C-579/23

Cunsorziu di i Salamaghji Corsi – Consortium des Charcutiers Corses , so sídlom v Borgo (Francúzsko),

Charcuterie Fontana , so sídlom v Borgo (Francúzsko),

Costa et Fils , so sídlom v Urtaca (Francúzsko),

L’Aziana , so sídlom v Bastelica (Francúzsko),

Charcuterie Passoni , so sídlom vo Venzolasca (Francúzsko),

Orezza – Charcuterie la Castagniccia , so sídlom v San‑Giuliano (Francúzsko),

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: M. Konstantinidis, C. Perrin a B. Rechena, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia T. von Danwitz, P. G. Xuereb, A. Kumin a I. Ziemele (spravodajkyňa),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

Odvolatelia sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2023, Cunsorziu di i Salamaghji Corsi – Consortium des Charcutiers Corses a i./Komisia ( T‑34/22 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:386 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu smerujúcu k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/1879 z 26. októbra 2021, ktorým sa zamietajú tri žiadosti o ochranu názvu ako zemepisného označenia v súlade s článkom 52 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 [„Jambon sec de l’Île de Beauté“ (CHZO), „Lonzo de l’Île de Beauté“ (CHZO), „Coppa de l’Île de Beauté“ (CHZO)] ( Ú. v. EÚ L 383, 2021, s. 1 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

2

Odôvodnenia 19, 58 a 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny ( Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1 ) znejú takto:

„(19)

Zabezpečenie jednotného dodržiavania práv duševného vlastníctva na celom území [Európskej ú]nie týkajúcich sa názvov chránených v Únii je priorita, ktorú možno efektívnejšie dosiahnuť na úrovni Únie.

3

Hlava II nariadenia č. 1151/2012 s názvom „Chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia“ obsahuje článok 6, nazvaný „Druhový charakter, rozpor s názvami odrôd rastlín a plemien zvierat, s homonymami a ochrannými známkami“, ktorý v odseku 3 prvom pododseku stanovuje:

„Názov navrhnutý na zápis do registra, ktorý je úplne alebo čiastočne homonymný s názvom, ktorý je už zapísaný v registri zavedenom podľa článku 11, sa nesmie zapísať do registra, pokiaľ v praxi neexistuje dostatočné odlíšenie podmienok miestneho a tradičného používania a prezentácie homonyma zaregistrovaného neskôr a názvu, ktorý sa už v registri nachádza, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a to, aby sa spotrebitelia neuvádzali do omylu.“

4

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Špecifikácia výrobku“, v odseku 1 uvádza:

„Chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie musí spĺňať špecifikáciu, ktorá pozostáva aspoň z týchto prvkov:

Podľa článku 11 ods. 1 toho istého nariadenia:

„Komisia prijme vykonávacie akty…, ktorými sa zriadi a udržiava verejne prístupný aktualizovaný register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení uznaných podľa tohto systému.“

7

Článok 13 nariadenia č. 1151/2012, nazvaný „Ochrana“, stanovuje:

„1. Názvy zapísané v registri sú chránené pred:

…

8

Článok 49 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadosť o zápis názvov do registra“, spresňuje:

„…

2. Ak sa žiadosť podľa systému stanoveného v hlave II týka zemepisnej oblasti v určitom členskom štáte alebo ak žiadosť podľa systému stanoveného v hlave III vypracuje skupina usadená v určitom členskom štáte, táto žiadosť sa adresuje orgánom tohto členského štátu.

Členský štát vhodnými prostriedkami žiadosť preskúma, aby overil, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky príslušného systému.

3. Ako súčasť prieskumu uvedeného v druhom pododseku odseku 2 tohto článku členský štát iniciuje vnútroštátne námietkové konanie, v rámci ktorého sa zabezpečí náležité zverejnenie žiadosti a poskytne primeraná lehota, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko na jeho území, môže vzniesť námietku voči žiadosti.

…

2. Ak sa na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 1 prvého pododseku Komisia domnieva, že podmienky stanovené v tomto nariadení sú splnené, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie :

a)

v prípade žiadostí v rámci systému stanoveného v hlave II jednotný dokument a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku;

…“

10

Označenia ‚Jambon sec de Corse‘/‚Jambon sec de Corse – Prisuttu‘, ‚Lonzo de Corse‘/‚Lonzo de Corse – Lonzu‘ a ‚Coppa de Corse‘/‚Coppa de Corse – Coppa di Corsica‘ boli predmetom zápisu ako chránené označenia pôvodu (CHOP) 28. mája 2014, v uvedenom poradí prostredníctvom vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) č. 581/2014 ( Ú. v. EÚ L 160, 2014, s. 23 ), Komisie (EÚ) č. 580/2014 ( Ú. v. EÚ L 160, 2014, s. 21 ) a Komisie (EÚ) č. 582/2014 ( Ú. v. EÚ L 160, 2014, s. 25 )…

5

V decembri 2015 podalo [Cunsorziu di i Salamaghji Corsi – Consortium des Charcutiers Corses] na francúzske vnútroštátne orgány sedem žiadostí o zápis ako chránených zemepisných označení (CHZO) podľa nariadenia [č. 1151/2012]. Sedem žiadostí sa týkalo nasledujúcich označení, ktoré používajú žalobcovia: ‚Jambon sec de l’Île de Beauté‘, ‚Coppa de l’Île de Beauté‘, ‚Lonzo de l’Île de Beauté‘, ‚Saucisson sec de l’Île de Beauté‘, ‚Pancetta de l’Île de Beauté‘, ‚Figatelli de l’Île de Beauté‘ a ‚Bulagna de l’Île de Beauté‘.

6

Dňa 20. apríla 2018 minister poľnohospodárstva a potravinárstva a minister hospodárstva a financií prijali sedem výnosov, ktorými schválili sedem príslušných špecifikácií na účely ich predloženia Európskej komisii na schválenie.

7

Rozsudkom z 19. decembra 2019 týkajúcim sa označenia ‚Jambon sec de l’Île de Beauté‘ (CHZO) a dvomi rozsudkami z 13. februára 2020 týkajúcimi sa v uvedenom poradí označení ‚Coppa de l’Île de Beauté‘ (CHZO) a ‚Lonzo de l’Île de Beauté‘ (CHZO) Conseil d’État zamietla tri vyššie citované žaloby (pozri bod 7 vyššie) najmä z dôvodu, že ,použitie rôznych výrazov a rozdiel v ochrane, ktorú poskytuje označenie pôvodu na jednej strane a zemepisné označenie na strane druhej, vylučujú riziko, že by spotrebitelia, ktorí sú primerane informovaní a primerane pozorní a obozretní, mohli mať v prítomnosti napadnutého zemepisného označenia priamo na mysli ako referenčný obraz tovary, ktoré požívajú výhody chráneného označenia pôvodu, ktoré už bolo zapísané [; p]reto žalobcovia nemajú dôvod tvrdiť, že napadnuté uznesenie porušuje ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia [č. 1151/2012]‘ (bod 5 všetkých troch rozsudkov Conseil d'État).

10

[Sporným] rozhodnutím Komisia zamietla tri žiadosti o zápis názvov ‚Jambon sec de l’Île de Beauté‘, ‚Lonzo de l’Île de Beauté‘ a ‚Coppa de l’Île de Beauté‘ do registra ako CHZO z dôvodu, že vzhľadom na to, že tieto názvy boli použité v rozpore s článkom 13 nariadenia č. 1151/2012, uvedené žiadosti nespĺňajú podmienky oprávnenosti na zápis do registra, konkrétne článok 7 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia.“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

12

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 24. januára 2022 odvolatelia podali žalobu, ktorej predmetom bol návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie sporného rozhodnutia.

16

Napokon z dôvodov uvedených v bodoch 51 až 60 uvedeného rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenia, na základe ktorých odvolatelia tvrdili, že Komisia má pri skúmaní žiadosti o zápis názvu do registra ako CHOP alebo CHZO len obmedzenú mieru voľnej úvahy, či dokonca nemá žiadnu mieru voľnej úvahy.

17

V druhom rade Všeobecný súd po tom, čo zamietol tvrdenia odvolateľov, ktorými sa snažili preukázať, že Komisia je viazaná posúdeniami vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o riziko vyvolania mylnej predstavy, ktoré vyplýva z názvov navrhovaných na zápis do registra, v bodoch 78 až 108 napadnutého rozsudku preskúmal skutočnosti, na základe ktorých Komisia zamietla predmetné žiadosti. Z toho vyvodil záver, že Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila nesprávneho posúdenia.

18

V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

zrušil sporné rozhodnutie a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

20

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

22

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že žiadne ustanovenie Štatútu Súdneho dvora alebo Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neupravuje prejednanie tohto druhu návrhu účastníka konania, ktorý nie je členským štátom alebo inštitúciou Únie, v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2014, Leone, C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 19 ).

23

Podľa článku 60 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rozhodovacia komora, ktorej bola vec pridelená, môže v ktoromkoľvek štádiu konania požiadať Súdny dvor, aby túto vec pridelil širšej komore, ide však o opatrenie, ktoré komora, ktorej bola vec pridelená, prijme v zásade z úradnej povinnosti a na základe voľného uváženia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2014, Leone, C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 20 ).

24

V prejednávanej veci prvá komora Súdneho dvora zastáva názor, že nie je potrebné postúpiť túto vec veľkej komore.

Argumentácia účastníkov konania

27

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 44 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia neprekročila hranice svojej právomoci podľa nariadenia č. 1151/2012. Podľa odvolateľov je vzhľadom na pravidlá rozdelenia právomocí medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi, ako sú stanovené v článku 49 ods. 2 a článku 50 ods. 1 tohto nariadenia, právomoc Komisie – na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 50 až 61 napadnutého rozsudku – obmedzená na overenie toho, či jej vnútroštátne orgány postúpili úplné spisy bez toho, aby sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia podmienok spôsobilosti názvov uvedených v týchto žiadostiach. Sporné rozhodnutie sa však nezakladalo na takýchto dôvodoch.

28

V každom prípade Komisii neprislúcha, aby svojím posúdením nahradila posúdenie vnútroštátnych orgánov, a to tým skôr, že dôvod zamietnutia, na ktorý sa odvoláva táto inštitúcia, už bol zamietnutý vnútroštátnym súdom na základe právoplatného rozhodnutia.

29

32

Podľa článku 50 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 Komisia „vhodnými prostriedkami“ preskúma žiadosť, ktorú dostane podľa článku 49 tohto nariadenia, aby overila, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky na zápis požadovaného názvu do registra.

33

Z toho vyplýva, že ustanovenia nariadenia č. 1151/2012 zavádzajú systém rozdelenia právomocí, v rámci ktorého Komisia môže prijať rozhodnutie o zápise názvu do registra ako CHOP alebo CHZO len vtedy, ak jej orgány dotknutého členského štátu na tento účel predložili žiadosť, v prípade ktorej tieto orgány musia overiť, či je oprávnená a spĺňa podmienky na zápis do registra stanovené týmto nariadením (pozri analogicky rozsudok zo 6. decembra 2001, Carl Kühne a i., C‑269/99 , EU:C:2001:659 , bod 53 ). Z tohto hľadiska Súdny dvor v bode 36 rozsudku z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros ( C‑785/18 , EU:C:2020:46 ), uviedol, že rozhodnutie Komisie o zápise do registra je podmienené predchádzajúcim rozhodnutím príslušných vnútroštátnych orgánov o žiadosti o zápis do registra.

34

Okrem toho, hoci Súdny dvor už rozhodol, že Komisia môže založiť svoje posúdenie na predchádzajúcom posúdení vnútroštátnych orgánov, pokiaľ toto posúdenie nie je poznačené zjavnou chybou (pozri analogicky rozsudky zo 6. decembra 2001, Carl Kühne a i., C‑269/99 , EU:C:2001:659 , bod 60 , ako aj z 2. júla 2009, Bavaria a Bavaria Italia, C‑343/07 , EU:C:2009:415 , body 90 , 93 a 99 ), nekonštatoval, že táto inštitúcia je viazaná posúdením týchto orgánov, najmä pokiaľ ide o zlučiteľnosť predmetného názvu s právom Únie.

38

Všeobecný súd tak mohol v bode 44 napadnutého rozsudku oprávnene rozhodnúť, že Komisia nie je viazaná posúdením vnútroštátnych orgánov a že disponuje, pokiaľ ide o jej rozhodnutie zapísať názov do registra ako CHZO, autonómnou mierou voľnej úvahy. Ako totiž vyplýva z bodu 59 tohto rozsudku, „obmedzená alebo žiadna“ miera voľnej úvahy tejto inštitúcie sa týka len posúdenia zákonnosti dokumentov zo spisu k žiadosti o zápis do registra, ktoré zhromaždili vnútroštátne orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros, C‑785/18 , EU:C:2020:46 , body 25 , 26 a 36 ).

39

Po druhé túto autonómnu voľnú úvahu Komisie potvrdzuje na jednej strane znenie odôvodnenia 19 nariadenia č. 1151/2012, v ktorom sa uvádza, že zabezpečenie jednotného dodržiavania práv duševného vlastníctva súvisiacich s názvami chránenými v Únii je priorita, ktorú možno efektívnejšie dosiahnuť na úrovni Únie. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, Komisia je v rámci dosahovania tohto cieľa poverená právomocou zabezpečiť jednotné uplatňovanie podmienok zápisu do registra, takže v prípade neexistencie autonómnej voľnej úvahy v tomto smere by nemohla zabrániť tomu, aby sa tieto podmienky zápisu do registra uplatňovali v členských štátoch rozdielne.

40

Na druhej strane odôvodnenie 58 nariadenia č. 1151/2012 spresňuje, že vnútroštátne orgány posudzujú žiadosti v súlade s minimálnymi spoločnými ustanoveniami vrátane vnútroštátneho námietkového konania. Podľa toto istého odôvodnenia by Komisia mala následne „žiadosti skontrolovať, aby sa uistila, že neobsahujú žiadne evidentné chyby a že sa zohľadnilo právo Únie a záujmy zainteresovaných strán mimo členského štátu žiadosti“.

44

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že vzhľadom na to, že Komisia disponuje autonómnou voľnou úvahou, nemožno sa na účely spochybnenia posúdenia Komisie odvolávať na právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu.

45

Druhý odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako nedôvodný.

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

49

Po tretie Všeobecný súd sa v bodoch 38 a 39 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, že potvrdil nesprávne konštatovanie Komisie, že používanie názvov, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o zápis, je pri obchodovaní protiprávne, hoci táto inštitúcia nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť podmienky, za ktorých sa výrobky, na ktoré sa vzťahujú tieto názvy, uvádzajú na trh. Nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, by tiež znemožnilo akúkoľvek koexistenciu medzi CHOP a CHZO.

50

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

Posúdenie Súdnym dvorom

51

Je pravda, že článok 13 ods. 3 toho istého nariadenia spresňuje, že členské štáty zabránia používaniu názvov, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o názve zapísanom do registra ako CHOP alebo CHZO, ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh na ich území, alebo toto používanie zastavia. Vyvolávanie mylnej predstavy tak možno konštatovať len po celkovom posúdení vykonanom vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zahŕňa všetky relevantné okolnosti veci (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2021, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑783/19 , EU:C:2021:713 , bod 60 ).

55

Ako však Všeobecný súd pripomenul v bode 42 napadnutého rozsudku, v článku 50 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 sa vyžaduje, aby Komisia overila, či žiadosť o zápis do registra spĺňa podmienky podľa tohto nariadenia.

56

Keďže názov, ktorý evokuje názov, ktorý už bol zapísaný do registra, nie je v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012, nemôže požívať ochranu stanovenú týmto nariadením. Požiadavka, ktorá vyplýva z článku 7 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorej na to, aby sa názov mohol zapísať do registra, musí byť uvedený v špecifikácii obsiahnutej v tejto žiadosti, tak ako „sa používa, či už v obchodnom, alebo bežnom jazyku“, totiž nevyhnutne znamená, že pri tomto používaní nedochádza k žiadnemu porušeniu ustanovení tohto nariadenia.

57

Tento záver nie je spochybnený tvrdením odvolateľov, podľa ktorého toto posúdenie Všeobecného súdu vedie k spochybneniu zásady koexistencie názvu zapísaného do registra ako CHOP a názvu zapísaného do registra ako CHZO.

61

Na jednej strane je totiž nesporné, že Súdny dvor uznáva, že zásady zavedené v rámci jednotlivých režimov ochrany sa uplatňujú horizontálne, tak aby zabezpečovali jednotné uplatňovanie ustanovení práva Únie, týkajúcich sa ochrany zemepisných názvov a označení (rozsudok z 9. septembra 2021, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑783/19 , EU:C:2021:713 , bod 32 ).

62

Na druhej strane riziko vyvolania mylnej predstavy môže existovať bez ohľadu na režim, ktorý sa vzťahuje na názvy, ktoré už boli zapísané do registra, a režim, v ktorom sú názvy navrhované na zápis do registra. Je totiž nesporné, že pojem „vyvolanie mylnej predstavy“ zahŕňa situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené (rozsudok z 9. septembra 2021, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑783/19 , EU:C:2021:713 , bod 55 a citovaná judikatúra).

63

Argumentácia účastníkov konania

66

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 51 nariadenia č. 1151/2012, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keď v bode 76 napadnutého rozsudku odmietol uznať, že Komisia je pri svojom preskúmaní žiadostí o zápis do registra povinná zohľadniť posúdenia vykonané vnútroštátnymi orgánmi a súdmi.

67

Komisia navrhuje, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý.

Posúdenie Súdnym dvorom

71

Po druhé odvolatelia spochybňujú posúdenie rizika vyvolania mylnej predstavy, ktoré vykonal Všeobecný súd, keď potvrdil zamietnutie žiadostí o zápis do registra zo strany Komisie, bez toho, aby preukázali, že tento súd sa tým dopustil skreslenia dôkazov a skutkových okolností.

72

Ako však bolo pripomenuté v bode 64 tohto rozsudku, tieto skutkové posúdenia nemožno v štádiu odvolania spochybniť.

73

Tretí odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

76

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

Posúdenie Súdnym dvorom

77

Pokiaľ ide o prvú výhradu, treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku pripomenul, že na účely posúdenia rizika vyvolania mylnej predstavy treba zohľadniť celý názov tak, ako je zapísaný do registra, a celý názov navrhovaný na zápis do registra.

78

Treba pripomenúť, že riziko vyvolania mylnej predstavy je preukázané, ak používanie názvu vytvorí v mysli priemerného európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, dostatočne priamu a jednoznačnú súvislosť medzi týmto názvom a CHOP. V tomto ohľade môže existencia takejto súvislosti vyplývať z viacerých prvkov, a to najmä z čiastočného zahrnutia chráneného označenia, fonetickej a vizuálnej podobnosti medzi oboma názvami a podobnosťou, ktorá z toho vyplýva, a v prípade neexistencie týchto prvkov aj z koncepčnej blízkosti medzi CHOP a predmetným názvom alebo dokonca z podobnosti medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto CHOP, a výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahuje ten istý názov. Je dôležité, aby Komisia v rámci posúdenia, ktoré vykonáva, zohľadnila všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa používania predmetného názvu (rozsudok z 9. septembra 2021, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑783/19 , EU:C:2021:713 , bod 66 ).

81

Všeobecný súd teda mohol v bode 83 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že cenový rozdiel medzi výrobkami chránenými ako CHOP a výrobkami, ktoré sú predmetom žiadosti o zápis názvu do registra ako CHZO, nie je sám osebe rozhodujúci na vylúčenie vyvolania mylnej predstavy, ktoré by mohlo vyplývať z posúdenia skutočností pripomenutých v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

82

V každom prípade tvrdením, že Všeobecný súd nesprávne určil verejnosť, ktorú treba zohľadniť na účely vylúčenia akéhokoľvek rizika vyvolania mylnej predstavy, sa odvolatelia v podstate snažia spochybniť konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa charakteristík príslušnej skupiny verejnosti. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že takéto konštatovania spadajú do oblasti posúdení skutkovej povahy, na ktoré je príslušný výlučne Všeobecný súd (uznesenie z 29. októbra 2020, Kerry Luxembourg/EUIPO, C‑305/20 P , EU:C:2020:882 , bod 18 a citovaná judikatúra).

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

86

Keďže odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené vzhľadom na návrhy Komisie uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.