C-575/23

62023CJ0575

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 6. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Výkonní umelci zamestnaní ako verejní zamestnanci – Postúpenie súvisiacich práv prostredníctvom právnych predpisov – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 písm. b) a článok 3 ods. 2 – Právo na rozmnožovanie a právo na sprístupnenie verejnosti – Smernica 2006/115/ES – Články 7 až 9 – Práva na zaznamenanie, rozhlasové vysielanie, verejný prenos a rozširovanie – Smernica (EÚ) 2019/790 – Články 18 až 23 – Spravodlivá odmena v rámci zmlúv o využívaní – Článok 26 – Časová pôsobnosť – Pojmy ‚uzavreté akty‘ a ‚nadobudnuté práva‘“

Vo veci C‑575/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) z 31. augusta 2023 a doručený Súdnemu dvoru 15. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

Orchestre national de Belgique (ONB),

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia A. Kumin, I. Ziemele (spravodajkyňa) a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. júna 2024,

belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Fonteyn a A. Joachimowicz, avocats,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret a J. Samnadda, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 24. októbra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

Rímsky dohovor

3

Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií bol podpísaný v Ríme 26. októbra 1961 (ďalej len „Rímsky dohovor“).

4

Európska únia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Jeho zmluvnými stranami sú však všetky členské štáty s výnimkou Maltskej republiky.

5

c)

rozmnoženiu záznamu ich výkonu bez ich súhlasu;

i)

ak samotný pôvodný záznam bol urobený bez ich súhlasu;

ii)

ak sa rozmnožuje pre iné účely, než na aké výkonní umelci udelili súhlas;

Článok 12 tohto dohovoru, ktorý sa týka druhotného použitia zvukových záznamov, znie:

„Ak sa zvuková snímka vydaná na obchodné účely alebo rozmnoženiny takej zvukovej snímky použije priamo na rozhlasové vysielanie alebo na verejný prednes, zaplatí užívateľ jednu primeranú odmenu výkonným umelcom alebo výrobcom zvukových snímok alebo obidvom. Ak niet dohody medzi týmito stranami, môžu sa podmienky rozdelenia tejto odmeny určiť vnútorným zákonodarstvom.“

8

Článok 15 tohto dohovoru obsahuje výnimky z ochrany, ktorú tento dohovor zaručuje.

9

Článok 19 tohto dohovoru, ktorý sa týka ochrany výkonných umelcov pri vyhotovovaní obrazových alebo audiovizuálnych záznamov, znie takto:

„Na účely tejto zmluvy:

a)

‚výkonní umelci‘ sú herci, speváci, hudobníci, tanečníci alebo iné osoby, ktoré vystupujú, prednášajú, recitujú, hrajú, predvádzajú alebo iným spôsobom vykonávajú literárne alebo umelecké diela, alebo prejavy ľudového umenia (folklóru);

…“

12

Články 6 až 10 tejto zmluvy sa týkajú pravidiel upravujúcich majetkové práva výkonných umelcov vo vzťahu k ich nezaznamenaným umeleckým výkonom, práva na rozmnožovanie, práva na rozširovanie, práva na prenájom, ako aj práva na sprístupňovanie zaznamenaných umeleckých výkonov.

(10)

Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. …

…

(15)

Na diplomatickej konferencii, ktorá sa konala pod záštitou [WIPO] v decembri 1996, boli prijaté dve nové zmluvy, ‚Zmluva WIPO o autorskom práve‘ a [WPPT], ktoré sa zaoberajú ochranou autorov a ochranou výkonných umelcov a producentov zvukových záznamov. … Táto smernica slúži na uplatnenie viacerých medzinárodných záväzkov.

…

b)

pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;

…“

15

Článok 3 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:

Článok 10 ods. 2 smernice 2001/29 stanovuje:

„Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté do 22. decembra 2002.“

Smernica 2006/115/ES

18

Odôvodnenia 4, 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 28 ) stanovujú:

„(4)

19

Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Výhradné právo udeľovať súhlas alebo zakázať nájom a vypožičiavanie prislúcha týmto osobám:

…

b)

výkonnému umelcovi vo vzťahu k záznamom jeho výkonu;

„1. Členské štáty ustanovia výhradné práva výkonných umelcov povoliť alebo zakázať bezdrôtové vysielanie a verejné šírenie ich výkonov, s výnimkou prípadu, keď výkon je sám už výkonom vysielaným alebo keď sa uskutočňuje zo záznamu.

2. Členské štáty ustanovia právo na zabezpečenie platby jedinej primeranej odmeny zo strany používateľa, ak je použitý zvukový záznam vydaný na obchodné účely alebo rozmnoženiny takéhoto zvukového záznamu k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukoľvek inému verejnému šíreniu [ak sa zvukový záznam vydaný na obchodné účely alebo rozmnoženina tohto zvukového záznamu použijú na rozhlasové vysielanie alebo akýkoľvek iný verejný prenos – neoficiálny preklad ], a na zabezpečenie toho, aby sa táto odmena rozdelila medzi príslušných výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Členské štáty môžu, ak nie je dohoda medzi výkonnými umelcami a výrobcami zvukových záznamov, ustanoviť podmienky, za ktorých sa táto odmena medzi nimi delí.“

22

Článok 9 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia výhradné právo sprístupňovať predmety ochrany uvedené v písmenách a) až d), ako aj ich rozmnoženiny verejnosti predajom alebo iným spôsobom (ďalej len ‚právo na rozširovanie‘) pre:

a)

Smernica 2019/790

24

Odôvodnenia 4 a 72 smernice 2019/790 znejú takto:

„(4)

Táto smernica je založená na pravidlách stanovených v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v [smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz ( Ú. v. ES L 77, 1996, s. 20 ; Mim. vyd. 13/015, s. 459), ako aj v smerniciach 2001/29 a 2006/115].

…

26

Hlava IV smernice 2019/790 týkajúca sa opatrení na zabezpečenie riadneho fungovania trhu s autorskými právami obsahuje kapitolu 3, nazvanú „Spravodlivé odmeňovanie autorov a výkonných umelcov v zmluvách o využívaní diel“, v ktorej sa nachádzajú články 18 až 23 tejto smernice.

27

Článok 18 smernice 2019/790, nazvaný „Zásada primeranej a proporcionálnej odmeny“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci v prípade, že udeľujú licenciu alebo prevádzajú výhradné práva na využívanie svojich diel alebo iných predmetov ochrany, mali nárok na primeranú a proporcionálnu odmenu.

2. Pri implementácii zásady stanovenej v odseku 1 do vnútroštátneho práva členské štáty môžu použiť rôzne mechanizmy a zohľadniť [a zohľadňujú – neoficiálny preklad ] zásadu zmluvnej slobody a spravodlivú rovnováhu medzi právami a záujmami.“

30

Článok 21 tejto smernice, nazvaný „Postup alternatívneho riešenia sporov“, stanovuje:

„Členské štáty ustanovia, že na spory týkajúce sa povinnosti transparentnosti podľa článku 19 a na mechanizmus úpravy zmlúv podľa článku 20 sa môže vzťahovať dobrovoľný postup alternatívneho riešenia sporov. Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zastupujúce autorov a výkonných umelcov mohli iniciovať takéto postupy na konkrétnu žiadosť jedného alebo viacerých autorov alebo výkonných umelcov.“

31

Článok 22 smernice 2019/790, nazvaný „Právo na odvolanie“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že autor alebo výkonný umelec udelil licenciu alebo previedol svoje práva k dielu alebo inému predmetu ochrany na výhradnom základe, mal autor alebo výkonný umelec právo na celkové alebo čiastočné odvolanie licencie alebo prevodu práv v prípade, že nedošlo k využitiu uvedeného diela alebo iného predmetu ochrany.

33

Článok 26 tejto smernice s názvom „Časová pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Táto smernica sa uplatňuje na všetky diela a iné predmety ochrany, ktoré sú chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva k 7. júnu 2021 alebo po tomto dátume.

2. Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred 7. júnom 2021.“

34

Článok 29 tejto smernice, nazvaný „Transpozícia“, v odseku 1 stanovuje:

Článok XI.205 §4 Hospodárskeho zákonníka, ktorý sa nachádza v hlave XI tohto zákonníka, umožňuje, aby v prípade, že výkonný umelec podáva výkon na základe pracovnej zmluvy alebo štatútu, boli majetkové práva vyplývajúce z práv súvisiacich s autorským právom postúpené zamestnávateľovi, pokiaľ je postúpenie práv výslovne stanovené a výkon patrí do rozsahu zmluvy alebo štatútu.

37

Preambula kráľovského nariadenia z 1. júna 2021 obsahuje túto časť:

„Keďže [ONB] je organizáciou verejného záujmu kategórie B;

keďže článok XI.205 §4 Hospodárskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, že výkonný umelec podáva výkon na základe pracovnej zmluvy alebo štatútu, boli majetkové práva vyplývajúce z práv súvisiacich s autorským právom postúpené zamestnávateľovi, pokiaľ je postúpenie práv výslovne stanovené a výkon patrí do rozsahu zmluvy alebo štatútu;

keďže riadne fungovanie [ONB] si vyžaduje, aby boli všetky práva spojené s podaním a využívaním výkonov výkonných umelcov [ONB] postúpené tomuto orchestru.“

39

Článok 2 tohto kráľovského nariadenia stanovuje:

„Výkonný umelec v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia postupuje [ONB] práva súvisiace s autorským právom, ktoré sa týkajú jeho výkonov podaných v rámci jeho činnosti v [ONB].“

40

Článok 3 ods. 1 a 2 tohto kráľovského nariadenia znie:

„§ 1. V prospech [ONB] sú na základe článku 2 a za peňažnú odmenu spresnenú v článkoch 4 a 6 postúpené tieto súvisiace práva:

b)

Právo na rozmnožovanie a šírenie:

–

právo rozmnožovať výkony výkonných umelcov podané v rámci ich úloh v službách [ONB] v neobmedzenom počte exemplárov v prospech [ONB] úplne alebo čiastočne, v neobmedzenom počte exemplárov na všetkých fonografických, videografických alebo multimediálnych nosičoch vrátane digitálnych nosičov, ktoré sú doteraz známe alebo neznáme,

–

právo rozširovať nosiče s rozmnoženinami výkonov výkonných umelcov a právo ponúkať ich sťahovanie na súkromné účely prostredníctvom digitálnej siete prenosu údajov, najmä internetu, a vo všeobecnosti právo na využívanie alebo umožnenie využívania nosičov vrátane predaja a prenájmu.

43

Keďže tieto rokovania neboli úspešné a v máji 2021 bol vypracovaný a podpísaný „protokol o nedosiahnutí zhody“, belgický štát prijal kráľovské nariadenie z 1. júna 2021.

44

Podľa preambuly tohto kráľovského nariadenia si riadne fungovanie ONB vyžaduje, aby boli všetky práva spojené s podaním a využívaním výkonov výkonných umelcov tohto orchestra postúpené tomuto orchestru.

45

Na tento účel článok 2 tohto kráľovského nariadenia stanovuje, že výkonný umelec postúpi ONB súvisiace práva týkajúce sa jeho výkonov uskutočnených v rámci jeho úloh pre tento orchester. Podľa článku 3 tohto kráľovského nariadenia sa za vyplatenie kompenzačných príspevkov uvedených v článkoch 4 a 6 tohto nariadenia prevádza právo na verejný prenos, ako aj právo na rozmnožovanie a rozširovanie, a to na celé obdobie trvania súvisiacich práv a na celý svet.

49

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa články 18 až 23 [smernice 2019/790] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby boli práva verejných zamestnancov súvisiace s autorským právom k výkonom uskutočneným v rámci pracovnoprávneho vzťahu postúpené prostredníctvom právneho predpisu?

2.

V prípade kladnej odpovede, majú sa pojmy ‚uzavreté akty‘ a ‚nadobudnuté práva‘ uvedené v článku 26 ods. 2 smernice [2019/790] vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú okrem iného na postúpenie práv súvisiacich s autorským právom, ako sú stanovené právnym predpisom prijatým pred 7. júnom 2021?“

52

Okrem toho takisto v súlade s ustálenou judikatúrou odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i., C‑645/19 , EU:C:2021:483 , bod 116 , ako aj citovaná judikatúra).

53

Po druhé podľa článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí návrh na začatie prejudiciálneho konania pod hrozbou neprípustnosti obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní.

54

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 47 tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne vyplýva, že v rámci žaloby o neplatnosť kráľovského nariadenia z 1. júna 2021, o ktorej rozhoduje, musí vnútroštátny súd určiť, či žalobcovia vo veci samej správne tvrdia, že články 18 až 23 smernice 2019/790 bránia postúpeniu súvisiacich práv hudobníkov ONB, ktorí sú zamestnaní ako verejní zamestnanci, prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh v tomto orchestri, bez ich predchádzajúceho súhlasu.

57

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdny dvor musí prípadne preformulovať položené otázky. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával [rozsudok z 22. júna 2023, K. B. a F. S. (Skúmanie trestno‑právnych otázok ex offo), C‑660/21 , EU:C:2023:498 , bod 26 , ako aj citovaná judikatúra].

58

Skutočnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné pre rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 22. júna 2023, K. B. a F. S. (Skúmanie trestno‑právnych otázok ex offo), C‑660/21 , EU:C:2023:498 , bod 27 , ako aj citovaná judikatúra].

59

V prejednávanej veci sa prejudiciálne otázky týkajú len výkladu článkov 18 až 23, ako aj článku 26 ods. 2 smernice 2019/790 a ich cieľom je v podstate najmä určiť, či tieto články 18 až 23 bránia postúpeniu súvisiacich práv hudobníkov orchestra zamestnaných ako verejní zamestnanci v prospech zamestnávateľa, prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh u tohto zamestnávateľa, bez ich predchádzajúceho súhlasu.

63

Takisto tam patria pravidlá uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b), článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115, ktoré s výhradou obmedzení stanovených touto smernicou priznávajú výkonným umelcom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať nájom a vypožičiavanie záznamov ich výkonov, výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať záznam ich výkonov, výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať vysielanie a verejný prenos ich výkonov, ako aj výlučné právo na šírenie záznamov týchto výkonov.

64

Takéto pravidlá sú preto relevantné na účely určenia, či právo Únie bráni postúpeniu súvisiacich práv výkonných umelcov zamestnaných ako verejní zamestnanci na zamestnávateľa prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh u tohto zamestnávateľa bez ich predchádzajúceho súhlasu.

65

Okrem toho sa zdá, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že výkony výkonných umelcov, ktorých práva na ONB boli postúpené kráľovským nariadením z 1. júna 2021, majú byť predmetom využívania týmto orchestrom, takže ONB nekoná ako koncový používateľ týchto výkonov v zmysle odôvodnenia 72 smernice 2019/790. Toto postúpenie sa totiž týka tak práv na verejný prenos výkonov výkonných umelcov určených na vysielanie a zvukovú alebo audiovizuálnu retransmisiu akýmkoľvek spôsobom, ako aj práva na rozmnožovanie týchto výkonov v celom rozsahu alebo čiastočne v neobmedzenom počte rozmnoženín na všetkých nosičoch a práv na rozširovanie takto zaznamenaných výkonov. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad.

68

Treba uviesť, že v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice 2019/790 lehota na prebratie tejto smernice uplynula 7. júna 2021. článok 26 tejto smernice v odseku 1 stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje na všetky diela a iné predmety ochrany, ktoré sú chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva k 7. júnu 2021 alebo po tomto dátume, a v odseku 2 stanovuje, že sa uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred 7. júnom 2021“.

69

Zo spoločného výkladu týchto ustanovení vyplýva, že smernica 2019/790 sa od 7. júna 2021 uplatňuje na všetky diela a iné predmety ochrany chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva.

70

Zároveň sa táto smernica podľa znenia jej článku 26 ods. 2 uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred 7. júnom 2021“. Ako Súdny dvor rozhodol v súvislosti s článkom 10 ods. 2 smernice 2001/29, ktorého znenie je v podstate totožné so znením článku 26 ods. 2 smernice 2019/790, zaručenie uvedených aktov vyplýva zo všeobecnej zásady, podľa ktorej nemá táto smernica žiaden retroaktívny účinok a neuplatňuje sa na akty o používaní chránených diel a iných predmetov ochrany uzavreté pred dňom, keď má byť táto smernica prebratá členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2013, VG Wort a i., C‑457/11 až C‑460/11 , EU:C:2013:426 , bod 28 ). Z toho vyplýva, že smernica 2019/790 sa nemá uplatňovať na akty využívania, ku ktorým došlo pred 7. júnom 2021 a v súvislosti s ktorými boli práva platne nadobudnuté pred týmto dátumom.

74

Na účely overenia časovej uplatniteľnosti nového pravidla Únie na situáciu, ktorá vznikla za účinnosti predchádzajúceho pravidla, ktoré nahrádza, treba určiť, či táto situácia vyčerpala svoje účinky pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, pričom v takom prípade by sa mala kvalifikovať ako situácia, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, alebo či uvedená situácia naďalej vyvoláva účinky aj po tomto nadobudnutí účinnosti [rozsudok z 21. decembra 2021, Skarb Państwa (Poistenie motorových vozidiel), C‑428/20 , EU:C:2021:1043 , bod 34 ].

75

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania po prvé vyplýva, že kráľovské nariadenie z 1. júna 2021 nadobudlo účinnosť 4. júna 2021, takže ho treba považovať za „uzavreté“ pred dátumom uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice 7. júna 2021.

76

Z toho vyplýva, že toto nariadenie v rozsahu, v akom bolo platne prijaté, mohlo v období od 4. júna do 7. júna 2021 viesť k vzniku práv v prospech ONB, ktoré nepatria do časovej pôsobnosti smernice 2019/790.

80

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že smernica 2019/790 sa ratione temporis uplatňuje na postúpenie súvisiacich práv hudobníkov ONB uskutočnené na základe kráľovského nariadenia z 1. júna 2021, týkajúce sa výkonov uskutočnených po 7. júni 2021.

– O uplatniteľnosti smerníc 2001/29, 2006/115 a 2019/790 ratione temporis

81

Zo znenia prvej otázky položenej vnútroštátnym súdom vyplýva, že tento súd sa pýta na uplatniteľnosť článkov 18 až 23 smernice 2019/790 na postúpenie súvisiacich práv hudobníkov orchestra zamestnaných ako verejní zamestnanci v prospech zamestnávateľa, prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh u tohto zamestnávateľa.

82

Pokiaľ ide konkrétne o pojmy obsiahnuté v smernici 2019/790, treba zdôrazniť, že podľa jej článku 1 ods. 1 táto smernica stanovuje pravidlá, „ktorých cieľom je ďalšie zosúladenie“ práva Únie, uplatniteľné na autorské právo a s ním súvisiace práva v rámci vnútorného trhu. Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 61 tohto rozsudku, z článku 1 ods. 2 a odôvodnenia 4 tejto smernice konkrétne vyplýva, že táto smernica vychádza z pravidiel stanovených najmä v smerniciach 2001/29 a 2006/115 a dopĺňa ich.

86

Z toho vyplýva, že pojmu „výkonný umelec“ treba v príslušných kontextoch smerníc 2001/29, 2006/115 a 2019/790 priznať rovnaký význam.

87

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý treba hľadať s prihliadnutím na znenie tohto ustanovenia, kontext, do ktorého patrí, a najmä jeho vývoj a vývoj medzinárodného práva, ako aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 18. novembra 2020, Atresmedia Corporación de Medios de Comunicación, C‑147/19 , EU:C:2020:935 , bod 33 a citovaná judikatúra).

88

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, pojem „zmluva“ použitý v týchto článkoch treba chápať v širšom zmysle tak, že sa vzťahuje na akékoľvek udelenie licencie na využívanie alebo prevod výlučných práv, keďže články 18, 19 a 22 smernice 2019/790 navyše výslovne odkazujú na udeľovanie licencií alebo prevod práv.

92

Rovnako je v tejto súvislosti irelevantná skutočnosť, ktorú zdôrazňujú ONB a belgická vláda, že pokiaľ ide o výkonných umelcov v postavení verejných zamestnancov, zo zásad prenesenia právomocí a subsidiarity uvedených v článkoch 4 a 5 ZEÚ vyplýva, že Únia nemá žiadnu právomoc stanoviť odmeňovanie zamestnancov verejnej služby členských štátov. Pri výkone svojej právomoci v oblastiach, ktoré nepatria do právomoci Únie, akou je aj určenie úrovne rôznych častí tvoriacich odmenu pracovníka, totiž členské štáty musia dodržiavať právo Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 2010, Bruno a i, C‑395/08 a C‑396/08 , EU:C:2010:329 , bod 39 , ako aj z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21 , EU:C:2023:442 , bod 125 a citovanú judikatúru].

93

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patria ustanovenia smerníc 2001/29, 2006/115 a 2019/790 citované v bode 82 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ustanovenia smerníc platných v oblasti duševného vlastníctva sa majú vykladať s prihliadnutím na medzinárodné právo, a najmä na zmluvné právo, ktoré majú tieto nástroje práve vykonať, ako je výslovne pripomenuté v odôvodnení 15 smernice 2001/29 a v odôvodnení 7 smernice 2006/115 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers, C‑263/18 , EU:C:2019:1111 , body 38 a 39 , ako aj z 18. novembra 2020, Atresmedia Corporación de Medios de Comunicación, C‑147/19 , EU:C:2020:935 , bod 34 a citovanú judikatúru).

97

V treťom rade takýto výklad potvrdzujú ciele sledované smernicami 2001/29, 2006/115 a 2019/790, ako sú uvedené v preambule týchto právnych nástrojov.

98

Po prvé, ako sa v podstate uvádza v odôvodneniach 9 a 10 smernice 2001/29, akákoľvek harmonizácia práv súvisiacich s autorským právom musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatné pre duševnú tvorbu; výkonní umelci, na to, aby mohli pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojich predmetov ochrany dostávať primeranú odmenu.

99

Po druhé odôvodnenia 4 a 5 smernice 2006/115 pripomínajú nielen potrebu prispôsobiť ochranu prostredníctvom súvisiacich práv novej hospodárskej realite, akou sú nové formy využívania, ale aj potrebu zabezpečiť primeraný príjem výkonným umelcom, aby sa zabezpečila kontinuita ich tvorivej a umeleckej činnosti.

O postúpení súvisiacich práv výkonných umelcov prostredníctvom právnej úpravy bez ich predchádzajúceho súhlasu

103

Ako bolo uvedené v bodoch 60 až 64 tohto rozsudku, postúpenie súvisiacich práv výkonných umelcov je osobitne upravené v ustanoveniach smerníc 2001/29 a 2006/115, ktoré preto treba preskúmať ako prvé.

104

Po prvé, pokiaľ ide o znenie týchto ustanovení, článok 2 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 stanovujú, že výkonní umelci majú výlučné právo udeliť súhlas s rozmnožovaním, ako aj so sprístupňovaním záznamov ich výkonov verejnosti, alebo ich zakázať. Zároveň článok 3 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115 priznávajú výkonným umelcom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať nájom a vypožičiavanie záznamov ich výkonov, výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať záznam ich výkonov, výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať vysielanie a verejný prenos ich výkonov, ako aj výlučné právo na šírenie záznamov týchto výkonov.

105

108

Smernica 2001/29 ani smernica 2006/115 neobsahujú výnimku, ktorá by bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv umožňovala postúpenie všetkých práv spojených s podávaním a využívaním výkonov výkonných umelcov orchestra, o aké ide v kráľovskom nariadení z 1. júna 2021 a v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku.

109

Je nesporné, že článok 8 smernice 2006/115 v odseku 1 stanovuje, že členské štáty ustanovia výlučné práva výkonných umelcov povoliť alebo zakázať rozhlasové vysielanie a verejný prenos ich výkonov, s výnimkou prípadu, keď výkon je sám už výkonom vysielaným alebo keď sa uskutočňuje zo záznamu. Okrem toho tento článok 8 vo svojom odseku 2 zavádza v prospech výkonných umelcov právo na jedinú primeranú odmenu zo strany používateľa, ak sa zvukový záznam zverejnený na obchodné účely alebo rozmnoženina takéhoto zvukového záznamu používajú na rozhlasové vysielanie alebo akýkoľvek iný verejný prenos.

110

Ako však uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, výnimky a obmedzenia práv výkonných umelcov vymedzené v smerniciach 2001/29 a 2006/115 neumožňujú všeobecné povinné postúpenie všetkých súvisiacich práv určitej kategórie výkonných umelcov.

114

Článok 7 ods. 1 Rímskeho dohovoru pritom stanovuje, že ochrana výkonných umelcov, ktorú poskytuje výkonným umelcom, musí v zásade brániť najmä rozhlasovému vysielaniu a verejnému prednesu ich výkonu bez ich súhlasu, vyhotoveniu záznamu ich nezaznamenaného výkonu bez ich súhlasu na hmotnom nosiči, ako aj rozmnožovaniu záznamu ich výkonu bez ich súhlasu.

115

Je pravda, že tento dohovor vo svojich článkoch 12, 15 a 19 obsahuje obmedzenia výlučných práv nositeľov príbuzných práv, najmä v prípadoch druhotného používania zvukových záznamov, súkromných použití, používania krátkych fragmentov v súvislosti so spravodajstvom o aktuálnych udalostiach alebo použití výlučne na účely výučby alebo vedeckého výskumu, alebo keď výkonný umelec dal súhlas s tým, aby sa jeho výkon stal súčasťou obrazového alebo audiovizuálneho záznamu.

116

Ako však uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, žiadne z týchto ustanovení neumožňuje všeobecné povinné postúpenie všetkých súvisiacich práv určitej kategórie výkonných umelcov.

120

V treťom rade takýto výklad potvrdzujú ciele sledované smernicou 2001/29 a smernicou 2006/115, ktoré, ako bolo pripomenuté v bodoch 98 a 99 tohto rozsudku, majú zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv výkonných umelcov a zaručiť im primeraný príjem.

121

Z toho vyplýva, že ustanovenia uvedené v bode 104 tohto rozsudku sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie predchádzajúceho súhlasu majiteľov práv bránia postúpeniu výlučných práv, ktoré sú v nich uvedené, prostredníctvom právnej úpravy.

122

Pokiaľ ide o formu, ktorú musí mať predchádzajúci súhlas výkonných umelcov, Súdny dvor už uviedol, že smernice 2001/29 a 2006/115 nespresňujú, akým spôsobom sa má vyjadriť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2019, Spedidam, C‑484/18 , EU:C:2019:970 , bod 40 ).

126

Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie súhlasu týchto výkonných umelcov smernice 2001/29 a 2006/115 bránia takému postúpeniu súvisiacich práv týchto umelcov, aké sa uskutočnilo prostredníctvom kráľovského nariadenia z 1. júna 2021.

127

Za týchto podmienok už nie je potrebné skúmať, či sa články 18 až 23 smernice 2019/790, ktoré sa týkajú primeranej odmeny, ktorá sa má vyplatiť výkonným umelcom za využívanie výkonov chránených súvisiacimi právami, ktorých sú nositeľmi, majú vykladať v tom zmysle, že takisto bránia takému postúpeniu.

128

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29, ako aj článok 3 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely využívania súvisiacich práv výkonných umelcov zamestnaných ako verejní zamestnanci zamestnávateľom stanovuje postúpenie týchto práv prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh u tohto zamestnávateľa, bez ich predchádzajúceho súhlasu.

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely využívania súvisiacich práv výkonných umelcov zamestnaných ako verejní zamestnanci zamestnávateľom stanovuje postúpenie týchto práv prostredníctvom právnej úpravy, v súvislosti s výkonmi uskutočnenými v rámci plnenia ich úloh u tohto zamestnávateľa, bez ich predchádzajúceho súhlasu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.