 1 [tohto] nariadenia začína plynúť od konečného meritórneho rozhodnutia v situácii, keď taký odvolací orgán žiadajúceho členského štátu, ako je uvedený v článku 27 [uvedeného] nariadenia, vrátil vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní, [príslušnému správnemu orgánu], ktorý následne prijal nové rozhodnutie o odovzdaní viac ako šesť mesiacov po tom, čo bolo doručené akceptovanie prijatia späť zodpovedným členským štátom – najmä keď je vrátenie odôvodnené tým, že zodpovedný členský štát, ktorý pôvodne akceptoval odovzdanie, prijal neskôr rozhodnutie o všeobecnom pozastavení odovzdaní vykonávaných podľa [nariadenia Dublin III] –, a keď je príkazu na vyhostenie dotknutého cudzinca priznaný odkladný účinok?“

Konanie na Súdnom dvore

25

Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadala Súdny dvor, aby o tejto veci rozhodol v skrátenom konaní v súlade s článkom 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

26

Predseda Súdneho dvora 15. decembra 2023 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta túto žiadosť zamietol.

Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 29 ods. 1 a 2 nariadenia Dublin III vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe o neplatnosť s odkladným účinkom, s konečnou platnosťou meritórne rozhodne o zákonnosti druhého rozhodnutia o odovzdaní prijatého po tom, ako bolo prvé rozhodnutie o odovzdaní týkajúce sa tej istej osoby zrušené len z dôvodu zmeny okolností rozhodujúcich pre správne uplatnenie tohto nariadenia, ktorá má za následok vrátenie veci príslušnému správnemu orgánu na ďalšie preskúmanie, začína plynúť šesťmesačná lehota na odovzdanie stanovená v článku 29 ods. 1 uvedeného nariadenia

–

ku dňu, keď bolo s konečnou platnosťou meritórne rozhodnuté o zákonnosti tohto druhého rozhodnutia o odovzdaní, alebo

–

k dátumu zrušenia prvého rozhodnutia o odovzdaní.

30

Okrem toho, pokiaľ ide o druhý prípad, uvedené ustanovenie odkazuje na okamih, keď rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní nadobudlo právoplatnosť, pričom však nerozlišuje podľa výsledku, ku ktorému dospel súdny orgán vo svojom rozhodnutí o opravnom prostriedku. Zo znenia toho istého ustanovenia predovšetkým vôbec nevyplýva, že by sa druhý prípad stal neuplatniteľným v prípade, že by súdny orgán zrušil rozhodnutie o odovzdaní.

34

V prípade, že rozhodnutie o odovzdaní je predmetom odvolania s odkladným účinkom podľa článku 27 ods. 3 nariadenia Dublin III, z článku 29 ods. 1 prvého odseku tohto nariadenia vyplýva, že lehota na odovzdanie šesť mesiacov neplynie od akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, ale naopak od konečného rozhodnutia o odvolaní podanom proti rozhodnutiu o odovzdaní. V tomto prípade teda uvedená lehota začína plynúť až od okamihu, keď sa súdne rozhodnutie o odvolaní podanom proti rozhodnutiu o odovzdaní stane konečným, po vyčerpaní opravných prostriedkov stanovených právnym poriadkom dotknutého členského štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2023, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pozastavenie plynutia lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní), C‑556/21 , EU:C:2023:272 , body 23 a 24 , ako aj citovanú judikatúru].

35

Ďalej treba pripomenúť, že toto odloženie výpočtu lehoty na odovzdanie až do rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o odovzdaní umožňuje zabezpečiť rovnosť zbraní a účinnosť konaní o opravnom prostriedku tým, že zaručuje, že táto lehota neuplynie, hoci výkon rozhodnutia o odovzdaní bol znemožnený podaním odvolania s odkladným účinkom proti tomuto rozhodnutiu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2023, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pozastavenie plynutia lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní), C‑556/21 , EU:C:2023:272 , bod 35 ].

V tejto súvislosti je pravda, že Súdny dvor v bode 29 tohto rozsudku uviedol, že v prípade, ak bolo rozhodnutie o odovzdaní zrušené v prvostupňovom konaní, už neexistuje rozhodnutie o odovzdaní, ktorého výkon by mohol byť odložený v rámci odvolania v druhostupňovom konaní. Situácia, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, sa však podstatne odlišuje od situácie vo veci samej. Z bodov 29 a 39 toho istého rozsudku totiž vyplýva, že Súdny dvor sa vyjadril k možnosti uplatniť predbežné opatrenia podľa článku 27 ods. 4 tohto nariadenia v rámci odvolania v druhostupňovom konaní, a to v situácii, keď žaloba v prvostupňovom konaní nemala odkladný účinok. Naproti tomu v prejednávanej veci H podal dve žaloby o neplatnosť proti dvom rozhodnutiam o odovzdaní dotknutým vo veci samej s odkladným účinkom, ktorý môže vylúčiť prvý prípad stanovený v článku 29 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia v prospech druhého prípadu, a to odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu o odovzdaní a po jeho zrušení aj odvolanie podané proti druhému rozhodnutiu o odovzdaní.

39

Po tomto spresnení treba preskúmať položenú otázku týkajúcu sa uplatnenia druhého prípadu stanoveného v článku 29 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Dublin III.

40

V prvom rade je potrebné uviesť, že na určenie okamihu, od ktorého začína plynúť šesťmesačná lehota na odovzdanie, sa toto ustanovenie obmedzuje, pokiaľ ide o druhý prípad, na konečné rozhodnutie o odvolaní, ak má odkladný účinok.

41

Vzhľadom na súvislosť, ktorá v rámci režimu zavedeného nariadením Dublin III existuje medzi zavedením opravných prostriedkov s odkladným účinkom podľa článku 27 ods. 1 a 3 tohto nariadenia a odložením lehoty na odovzdanie stanovenej v článku 29 ods. 1 prvom pododseku druhom prípade tohto nariadenia, Súdny dvor už rozhodol, že táto lehota na odovzdanie nesmie začať plynúť od predbežného súdneho rozhodnutia prerušujúceho výkon konania o odovzdaní, ale až od súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o dôvodnosti tohto konania a ktoré už nemôže brániť tomuto vykonaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2009, Petrosian, C‑19/08 , EU:C:2009:41 , body 46 a 50 ).

45

V tejto súvislosti je pravda, že uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej v prípade existencie nových okolností rozhodujúcich pre správne uplatnenie nariadenia Dublin III súdny orgán zruší rozhodnutie o odovzdaní a vráti vec príslušnému správnemu orgánu na opätovné preskúmanie, môže viesť k existencii dvoch rozhodnutí o odovzdaní a dvoch odlišných opravných prostriedkov. Keďže však obe tieto po sebe nasledujúce rozhodnutia majú za cieľ odovzdanie toho istého žiadateľa o medzinárodnú ochranu po súhlase s jeho prijatím späť zodpovedným členským štátom, zdá sa, ako uviedol generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, že uvedené rozhodnutia patria do jediného konania.

46

V rámci takéhoto jediného konania pritom rozhodnutie, ktorým súdny orgán zruší prvé rozhodnutie o odovzdaní len z dôvodu zmeny okolností rozhodujúcich pre správne uplatnenie nariadenia Dublin III a pristúpi k takémuto opätovnému preskúmaniu, treba považovať za predbežné rozhodnutie, ktoré príslušnému správnemu orgánu umožňuje posúdiť prípadný vplyv týchto nových okolností na odovzdanie dotknutej osoby bez toho, aby definitívne ukončil konanie o tomto odovzdaní.

49

Normotvorca Únie v článku 27 nariadenia Dublin III harmonizoval len niektoré procesné podmienky opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo preskúmania tohto rozhodnutia zo skutkového a právneho hľadiska na súde, ktorý musí mať dotknutá osoba k dispozícii. V tomto článku najmä nespresnil, či a za akých podmienok je súd, na ktorý bola podaná žaloba, povinný zohľadniť okolnosti, ktoré nastali po prijatí uvedeného rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní), C‑194/19 , EU:C:2021:270 , body 38 a 40 ].

50

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o zohľadnenie okolností, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia o odovzdaní, každý členský štát viazaný nariadením Dublin III musí upraviť svoje vnútroštátne právo takým spôsobom, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu mohli uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy, ako je zaručené týmto článkom 47 a konkretizované v článku 27 nariadenia Dublin III v spojení s odôvodnením 19 tohto nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 3. júla 2025, Al Nasiria, C‑610/23 , EU:C:2025:514 , bod 52 a citovanú judikatúru).

51

53

Súdny dvor na druhej strane rozhodol, že vzhľadom jednak na cieľ uvedený v odôvodnení 19 tohto rozhodnutia spočívajúci v zabezpečení účinnej ochrany práv dotknutých osôb v súlade s článkom 47 Charty základných práv a jednak na cieľ uvedený v odôvodnení 5 uvedeného nariadenia, ktorý spočíva v zabezpečení rýchleho určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, musí žiadateľ disponovať účinným a rýchlym opravným prostriedkom, ktorý mu umožní odvolať sa na okolnosti, ktoré nastali po tom, čo bolo voči nemu prijaté rozhodnutie o odovzdaní, ak je zohľadnenie týchto okolností rozhodujúce na účely správneho uplatnenia uvedeného nariadenia. Vnútroštátna právna úprava umožňujúca žiadateľovi odvolávať sa na takéto okolnosti v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní spĺňa najmä túto povinnosť stanoviť rýchly a účinný opravný prostriedok [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní), C‑194/19 , EU:C:2021:270 , body 35 a 36 , ako aj citovanú judikatúru].

54

Okolnosť, že vnútroštátna právna úprava stanovuje, že po zrušení pôvodného rozhodnutia o odovzdaní súdnym orgánom a vrátení na opätovné preskúmanie príslušnému správnemu orgánu prináleží tomuto správnemu orgánu opätovne preskúmať odovzdanie dotknutej osoby vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnutí, však v zásade nebráni tomu, aby bola splnená povinnosť stanoviť rýchly a účinný opravný prostriedok. Ako však uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, dodržanie tejto povinnosti predpokladá, že vnútroštátne právo je upravené takým spôsobom, aby príslušný správny orgán vykonal takto požadované preskúmanie bez zbytočného odkladu a aby konajúci súdny orgán rozhodol v krátkej lehote (pozri analogicky, pokiaľ ide o právo na opravný prostriedok zaručený v článku 46 smernice 2013/32, rozsudok z 25. júla 2018, Alheto, C‑585/16 , EU:C:2018:584 , bod 148 ).

58

V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Cudzinecký úrad prijal voči H 8. apríla 2022 druhé rozhodnutie o odovzdaní, teda menej ako štyri týždne po zrušení pôvodného rozhodnutia o odovzdaní a vrátení H na opätovné preskúmanie, a to 15. marca toho istého roku. Zdá sa teda, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že Cudzinecký úrad vykonal požadované opätovné preskúmanie bez zbytočného odkladu.

59

Okrem toho vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku prináleží tomuto súdu, aby vzhľadom na všetky relevantné okolnosti veci samej na jednej strane overil, či možno konštatovať, že zamietnutím žaloby o neplatnosť proti druhému rozhodnutiu o odovzdaní z 8. decembra 2022 rozhodol o tomto opravnom prostriedku bez zbytočného odkladu, hoci bol na tento súd podaný takmer osem mesiacov predtým, a že 24. mája 2022 Rumunsko informovalo všetky členské štáty o zrušení pozastavenia odovzdaní smerujúcich do krajiny podľa nariadenia Dublin III. Na druhej strane mu prináleží overiť, či dĺžka konania týkajúceho sa odovzdania H, ktorá predstavovala takmer 17 mesiacov od akceptovania prijatia tohto žiadateľa späť zo strany Rumunska 7. júla 2021, nešla ako celok nad rámec toho, čo je nevyhnutné vzhľadom na účely, na ktoré bolo začaté.

60

V prípade, že by vnútroštátny súd konštatoval, že postup prevzatia alebo prijatia späť sa neuskutočnil bez zbytočného odkladu, žiadosť o medzinárodnú ochranu by mal posúdiť iný členský štát, než je členský štát určený ako zodpovedný podľa kritérií stanovených v kapitole III nariadenia Dublin III.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 29 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

sa má vykladať v tom zmysle:

že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe o neplatnosť s odkladným účinkom, s konečnou platnosťou meritórne rozhodne o zákonnosti druhého rozhodnutia o odovzdaní prijatého po tom, ako bolo prvé rozhodnutie o odovzdaní týkajúce sa tej istej osoby zrušené len z dôvodu zmeny okolností rozhodujúcich pre správne uplatnenie tohto nariadenia, ktorá má za následok vrátenie veci príslušnému správnemu orgánu na opätovné preskúmanie, začína plynúť šesťmesačná lehota na odovzdanie stanovená v článku 29 ods. 1 uvedeného nariadenia dňom, keď bolo s konečnou platnosťou z vecného hľadiska rozhodnuté o zákonnosti tohto druhého rozhodnutia.

Aby sa zabezpečilo, že dĺžka trvania postupu týkajúceho sa odovzdania dotknutej osoby nešla ako celok nad rámec toho, čo je nevyhnutné vzhľadom na účely, na ktoré bolo začaté, musí byť toto druhé rozhodnutie o odovzdaní a konečné rozhodnutie o žalobe o neplatnosť podanej proti tomuto rozhodnutiu prijaté bez zbytočného odkladu.

Podpisy