C-572/23

62023CJ0572

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 5. februára 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Inštitucionálne právo – Členovia Európskeho parlamentu – Výsady a imunity – Rozhodnutie o zbavení poslaneckej imunity členov Parlamentu – Článok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Zásada riadnej správy vecí verejných – Výbor pre právne veci Parlamentu – Požiadavka nestrannosti spravodajcu“

Vo veci C‑572/23 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. septembra 2023,

Európsky parlament , v zastúpení: N. Görlitz, N. Lorenz a J.‑C. Puffer, splnomocnení zástupcovia,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,

1

Páni Carles Puigdemont i Casamajó, Antoni Comín i Oliveres a pani Clara Ponsatí i Obiols (ďalej len „odvolatelia“) sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 5. júla 2023, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament ( T‑272/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:373 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o neplatnosť rozhodnutí Európskeho parlamentu P9_TA(2021)0059, P9_TA(2021)0060 a P9_TA(2021)0061 z 9. marca 2021 o žiadosti o zbavenie ich imunity (ďalej len „sporné rozhodnutia“).

Právny rámec

Právo Únie

Protokol (č. 7)

2

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.“

Rokovací poriadok

3

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu uplatniteľný na deviate volebné obdobie (2019 – 2024) v znení pred zmenou vykonanou rozhodnutím Parlamentu zo 17. januára 2023 (ďalej len „rokovací poriadok“) v článku 5 nazvanom „Výsady a imunity“, stanovoval:

„1. Poslanci požívajú výsady a imunity stanovené v protokole č. 7…

5

Článok 9 rokovacieho poriadku s názvom „Imunitné konanie“, stanovuje:

„1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný orgán členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru.

…

13. Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku.

…“

„Každá politická skupina vymenuje na tento účel poslanca, ktorý pôsobí ako stály spravodajca pre záležitosti týkajúce sa imunity a plní funkciu koordinátora, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadmi týkajúcimi sa imunity zaoberali skúsení poslanci. Politické skupiny sa postarajú o vymenovanie stálych spravodajcov, ktorí sú známi svojou príkladn[ou] čestnosťou.“

8

Podľa bodu 8 oznámenia č. 11/2019:

„V každom prípade týkajúcom sa imunity sa funkcia spravodajcu medzi politickými skupinami rovnomerne strieda. Spravodajca však nemôže patriť do tej istej politickej skupiny ani byť zvolený v tom istom členskom štáte ako poslanec, ktorého imunit[a] je predmetom konania.“

9

Podľa bodu 43 oznámenia č. 11/2019:

12

V nadväznosti na prijatie týchto zákonov a uskutočnenie referenda Ministerio Fiscal (prokuratúra, Španielsko), Abogado del Estado (právny zástupca štátu, Španielsko) a politická strana VOX začali trestné stíhanie proti viacerým osobám vrátane odvolateľov, pričom sa domnievali, že tieto osoby sa dopustili skutkov kvalifikovaných okrem iného ako trestné činy násilia proti orgánu verejnej moci, rozvracania štátu a sprenevery verejných prostriedkov (ďalej len „predmetné trestné konanie“).

13

Dňa 21. marca 2018 Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) vydal uznesenie o vznesení obvinenia voči odvolateľom z údajných trestných činov násilia proti orgánu verejnej moci a sprenevery verejných prostriedkov. Uznesením z 9. júla 2018 Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vyhlásil, že odvolatelia sa odmietli dostaviť sa na súd po svojom úteku zo Španielska a prerušil trestné konanie, až kým nebudú nájdení.

14

Odvolatelia kandidovali vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v Španielsku 26. mája 2019.

18

Po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie 31. januára 2020 vzal Parlament 10. februára 2020 na vedomie zvolenie pani Ponsatíovej i Obiolsovej za poslankyňu s účinnosťou od 1. februára 2020.

19

Dňa 10. februára 2020 predseda Tribunal Supremo (Najvyšší súd) oznámil Parlamentu žiadosť zo 4. februára 2020 podanú predsedom trestného senátu tohto súdu, vyplývajúcu z uznesenia vyšetrujúceho sudcu tohto senátu z toho istého dňa, ktorej predmetom bolo zbavenie imunity pani Ponsatíovej i Obiolsovej.

20

Podpredseda Parlamentu informoval na plenárnej schôdzi o žiadostiach o zbavenie imunity uvedených v bodoch 17 a 19 tohto rozsudku a postúpil ich výboru JURI.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. mája 2021 odvolatelia podali žalobu o zrušenie sporných rozhodnutí.

24

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. mája 2021 odvolatelia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ s cieľom dosiahnuť odklad výkonu sporných rozhodnutí.

25

Uznesením z 2. júna 2021, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament (T‑272/21 R), podpredseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu sporných rozhodnutí až do dňa vydania uznesenia, ktorým sa končí konanie o nariadení predbežného opatrenia. Uznesením z 30. júla 2021, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament ( T‑272/21 R , EU:T:2021:497 ), podpredseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia uvedený v predchádzajúcom bode a zrušil uznesenie z 2. júna 2021.

26

po prvé prvý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení sporných rozhodnutí,

–

po druhé druhý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci vnútroštátneho orgánu, ktorý vydal a zaslal Parlamentu žiadosti o zbavenie odvolateľov imunity,

–

po tretie piaty žalobný dôvod založený na porušení zásad právnej istoty a lojálnej spolupráce, práva na účinnú súdnu ochranu a práva na obhajobu z dôvodu nejasnosti sporných rozhodnutí,

–

po siedme štvrtý žalobný dôvod založený v podstate na porušení práva byť vypočutý a

–

po ôsme tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady nestrannosti.

Návrhy účastníkov konania v konaní o odvolaní

29

Odvolatelia vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor:

30

Parlament a Španielske kráľovstvo navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.

po druhé na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že zamietol druhý žalobný dôvod na zrušenie, keď rozhodol, že ani jemu ani Parlamentu neprináleží preskúmať zákonnosť žiadosti o zbavenie imunity, najmä jej prípustnosť, v súlade s rozsudkom z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest ( C‑219/17 , EU:C:2018:1023 ),

–

po tretie na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že konštatoval, že právo na nestranné a spravodlivé vybavenie ich vecí zo strany Parlamentu nebolo porušené,

–

po štvrté na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že rozhodol, že Parlament neporušil ich právo byť vypočutý zakotvené v článku 41 ods. 2 Charty,

–

po ôsme na porušení článku 47 Charty v spojení s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj článkom 296 ZFEÚ a článkami 36 a 53 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v rozsahu, v akom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neposkytol primerané a dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,

–

po deviate na porušení článku 47 Charty, vykladaného s ohľadom na články 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v rozsahu, v akom Všeobecný súd odmietol prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a navrhované opatrenia na vykonanie dokazovania, a

–

po desiate na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že sa ex offo nezaoberal otázkou, či je potrebné ďalej rozhodovať o žalobe o neplatnosť, najmä vzhľadom na uznesenie vydané 12. januára 2023 vyšetrujúcim sudcom Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ktoré je založené na porušení zásady právnej istoty.

32

V tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 258 až 262 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy, keď uviedol, že ich tvrdenie založené na nedostatku nestrannosti predsedu výboru JURI je nedôvodné.

36

V štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa tým, že nesprávne vyložil štvrtú časť tretieho žalobného dôvodu žaloby o neplatnosť a zamietol ju, dopustil v bodoch 219 a 262 napadnutého rozsudku nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho odôvodnenia, porušenia práva na účinnú súdnu ochranu a práva na obhajobu a porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

37

Súdny dvor považuje za vhodné preskúmať druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu.

Argumentácia účastníkov konania

41

V tejto súvislosti odvolatelia pripomínajú, že požiadavka nestrannosti stanovená v článku 41 ods. 1 Charty zahŕňa subjektívnu nestrannosť a objektívnu nestrannosť.

42

Tvrdia, že vzhľadom na znenie bodu 8 oznámenia č. 11/2019 a na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 244 napadnutého rozsudku, sám Parlament sa domnieval, že samotná príslušnosť k politickej skupine v rámci tejto inštitúcie má vplyv na posúdenie nestrannosti spravodajcu. Z tohto bodu 8 totiž jasne vyplýva, že Parlament sa domnieva, že príslušnosť spravodajcu k rovnakej politickej skupine, do ktorej patrí poslanec, ktorého sa týka žiadosť o zbavenie imunity, objektívne vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nestrannosť tohto spravodajcu. Podľa odvolateľov to isté platí, na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bodoch 245 a 246 napadnutého rozsudku, keď je spravodajca členom politickej skupiny, do ktorej patria poslanci politickej strany, ktorá dala podnet na začatie predmetného trestného konania.

43

Okrem toho sa Všeobecný súd v bode 246 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne vyložil pripomienky odvolateľov, keď konštatoval, že jediným dôvodom na odmietnutie možnosti byť spravodajcom členovi politickej skupiny, do ktorej patria poslanci tejto strany, je jeho politická príslušnosť. Podľa odvolateľov môže členov rôznych politických skupín spájať takáto príslušnosť. V dôsledku toho nemožno súhlasiť s tvrdením, že spravodajca nemôže byť členom tej istej politickej skupiny, do ktorej patria poslanci tejto strany, ani s tvrdením, podľa ktorého osoba nemôže byť spravodajcom len z toho dôvodu, že má podobnú politickú príslušnosť, ako táto skupina.

47

Po tretie tvrdia, že Všeobecný súd sa v tomto bode 251 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď naznačil, že nedostatok nestrannosti spravodajcu by bol relevantný len v prípade, ak by bol Parlament povinný určiť, či boli skutky, ktoré sú mu vytýkané, preukázané.

48

Treťou výhradou odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 253 a 254 napadnutého rozsudku porušil jednak článok 85 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, ako aj právo na účinnú súdnu ochranu a právo na obhajobu s ohľadom na článok 41 ods. 1 a článok 39 ods. 2 Charty, a jednak svoju povinnosť odôvodnenia tým, že zamietol ako neprípustný dôkaz pozostávajúci z rozhovoru spravodajcu uverejneného v bulharskom denníku z dôvodu, že odvolatelia neodôvodnili oneskorené predloženie tohto rozhovoru.

49

Štvrtou výhradou tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že skutočnosti uvedené v bode 255 napadnutého rozsudku, ktoré tento súd skreslil, ako aj ostatné skutočnosti uvedené vyššie, neumožňujú konštatovať nedostatok nestrannosti spravodajcu.

53

Pokiaľ ide ďalej o podujatie zo 6. marca 2019, skreslené podanie skutkového stavu zo strany Všeobecného súdu, ktoré zašlo až tak ďaleko, že vynechalo skutočnú tému a povahu tohto podujatia, malo za cieľ vykresliť ho ako neutrálne.

54

Parlament spochybňuje argumentáciu odvolateľov uvedenú v druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

55

Parlament vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade spochybňuje tvrdenia odvolateľov spochybňujúce úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa politickej povahy sporných rozhodnutí uvedené v bodoch 243 až 246 napadnutého rozsudku.

59

Na úvod zdôrazňuje, že k tomuto podujatiu došlo v inom volebnom období ešte predtým, ako spravodajca mohol vedieť, že bude zvolený do Parlamentu vo voľbách v roku 2019, a v každom prípade dávno predtým, ako bol vymenovaný za spravodajcu pre predmetné žiadosti o zbavenie imunity.

60

Po prvé tvrdí, že argumentácia odvolateľov týkajúca sa bodov 249 a 250 napadnutého rozsudku, ktorou odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, je neprípustná, pretože odvolatelia v podstate požadujú nové posúdenie skutkového stavu. V každom prípade je táto argumentácia nedôvodná, pretože generálny tajomník politickej strany VOX, ako uviedol Všeobecný súd, zakončil svoj prejav slovami „Nech žije Španielsko, nech žije Európa a Puigdemont do väzenia“ a nič v zázname z podujatia zo 6. marca 2019 nenasvedčuje tomu, že spravodajca osobitne súhlasil s týmito poslednými tromi slovami prejavu. Tento záznam skôr ukazuje bežné zdvorilostné gesto voči rečníkovi po skončení prejavu.

61

Po druhé tvrdí, že úvaha Všeobecného súdu obsiahnutá v bode 250 napadnutého rozsudku, podľa ktorej spravodajca počas uvedeného podujatia nevystúpil, nie je irelevantná.

Po štvrté tvrdí, že tvrdenia odvolateľov spochybňujúce tretiu a štvrtú vetu bodu 251 napadnutého rozsudku sú irelevantné, pretože úvahy, ktoré sú v nich uvedené, boli uvedené subsidiárne. V každom prípade treba tieto tvrdenia odmietnuť. V prvom rade tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého Všeobecný súd nezohľadnil relevantné kritériá na účely posúdenia koncepcie fumus persecutionis , spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Všeobecný súd sa ďalej nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v tejto tretej a štvrtej vete v podstate zdôraznil, že otázky, o ktorých sa diskutovalo na podujatí 6. marca 2019, sa netýkali otázok, o ktorých má rozhodnúť Parlament v rámci konania o zbavení imunity. Napokon Parlament tvrdí, že v rozsahu, v akom odvolatelia tvrdia, že spravodajca prostredníctvom svojho potlesku súhlasil s odkazom, podľa ktorého sporné rozhodnutia, európske zatykače a zápisy v Schengenskom informačnom systéme, posudzované ako celok, ich vystavovali vysokému riziku zatknutia, je toto tvrdenie neprípustné, pretože odvolatelia v podstate žiadajú Súdny dvor, aby vykonal skutkové zistenie. Toto tvrdenie je v každom prípade nedôvodné, pretože spravodajca tomuto odkazu netlieskal.

64

V treťom rade Parlament nesúhlasí s tvrdeniami odvolateľov spochybňujúcimi úvahy Všeobecného súdu týkajúcimi sa iných udalostí, tak ako sú uvedené v bodoch 252 až 255 napadnutého rozsudku. Na jednej strane nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, ktorí tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 85 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku a povinnosť odôvodnenia tým, že zamietol ako neprípustné ich tvrdenia založené na rozhovore so spravodajcom uverejnenom v bulharskom denníku. Na druhej strane spochybňuje tvrdenie odvolateľov, ktorí tvrdia, že Všeobecný súd sa tým, že konštatoval, že reakcie politickej strany VOX na prijatie sporných rozhodnutí nepreukázali nedostatok nestrannosti spravodajcu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy.

68

Španielske kráľovstvo spochybňuje argumentáciu odvolateľov uvedenú v druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

69

Španielske kráľovstvo na úvod zdôrazňuje, že v rámci konania o žiadosti o zbavenie imunity musí Parlament dodržiavať článok 39 a článok 41 ods. 1 Charty, čo bolo v prípade prijatia sporných rozhodnutí splnené.

70

Po prvé Španielske kráľovstvo tvrdí, že tvrdenia odvolateľov, ktoré sa týkajú údajného nesprávneho právneho posúdenia pri výklade bodu 8 oznámenia č. 11/2019 v spojení s článkom 41 Charty, nemôžu spochybniť dôvody uvedené v bodoch 245 a 246 napadnutého rozsudku, ktoré spočívajú v závere vyvodenom na základe bodov 242 až 244 tohto rozsudku, ktoré nie sú spochybnené. V týchto bodoch 242 až 244 Všeobecný súd vysvetlil, že samotná príslušnosť k politickej skupine nemá vplyv na nestrannosť osoby, ktorá je jej členom.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné pripomienky

74

Ako vyplýva z článku 343 prvej vety ZFEÚ, Únia požíva na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné na plnenie svojich úloh za podmienok stanovených v protokole č. 7.

75

Cieľom tohto protokolu je zabezpečiť inštitúciám Únie úplnú a účinnú ochranu pred prekážkami alebo rizikami narušenia ich riadnej činnosti a nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19 , EU:C:2019:1115 , bod 82 ).

79

Je pravda, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o zbavení imunity patrí do právomoci Parlamentu, táto inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní pravidiel uplatniteľných pri vybavovaní žiadostí o zbavenie imunity. Tieto pravidlá teda prijímajú a uplatňujú poslanci Parlamentu, ktorí patria k politickým skupinám vytvoreným v rámci Parlamentu.

80

V súlade s hodnotami právneho štátu a dodržiavaním ľudských práv uvedenými v článku 2 Zmluvy o EÚ je však je Parlament povinný pri posudzovaní žiadosti o zbavenie imunity dodržiavať právne pravidlá a zásady, ktoré sa vzťahujú na túto imunitu, ako aj Chartu, ktorej ustanovenia sa vzťahujú na Parlament ako jednu z inštitúcií Únie uvedených v článku 51 ods. 1 Charty. Vykonávanie mandátu príslušným poslancom, ktoré je základným atribútom členstva v Parlamente a vyplýva zo skutočnosti, že bol zvolený vo všeobecných, priamych, slobodných voľbách tajným hlasovaním podľa práva Únie (rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19 , EU:C:2019:1115 , bod 65 ), môže byť narušené rozhodnutím o zbavení imunity. Z toho vyplýva, že žiadosti o zbavenie imunity, ktoré môžu ovplyvniť tak mandát dotknutého poslanca, ako aj, ako bolo pripomenuté v bode 76 tohto rozsudku, riadne fungovanie Parlamentu ako celku, treba preskúmať z hľadiska práv dotknutej osoby a zásad zastupiteľskej demokracie a deľby moci, a nie z hľadiska politických orientácií.

81

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba preskúmať prvú a druhú výhradu odvolateľov, v ktorých v podstate Všeobecnému súdu vytýkajú, že v bodoch 244 až 246 napadnutého rozsudku a v bodoch 247 až 251 tohto rozsudku porušil článok 41 ods. 1 Charty, keď rozhodol, že ich tvrdenie založené na nedostatku nestrannosti spravodajcu povereného v rámci výboru JURI preskúmaním žiadostí o zbavenie imunity, ktoré sa ich týka, bolo nedôvodné.

Napokon v bode 246 uvedeného rozsudku Všeobecný súd spresnil, že je pravda, že táto politická skupina zahŕňa členov politickej strany VOX, ktorí sa vo vzťahu k odvolateľom nachádzajú vo veľmi osobitnej situácii, lebo predmetné trestné konanie sa začalo na ich podnet. Podľa Všeobecného súdu sa však táto osobitná situácia týkala poslancov, ktorí sú členmi politickej strany VOX, a v zásade sa nemôže vzťahovať na všetkých členov uvedenej politickej skupiny len z toho dôvodu, že majú rovnakú politickú príslušnosť, keďže patria do tej istej skupiny.

85

Ako Všeobecný súd zdôraznil v bodoch 225 a 226 napadnutého rozsudku, konanie, ktoré môže viesť k prijatiu rozhodnutia o zbavení imunity, musí byť zlučiteľné s právom na riadnu správu vecí verejných zakotveným v článku 41 ods. 1 Charty.

86

Toto ustanovenie Charty stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo, ktoré je priznané každej osobe, je teda priznané aj každému poslancovi Parlamentu, ktorého sa týka žiadosť o zbavenie imunity.

87

Článok 9 uvedeného rokovacieho poriadku v odsekoch 1 a 13 spresňuje, že každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný orgán členského štátu, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru, ktorý stanoví zásady uplatňovania tohto článku 9.

91

Výbor JURI, ktorý bol vymenovaný na vybavenie žiadostí o zbavenie imunity, tak prijal oznámenie č. 11/2019 uplatniteľné v čase skutkových okolností prejednávanej veci, v ktorom sa stanovujú pravidlá uplatniteľné na tieto žiadosti.

92

V tomto oznámení boli na jednej strane stanovené pravidlá týkajúce sa vecného preskúmania žiadosti o zbavenie imunity. V bode 43 tohto oznámenia tak bolo v podstate stanovené, že ak sa žiadosť týka zbavenia imunity podľa článku 9 tohto protokolu, poslanec by mal byť zbavený imunity, pokiaľ sa nepreukáže, že účelom trestného stíhania je narušiť politickú činnosť poslanca, a teda nezávislosť Parlamentu ( fumus persecutionis ).

93

Napokon podľa bodu 8 uvedeného oznámenia je funkcia spravodajcu v každom prípade týkajúcom sa imunity predmetom rovnakého striedania medzi politickými skupinami, pričom spravodajca nesmie patriť do tej istej politickej skupiny, do ktorej patrí poslanec, ktorého imunita je predmetom konania, ani byť zvolený v tom istom členskom štáte ako tento poslanec.

97

Z bodu 8 oznámenia č. 11/2019 vyplýva, že Parlament sa domnieval, že spravodajca z rovnakej politickej skupiny, do ktorej patrí poslanec, o ktorého imunitu ide, nemôže preskúmať žiadosť o zbavenie tejto imunity. Tento prístup je teda založený na úvahe, že vzhľadom na to, že tento spravodajca a tento poslanec patria do tej istej politickej skupiny, mohli by mať rovnakú príslušnosť, najmä politickú, takže by nebolo možné vylúčiť oprávnené pochybnosti o prípadnej zaujatosti uvedeného spravodajcu v prospech uvedeného poslanca v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 87 tohto rozsudku. Parlament preto na základe svojej širokej miery voľnej úvahy usúdil, že na zaručenie nestrannosti spravodajcu, ako to vyžaduje článok 41 ods. 1 Charty, treba stanoviť pravidlo, ktoré zabráni tomu, aby tento spravodajca bol členom určitej politickej skupiny.

98

Dodržiavanie článku 41 ods. 1 Charty vyžaduje dôsledné uplatňovanie záruk zavedených dotknutou inštitúciou s cieľom predísť akýmkoľvek oprávneným pochybnostiam o nestrannosti a umožniť spravodlivé posúdenie žiadostí o zbavenie imunity.

99

Ako bolo uvedené v bode 97 tohto rozsudku, podľa pravidla uvedeného v bode 8 oznámenia č. 11/2019 môže mať príslušnosť spravodajcu k určitej politickej skupine vplyv na možnosť vymenovať ho za spravodajcu povereného preskúmaním konkrétnej žiadosti o zbavenie imunity. Nemožno sa domnievať, že požiadavka nestrannosti zavedená týmto pravidlom platí len v prípade príslušnosti spravodajcu k politickej skupine, z ktorej pochádza poslanec, ktorého sa takáto žiadosť týka, s vylúčením akejkoľvek situácie príslušnosti tohto spravodajcu do inej politickej skupiny.

103

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že Parlament v bode 8 oznámenia č. 11/2019 stanovil pravidlo, podľa ktorého je v systéme striedania uplatňovanom pri menovaní spravodajcu vylúčený každý spravodajca, ktorý je členom politickej skupiny, do ktorej patrí poslanec, ktorého sa týka žiadosť o zbavenie imunity, táto inštitúcia musí na účely dodržania článku 41 ods. 1 Charty vylúčiť aj spravodajcu, ktorý je členom politickej skupiny, do ktorej patria poslanci politickej strany a na ktorej podnet sa začalo trestné konanie vedené proti tomuto poslancovi, ktorá podala túto žiadosť, a ktorá má osobitný záujem na výsledku tohto konania. Takýto spravodajca by totiž nemusel byť vnímaný ako nestranný v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 87 tohto rozsudku.

104

V tejto súvislosti nemôže obstáť tvrdenie Parlamentu, podľa ktorého väzby medzi jeho členmi, ktorí pochádzajú z rôznych vnútroštátnych politických strán a spájajú sa s cieľom vytvoriť politickú skupinu v rámci Parlamentu, nie sú dostatočne úzke na to, aby mohli ovplyvniť objektívnu nestrannosť člena tejto politickej skupiny, ktorý má vykonávať funkciu spravodajcu povereného preskúmaním žiadosti o zbavenie imunity týkajúcej sa iného člena uvedenej skupiny. Toto tvrdenie je totiž v rozpore so skutočnosťou, že samotný Parlament sa prijatím bodu 8 oznámenia č. 11/2019 domnieval, že príslušnosť spravodajcu k tej istej politickej skupine, do ktorej patrí poslanec, ktorého imunita je predmetom sporu, je nezlučiteľná s objektívnou nestrannosťou tohto spravodajcu.

– O druhej výhrade

108

V bode 249 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že je nesporné, že spravodajca v rámci svojej funkcie poslanca Parlamentu zorganizoval podujatie zo 6. marca 2019, na ktorom vystúpil generálny tajomník politickej strany VOX s prejavom na tému „Katalánsko je Španielsko“, ktorý zakončil svoj prejav slovami „Nech žije Španielsko, nech žije Európa a Puigdemont do väzenia“.

109

V bode 250 daného rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že zo záznamu z tohto podujatia vyplýva, že spravodajca bol prítomný pri rečníkom stole spolu s dvoma ďalšími poslancami Parlamentu a týmto generálnym tajomníkom, ktorý ako jediný vystúpil ústne.

110

113

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 251 daného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že nie je dôležité, aby sa spravodajca vyjadril v prospech stanoviska politickej strany VOX k situácii v Katalánsku, keď na účely odôvodnenia svojho záveru o neexistencii porušenia zásady nestrannosti z dôvodu zorganizovania podujatia zo 6. marca 2019 odkázal na body 244 a 246 napadnutého rozsudku. Na jednej strane je však tento posledný bod poznačený nesprávnym právnym posúdením, ako bolo rozhodnuté v bode 106 tohto rozsudku. Na druhej strane tvrdenie Všeobecného súdu s odkazom na bod 244 daného rozsudku, podľa ktorého nie je dôležité, že sa spravodajca vyjadril v prospech tohto stanoviska, neodpovedá na argumentáciu odvolateľov, ktorá sa netýkala názoru budúceho spravodajcu na situáciu v Katalánsku, ale aktívnej podpory, ktorú poskytol tejto politickej strane, na ktorej podnet sa začalo predmetné trestné konanie.

114

Ako vyplýva z chronológie okolností predchádzajúcich sporu, na ktoré poukázal Všeobecný súd v rámci napadnutého rozsudku, najmä tých, ktoré sú zhrnuté v bodoch 11 až 13 tohto rozsudku, táto politická strana už v čase zorganizovania podujatia zo 6. marca 2019 dala podnet na začatie predmetného trestného konania. Zorganizovanie tohto podujatia osobou, ktorá bola neskôr vymenovaná za spravodajcu, teda mohlo naznačovať nielen podporu politickým názorom uvedenej strany na situáciu v Katalánsku, ale mohlo byť aj prejavom kladného postoja k trestnému stíhaniu odvolateľov. Všeobecný súd tým, že odmietol tento aspekt svojej analýzy, nezohľadnil skutočnosť, ktorá bola osobitne relevantná na účely posúdenia, či organizátor tohto podujatia mohol byť neskôr vymenovaný za spravodajcu v konaní o preskúmaní žiadostí o zbavenie imunity založených na tomto trestnom stíhaní bez toho, aby bola porušená požiadavka nestrannosti.

O žalobe na Všeobecnom súde

118

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

119

V prejednávanej veci Súdny dvor zastáva názor, že je potrebné vydať konečné rozhodnutie v prejednávanej veci. Stav konania mu to dovoľuje, keďže žaloba o neplatnosť podaná odvolateľmi na Všeobecný súd sa zakladá na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo preskúmanie spisu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 130 ).

120

Prvou výhradou tvrdia, že nedostatok nestrannosti tohto spravodajcu vyplýva z jeho príslušnosti k politickej skupine, do ktorej patrili členovia Parlamentu patriaci k politickej strane VOX, ktorá je ich oponentom a ktorá dala podnet na začatie predmetného trestného konania.

124

V rámci druhej výhrady tvrdia, že tento nedostatok nestrannosti vyplýva zo skutočnosti, že uvedený spravodajca zorganizoval s touto politickou stranou podujatie zo 6. marca 2019, v rámci ktorého vyjadril svoju podporu sloganu „Puigdemont do väzenia“, pričom tento výrok odmenil potleskom.

125

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom spochybňuje argumentáciu odvolateľov. Na jednej strane tvrdí, že žiadne pravidlo ani zásada nebránia tomu, aby spravodajca patril do politickej skupiny, do ktorej patria aj poslanci národnej strany, ktorej politické ciele sú v rozpore s cieľmi poslanca, ktorého sa žiadosť o zbavenie imunity týka. Uvádza, že takáto príslušnosť vyplýva z politickej povahy Parlamentu a rozhodnutí o takejto žiadosti, a zdôrazňuje rôznorodosť politických skupín, ktoré v ňom pôsobia. Na druhej strane tvrdí, že aj keby boli tvrdenia odvolateľov týkajúce sa správania dotknutého spravodajcu prípustné, tieto tvrdenia v žiadnom prípade nepostačujú na spochybnenie nestrannosti tohto spravodajcu.

126

V prejednávanej veci je nesporné, že spravodajca poverený preskúmaním žiadostí o zbavenie imunity odvolateľov bol členom politickej skupiny, do ktorej patrili členovia politickej strany, ktorá viedla predmetné trestné konanie.

130

Z dôvodov uvedených v bodoch 97 až 105 a 114 tohto rozsudku treba konštatovať, že tento spravodajca neposkytol dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností zo strany odvolateľov, pokiaľ ide o jeho prípadnú nepriaznivú zaujatosť voči nim, a preto sa nemožno domnievať, že spĺňa požiadavku nestrannosti. Vymenovanie tohto spravodajcu sa preto musí považovať za vykonané v rozpore s článkom 41 ods. 1 Charty.

131

Z toho vyplýva, že toto vymenovanie predstavuje vadu v postupe prijímania správ v rámci výboru JURI. V dôsledku toho je samotné konanie o prijatí sporných rozhodnutí postihnuté formálnou vadou.

132

135

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

136

Keďže v prejednávanej veci Parlament nemal úspech vo svojich dôvodoch tak v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj v odvolacom konaní, treba mu uložiť povinnosť, aby v súlade s návrhmi odvolateľov znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania vynaložené odvolateľmi v súvislosti s týmito konaniami.

137

Okrem toho podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor môže rozhodnúť, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti odvolacieho konania, nepodal odvolanie, znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci treba rozhodnúť, že Španielske kráľovstvo ako vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej časti konania v rámci odvolania, znáša svoje vlastné trovy konania.

Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie, ako aj v odvolacom konaní, a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánom Carlesovi Puigdemontovi i Casamajóvi, Antoniovi Comínovi i Oliveresovi a pani Clare Ponsatíovej i Obiolsovej v rámci týchto dvoch konaní.

4.

Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania tak v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie, ako aj v odvolacom konaní.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.