C-578/23

62023CJ0578

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 9. januára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2004/18/ES – Článok 31 bod 1 písm. b) – Rokovacie konanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania – Podmienky – Technické dôvody – Dôvody týkajúce sa ochrany výlučných práv – Pripísateľnosť verejnému obstarávateľovi – Skutkové a právne okolnosti, ktoré treba zohľadniť“

Vo veci C‑578/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 12. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 31 bodu 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ; Mim. vyd. 06/007, s. 132), ktorá bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ).

2

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Českou republikou – Generální finanční ředitelství (Česká republika) (ďalej len „GFR“) a Úřadem pro ochranu hospodářské soutěže (Česká republika) (ďalej len „orgán na ochranu hospodárskej súťaže“) v súvislosti s konštatovaním tohto úradu, že GFR sa dopustilo porušenia tým, že použilo rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, hoci na to neboli splnené podmienky.

Právny rámec

Právo Únie

„Verejní obstarávatelia môžu zadávať verejné zákazky rokovacím konaním bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v týchto prípadoch:

1.

pri verejných zákazkách na práce, verejných zákazkách na dodávku tovaru a verejných zákazkách na služby:

…

b)

ak sa z technických alebo umeleckých dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich s ochranou výlučných práv zákazka môže zadať len určitému hospodárskemu subjektu;

Ustanovenie § 21 ods. 2 tohto zákona stanovovalo:

„Verejný obstarávateľ môže zadať verejnú zákazku v otvorenom konaní alebo užšom konaní a za podmienok stanovených v § 22 a 23 tiež v rokovacom konaní s uverejnením alebo v rokovacom konaní bez uverejnenia; otvorené konanie sa nepoužije v prípade verejných zákaziek v oblasti obrany alebo bezpečnosti.“

7

Ustanovenie § 23 ods. 4 písm. a) uvedeného zákona stanovovalo:

„Verejný obstarávateľ môže zadať verejnú zákazku aj prostredníctvom rokovacieho konania bez uverejnenia, ak z technických alebo umeleckých dôvodov, z dôvodu ochrany výlučných práv alebo z dôvodov vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy môže verejnú zákazku vykonať len určitý dodávateľ.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

Použitie takéhoto postupu bolo odôvodnené dôvodmi, ktoré spočívali v technickej kontinuite medzi dotknutým informačným systémom a jeho pozáručnou údržbou, ako aj dôvodmi týkajúcimi sa ochrany výlučných autorských práv IBM Česká republika (ďalej len „situácia výlučnosti“) k zdrojovému kódu tohto systému. V súlade s ustanoveniami pôvodnej zmluvy je totiž táto spoločnosť nositeľom licenčných práv k uvedenému systému.

12

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže svojím rozhodnutím z 9. októbra 2017 konštatoval, že GFR sa tým, že zadalo predmetnú verejnú zákazku spoločnosti IBM Česká republika, dopustilo porušenia. Uvedenú zákazku totiž zadalo bez toho, aby boli splnené podmienky na použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. Na jednej strane GFR nepreukázalo, že verejnú zákazku, o ktorú ide vo veci samej, mohla z technických dôvodov plniť len IBM Česká republika. Na druhej strane potreba chrániť výlučné práva tejto spoločnosti k uvedenému zdrojovému kódu bola dôsledkom predchádzajúceho konania právneho predchodcu GFR.

13

Po zamietnutí odvolania podaného GFR proti tomuto rozhodnutiu rozhodnutím predsedu Úradu na ochranu hospodárskej súťaže, GFR podalo proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Krajský soud v Brně (Česká republika).

17

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže uvádza, že v čase podpisu pôvodnej zmluvy bolo zrejmé, že na riadne fungovanie informačného systému dotknutého vo veci samej bude potrebná údržba a technická podpora. Podľa tohto orgánu sa právny predchodca GFR a samotné GFR namiesto toho, aby sa riadili vývojom relevantnej právnej úpravy, spoliehali na výklad pôvodnej zmluvy a zákona o verejnom obstarávaní, ktorý umožňoval vykonávať správu tohto informačného systému bez vyhlásenia súťaže, výlučne prostredníctvom rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.

18

Vnútroštátny súd uvádza, že Súdnemu dvoru doposiaľ nebol predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 31 bodu 1 písm. b) smernice 2004/18. Domnieva sa, že verejná zákazka nemôže byť zadaná určitému hospodárskemu subjektu v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, ak je dôvod zadania tejto zákazky týkajúci sa ochrany výlučných práv pripísateľný verejnému obstarávateľovi. Tento súd však zdôrazňuje, že výklad tohto ustanovenia je nevyhnutný na určenie skutkových a právnych okolností relevantných na posúdenie existencie takejto pripísateľnosti. Uvedený súd okrem toho spresňuje, že jeho vlastná judikatúra nie je v tejto súvislosti jednoznačná.

19

Za týchto okolností Nejvyšší správní soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

22

Podľa ustálenej judikatúry je smernicou uplatniteľnou ratione temporis na zadávanie verejnej zákazky v zásade tá smernica, ktorá bola účinná v deň, keď verejný obstarávateľ zvolil druh konania, ktoré zamýšľal uskutočniť, a definitívne rozhodol, či zadaniu tejto verejnej zákazky musí predchádzať súťažné konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2024, NFŠ, C‑28/23 , EU:C:2024:893 , bod 34 a citovanú judikatúru).

23

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že GFR začalo rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania 1. marca 2016. Na spor vo veci samej sa teda uplatňuje smernica 2004/18 bez ohľadu na skutočnosť, že verejná zákazka bola zadaná spoločnosti IBM Česká republika 20. mája 2016, teda po dátume zrušenia tejto smernice.

24

Na základe týchto úvodných pripomienok treba pripomenúť, že rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania možno použiť len za okolností taxatívne uvedených v článku 31 smernice 2004/18 a že toto konanie má vo vzťahu k otvorenému a užšiemu konaniu uvedeným v článku 28 tejto smernice výnimočnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. apríla 2009, Komisia/Belgicko, C‑292/07 , EU:C:2009:246 , bod 106 , a z 11. septembra 2014, Fastweb, C‑19/13 , EU:C:2014:2194 , bod 49 ).

28

Za týchto podmienok treba v prvom rade overiť, či ako tvrdí vnútroštátny súd, verejný obstarávateľ musí tiež preukázať, že mu nemožno pripísať situáciu výlučnosti. Znenie článku 31 bodu 1 písm. b) smernice 2004/18 totiž takúto požiadavku nestanovuje. Naproti tomu článok 31 bod 1 písm. c) tejto smernice výslovne vyžaduje, aby okolnosti uvádzané na odôvodnenie časovej tiesne, ktorá umožňuje použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, nebolo možné v žiadnom prípade pripísať na vrub verejným obstarávateľom.

29

Zohľadnenie iba rozdielneho znenia článku 31 bodu 1 písm. b) a článku 31 bodu 1 písm. c) smernice 2004/18 by však mohlo viesť k nerešpektovaniu jednak potreby vykladať článok 31 tejto smernice reštriktívne a jednak hlavného cieľa pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, a to voľného pohybu výrobkov a služieb, ako aj otvorenia verejného obstarávania hospodárskej súťaži vo všetkých členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2016, Undis Servizi, C‑553/15 , EU:C:2016:935 , bod 28 , a zo 4. júna 2020, Asmel, C‑3/19 , EU:C:2020:423 , bod 58 ).

30

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania nemôže byť odôvodnené odvolaním sa na technickú osobitosť softvéru používaného vo vnútroštátnom správnom orgáne, ktorý je predmetom zákazky na dodanie tovaru, pokiaľ neexistujú dôkazy preukazujúce, že boli vykonané seriózne prieskumy s cieľom identifikovať subjekty odlišné od dodávateľa, ktorému bola zákazka zadaná, ktoré môžu predložiť vhodný softvér (rozsudok z 15. októbra 2009, Komisia/Nemecko, C‑275/08 , EU:C:2009:632 , bod 57 až 64 ).

34

Na účely tohto overenia treba uviesť, ako uviedol generálny advokát v bodoch 51 a 59 svojich návrhov, že pripísateľnosť situácie výlučnosti verejnému obstarávateľovi nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že spôsobil takúto situáciu uzavretím predchádzajúcej zmluvy, hoci v čase tohto uzavretia sa naň právna úprava Únie v oblasti verejného obstarávania neuplatňovala. Naproti tomu nie je nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ úmyselne vytvoril alebo zachoval takúto situáciu s cieľom obmedziť hospodársku súťaž pri budúcich zadávacích konaniach.

35

Pokiaľ ide o vec samu, treba pripomenúť, že v súlade so zásadou okamžitého a úplného uplatnenia ustanovení práva Únie na nové členské štáty mala Česká republika odo dňa svojho pristúpenia k Európskej únii dosiahnuť súlad so smernicou Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru ( Ú. v. ES L 199, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 06/002, s. 110), ktorá bola zrušená a nahradená smernicou 2004/18 a ktorej znenie článku 6 ods. 3 písm. b) bolo prevzaté do článku 31 bodu 1 písm. b) smernice 2004/18 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2017, Compania Naională de Administrare a Infrastructurii Rutiere, C‑408/16 , EU:C:2017:940 , bod 37 a citovanú judikatúru).

36

Od pristúpenia Českej republiky k Únii teda verejný obstarávateľ tohto členského štátu mohol podľa článku 31 bodu 1 písm. b) smernice 2004/18 použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania na účely údržby informačného systému používaného vnútroštátnymi správnymi orgánmi len pod podmienkou, že je schopný preukázať jednak, že z technických dôvodov alebo dôvodov súvisiacich s ochranou výlučných práv k tomuto informačnému systému môže byť zákazka zadaná len určitému hospodárskemu subjektu, a jednak, že tieto dôvody nemožno pripísať tomuto verejnému obstarávateľovi.

O trovách

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 31 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby

sa má vykladať v tom zmysle, že: